Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Pribula

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/40/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117227562
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117227562.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom na
základe poverenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matky M.. M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., F. P. K. XXX/X, zastúpenej JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou so sídlom
v Nitre, Farská ul. 33 a otca M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. ul. X, zastúpeného JUDr. Ivetou
Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská ul. 28, o návrhu rodičov na úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.
júna 2019, č. k. 24P/211/2018-394 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že schvaľuje nasledovnú dohodu rodičov:

I. Maloletý K. A., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky M.. M. C.. Obaja rodičia
budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec M. A. je povinný prispievať na výživu maloletého K. A. sumou 100 eur mesačne, ktoré výživné
bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. A. každý nepárny týždeň od piatku od 13:30 hod. do
pondelku párneho týždňa do 13:30 hod., pričom otec i matka si dieťa vyzdvihnú v školskom zariadení
ZŠ Y. v G.. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v
stanovený čas.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 25. júna 2019, č. k. 24P/211/2018-394 rozhodol o zverení maloletého
K. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou 140 eur mesačne od 01.07.2019, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

1.2. Zároveň rozhodol o úprave styku matky s maloletým tak, že matka je oprávnená stretávať sa s
maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň kalendárneho roka v stredu od 14.00 hod. do štvrtka do
08:00 hod., kedy matka maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje
a odovzdá ho po ukončení styku v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, s výnimkou
školských prázdnin, kedy matka prevezme a odovzdá maloleté dieťa v mieste bydliska maloletého

dieťaťa; každý párny týždeň kalendárneho roka od štvrtka od 18:00 hod., kedy matka prevezme maloleté
dieťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa do pondelka do 08:00 hod., kedy maloleté dieťa matka
odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, s výnimkou školských prázdnin, kedy
matka prevezme a odovzdá maloleté dieťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa.

1.3. Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a matke včas odovzdať, matka je
povinná po ukončení styku maloleté dieťa riadne a včas odovzdať otcovi.

1.4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že matka dňa 13.9.2017 doručila Okresnému súdu Nitra
návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému K. A., nar. X.X.XXXX, ktorým sa domáhala
zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi dieťaťa vo výške 600 eur
mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 01/2017, kedy
sa s maloletým dieťaťom odsťahovala, otec má všetky informácie o dieťati, napriek tomu neprispieva na
jeho výživu, s dieťaťom sa stretával. V momente, keď začali riešiť majetkové záležitosti, po
tom čo zistil, že má iný vzťah, otec prestal o dieťa prejavovať záujem. Otec vyhodil syna z domu, vzťah
dieťaťa k otcovi, ktorý bol predtým veľmi dobrý sa zmenil, maloletý odmieta komunikovať s otcom aj sa
stretávať. V kontakte s otcom mu brániť nechce. Maloletý má ADHD, pracuje s ním v škole asistent a
špeciálny pedagóg, otec by si mal uvedomiť odlišnosti syna a podľa toho k nemu pristupovať.

2.2. Dňa 17.10.2017 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol doplnený dňa 7.11.2017 (po odstúpení veci z Okresného súdu Nitra na Okresný
súd Topoľčany), ktorým žiadal otec zveriť maloleté dieťa do dočasnej striedavej starostlivosti oboch
rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch. Následne po zistení, že maloletý žije v E.,
otec upravil svoj návrh tak, že v prípade, že nebude nariadená striedavá osobná starostlivosť bude do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej upravený styk otca s maloletým v každom nepárnom týždni
od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že od marca 2017, kedy sa
rozišiel s matkou dieťaťa mu znemožňuje kontakt so synom, podmieňuje ho vrátením hnuteľných vecí,
ktoré tvrdí, že sú v jej vlastníctve. Obmedzila mu aj telefonický kontakt so synom. Neustále ho atakuje,
aj jeho priateľku emailami, v ktorých ho osočuje, uráža, kontaktoval triednu učiteľku dieťaťa, ktorá mu
oznámila, že maloletý nie je psychicky v poriadku, je na vyučovaní nesústredený, zhoršil sa mu školský
prospech. Aj v škole matka bránila otcovi v kontakte s dieťaťom.

3. Okresný súd Nitra postúpil dňa 25.10.2018 vec Okresnému súdu Topoľčany ako súdu miestne
príslušnému na konanie. Okresný súd Topoľčany dňa 10.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie
uznesením 10P/151/2017-57, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým K. A. až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Voči neodkladnému opatreniu podali odvolanie obaja rodičia.

4.1. Dňa 12.8.2019 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ktorým žiadal maloleté dieťa zveriť do jeho dočasnej
starostlivosti.

4.2. Okresný súd Topoľčany uznesením 10P/151/2017-89 zo dňa 12.01.2018 nariadil podľa § 365 ods.
1 CMP neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. K. A. do osobnej starostlivosti otca, až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
z dôvodu, že dňa 12.01.2017 bola v skorých ranných hodinách zadržaná matka dieťaťa a bola jej
obmedzená osobná sloboda príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry SR. Okresný súd Topoľčany
zistil, že matka bola dňa 12.08.2018 zadržaná a je obvinená zo spáchania zločinu vydierania, a preto
bolo potrebné bezodkladne upraviť práva a povinnosti účastníkov konania, nakoľko matka nemohla
objektívne vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa.

4.3. Krajský súd v Nitre uznesením 7CoP/10/2018-135 zo dňa 30.04.2018 rozhodol, že pripúšťa
späťvzatie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 10P/151/2017-57
zo dňa 10.11.2017 zrušil a konanie zastavil (zrušeným uznesením krajský súd dočasne upravil kontakty
otca s dieťaťom na základe návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia pred rozhodnutím súdu
o zverenie dieťaťa do dočasnej starostlivosti otca, voči ktorému matka podala odvolanie). Odvolací súd

zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo
výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

5. Okresný súd Topoľčany uznesením 10P/151/2017-140 zo dňa 20.06.2018 preniesol príslušnosť na
konania na Okresný súd Nitra.

6.1. Dňa 03.08.2018 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný
prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne a zároveň bude upravený styk otca s maloletým
dieťaťom tak, že otec bude oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatka
od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do
19:00 hod. Svoj návrh odôvodnila tým, že má bezproblémový vzťah s dieťaťom, napriek tomu jeho otec
sa snaží ich vzťah pokaziť a navádza maloletého, aby sa s ňou nekontaktoval. Dieťa nevidela už vyše
mesiaca. Dieťa jej nedvíha mobil, neodpovedá na sms, pretože mu to otec zakazuje. Má vážnu obavu,
že prostredie, v ktorom momentálne dieťa vyrastá ho negatívne ovplyvňuje.

6.2. Uznesením 24P/211/2018-184 zo dňa 04.10.2018 súd návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol,
lebo neboli zistené okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné v rámci konania meniť výchovné prostredie
maloletého dieťaťa a zároveň upravil styk matky s maloletým K. A. tak, že matka je dočasne oprávnená,
až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/211/2018,
stretávať sa s maloletým K. A., nar. XX.XX.XXXX každú stredu od 14:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že
matka si prevezme maloleté dieťa v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a každý párny
týždeň kalendárneho mesiaca od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:30 hod.

7.1. Vykonaným dokazovaním z hľadiska skutkového stavu prvoinštančný súd zistil, že maloletý K. A.,
nar. X.X.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu matky M. C. a otca M. A.. Rodičia maloletého
dieťaťa od januára 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o
maloleté dieťa, ktoré bolo do januára 2018 v osobnej starostlivosti matky, kontakt otca s dieťaťom bol
problematický a s maloletým sa nestretával, keďže matka mu to neumožňovala od leta 2017.

7.2. Od 12.01.2018 sa maloletý K. A. nachádza na základe rozhodnutia súdu v starostlivosti otca,
matka je zaviazaná prispievať na výživu syna minimálnym zákonným výživným. Zároveň je upravený
súdom styk matky s maloletým dieťaťom, súd upravil styk každú stredu od 14:00 hod. do 18:30 hod. a
každý párny týždeň kalendárneho mesiaca od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:30 hod. Styk sa v
súčasnosti realizuje na základe dohody rodičov aj nad rozsah súdom upraveného styku.

8.1. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou J. G., jej maloletým dieťaťom a
plnoletým synom A. A.. Otec je podnikateľ, príjem z podnikateľskej činnosti za r. 2018 je cca 800 eur
mesačne netto, podľa daňového priznania otca boli jeho príjmy za r. 2017 vo výške 27.439,23 eura ročne
a výdavky 22.226,77 eura ročne. Od 1/2019 poberal nemocenské dávky vo výške 200 eur mesačne.
Je nemajetný, nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho
otca. Mesačné výdavky na energie sú: 219 eur plyn, elektrina 70 eur. Kolízny opatrovník zrealizoval
šetrenie pomerov v domácnosti otca, nezistil žiadne nedostatky, otec má vytvorené podmienky na
zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa.

8.2. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom V. A.. Rodinný dom nie je vo vlastníctve matky, matka
uzavrela kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť -rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území
J., zapísaný na LV č. XXXX. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky a konštatoval, že
matka má vytvorené dobré podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Od 25.10.2018
je matka zamestnaná v obchodnej spoločnosti K., s.r.o. na pozícii asistentka riaditeľa s dohodnutou
mzdou 1.055 eur mesačne brutto, čo predstavuje 825 eur mesačne netto. Podľa vyjadrenia matky
na pojednávaní je jej príjem 1.200 eur mesačne netto, neskôr uviedla, že je to príjem brutto, podľa
potvrdenia zamestnávateľa bol jej priemerný mesačný príjem od 10/2018 do 03/2019 bol 643,69 eura
netto. Matka nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Matka bola od 12.1.2018 do 28.6.2018 vo väzbe, ktorá
bola nariadená uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Tp/10/2018 dňa 16.01.2018. Matka je
obvinená z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4, písmeno b) Trestného

zákona spáchaného spolupáchateľstvom uznesením MV SR Prezídia policajného zboru, Národná
kriminálna agentúra (NAKA), ČVS:PPZ-1272/NKA-PZ-ZA-2017 zo dňa 11.01.2018. Dňa 28.06.2018
bola matka prepustená z väzby. Podľa správy NAKA zo dňa 15.3.2019 je konanie v záverečnom štádiu
vyšetrovania s tým, že bude oboznámený spisový materiál a predložený na prokuratúru s návrhom na
podanie obžaloby.

9.1. Maloletý K. A. navštevuje J. školu Y., v šk. roku 2018-2019 navštevoval piaty ročník. Zo správy
triedneho učiteľa a pedagogického asistenta zo dňa 8.12.2017 (dieťa v starostlivosti matky) súd zistil,
že K. učivo štvrtého ročníka nezvláda, o učenie nejaví záujem. Má diagnostikovaný syndróm ADHD
s dysgrafiou, dysortografiou, dyslexiou, dysláliou a artikulačnou neobratnosťou. Často nedosahuje
úspech, čo mu nevadí. Má nedostatočnú, veku neprimeranú slovnú zásobu a poruchy výslovnosti.
Väčšie problémy má v slovenskom jazyku, nezvláda pravopis a čítanie, dokonca ani z predošlých
ročníkov. Domáca príprava žiaka nie je dostatočná, je nesystematická, nemáva vypracované domáce
úlohy, často si zabúda učebné pomôcky. V šk. roku 2017-2018 bol napomínaný za neplnenie si školských
povinností. Podľa pedagogického asistenta výkon K. spĺňa najnižšie kritériá, domáce úlohy hoci má
zaznamenané, nemáva ich vypracované, prípadne s chybami, čo svedčí o tom, že si ich vypracúva bez
kontroly dospelej osoby. Jeho výkon by mohol byť oveľa lepší, keby sa posilnila domáca príprava a bola
dostatočná spätná väzba od matky.

9.2. Zo správy triedneho učiteľa zo dňa 18.10.2018 (dieťa v osobnej starostlivosti otca) súd zistil, že
maloletý sa naďalej vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho vyučovacie výsledky
sú priemerné. Príprava na vyučovanie je pravidelná, obaja rodičia sa o K. výsledky a jeho prácu v škole
pravidelne zaujímajú.

9.3. Zo správy zo dňa 5.12.2018 (dieťa v starostlivosti otca) sú vyučovacie výsledky K. obdobné ako v
predchádzajúcom období. Často sa stáva, že v domácich úlohách má popísané nezmysly, zvyčajne to
býva v období, keď sa pripravuje s matkou. Chýba mu dôsledná kontrola zo strany rodičov. Najhoršie
výsledky má zo Slovenského jazyka a literatúry, kde dostal aj napomenutie k väčšej usilovnosti za prvý
štvrťrok 2018-2019, čo je dôsledkom zanedbaného učiva z prvého stupňa. Zároveň mu bolo udelené
napomenutie triedneho učiteľa za vyrušovanie na hodinách a zabúdanie úloh.
Zo správy z 11.3.2019 súd zistil, že vzhľadom k tomu, že stretávanie sa s matkou sa nerealizuje podľa
súdneho rozhodnutia, ale na základe dohody rodičov, nie je možné odsledovať, ako sa K. pripravuje a s
kým v domácom prostredí. Študijné výsledky sú približne rovnaké ako v prvom polroku, domáca príprava
na vyučovanie je nepravidelná. V správaní nie sú podstatnejšie zmeny.

10.1. Zo znaleckého posudku M.. C. J., ktorý vypracoval v trestnom konaní vedenom pod ČVS:
ORP-397/1-VYS-NR-2018, začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, na základe
trestného oznámenia matky na otca mal. dieťaťa zo dňa 23.4.2019, súd zistil, že z psychologického
hľadiska nejde o týrané dieťa - maloletý K. A., intenzitou a spôsobmi ide o neprimerané výchovné
opatrenia zo strany otca, ktoré narušujú psychický vývin dieťaťa, konanie rodičov maloletého nemôže
cítiť maloletý ako ťažké príkorie. Maloletý nie je indokrinovaný svojou matkou v názoroch na otca.
Devalvácia matky zo strany otca však vedie u maloletého k potrebe ju chrániť. Dieťa neprejavuje nenávisť
voči otcovi. Dokáže o oboch spomenúť i pozitívne stránky a zážitky. Dieťa nemá z otca strach, skôr
prežíva obavu o svoju matku a žiarli na ostatných členov rodiny. Znalec vypracoval znalecký posudok
bez vyšetrenia otca, len na základe pohovoru s maloletým dieťaťom.

10.2. V tomto súdnom konaní bol pribratý do konania súdny znalec O.. M. K., súdny znalec z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, ktorá dňa 01.03.2019
súdu predložila znalecký posudok vypracovaný na maloletého K. A. ako aj na jeho rodičov, s cieľom
posúdenia vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté dieťa. Znalkyňa objasnila na základe postupov
po vyšetrení oboch rodičov vzťah maloletého k obom rodičom a uviedla, že intenzita vzťahov k rodičom
je relatívne vyrovnaná, ale ich kvalita je rozdielna. So sebou asociuje najmä domov u matky, kde
prežíva radosť, voľnosť, zábavu, menej intenzívne vníma matku ako osobnosť. Napriek tomu, že
vnútorne si uvedomuje matkine nedostatky a má voči nej výhrady, vzťah s matkou navonok idealizuje,
akoby medzi nimi dochádzalo len k výmenám pozitívnych emócií. Akoby sa obával, že ich vzťah nie
je dostatočne pevný, aby zvládol kritiku. Prial by si mať matku stále vo svojej blízkosti. Maloletý
však popiera, že matka by voči nemu používala akékoľvek výchovné reštrikcie, ktoré by on pociťoval
negatívne, akoby ju potreboval chrániť pred vlastnou nespokojnosťou alebo matka nedokáže byť v

záujme dieťaťa dostatočne reštriktívna, čo by potvrdzovali aj informácie zo školy, kedy sa dieťa u
matky do školy nedostatočne v minulosti pripravovalo. Práve preto však aktuálne maloletý vyhodnocuje
matkinu domácnosť pre seba ako prijateľnejšiu, lebo sa u nej do školy pripravuje menej ako u otca, a
tak má väčší priestor na zábavu a kamarátov. Maloletý prevažne matku spája so zábavou, odmenou,
prítomnosťou kamarátov. Mama jeho jednoznačne preferuje, keď práve jeho má najradšej a vo výchove
je zhovievavá. Takáto inhibícia negatívnych emócií a potreba matku chrániť, súčasne bez schopnosti
spoľahnúť sa na rodičov a venovať sa len vlastným vývinovým potrebám, môže zapríčiňovať mierne
poruchy správania tak, ako sú popisované z hodnotenia školy. Maloletý sa asociuje viac s osobnosťou
otca ako matkou, ktorého považuje za určitý vzor, hoci dokáže byť k otcovi aj kritický, vnímať reálne
jeho chyby a nedostatky. Vzťah s otcom vníma ako prevažne pozitívny, keď si zaslúži pekný darček,
prial by si aby sa o neho staral viac než o kohokoľvek iného, vie, že otec ho má veľmi rád, s otcom
si skutočne rozumie, otec mu rád pomáha. V rozhovore maloletý udáva, že keď má nejaký problém,
tak to povie obidvom rodičom, ktorí potom zavolajú kam treba, ale tatinovi sa mu to hovorí ľahšie, ak
má nejaký problém, lebo má s ním skúsenosť, že mu pomôže veci vyriešiť. Medzi ním a otcom však
prebiehajú aj negatívne výmeny, kedy by si prial, aby otec mal inú povahu, lebo pred ním máva strach.
Otcovu domácnosť prežíva s miernymi výhradami, keď je asociovaná so školou, dospelosťou, prácou,
ale aj kritikou a bitkou. Maloletý vníma, že otec je k nemu niekedy nespravodlivý, keď uprednostňuje
dcéru svojej priateľky. Napriek tomu maloletý vie, že práve jeho má otec najradšej, rozmaznáva ho a
všetko mu dovolí. Otcova výchova je pre neho zhovievavá, kedy ho otec nepotrestá aj keď niečo vyvedie.
Uvedomuje si, že kvôli nemu je otec niekedy smutný, keď sa mu v škole nedarí.

10.3. Matkine pozitívum je, že je voči dieťaťu benevolentnejšia, čo však dieťa nie vždy dostatočne posúva
vo vývinovom napredovaní, aby naplnil vlastný potenciál a zažil pocit úspechu. Môže sa však s matkou
cítiť dobre pri spoločných voľnočasových aktivitách. Jej osobnostné deficity ako tenzia, netrpezlivosť,
instabilita a senzitivita, kedy si udržiava od iných väčší odstup, sa prejavuje v nižšej "vyladenosti" na
maloletého a jeho skutočné potreby (nástup dieťaťa do jasieľ pre stereotypy v správaní, ktoré boli
vyhodnotené ako nedostatok podnetov v domácom prostredí, v noci bol plienkovaný až do 5 rokov,
do 7 rokov mal aj cumlík, nedostatočná kontrola domácej prípravy maloletého ako bola opakovane
vyhodnotená školou), ktoré jej potom unikajú.

10.4. U otca je kritické voči maloletému narábanie s vlastnou zlosťou, ktorú potláča a následne sa
môže správať impulzívne, čo môže maloletému pôsobiť prežívanie strachu. Na druhej strane sa zdá,
že otcov prístup má viac pravidiel, hraníc, je zameraný na realizáciu potenciálu dieťaťa, na plnenie si
povinností, čo dieťa, vzhľadom na hodnotenia zo školy skutočne potrebuje. Otcova výchova je pre dieťa
prínosnejšia, hoci bolo by namieste, aby otec za pomoci odborníka konzultoval výchovu maloletého, a
odstránil spôsoby správania voči nemu, ktoré by v maloletom vzbudzovali strach a obavy, a nahradil ich
účinnejšími a prijateľnejšími výchovnými postupmi. Pri vyšetrení sa zdalo, akoby maloletý aktuálne veci
vnímal viac cez pohľad matky, a jej negatívne nastavenie voči otcovi.

11. V konaní bol vypočutý aj maloletý K. A. prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý dňa 10.8.2018
uviedol, že odkedy je u tatina, sám s mamou ešte nebol, vždy je s nimi aj otec. Predtým s otcom nebol 9
mesiacov, dôvod uviesť nevedel. S mamou sa stretáva v parku, kde sa spolu rozprávajú. Počas pohovoru
vyjadroval pozitívny vzťah k obom rodičom, nič im vo výchove nevyčítal, v súčasnosti by chcel bývať u
tatina a s maminou by sa chcel stretávať, na otázku akoby si to predstavoval uviedol, že s tatinom by
chcel byť 7 dní a s maminou 5 dní, tak striedavo.

12. Zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd podľa ustanovení § 24 ods. 4, 5, § 25 ods.
1, 2, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

13.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému K. A., pretože rodičia maloletého dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti, a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Uviedol, že obaja
rodičia mali záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, matka spočiatku vo forme
výlučnej osobnej starostlivosti (striedavú osobnú starostlivosť pokiaľ bolo dieťa u nej úplne odmietala,
čo vyplýva z komunikácie rodičov, neskôr súhlasila aj so striedavou osobnou starostlivosťou a otec
preferoval jeho výlučnú osobnú starostlivosťou (hlavne po vzatí matky do väzby v prítomnosti dieťaťa
a po začatí trestného stíhania voči nej). Pri rozhodovaní o tom, aká forma starostlivosti o dieťa je
v záujme dieťaťa, súd vzal do úvahy vek maloletého dieťaťa, doterajšie prostredie, v ktorom dieťa

vyrastalo, vzťahové osoby dieťaťa a jeho emocionálnu naviazanosť na ne, intenzitu jeho vzťahu k
rodičom, rodičovské kompetencie prejavujúce sa v tom, kto dieťaťu svojim prístupom k dieťaťu dokáže
vytvoriť priaznivejšie a hodnotnejšie výchovné prostredie, akým spôsobom dbali a zabezpečovali jeho
všestranné potreby.

13.2. Poukázal na to, že v tomto vývinovom období dieťaťa striedavú osobnú starostlivosť vylúčil
vzhľadom k postaveniu a vzájomnému vzťahu rodičov ako starostlivosť, ktorá nie je v súlade so
záujmami maloletého dieťaťa a prihliadol aj na vyjadrenie znalca, ktorý túto formu starostlivosti
aktuálne neodporučil. Konštatoval, že rodičia v súčasnosti nie sú schopní konštruktívne spolupracovať
v prospech maloletého dieťaťa, čo do značnej miery podmieňujú ich majetkové spory. Aktuálne sa
zdá, že nedostatočná komunikácia rodičov prenáša na maloletého zodpovednosť rozhodovania, kedy
bude u ktorého rodiča, s čím ho rodičia konfrontujú a to je pre neho zaťažujúce a majúce negatívny
dopad na jeho psychický vývoj. Napriek skutočnosti, že matka sa na posledných pojednávaniach
snažila súd presvedčiť o vzájomne sa zlepšujúcej komunikácii rodičov v prospech ich dieťaťa, reálne
nedostatky v komunikácii rodičov a rozdielnosť ich výchovných prístupov k dieťaťu je zrejmá (konflikt pri
odovzdávaní dieťaťa pre jeho ochorenie pred pojednávaním a pod.). Otec matku viac toleruje a napriek
tomu, že má voči nej výhrady, vníma aj jej pozitíva vo vzťahu k synovi. Matka prežíva otca extrémne
negatívne a vo výchove syna ho vníma ako len zlyhávajúceho, bez ochoty uznať, že práve počas jeho
starostlivosti o syna sa napríklad zlepšilo správanie a dosiahol zlepšené výsledky v škole. Práve uznanie
dôležitosti druhého rodiča pri výchove dieťaťa je dôležitým signálom pre posúdenie reálnej ochoty rodiča
kooperovať s druhým rodičov v prospech ich dieťaťa. U matky toto absentuje, jej konanie ku koncu
konania po predložení znaleckého posudku súd vyhodnotil ako účelové.

13.3. Nielen nedostatky v oblasti komunikácie rodičov, ale aj kvalita vzťahu dieťaťa k rodičom a výchovné
prístupy rodičov sú dôvodmi diskvalifikujúcimi striedavú formu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Súd preto pri rozhodovaní, komu dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti sa zameral na zistenie,
ktoré z výchovných prostredí, matky či otca, je pre dieťa vhodnejšie, v ktorom výchovnom prostredí bude
pre dieťa zabezpečený priaznivejší fyzický aj psychický vývoj; zisťoval, v ktorom prostredí budú lepšie
zabezpečené jeho vývinové potreby, zisťoval stabilitu budúceho výchovného prostredia a aj schopnosti
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd zohľadnil aj názor
maloletého dieťaťa, ktorý je maloletý vzhľadom k svojmu veku schopný vyjadriť a zároveň prihliadať
aj na špecifickosť potrieb maloletého vzhľadom k jeho diagnóze (ADHD s dysgrafiou, dysortografiou,
dyslexiou, dysláliou a artikulačnou neobratnosťou).

14.1. Poukázal na to, že maloletý K. A. má rád oboch rodičov, má vytvorený vzťah k obom rodičom,
intenzita vzťahov k rodičom je relatívne vyrovnaná, ale ich kvalita je rozdielna. Obe osobnosti rodičov
majú určité deficity a negatíva a pre výchovu dieťaťa sú rizikové. Zatiaľ čo u otca je kritické voči
maloletému narábanie s vlastnou zlosťou, ktorú potláča a následne sa môže správať impulzívne, čo
môže maloletému pôsobiť prežívanie strachu. Toto potvrdil aj psychológ M.. J., vo svojom posudku
(neprimerané výchovné postupy otca, nejedná sa však týranie dieťaťa, dieťa nepociťuje strach voči
otcovi) . Na druhej strane sa zdá, že otcov prístup má viac pravidiel, hraníc, je zameraný na realizáciu
potenciálu dieťaťa, na plnenie si povinností, čo dieťa, vzhľadom na hodnotenia zo školy skutočne
potrebuje. V období, keď bolo dieťa vo výlučnej starostlivosti otca, nastal pozitívny posun aj v domácej
príprave dieťaťa do školy, neskôr kedy sa rodičia striedali (aj keď nepravidelne) v zabezpečovaní
starostlivosti o maloletého došlo k opätovnému zhoršeniu prípravy dieťaťa do školy.

14.2. Matkine pozitívum je, že je voči dieťaťu benevolentnejšia, čo však dieťa nie vždy dostatočne
posúva vo vývinovom napredovaní, aby naplnil vlastný potenciál a zažil pocit úspechu, tak, ako uvádza
znalkyňa, čo je pre ďalší zdravý vývoj maloletého veľmi dôležité. Matkin prístup je benevolentnejší, čo
vzhľadom k problémom dieťaťa s poruchami pozornosti ADHD nemá pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa.
Znalkyňa konštatuje, že otcova výchova je pre dieťa prínosnejšia, hoci by bolo namieste, aby otec za
pomoci odborníka konzultoval výchovu maloletého a odstránil spôsoby správania voči nemu, ktoré by v
maloletom vzbudzovali strach a obavy a nahradil ich účinnejšími a prijateľnejšími výchovnými postupmi.
Dieťa počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom sa vyjadrilo, že chce žiť s oboma rodičmi, neskôr podľa
predloženého listu matkou, ktorý mal písať maloletý, súd zistil, že by chcel bývať s matkou.

14.3. Vzhľadom k tomu, že v poslednom období dieťa trávilo viac času s matkou (aj nad rámec určeného
styku neodkladným opatrením, aj z dôvodu úrazu otca začiatkom r. 2019) ako v predchádzajúcom roku,

vyjadruje sa v zmysle, že chce žiť s mamou, byť v jej starostlivosti, s mamou si najlepšie rozumie,
mama mu vo všetkom pomáha. Pred znalkyňou však maloletý uviedol, že je to práve otec, s ktorým
si skutočne rozumie, otec mu je nápomocný v riešení problémov. V rozhovore so znalkyňou maloletý
uviedol, že keď má nejaký problém, tak to povie obidvom rodičom, ktorí potom zavolajú kam treba, ale
tatinovi sa mu to hovorí ľahšie, ak má nejaký problém, lebo má s ním skúsenosť, že mu pomôže veci
vyriešiť. Súd návrh matky na opätovné vypočutie maloletého dieťaťa na pojednávaní zamietol, keďže
pozná názor maloletého dieťaťa prezentovaný pred kolíznym opatrovníkom a podrobne zisťovaný aj
spracovaný znalkyňou počas znaleckého vyšetrenia dieťaťa. Ako nadbytočný zamietol aj návrh matky
na vypočutie detskej lekárky maloletého.

15.1. Zohľadňujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, vo výchovnom prostredí ktorého je
predpoklad priaznivejšieho vývoja maloletého, v ktorom prostredí budú lepšie zohľadnené potreby
maloletého dieťaťa a zabezpečený jeho ďalší zdravý vývoj, keďže toto prostredie považuje za
stabilnejšie ako výchovné prostredie u matky. Súd pri plnom rešpektovaní prezumpcie neviny, pri
rozhodovaní nemohol opomenúť ani skutočnosť, že matka je stále v pozícii obvinenej osoby a je voči nej
je vedené trestné konanie pre závažnú trestnú činnosť niekoľko mesiacov väzobne stíhaná a nemohla
tak zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého K..

15.2. Matke určil výživné na dieťa vo výške 140 eur mesačne, keď pri určovaní výšky vyživovacej
povinnosti prihliadol na jej možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na vek a odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa. Určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie potrieb, ktoré
slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju dieťaťa. Maloletému dieťaťu je potrebné
zabezpečiť nielen základné životné potreby, ale aj ostatné potreby súvisiacich s vekom dieťaťa, s jeho
sociálnym vývojom. U maloletého K. sú to výdavky súvisiace so zabezpečovaním školských povinností,
výdavky na školské učebnice, školské pomôcky a potreby, prípadné výdavky na zdravotnú starostlivosť.
Priemerný mesačný príjem matky vo výške 1200 eur mesačne netto, jej umožňuje prispievať na výživu
syna stanoveným výživným bez toho, aby tým bola ohrozená jej životná úroveň pri zohľadnení jej
odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov (bývanie, energie, výdavky na zabezpečenie životných
potrieb). Počiatok vyživovacej povinnosti matky od 1.7.2019 určil podľa toho, ako to žiadal otec
maloletého dieťaťa.

16. Súd prvej inštancie upravil aj styk matky s maloletým dieťaťom, pretože rodičia to žiadali a pri
určení rozsahu styku maloletého dieťaťa s matkou zohľadnil záujem maloletého dieťaťa daný nielen
jeho vekom, denným režimom, zohľadnil časovú odlúčenosť, ale hlavne citovú naviazanosť maloletého
dieťaťa a túžbu dieťaťa byť v kontakte s matkou v čo najširšom rozsahu. Rodičia sa vedia dohodnúť
na kontaktoch počas prázdnin maloletého dieťaťa, preto súd upravil kontakty počas školského roka tak,
že matka sa bude stretávať s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň kalendárneho roka v stredu
od 14.00 hod. do štvrtka do 08:00 hod. a každý párny týždeň kalendárneho roka od štvrtka od 18:00
hod. do pondelka do 08:00 hod. V uvedenom období bude môcť aj matka realizovať svoje výchovné
pôsobenie na maloletého K., bude mať vytvorený dostatočný časový priestor, v adekvátnom rozsahu k
zabezpečeniu jej spoluúčasti na výchove dieťaťa s tým, že bude zachovaný hlavný výchovný vplyv otca,
čo sa týka hlavne v príprave na školské vyučovanie. Obaja rodičia sa tak budú spolupodieľať na výchove
dieťaťa, bude vytvorený priestor u oboch rodičov k udržovaniu rodičovského vzťahu a upevňovaniu
citovej väzby medzi dieťaťom a rodičom.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

18. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala matka maloletého dieťaťa v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ a § 62 ods. 1 CMP tým,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplne a nesprávne zisteného skutočného stavu veci
a nesprávneho právneho posúdenia veci.

19.1. Uviedla, že v priebehu konania nastal posun v komunikácii medzi rodičmi, rodičia viac komunikujú
ohľadom mal. dieťaťa a otec umožňuje kontakt matky nad rámec súdom určeného styku. Poukázala
na to, že kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti

poukazujúc na silný citový vzťah dieťaťa k matke a pozitívny posun v komunikácii rodičov. Zverenie mal.
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme mal. dieťaťa, keďže tým budú lepšie
zabezpečené jeho potreby. V prípade striedavej osobnej starostlivosti dieťa vníma obidvoch rodičov
rovnocenne, pozoruje vlastnosti, zručnosti a záľuby rodičov bez toho, aby pociťovalo absenciu mužského
alebo ženského vzoru. Dieťa sa môže radiť s obidvomi blízkymi osobami a poznať prístup každého z
nich k riešeniu problémov a postoj k negatívnym životným situáciám. Striedavá osobná starostlivosť
uľahčuje obom rodičom výchovu a starostlivosť o dieťa, čím ich aj odbremeňuje.

19.2. Napriek konštatovaniu, že súd vzal do úvahy vek maloletého dieťaťa, doterajšie prostredie, v
ktorom dieťa vyrastalo, vzťahové osoby dieťaťa a jeho emocionálnu naviazanosť na ne, intenzitu jeho
vzťahu k rodičom, rodičovské kompetencie prejavujúce sa v tom, kto dieťaťu svojím prístupom k dieťaťu
dokáže vytvoriť priaznivejšie a hodnotnejšie výchovné prostredie, akým spôsobom dbali a zabezpečovali
jeho všestranné potreby, súd prvej inštancie celkom nesprávne vylúčil striedavú osobnú starostlivosť.
Je v najlepšom záujme mal. dieťaťa, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, výsledky dokazovania
jednoznačne preukazujú záver, že obaja rodičia sú spôsobilí mal. dieťa riadne vychovávať na rovnakej
úrovni, takýmto spôsobom budú zabezpečené potreby mal. dieťaťa a bude zohľadnený názor mal.
dieťaťa, ktorý je jednoznačný a dieťa chce byť s matkou minimálne tak ako s otcom.

20.1. Matka žiadala, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/211/2018 zo dňa
25.06.2019 podľa § 388 CSP zmenil a v prípade, že by akceptoval návrh matky maloletého i kolízneho
opatrovníka na zverenie maloletého K. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, potom
navrhuje realizovať striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch s tým, že odovzdávacím
dňom bude pondelok o 16:00 hod. a nebude určené žiadne výživné.

20.2. Ak by odvolací súd bol toho názoru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého,
potom matka trvá na tom, aby bol maloletý K. A. zverený do osobnej starostlivosti matky, aby bol
upravený styk otca s maloletým každú stredu od 14:00 hod. do 18:30 hod. a každý párny týždeň
kalendárneho mesiaca od soboty 09:00 hod. do nedele do 18:30 hod. a aby bol otec zaviazaný na
plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 100 Eur mesačne.

21. Otec mal. dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu žiadal podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok
potvrdiť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania a stav dieťaťa
sledoval dlhodobo počas obdobia 2 rokov, kedy došlo v živote maloletého k turbulentným zmenám.
Spočiatku žil maloletý s matkou, ktorá otcovi absolútne znemožňovala styk s dieťaťom, následne bola
matka počas doby takmer 6 mesiacov väzobne stíhaná za obzvlášť závažný zločin, pričom počas
tejto doby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca bez toho, aby mal s matkou kontakt a po
prepustení z väzby sa obnovil styk dieťaťa s matkou formou pravidelných, postupne sa rozširujúcich
stretnutí. Uvedená skutočnosť v spojení s prítomnosťou ADHD u dieťaťa viedla znalkyňu O.. M.
K. k záveru, že v živote maloletého K. je potrebná predovšetkým stabilita, jednotné vedenie a nastavenie
jednotných kritérií, a preto striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého. V prípade, ak by
nebol pre maloletého nastavený jednotný systém, bude osobnostne trpieť. Práve túto znalcom zistenú
skutočnosť považoval súd prvej inštancie za rozhodujúcu pri vyriešení základnej otázky, ktorou bolo
zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, keďže vo výchovnom prostredí otca bol lepší predpoklad
pre jeho priaznivejší vývoj. Zároveň však zohľadnil aj citovú väzbu dieťaťa na matku vo forme tzv.
rozšíreného styku.

22. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol zveriť maloletého K. A. do striedavej
osobnej starostlivosti obidvom rodičom a výživné na dieťa rodičom neurčiť. Poukázal na to, že túto formu
starostlivosti považuje za najlepší záujem dieťaťa, ktoré bude mať zabezpečený rovnocenný kontakt s
obidvomi rodičmi, lebo dieťa má vytvorenú citovú väzbu a vzťah tak k matke, ako aj otcovi a obidvaja
rodičia majú osobnostné predpoklady a aj vhodné bytové podmienky pre dieťa.

23.1. Právna zástupkyňa otca dňa 30.9.2019 oznámila Krajskému súdu v Nitre, ktorému bol spis z
okresného súdu doručený na rozhodnutie o odvolaní dňa 12.9.2019, že právna zástupkyňa otca
maloletého dieťaťa K. A. jej dňa 18.9.2019 prostredníctvom aplikácie Viber poslala správu, že má
odkázať matke maloletého M.. M. C., že keď si vyzdvihne maloletého K., aby si ho už nechala navždycky.
Právna zástupkyňa matky zároveň predložila Úradný záznam zo dňa 30.9.2019, spísaný na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny G. o tom, že v tento deň sa na úrad dostavila matka dieťaťa za účelom
oznámenia, že mal. K. A. sa nachádza v jej osobnej starostlivosti odo dňa 1.7.2019 s tým, že otec
dieťaťa jej syna dobrovoľne odovzdal do jej osobnej starostlivosti aj bez rozhodnutia súdu. Otec dieťaťa
počas letných školských prázdnin strávil so synom len 4 dni od 14.8.2019 do 19.8.2019, ostatné dni
zabezpečovala starostlivosť matka dieťaťa. Následne bol mal. syn K. u otca v termíne od 2.9.2019 do
5.9.2019, kedy od otca išiel aj do školy a matka si ho vyzdvihla v školskom zariadení v stredu t. j. 5.9.2019
v zmysle predchádzajúcej dohody rodičov, ktorú uzavreli mimosúdne. Následne si K. otec dieťaťa prevzal
dňa 10.9. do 11.9.2019, kedy ho odovzdal do školského zariadenia a odo dňa 11.9.2019 až doposiaľ
je dieťa v starostlivosti matky na adrese I. XX, G.-J.. Otec dieťaťa zaslal dňa 18.9.2019 matke dieťaťa
sms správu s tým, že si má prísť prevziať osobné veci mal. K. a aj jeho psíka. Matka dieťaťa sa po
tejto sms správe a po dohode s otcom dňa 18.9.2019 dostavila aj s dieťaťom za účelom vyzdvihnutia
veci syna k otcovi. Maloletý K. bol v domácnosti otca sám vyzdvihnúť veci v dome a matka ho čakala
pred rodinným domom otca v aute. Uvedenú informáciu poskytla matka z dôvodu, aby orgán SPODSK
vedel, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza.

23.2. V úradnom zázname sa ďalej uvádza, že matka dieťaťa má záujem zabezpečovať osobnú
starostlivosť o syna K., má vytvorené vhodné bytové podmienky a disponuje aj osobnostnými
predpokladmi a rodičovskými zručnosťami k výchove dieťaťa v jeho najlepšom záujme a zdravého
psychického, fyzického a sociálneho vývinu.

23.3. Právna zástupkyňa matky ďalej oznámila odvolaciemu súdu, že krajská prokuratúra Bratislava dňa
19.9.2019 v zmysle § 234 ods. 2 Trestného poriadku oznámila, že v trestnej veci obvinených M.. M. C., V.
A. a T. C., stíhaných pre obzvlášť závažný zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1,
ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, mieni skutok, pre
ktorý bolo vyššie uvedeným vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,
Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká jednotka, expozitúra Západ zo dňa 11.01.2018
pod ČVS: PPZ-1272/NKA-PZ-ZA-2017, posudzovať ako zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa §
20, § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

24.1. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) na prejednanie odvolania na riadil pojednávanie na 4.12.2019 o 13:00 hod., na ktoré
svoju neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa otca z dôvodu kolízie s väzobnou vecou vedenou
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9Tp/86/2016, ospravedlnila aj neúčasť otca dieťaťa z dôvodu
aktuálne uzavretej dohody s matkou o úprave práv a povinností k maloletému K. a na základe konzultácie
s právnou zástupkyňou matky a dohody otca s matkou navrhla, aby súd schválil nasledovnú rodičovskú
dohodu:
1./ Maloletý K. A., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodiča budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
2./ Otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. A. sumou 100 eur mesačne, ktoré bude povinný
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
3./ Otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým K. A. každý nepárny týždeň od piatku od 13:30 hod. do
pondelka párneho týždňa do 13:30 hod., pričom otec i matka si dieťa vyzdvihnú v školskom zariadení
ZŠ Y. v G.. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s o otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať.

24.2. Právna zástupkyňa otca sa ospravedlnila za neúčasť na odvolacom pojednávaní a navrhla schváliť
rodičovskú dohodu.

24.3. Matka a kolízny opatrovník na odvolacom pojednávaní navrhli schváliť rodičovskú dohodu o
úprave ich práv a povinností k maloletému K. A..

25.1. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže j bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

25.2. Podľa § 24 ods. 2 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

25.3. Podľa § 24 ods. 3 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

25.4. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, sú upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25.5. Podľa § 76 ods. 1 prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25.6. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26.1. Podľa § 111 písm. b/ zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“) v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností.

26.2. Podľa § 118 ods. 1 CMP súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu.

26.3. Podľa § 120 ods. 1 CMP súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b/ až d/, h/ a i/,
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

26.4. Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

27. Vzájomná dohoda rodičov, ktorí spolu nežijú, je najvhodnejším riešením úpravy práv a povinností
rodičov, ktorá podlieha vždy schváleniu súdom, inak by bola nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody
rodičov o výchove a výžive maloletého dieťaťa (maloletých detí) sa súd musí riadiť tými
istými zásadami, podľa ktorých by postupoval, keby priamo rozhodoval o výchove a výžive. Súd dohodu
schváli, ak je v záujme maloletého dieťaťa.
28. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

29. Odvolací súd na podklade súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že
dohoda rodičov, ktorí nežijú spolu, o zverení maloletého K. A. do osobnej starostlivosti matke a o určení
výživného otcovi na toto dieťa v sume 100 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj o úprave
styku otca s maloletým zabezpečuje zdarný vývoj dieťaťa, matka je schopná a spôsobilá zabezpečiť
starostlivosť o maloletého K. , má tiež osobnostné predpoklady ako ja vhodné bytové podmienky pre
dieťa, ktoré má rado oboch rodičov, a teda aj citový vzťah k matke, v starostlivosti ktorej už v minulosti
bol, preto podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a v zmysle § 36 ods. 1 ZoR
schválil dohodu rodičov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o tom, že obaja rodičia
budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Schválil tiež dohodu rodičov o povinnosti otca
prispievať na výživu maloletého K. sumou 100 eur mesačne, ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnú právoplatnosťou tohto rozsudku. Pri schvaľovaní dohody o
výške výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a prihliadol aj na
odôvodnené potreby maloletého tak, ako to zistil súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (príjem
otca 800 eur netto mesačne, príjem matky 1200 eur netto mesačne, dieťa má vyše 11 rokov a je v 6.
ročníku základnej školy, časť výživy dieťaťa je krytá prídavkami na dieťa v sume 24,34 eura), takže ak
by matka popri osobnej starostlivosti o dieťa zo svojho príjmu prispela na pokrytie odôvodnených potrieb
maloletého sumou 100 eur, malo by dieťa spolu s výživným od otca a s rodinnými prídavkami na porytie
svojich odôvodnených potrieb sumu 224,34 eura mesačne a svojou životnou úrovňou by sa tak podieľalo
na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd schválil aj dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým K.,
keďže je v záujme dieťaťa aby sa na jeho výchove podieľal aspoň v obmedzenej miere, ku ktorého má
dieťa rado a má i k nemu pozitívny citový vzťah.

30. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.