Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 3, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/346/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243493
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5113243493.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Z.

S., J.. X.XX.XXXX, G. W.. Z. H. Č.. XXXX/XX, Žilina, proti žalovaným v rade 1/ Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, v rade 2/ Licitor Group, a.s., so sídlom
Tajovského 5, Žilina, v rade 3/ S.. S. Š., J.. XX.X.XXXX, G. G. XXXX/X, Ž., právne zastúpená Advokátkou
kanceláriouHagara-Hagarová,s.r.o.,sosídlomD.Dlabača35,Žilina,vkonaníoneplatnosťdobrovoľnej
dražby a o určenie neplatnosti zmlúv, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa 30.9.2013 o 12.30 hod. žalovaného v
r. 2/ ako dražobníka uverejnená v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 22.8.2013 pod sp. zn.

registra J. Č.. XXXX/XXXX, H. K. G. Q. J. L. Č.. J. XXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX L.
O.M. XX.X.XXXX N. Z.. Ľ. U., J. N. N. X. S. Č.. X, Ž., Z. neplatná zamieta.

II. Súd žalobu v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluva medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.9.2008 v časti splnomocnenia záložného
veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby k záložným nehnuteľnostiam, je neplatná, zamieta.

III. Žalovaným v rade 1/ až 3/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 27.12.2013 domáhal voči žalovaným v rade 1/ až
3/ neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 30.9.2013 o 12.30 hod. v zmysle oznámenia o dražbe
č. D 301513 odporcu v r. 2/ ako dražobníka, uverejnenom v Notárskom centrálnom registri dražieb zo
dňa 22.8.2013 pod sp. zn. registra NCdr č. 5286/13, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou
notárky Z.. Ľ. U. Č.. J. XXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX L. O. XX.X.XXXX, H. K. G. J. -
G. Č.. XX J. X K. I. I. Č.. X I. G. O. N.. Č.. XXXX J. K. W.. I. Ž.F. J. K.. Č.. XXXX/XXX, - A. Č.. X-XX I.
N. K. Č.. X I. G. O. N.. Č.. XXXX J. K. W.. I. Ž. J. K.. Č.. XXXX/XXX, - N. N. K. XXX/XXXXX J. N. Č.

M. N.Ý. L. O. M. K. U. H. K.. Č.. XXXX/XXX L. K. M. J. Q. I. XXX S. (Ď. Y. „. J.). Ď. N. O. W. J. L. Q.
L. L.É. K. L. O. XX.X.XXXX M. S. L. L. O. XX.X.XXXX W. S. Ž. M. Ž. I. V. X/, H. I. G. K. V. N. H. Ž. Č..
I. XXXX/XX L. O.M. XX.XX.XXXX M. J. L. Q. L. L. K. M. S. L. W. S. Ž. M. Ž. I. V.. X/, H. I. G. K. V. N.
H. Ž. Č.. I. XXXX/XX L. O. XX.XX.XXXX.

2. Žalobca odôvodnil žalobu rozsiahlou právnou argumentáciu, v ktorej označil uzatvorenie Zmluvy
o zriadení záložného práva a Mandátnej zmluvy uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v rade

1/ za zneužitie neskúsenosti žalobcu ako záložcu, rozsiahlo opísal právne následky (prípadného
dojednania) neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách spotrebiteľského charakteru aj v kontexte
rozhodovacej činnosti súdov. Žalobca považuje za nemorálny stav, že enormným postihnutím majetku
žalobcu došlo k tomu, že žalobca nemohol odpredať svoje nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1666 a týmsplatiť anuitu úveru, inak sa žalobca o neprijateľných podmienkach zmlúv vyjadroval vo všeobecnosti.
Tu napadnuté zmluvy hodnotí žalobca ako absolútne neplatné, a preto dražbu vedenú na ich základe
považuje za vedenú na základe návrhu neoprávnenej osoby. Žalobca odôvodnil žalobu navyše aj

porušením povinnosti pri ocenení predmetu dražby, keď cena podľa znaleckého posudku využitého v
dražbe predstavovala iba cca 70 % skutočnej hodnoty nehnuteľností.

3. Súčasne so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom súd
rozhodol uznesením sp.zn. 8C/346/2013 zo dňa 20.2.2014 v znení opravného uznesenia zo dňa

14.3.2014adopĺňaciehouzneseniazodňa11.9.2014.Uvedenéuznesenievodvolanímnapadnutejčasti
potvrdil Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 10Co/37/2015 zo dňa 18.2.2015.

4. Žalovaná v rade 3/ sa k žalobe vyjadrila písomne v odvolaní zo dňa 6.3.2014 proti uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia (č.l. 75) tak, že poukázala na platnosť zmlúv žalobcu so žalovaným v
rade 1/, dobromyseľnosť žalovanej v rade 3/ a špekulatívne správanie žalobcu, ktorý podal túto žalobu

s odstupom viacerých rokov po uzatvorení zmlúv žalobcu so žalovaným v rade 1/.

5. Dňa 15.5.2014 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný v rade 2/ (č.l. 99), v ktorom potvrdil skutkové
východiská žaloby - vykonanie napadnutej dražby, ktorou boli vydražené predmetné nehnuteľnosti - ale s
tým, že dražba prebehla v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., resp. platnou právnou úpravou. Osobitne

aj v otázke ceny draženej nehnuteľnosti bol zabezpečený riadny znalecký posudok, oproti čomu žaloba
je postavená na subjektívnej predstave žalobcu. V tejto otázke osobitne právne argumentoval, že bez
porušenia povinností podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nie je splnený predpoklad
podľa § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. na vyslovenie neplatnosti dražby. Zákon v ustanovení § 21 zák. č.
527/2002 Z.z. dáva súdu možnosť preskúmať zákonnosť priebehu dražby, ale nedáva súdu možnosť

preskúmať cenu draženej nehnuteľnosti, ktorá bola riadne zistená znaleckým posudkom. Pokiaľ je
žalobca presvedčený, že znalec pri vyhotovení znaleckého posudku porušil právnu povinnosť, žalobcovi
svedčí nárok na náhradu škody voči znalcovi, nakoľko porušenie vychádza z iných právnych predpisov,
ako je zák. č. 527/2002 Z.z. Žalovaný v rade 2/ nesúhlasí ani s neplatnosťou záložnej zmluvy, nakoľko
žalobca riadnym plnením zmluvných povinností mal možnosť predísť realizácii jej zabezpečovacej

funkcie. Žalovaný v rade 2/ nesúhlasí ani s určením vlastníckeho práva v prospech žalobcu (mimo
výslovne navrhovaného určenia v návrhovej časti žaloby - pozn. súdu), nakoľko na dané určenie
nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu. K vyjadreniu žalovaný v rade 2/ doložil listinné dôkazy
preukazujúce zákonný priebeh namietanej dražby, a to žiadosť o vyvesenie oznámenia o dražbe
adresovanú mestskému úradu v Žiline, oznámenie o dražbe, oznámenie o vyvesení na úradnej tabuli

mesta Žilina, doručenky.

6. Podaním doručeným súdu dňa 10.6.2016 sa žalovaný v rade 1/ vyjadril k žalobe a konštatoval,
že zákon o dobrovoľných dražbách, ani občiansky zákonník, nepožadujú súdne rozhodnutie ako
exekučný titul. Zmluva a zriadení záložného práva a mandátna zmluva boli uzatvorené slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne. Pri výkone dobrovoľnej dražby nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o
dobrovoľných dražbách. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014-18
zo dňa 24.7.2014.

7. Súd vec prejednal na dvoch pojednávaniach, pričom vec rozhodol na pojednávaní dňa 13.6.2016

rozsudkom sp.zn. 8C/346/2013-178 tak, že určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 30.9.2013 je
neplatná a neplatná je zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluvu
medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.9.2008 v časti splnomocnenia záložného veriteľa na
výkon dobrovoľnej dražby k záložným nehnuteľnostiam, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti tomuto
rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 1/ až 3/.

8. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 9Co/159/2017-228 zo dňa
8.6.2017, ktorým rozsudok prvej inštancie vo výrokoch o určení neplatnosti dražby a určení zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v
rade 1/ zo dňa 24.9.2008 v časti splnomocnenia záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby

k záložným nehnuteľnostiam za neplatnú vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti
odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok nedotknutý. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie ohľadne posudzovania platnosti, či neplatnosti záložnej zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.09.2008 v častisplnomocnenia záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby k založeným nehnuteľnostiam. Podľa
predložených listinných dôkazov to bol práve tento úkon, ktorý mal za následok vykonanie dobrovoľnej
dražby, ktorá skutočnosť vyplýva z notárskej zápisnice, keďže predmetom dražby boli nehnuteľnosti

presne vymedzené v predmetnej záložnej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.09.2008. Pokiaľ teda odvolatelia
poukazovali na inú zmluvu z roku 2010, tam uvedené nehnuteľnosti síce boli podľa Oznámenia o dražbe
(D 301613) predmetom dražby, no z predloženej notárskej zápisnice nevyplýva, že by boli vydražené
na predmetnej dražbe. Aj odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie posudzoval správne právne

úkony.Akajžalovanývrade2/poukazovalnazmluvuzroku2011,tátonebolapredmetomposudzovania
súdom, nakoľko sa v spise nenachádza a ani nevyplýva zo spisového materiálu, že by bola žalovanými
predložená. Odvolací súd však konštatoval, že mu nie je zrejmé, na základe akých dôvodov dospel súd
prvej inštancie k záveru o neplatnosti záložnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.09.2008 v časti splnomocnenia
záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby k založeným nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu

druhej inštancie, okresný súd sa riadne nezaoberal touto skutočnosťou a nevysvetlil, z akého dôvodu
považoval tento právny úkon za neplatný, pričom jeho neplatnosť mala v konečnom dôsledku spôsobiť aj
neplatnosť dobrovoľnej dražby. V rozhodnutí chýba riadne odôvodnenie tejto skutočnosti, pričom, aj keď
v odôvodnení poukazuje na spotrebiteľský charakter zmluvy, opomína ust. § 53 ods. 10 Občianskeho
zákonníka (aj v nadväznosti na ust. §151j ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 7 ods. 1 zákona o

dobrovoľných dražbách).

9. V zmysle odôvodnenia uznesenia krajského súdu, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne
rozhodnúť o zostávajúcom predmete sporu s tým, že zohľadní relevantnú právnu úpravu (ust. § 53
ods. 10, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako i ochranu spotrebiteľa a princípy práva EÚ. Svoje

rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodní, a to tak, aby bolo pre strany v konaní zrejmé na základe
akých skutočností dospel k prijatým záverom. Na základe uvedeného sa predmetom sporu ostalo
určenie neplatnosti dražby a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátna zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.9.2008 v časti splnomocnenia
záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby k záložným nehnuteľnostiam.

10.Pozmenezákonnéhosudcusúdvovecinariadilpojednávaniena3.12.2018,naktoromvecopätovne
prejednal a rozhodol za prítomnosti žalovaných v rade 1/ až 3/ a právneho zástupcu žalovanej v rade
3/. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní dňa 3.12.2018 poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a uviedol,

že inštitút dobrovoľnej dražby nie je v rozpore s právom a v podstate neboli porušené ani žiadne
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Voči žalobcovi evidovali splatnú pohľadávku a využili
inštitút dobrovoľnej dražby, čo považujú za zákonný spôsob uplatnenia svojho práva. Žalovaný v rade
2/ uviedol, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, je okresný súd povinný zaoberať otázkou, či
inštitút dobrovoľnej dražby je v súlade s právom európskej únie. V tomto smere poukázal na stanovisko

európskej komisie vo veci 482/2012 a rozhodnutie Európskeho súdu európskeho súdneho dvora vo
veci C 34 /13, v ktorom Európsky súdny dvor zaujal stanovisko vo vzťahu k inštitútu dobrovoľných
dražieb a v zásade skonštatoval, že vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci
samej umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol na

zabezpečenie pohľadávky, nie je v rozpore s právom Európskej únie, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje, alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica. Vo vzťahu k podstate vo veci samej je pritom zrejmé, že tá právna úprava v ničom nesťažuje
možnosť uplatnenia ochrany práv spotrebiteľa, či už vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré
sa v praxi aj aplikuje. Vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa žalovaný v rade 2/ tvrdil, že samotný žalobca

počas priebehu celej organizácie a prípravy dražby neprodukoval žiadne námietky, ktorými by namietal
porušenia svojich spotrebiteľských práv. Preto ak samotný žalobca nechcel uplatňovať žiadne námietky,
je zrejmé, že ich nemôže produkovať až následne. Právny zástupca žalovanej v rade 3/ sa pridržiaval
svojich doterajších vyjadrení a navyše uviedol, že samotná príprava a priebeh dobrovoľnej dražby neboli
v žiadnej zo svojich častí v rozpore s akýmkoľvek ustanovením platného právneho poriadku SR, rovnako

ani v rozpore s iným právom. Podľa jeho názoru je obrana žalobcu v tomto konaní jeho účelovým
konaním smerujúcim len k predĺženiu doby, počas ktorej má možnosť užívať predmetné nehnuteľnosti.
Dôkazom je jeho neprítomnosť na pojednávaní. Nakoľko bol účastníkom Zmluvy o úvere, aj Zmluvy o
zriadení záložného práva, tieto podpísal a uzavrel slobodne s takým obsahom, akým mal súd možnosťsa s ním oboznámiť a jeho námietky prišli v čase po vykonaní dobrovoľnej dražby. V priebehu procesu
dobrovoľnej dražby mal možnosť sa brániť, nebránil sa, z čo vyplýva, že jeho konanie bolo účelové.
Žalovaní v rade 1/ až 3/ zhodne navrhli žalobu zamietnuť. Následne súd opätovne vykonal dokazovanie

vzťahujúce sa k zostávajúcemu predmetu sporu a vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných
ustanovení:

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "ZoDD") navrhovateľom
dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"),

alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. (zákona č.
182/1995 Z.z. a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii)

12. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD:
(1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom

predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.
Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.
(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú

povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
(3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

(4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami

písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca.
(6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5,

ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

13. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD: Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby

určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým

posudkom.

14. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD: V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

15. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložnéhopráva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.

16. Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

17. Po rozhodnutí okresného súdu a zrušení jeho napadnutej časti uznesením odvolacieho súdu,
predmetom sporu ostalo určenie neplatnosti dražby a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.9.2008 v
časti splnomocnenia záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby k záložným nehnuteľnostiam. Súd
pre úplnosť v prvom rade konštatuje, že žalobca podal žalobu včas, t.j. v 3-mesačnej lehote odo dňa
príklepu (príklep bol daný dňa 30.9.2013, žaloba podaná dňa 27.12.2013). Zároveň je žalobca osobou

oprávnenou na podanej žaloby, pretože je osobou, ktorá mala v byte, ktorý je predmetom dražby hlásený
trvalý pobyt. V tomto smere sú splnené základné formálne podmienky na podanie žaloby o určenie
neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD. Následne sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom.
Prednostne však posudzoval dôvodnosť prvého navrhovaného výroku rozsudku, t.j. určenia neplatnosti
dražby.

18. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
určený okruh prítomných osôb na vopred určenom mieste, s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom
na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k

predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 Zákona o dobrovoľných
dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené zákonom
o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva

záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
predpisu (§ 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci
klepnutím kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená. Vydražiteľom je účastník dražby,
ktorému bol udelený príklep ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote

prechádza na neho vlastnícke právo, alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. V prípade,
ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požadovať, aby súd určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia súdu: Prvé rozhodnutie vo veci
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby súd založil výhradne ako právny následok toho, že podľa názoru

súdu je neplatná záložná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva
medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ zo dňa 24.9.2008 v časti splnomocnenia záložného veriteľa
na výkon dobrovoľnej dražby k založeným nehnuteľnostiam. V zmysle rozhodnutia krajského súdu, je
súd prvej inštancie povinný opätovne rozhodnúť o zostávajúcom predmete konania s tým, že zohľadní
relevantnú právnu úpravu (ust. § 53 ods. 10, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako i ochranu

spotrebiteľa a princípy práva EÚ. Prioritne sa súd zaoberal návrhom na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby a dospel k záveru, že vo veci samotného priebehu dražby súd nevzhliadol žiaden rozpor so
zákonom o dobrovoľných dražbách tak, ako to uvádzal žalobca. Žalobca namietal, že dobrovoľná
dražba konaná dňa 30.9.2013 o 12.30 hod. v zmysle oznámenia o dražbe č. D 301513 odporcu v r. 2/
ako dražobníka, uverejnenom v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 22.8.2013 pod sp. zn.

registra NCdr č. 5286/13, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Ľudmily
Chodelkovej č. N 778/2013, MZ 33556/2013, NCRIs 24213/2013 zo dňa 30.9.2013, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti - byt č. 12 na 5 poschodí vo vchode č. 1 v bytovom dome súp. č. 3372 na Petzvalovej
ul. V Žiline na parc. č. 1472/144, - garáž č. 2-49 v suteréne podchodu č. 1 v bytovom dome súp. č. 3372na Petzvalovej ul. V Žiline na parc. č. 1472/144, - spolu s podielom 598/15040 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a pozemku C KN parc. č. 1472/144 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 348 m2 (ďalej tiež „predmetné“ nehnuteľnosti) je neplatná z týchto dôvodov:

20. Prvým je, že podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu § 12 ZoDD, t.j. porušeniu povinnosti pri
ocenení predmetu dražby, keď cena podľa znaleckého posudku využitého v dražbe predstavovala iba
cca 70 % skutočnej hodnoty nehnuteľností. K uvedenému súd poznamenáva, že dražobník si splnil
zákonom vyžadovanú povinnosť oceniť predmet dražby znaleckým posudkom. Rovnako súd poukazuje

na hodnovernosť znaleckých posudkov spojených s osobitnou zodpovednosťou znalcov, ako aj povahy
veci, keď cena zistená znaleckým posudkom ako vyvolávacia cena môže byť zvýšená v priebehu dražby,
ako aj znížená pri opakovanej dražbe, a to v súlade so zákonom. K námietke ohľadom znaleckého
posudku, ktorý mal podľa názoru žalobcu podhodnotiť cenu draženej nehnuteľnosti, súd poznamenáva,
že ani znalecký posudok zabezpečený dražobníkom nie je priamym určením ceny predmetu dražby,
pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. V prejednávanej veci

sa dražby zúčastnili dvaja účastníci dražby, ktorí urobili aj podania, pričom dražobníkovi s najvyšším
podaním bol udelený príklep. Je teda zrejmé, že samotná cena sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala
aktuálnu ponuku a dopyt predmetnej nehnuteľnosti, pričom nikto z prítomných záujemcov nemal záujem
získať nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Okrem toho súd poznamenáva, že ak by aj akékoľvek pochybenie
v určení hodnoty nehnuteľnosti v znaleckom posudku vzniklo, žalobca mohol v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD

vzniesť námietky voči ohodnoteniu predmetu dražby, a to do 10 dní od doručenia znaleckého posudku.
Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred

konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. V zmysle tohto zákonného ustanovenia má súd za to, že
žalobca v konaní nepreukázal a z doterajšieho dokazovania nevyplynulo, že by využil túto svoju zákonnú
možnosť na vznesenie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby. Práve naopak, podľa vyjadrení

žalovaného v rade 2/ bol v priebehu dražby nečinný, čo samotný žalobca v konaní ani nepoprel.

21. Okrem toho súd poznamenáva, že prípadné určenie hodnoty nehnuteľnosti v rozpore s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku nie je
porušením zákona o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 12 ods. 1, nakoľko toto ustanovenie hovorí

iba o povinnosti zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a to znaleckým posudkom. Zodpovednosť
za vypracovaný znalecký posudok znáša samotný znalec, pričom dražobník vystupoval vo vzťahu k
znaleckému posudku iba v pozícii zadávateľa a teda nemal vplyv na obsah posudku. V uvedenej
súvislosti súd poznamenáva, že dražobník nepochybil, keď pri určení ceny predmetu dražby vychádzal
zo záverov znaleckého posudku. Okrem toho v zmysle rozhodovacej praxe súdov vyššej inštancie,

určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (rozhodnutie NS SR
sp.zn. 3Cdo/233/2010 a rozhodnutie NS ČR sp.zn. 20Cdo/1083/2005). V súvislosti s oceňovaním
nehnuteľnosti žalobca poukázal na to, že dražobník síce zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa
ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, avšak znalec vypracoval posudok, ktorý predstavuje
približne 70 % ceny nehnuteľnosti. V tomto smere súd poznamenáva, že na podporu svojich tvrdení

žalobcanenavrholvykonaťaanisúdunepredložilžiadnedôkazy,ktorébypotvrdilijehotvrdeniaotom,že
hodnota draženej nehnuteľnosti bola o 70 % vyššia ako cena určená znaleckým posudkom. S ohľadom
na túto skutočnosť súd konštatuje, že nie je splnená podmienka na podanie žaloby uvedená v § 21 ods.
2 ZoDD, t.j. nebolo porušené ustanovenie § 12 zákona č. 527/2002 Z.z.

22.Ďalšímžalobcomvytýkanýmporušenímzákonaodobrovoľnýchdražbáchbolo,ževyhláškaodražbe
nebola zverejnená v zmysle § 11 ods. 4 ZoDD, najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli
obce. Ďalej žalobca namietal, že mu nebolo doručené oznámenie o dražbe v zmysle § 17 ZoDD. K
uvedenému súd poznamenáva, že žalovaný v rade 2/ súdu preukázal, že Oznámenie o dražbe (D
301513)zodňa15.8.2013boložalobcovidoručené27.8.2013,čovyplývazkópiedoručenkypredloženej

žalovanýmvrade2/(č.l.110).Zároveňžalovanývrade2/preukázal,žeOznámenieodražbe(D301513)
zo dňa 15.8.2013 bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta Žilina a internetovej stránke Mesta Žilina od
2.9.2013do30.9.2013,čovyplývazpotvrdeniaMestaŽilinazodňa1.10.2013(č.l.109).Ajvtomtosmeresúd konštatuje, že nedošlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z. o DD, t.j. nie je splnená podmienka na
určenie neplatnosti dražby.

23. Posledným a hlavným dôvodom určenia nielen neplatnosti dražby, ale aj určenia neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v rade
1/ zo dňa 24.9.2008 v časti splnomocnenia záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby k záložným
nehnuteľnostiam, je námietka žalobcu, že došlo k porušeniu § 7 ZoDD, keďže návrh na vykonanie
dražby nepodal vlastník, ale „domnelý“ záložný veriteľ. Podľa názoru žalobcu nemohol záložný veriteľ

delegovať na dražobníka právo, ktoré by mu malo prislúchať z predmetných zmlúv o zriadení záložného
práva a Mandátnych zmlúv. Žalobca tvrdil, že žalovaný v rade 1/ ako záložný veriteľ nemohol podať
návrh na vykonanie dražby, nakoľko nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a Zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnu zmluvu považuje v časti splnomocnenia udeleného
žalobcom záložnému veriteľovi za neplatnú. V zmysle tohto splnomocnenia totiž žalobca splnomocnil
žalovaného v rade 1/ ako záložného veriteľa, aby vykonal všetky úkony, potrebné a nevyhnutné na

výkon záložného práva ako aj potrebné na prevod vlastníctva k predmetu záložného práva na tretiu
osobu. Inými slovami podľa tvrdení žalobu, žalovaný v rade 1/ nie je osobou oprávnenou podať návrh
na vykonanie dražby, a tak je dražba ako taká neplatná. K uvedenému tvrdeniu súd poznamenáva, že
v zmysle § 7 ods. 1 ZoDD jednoznačne vyplýva, že osobou oprávnenou navrhnúť vykonanie dražby
je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo

iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Z uvedeného je
zrejmé, že ani v tomto prípade nedošlo k porušeniu zákona o dražbách tak, ako to ustanovuje § 21 ods.
2 ZoDD. Preto samotné ustanovenie o splnomocnení záložného veriteľa na úkony spojené s podaním
návrhu na výkon dražby v mandátnej zmluve nemožno považovať za nezákonné či neplatné, pretože
toto oprávnenie záložnému veriteľovi vyplýva priamo zo zákona.

24. V zmysle § 21 ods. 2 ZoDD je nutné preskúmať aj poslednú podmienku dôvodnosti podania žaloby
o určenie neplatnosti dražby, a to prípad, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (z doterajšieho
výkladu je zrejmé, že predmetom prieskumu bolo porušenie ZoDD - pozn. súdu). Žalobca v žalobe
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy v širšom kontexte ochrany práv spotrebiteľa a uvedenej zmluve

vytýka neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré bližšie nešpecifikuje. Nakoľko súd v prvom rozhodnutí zo
dňa 13.6.2016 žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tá sa stala nedotknutá i po rozhodnutí odvolacieho
súdu, súd sa musel zaoberať iba výrokom krajského súdu zrušenou časťou, t.j. určení neplatnosti
záložnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou medzi žalobcom
a žalovaný v rade 1/ zo dňa 24.9.2008 v časti splnomocnenia záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej

dražby k založeným nehnuteľnostiam, a tak súd už nevykonával dokazovanie vo vzťahu k určeniu
neplatnosti záložnej zmluvy ako takej (v celku), ale iba vo vzťahu k splnomocneniu záložného veriteľa.
Súd konštatuje, že v tomto prípade nie je možné, aby súd vyhlásil, že splnomocnenie záložného veriteľa
na výkon dobrovoľnej dražby k založeným nehnuteľnostiam zo strany spotrebiteľa je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 OZ, keď práve v zmysle § 53 ods. 10 OZ zákon jednoznačne

určuje, že ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v
rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo
predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Už zo samotného znenia § 53 ods. 10 OZ je jednoznačne
dané oprávnenie záložného veriteľa na výkon záložného práva, a to aj v prípade spotrebiteľských zmlúv.
V súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 10 OZ sa záložné právo zo spotrebiteľskej zmluvy môže

vykonať len na dobrovoľnej dražbe alebo exekúciou. Výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe tak
nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako výkon v rozpore s dobrými mravmi (s ustanovení § 3 ods. 1 OZ).

25. V nadväznosti na výklad k § 53 ods. 10 OZ, ktorý sa vzťahuje špeciálne k spotrebiteľským zmluvám,
súd poukazuje aj na všeobecné ustanovenie týkajúce sa úpravy záložného práva, t.j. ustanovenia §

151j ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.). Úprava dobrovoľných dražieb a ich výkonu

je tak v slovenskom právnom systéme dostatočne konzistentná, nakoľko na ňu priamo nadväzuje
aj zákon č. 527/2002 Z.z. o DD, ktorý v § 7 ods. 1 záložnému veriteľovi umožňuje podať návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby. Súd preto nemal pochybnosti o priebehu a zákonnosti dražby v súlade
so slovenským právnym poriadkom a konštatuje, že nevzhliadol žiaden zákonný dôvod na určenieneplatnosti dražby či záložnej zmluvy v časti splnomocnenia záložného veriteľa na výkon dobrovoľnej
dražby k záložným nehnuteľnostiam, keď toto oprávnenie vyplýva záložnému veriteľovi priamo zákona
(§ 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.).

26.Vzmyslerozhodnutiaodvolaciehosúdujepovinnosťousúduzaoberaťsanielenrelevantnouprávnou
úpravou v slovenskom právnom poriadku, ale aj súladom s princípmi práva EÚ a ochranou spotrebiteľa.
Samotný Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení konštatoval, že dobrovoľnou dražbou je možné
obchádzať dôležitý prvok práva EÚ, a to ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom vyvolali dve prejudiciálne konania
(C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital). Z pripomienok Európskej komisie
vo veci C-482/12 odvolací súd pripomína už vyššie uvedené obavy nad otázkou súladu procesu
dobrovoľnejdražbysprávomEurópskejúnie,cit.,,SmernicaRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že
bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje
veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom
nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo
iným nezávislým tribunálom (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/106/2014).

27. Súd v tomto smere konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že využil všetky možné
zákonné nástroje na ochranu svojich práv v priebehu dražby, t.j. nepodal návrh na neodkladné opatrenie
týkajúce sa odkladu výkonu dražby, ak mal pochybnosti o jej zákonnosti. Rovnako nenamietal v priebehu
dražby znalcom ustanovenú cenu nehnuteľnosti a na súd sa obrátil až po ukončení dražby a udelení
príklepu žalovanej v rade 3/, ktorá predmetnú nehnuteľnosť vydražila. Rovnako až do vykonania dražby

nenamietal platnosť záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktorú podpísal slobodne a bez nátlaku, pričom
uvedený typ zmlúv je v spoločnosti bežný a známy.

28. K otázke súladu slovenskej právnej úpravy s unijným právom vo veci dobrovoľnej dražby súd
poznamenáva, že výsledkom prejudiciálneho konania pred SDEÚ vo veci F.. P., B.. P. c/a Getfin

s.r.o., Financreal s.r.o., C-482/12, sú právne závery generálneho advokáta k povahe výkonu záložného
práva v SR (návrh na začatie prejudiciálneho konania podal dňa 29.10.2012 Okresný súd Prešov, vec
bola zaevidovaná pred SD EÚ 14.12.2012 a následne po vyjadrení generálneho advokáta vymazaná
z dôvodu späťvzatia navrhovateľom, a to uznesením SD EÚ k 7.2.2014 (nakoľko k späťvzatiu
prejudiciálnej otázky došlo po zverejnení vyjadrenia generálneho advokáta k tejto veci, je možné

vysloviť záver, že vnútroštátny súd sa plne stotožnil so závermi generálneho advokáta Nilsa Wahla
v tejto veci). Generálny advokát uzavrel, že právna úprava výkonu záložného práva a dobrovoľných
dražieb v SR je v plnom súlade s európskym právom. Ďalej z rozhodnutia SD EÚ vo veci M. O. c/a
SMART Capital, a.s., sp. zn. SD EÚ C-34/13 vyplýva, že právna úprava záložného práva v SR nie je
v rozpore s európskymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, nakoľko aj keby sa veriteľ snažil vykonať

záložnéprávozabezpečujúcenárokyzneprijateľnýchpodmienok,spotrebiteľomsúponechanévzmysle
vnútroštátneho práva prostriedky ochrany (napr. podanie žaloby na súd spolu s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia). Preto samotné tvrdenie žalobcu o tom, že úprava záložného práva je v rozpore
s právom EÚ nie je dôvodná.

29. Súd v závere konštatuje, že preskúmal žalobu v jej zostávajúcej časti vo vzťahu k slovenskému
právnemu poriadku, ako aj súlad s právom EÚ a v prípade dobrovoľnej dražby konanej dňa 30.9.2013
o 12.30 hod. v zmysle oznámenia o dražbe č. D 301513 odporcu v r. 2/ ako dražobníka, uverejnenom
v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 22.8.2013 pod sp. zn. registra NCdr č. 5286/13, ktorej
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Ľudmily Chodelkovej č. N 778/2013, MZ

33556/2013, NCRIs 24213/2013 zo dňa 30.9.2013, nevzhliadol žiaden zákonný dôvod na určenie jej
neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD, a tak žalobu v zostávajúcej časti zamietol, tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaných v rade 1/ až
3/, ako procesne úspešnej strany, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP. Vzhľadom na plný
úspech žalovaných vo veci (v konečnom dôsledku súd zamietol žalobu v celom rozsahu , čo vyplýva

z odvolaním nenapadnutej časti rozsudku zo dňa 13.6.2016 ako aj výroku rozsudku zo dňa 3.1.2018),
priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, a to aj trov prvoinštančného ako aj druhoinštančného konania, pretože
žalovaní v rade 1/ až 3/ boli úspešní v konaní pred súdmi oboch inštancii.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.