Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917206433
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917206433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: Z.. Z. E., nar. X. Z. XXXX, trvale
bytom R. XXX/X, T. D., zastúpenej JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP
7, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234
176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom
Piaristická 707/25, Trenčín, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 31. októbra 2017 č.k. 15Csp/154/2017-49 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 31.
októbra 2017 č.k. 15Csp/154/2017-49 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.522,39
€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
vo výške 1.522,39 €.

3. Dňa 30. marca 2004 bola medzi žalobkyňou, ako dlžníkom a žalovaným, ako veriteľom, na základe
žiadosti žalobkyne, uzavretá Úverová zmluva o poskytnutí revolvingu a vydaní a používaní platobnej
karty YES úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver.

4. Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 10C/518/2015 súd zistil, že listom zo dňa 30. júna
2015 žalovaný oznámil žalobkyni, že pohľadávku z úverovej zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 30.3.2004,
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 18.03.2013 postúpil na spoločnosť AB 2 B.V., Strawinskylaan 933,
Amsterdam. Ku dňu oznámenia výška pohľadávky predstavovala sumu 1.558,64 €.

5. Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 3.3.2016 č.k. 10C/518/2015-71 zamietol žalobu postupníka,

spoločnosti AB 2 B.V., ktorou sa táto spoločnosť domáhala voči žalobkyni (dlžníčke) zaplatenia sumy
1.551,80 €. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi právnym predchodcom spoločnosti AB 2 B.V. a žalobkyňou (spotrebiteľkou) neobsahovala všetky
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (konečnú splatnosť úveru), následkom čoho bolúver bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalobkyňa zaplatila titulom úveru sumu 7.824,19 € a vyčerpala
len 6.301,80 €, súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. júla 2016.

6.Napojednávanídňa4.októbra2017žalovanýuviedol,žezáveryvrozsudkuOkresnéhosúduTrebišov
sp. zn. 10C/518/2015 považuje za skutkovo ustálené a nerozporuje ich.

7. Právne súd posúdil nárok žalobkyne podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 101

OZ, § 524 ods. 1,2 OZ.

8. Žalobkyňa v danej veci označila za žalovaného spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. teda
pôvodného veriteľa, ktorý so žalobkyňou úverovú zmluvu uzatvoril. Nebolo sporu o tom, že pôvodný
veriteľ svoju pohľadávku z uzatvorenej úverovej zmluvy, ktorý úver bol rozsudkom okresného súdu sp.
zn. 10C/518/2015 vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, postúpil na spoločnosť AB 2 B.V., teda na

postupníka. Podľa názoru súdu ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré umožňuje spotrebiteľovi
domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi, má charakter sankcie. Táto sankcia postihuje
toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom.

9. K žalovaným vznesenej námietke premlčania dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je premlčaný. Žalobkyni, ako spotrebiteľovi,
(podľa názoru súdu), beží premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva až do doby, dokiaľ jej trvá nárok
na uplatnenie práva domáhať sa neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy na súde. Pokiaľ si veriteľ, resp.
jeho právny nástupca, uplatní nároky z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy na súde s odôvodnením, že si

uplatňuje nároky (napr. zaplatenie neuhradenej časti úveru) z platného záväzkového vzťahu (právneho
úkonu), tak jeho námietka (veriteľa, jeho právneho predchodcu, alebo právneho nástupcu) ohľadom
premlčania práva spotrebiteľa na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z.z. nemôže byť dôvodná. Veriteľ by sa tak dostal do rozporu s vlastnými tvrdeniami
a navyše by bol neoprávnene zvýhodnený.

10. Ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., je špeciálnym ustanovením. Výklad pojmu „uplatnenie
práva“ nemôže byť v rozpore s ostatnými ustanoveniami zákonov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa
najmä s tými, kde je povinnosťou súdu bez akýchkoľvek námietok spotrebiteľa, ako dlžníka, rozhodnúť
o porušení práva spotrebiteľa (ex offo) zo zákona. Uplatnenie práva v širšom spektre znamená, že právo

sa uplatnilo, ak súd rozhodol v prospech spotrebiteľa a konštatoval porušenie práva spotrebiteľa zo
strany pôvodného veriteľa, alebo jeho právneho nástupcu. V tom prípade k porušeniu práva spotrebiteľa
nedošlo len pôvodným účastníkom zmluvy (pôvodným veriteľom), teda žalovanou spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s., ale aj jeho právnym nástupcom, v prejednávanom prípade spoločnosťou AB 2
B.V., pokiaľ tento mohol a mal vedieť, že nadobúda pohľadávku z neplatnej spotrebiteľskej zmluvy

(analógia nadobudnutia odcudzenej veci) a ako právny nástupca má vedomosť o nadobudnutí
neplatnej pohľadávky. V takom prípade sa nemôže žalovaný, ani jeho nástupca, zbaviť zodpovednosti
za poškodenie práv inej osoby, pretože každý z týchto neoprávnených nadobúdateľov vo vzťahu k
oprávnenej osobe porušil jej práva.

11. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie a premlčania uplatneného nároku považoval za nedôvodné a uzavrel, že základ nároku
žalobkyne na výšku primeraného finančného zadosťučinenia voči žalovanému je daný, keďže žalovaný
sa stotožnil so závermi rozsudku okresného súdu č.k. 10C/518/2015-71, voči tam uvedený záverom nič
nenamietal, nerozporoval ich.

12. Pokiaľ ide o samotnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, pri určení jeho výšky je
potrebné prihliadať na okolnosti prípadu. Porušenie práv spotrebiteľa bolo jednoznačne konštatované
v rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/518/2015, a tieto žalovaný nespochybnil v žiadnom
smere. Dokonca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 4. októbra 2017

uviedol, že závery tohto rozsudku nerozporuje, a preto z nich súd vychádzal. S poukazom na závažné
porušenie práva žalobkyne zo strany žalovaného, rovnako aj jeho právneho nástupcu, ktorého ochrany
sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri
určení výšky priznaného zadosťučinenia súd dospel k záveru, že primeraná povahe a rozsahu porušeniapráv žalobkyne je suma 1.522,39 €, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni, ako
spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Pri určení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia súd dospel k záveru, že žalobkyni vznikla reálna ujma vo

výške rozdielu medzi výškou sumy, ktorú na úhradu úveru žalovanému zaplatila v sume 7.824,19 €
a vyčerpanou výškou úveru, teda sumou 6.301,80 €. Výška primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorá má plniť funkciu účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany pre spotrebiteľa, sa súdu javí ako
primeraná vo vzťahu k porušenému právu a k skutkovým okolnostiam prípadu a preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

13. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. h/ CSP. Po citácii § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. uviedol, že citované zákonné
ustanovenie vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok zo strany žalobcu. Za prvé, že spotrebiteľ sa
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom môže (proti porušiteľovi) domáhať ochrany
svojho práva na súde. Teda, že spotrebiteľ sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť
si súdnym rozhodnutím ochranu. Poznamenal, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov

pod sp.zn. 10C 518/2015 ochraňoval svoje práva žalovaný, lebo žalobkyňa (spotrebiteľka) riadne
neuhrádzalasplátkyzúverovejzmluvyžalovanému.Konanie10C518/2015vžiadnomprípadenemožno
vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie práv spotrebiteľom, ktoré je nevyhnutné na splnenie podmienky
priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalšou podmienkou podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi. Odvolateľ poznamenal, že zákon č. 250/2007 Z.z. v čase
uzavretia úverovej zmluvy, t.j. dňa 30.3.2004 nebol ešte prijatý, a preto žalovaný nemohol podmienku
porušenia neexistujúceho zákona naplniť. Žalobkyňa v žalobe ani v predchádzajúcom konaní (sp.zn.
10C 518/2015) neuviedla, akým spôsobom mal žalovaný práva a povinností žalobkyne ako spotrebiteľky
porušiť. To, že úverová zmluva nemala náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľskýchúveroch,nemožnopovažovaťzaporušenieprávapovinností,ktorébymalizanásledok
poškodenie spotrebiteľa, ale naopak, pre spotrebiteľa z tohto vyplýva výhoda, lebo poskytnutý úver bol
pre neho bezúročný a bez poplatkov a ďalej už nemusel uhrádzať splátky v zmysle úverovej zmluvy.
Zo samotného pojmu primerané finančné zadosťučinenie vyplýva nevyhnutnosť jeho primeranosti vo
vzťahu k porušenej povinnosti. Pokiaľ súd vyhlási úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z

dôvodu chýbajúcich náležitostí, žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla, ba práve naopak, spotrebiteľ
získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorú by mu neposkytla žiadna banka, ani iná
inštitúcia. Opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.10.2013 č.k. 14 Co
91/2012-141, v ktorom bola konštatovaná nedôvodnosť primeraného finančného zadosťučinenia v
prípade, že úverová zmluva bola vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, lebo uvedené predstavuje

pre žalovaného (ako dodávateľa) dostatočnú sankciu.

15. Odvolateľ poukázal na to, že účelom a zmyslom § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je odškodniť
spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti
porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde, a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje

však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti. Poznamenal, že bezdôvodné obohatenie nemôže byť
neopodstatnene alternované inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia, a preto považoval
rozsudok súd prvej inštancie za predčasný.

16. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny. Uviedla, že rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.3.2016 sp.zn. 10C
518/2015 preukázal, že žalovaný porušil svoju povinnosť stanovenú v osobitnom predpise (neuvedenie
obligatórnych náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ žalovaný
uvádza, že zákon č. 250/2007 Z.z. nebol platný a účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. dňa
30.3.2004, a preto nemohla byť naplnená hypotéza § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., žalobkyňa tento

názor považuje za nesprávny, lebo podstatný je okamih, keď na súde žalobkyňa úspešne uplatnila svoje
spotrebiteľské právo, a nie dátum uzavretia úverovej zmluvy.17. Za nesprávny považuje žalobkyňa výklad žalovaného, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti, musí byť v pozícii žalobcu. Podľa žalobkyne hypotéza právnej normy
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nešpecifikuje a nerozlišuje, či takáto osoba musí byť v pozícii žalobcu

alebo žalovaného. V tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.8.2017
č.k. 7 Co 23/2017-63. Nesúhlasila ani s argumentáciou žalovaného (že bezúročnosť a bezpoplatkovosť
je dostatočná „výhoda“), lebo touto by sa poprela samotná podstata inštitútu primeraného finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

18. Čo sa týka priznaného primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že vydania bezdôvodného
obohatenia sa nedomáhala, pre nejednotnú rozhodovaciu prax súdov v otázke posúdenia premlčacej
doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Sumu, o ktorú sa žalovaný na jej úkor obohatil 1.522,39
€ si uplatnila titulom inštitútu finančného zadosťučinenia, a považuje ju za primeranú, lebo ide o reálne
plnenie, ktoré zaplatila žalovanému nad rámec judikovaného bezúročného a bezpoplatkového úveru.
Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania.

19. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že neboli splnené podmienky ani na
potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil podľa § 388 CSP a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

22. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. februára 2019 o 8.45 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 13. februára 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.

1,3 CSP.

23. Žalovaný si uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutom vyhovujúcom výroku je naplnený vyššie uvedený
odvolací dôvod.

26. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia, pokiaľ dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady pre priznanie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie žalobkyni podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

27. Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.28. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom priznania
finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom.

Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práv alebo povinností určených na
ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo
aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.

septembra 2016).

29. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a je posudzovaná
podľa konkrétneho prípadu. Primerané zadosťučinenie môže tvoriť náhrada za prípadnú morálnu ujmu,
náhrada konkrétnych výdavkov spojených s reparáciou daného stavu a určitá satisfakcia za stav, ktorý
spotrebiteľ musel trpieť. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je teda odškodniť spotrebiteľa za

diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a
povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje, že dodávateľ porušil svoje povinnosti, čo bolo
konštatované súdom v osobitnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn.

10C/518/2015 v rozsudku zo dňa 3.marca 2016.

31. Z hypotézy citovanej právnej normy vyplýva, že spotrebiteľ musí byť aktívny pri uplatnení porušenia
práva alebo povinnosti a zároveň musí byť úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na
primerané finančné zadosťučinenie.

V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností žalovaným
nie je naplnená, lebo žalobkyňa neuplatnila žalobou žiaden konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v
spotrebiteľskej zmluve.

32. Žalobkyňa ako spotrebiteľka v konaní 10C/518/2015 nevystupovala v pozícii žalobkyne.

33. Ust. § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z. pritom má na mysli situácie, keď spotrebitelia sú aktívni a podajú
žalobu, resp. vzájomnú žalobu, a teda spotrebitelia žalujú konkrétny nárok a uspejú. Úspešné uplatnenie

nároku z porušenia práv a povinností musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia; kým nie je právoplatné
rozhodnutie, nemožno hovoriť o úspešnosti v spore.

34. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala primeraného finančného zadosťučinenia,
ale nedomáhala sa žiadneho konkrétneho nároku titulom porušenia jej práv a povinností, t.j. z nároku z

titulu náhrady škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo na určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve, a o takomto jej nároku nebolo
právoplatne rozhodnuté.

35. Z vyššie uvedených dôvodov neboli splnené podmienky pre priznanie nároku žalobkyne na

primerané finančné zadosťučinenie, a preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

36. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že pri výklade ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. je nevyhnutné v záujme elimináciu možného zneužitia sledovať najmä jeho účel. Aj keď sa dá

predpokladať, že bolo zamýšľané hlavne na podporu aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné
majetkové nároky neprislúchajú, nie je vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie
práva alebo povinnosti stanovených právnymi predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu
(K.Csah:Štandardné zmluvy, 2009).

37. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. V striktnom výklade
žalobkyňa nebola tou, ktorá úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti, keďže v konaní v
prejednávanej veci nežalovala o vydanie bezdôvodného obohatenia, ani o náhradu škody etc. Pokiaľ
tak žalobkyňa žalobou úspešne neuplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovené zákonomo ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, resp. nepreukázala úspešné uplatnenie takéhoto
porušenia práva alebo takejto povinnosti v inom konaní, nebola splnená podmienka na priznanie jej
práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobkyňa nebola úspešná v konaní a tak nemá nárok na náhradu trov
konania. Žalovaný bol úspešný v konaní, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).