Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214130
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714214130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným: 1/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., A. XXXX/XX, 2/ S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K., A. XXXX/XX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom so sídlom D., A. XX, o zaplatenie 6.773,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 16C/81/2015-165 zo dňa 12. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 16C/81/2015-165 zo dňa 12. 12. 2016 žalobu zamietol a
žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 10. 2014 domáhal voči
žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 6.773,20 eur s úrokom z omeškania vo výške
377,32 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.773,20 eur od 12. 08. 2013, na

základe zmluvy o úvere č. 352469937 zo dňa 25. 08. 2006 uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovanými 1/, 2/, ktorú pohľadávku nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013.
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0352469937 zo dňa 25. 08. 2006 vyplýva, že banka Slovenská
sporiteľňa, a. s., sa zaviazala poskytnúť žalovaným bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.638,78
eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach splatných k 20. dňu kalendárneho
mesiaca, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 08. 2016. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti zo dňa 20. 05. 2013, realizovaného bankou Slovenská sporiteľňa, a. s., vyplýva, že Slovenská
sporiteľňa, a. s., ku dňu 17. 05. 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého žalovaným.
Úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala 7.812,29 eur. Predmetné
zásielky boli uložené na pošte dňa 28. 05. 2013. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 07.
2013 banka oznamovala žalovaným postúpenie ich pohľadávky na žalobcu.
Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22. 07. 2013 žalobca vyzval
žalovaných na okamžité uhradenie dlžnej čiastky 8.130,42 eur, najneskôr do 06. 08. 2013, pričom im

oznámil, že ku dňu 22. 07. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými bola
uzavretázmluvaoúverepodľa§497Obchodnéhozákonníka.Najednejstranevystupovalifyzickéosoby
- spotrebitelia, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebozamestnania, na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto
zmluvy, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá

sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej
len „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne
obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, preto je

potrebnéprednostneaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormy
obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Po posúdení hlavného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere sa súd primárne
zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.
Konštatoval, že žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 23. 06. 2013 zmluvu o postúpení pohľadávok
s bankou. S poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.
z.“) súd konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a. s., oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 20. 05. 2013 vyzvala žalovaných na splatenie pohľadávky v lehote 10 dní od prevzatia
oznámenia. Predmetné oznámenie bolo uložené na pošte dňa 28. 05. 2013, ktorý deň je potrebné
považovať za deň, kedy sa im oznámenie dostalo do dispozície. Posledný deň na splnenie dlhu bol

08. 06. 2016 (správne 08. 06. 2013, pozn. odvolacieho súdu). Pohľadávka bola postúpená na žalobcu
zmluvou zo dňa 27. 06. 2013, t. j. k postúpeniu pohľadávky došlo skôr ako uplynulo 90 dní odo dňa,
kedy boli žalovaní bankou vyzvaní predmetnú pohľadávku uhradiť. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že
výzva na úhradu dlhu bola žalovaným zasielaná v marci 2008, uvedené tvrdenie v konaní nepreukázal.
Okrem zaslania oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20. 05. 2013, ktoré však

nemohlo vyvolať účinky jednorazového zosplatnenia úveru z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (omeškanie s úhradou príslušných splátok úveru po uplynutí 15 dní od
upozornenianazosplatnenieúveru),žalobcavkonanínepreukázalriadnedoručenievýzvynazaplatenie
žalovanej pohľadávky žalovanými v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej

pohľadávky, nakoľko nebola dodržaná 90-dňová lehota medzi doručením výzvy banky na zaplatenie
pohľadávky a postúpením pohľadávky, bolo postúpenie pohľadávky na žalobcu v rozpore so zákonom
č. 483/2001 Z. z., preto je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
Žalobcu tak nebolo možné považovať za osobu aktívne vecne legitimovanú, z ktorého dôvodu súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) a žalovaným, ktorí boli úspešnou stranou konania, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré
im v tomto konaní vznikli s tým, že o výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2
C. s. p. rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2.Protitomutorozsudkupodalžalobcaprostredníctvomsplnomocnenéhozástupcuodvolanie,ktorýmsa
domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu, alternatívne
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez
ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd má
povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosťzmluvyopostúpení(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Obo210/01zodňa11.06.2003,

uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/248/2016 zo dňa 09. 08. 2016, sp. zn. 5Co/228/2016 zo
dňa 30. 06. 2016, sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30. 11. 2015, uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04. 05. 2016, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 zo
dňa 27. 06. 2014).
Pokiaľ ide o ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., zo znenia citovaného ustanovenia nevyplýva, že

predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Ak by zákonodarca
v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok,
ktorý je už splatný a s ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta citovaného ustanovenia bola v
praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradilbanke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo
postupovať (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred postúpením), a teda banka
by ani nemala aké právo uplatňovať.

V ďalšom uviedol, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s
presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní uvedené termíny neplnili, čím
jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. K vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti došlo aj z jeho strany, podaním zo dňa 22. 07. 2013 ku dňu 11. 08. 2013
(s dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), pričom okresný súd mohol pri

posudzovaní splatnosti úveru vychádzať z predmetného podania. S poukazom na ust. § 524 ods. I
Občianskeho zákonníka sa postúpením pohľadávky stal veriteľom pohľadávky, pričom s postúpenou
pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalobca ďalej namietal, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek

z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že
by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M.,
publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nie je podmienkou pre platné postúpenie

pohľadávky. Žalovaní ku dňu postúpenia boli zároveň v omeškaní po dobu 1162 dní, teda súčet všetkých
ich omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.
Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. tak má za to, že postupca by konal v súlade
s citovaným ustanovením (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v prípade, ak by písomnú výzvu
žalovaným nezasielal.

Žalobca poukázal tiež na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok obsahujúci súhlas klienta s
tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky.
Na základe uvedeného má za to, že záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre
nepreukázanie splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predloženými oznámeniami o

postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou
časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený žalobou je v plnom rozsahu dôvodný.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov

odvolacieho konania.
V celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie z dôvodu absencie aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní. S poukazom na viaceré rozhodnutia krajských súdov (napr. Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5Co/36/2016 zo dňa 16.02.2016, sp. zn. 10Co/168/2016 zo dňa 27.10.2016, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/145/2014 zo

dňa 11.03.2015 a iné) uviedol, že ak žalobca doloží samotnú výzvu, je súčasne s ňou povinný doložiť aj
doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno
preukázania predmetnej skutočnosti. Rovnako je potrebné, aby právny predchodca, ak chce postúpiť
úver na tretiu osobu, zosplatnil tento úver pred postúpením, pričom je povinný dodržať postup podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ani jedna z uvedených podmienok v prejednávanom spore splnená

nebola.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací
súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje. Odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.6. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania je
nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 352469937 zo dňa 25. 08. 2006 uzatvorenej medzi Slovenskou

sporiteľňou, a. s., Bratislava, a žalovanými 1/, 2/. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovaným poskytnutý
spotrebný bezúčelový úver vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) s premenlivou úrokovou sadzbou, v
deň uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 11,80 % ročne, ktorý úver sa zaviazali splácať v splátkach
po 96,76 eur (2.915,- Sk) mesačne so splatnosťou 20. dňa v mesiaci, s počtom splátok 120 a konečnou
splatnosťou úveru dňa 20. 08. 2016.

7. Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v prvom
rade preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených
práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej
vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované

žalovaným 1/, 2/ a Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27. 06. 2013 uzatvorenú
medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu
je neplatné, keď žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s., voči žalovaným ako dlžníkom. S uvedeným

záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom k 27. 06. 2013 (ku dňu postúpenia
pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktorý
predostrel odvolateľ v podanom odvolaní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je

ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl.
Občianskehozákonníkaavzmyslezásadyprednostišpeciálnehopredpisupredpredpisomvšeobecným
je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť
špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie
subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo zákona č.

483/2001 Z. z. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže pohľadávku postúpiť inej
osobe za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne
vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní v omeškaní. V prípade, ak dlžník
pred postúpením pohľadávky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva,
uhradí, banka už toto právo (t. j. právo postúpiť pohľadávku) uplatniť nemôže, okrem prípadu, ak súčet

všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden
rok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka pred postúpením svojej pohľadávky musí klienta vždy
(t. j. aj v prípade ak súčet omeškaní dlžníka so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke presiahol jeden rok) najskôr vyzvať na úhradu peňažného záväzku, pričom postúpiť pohľadávku
voči dlžníkovi môže až potom ak dlžník po márnom uplynutí 90 dní od výzvy banky svoj dlh voči banke

nesplní.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v prejednávanej veci za výzvu v zmysle §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. považoval oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.05. 2013, ktorým právny predchodca žalobcu žalovaným oznámil i vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru (ktoré však súd prvej inštancie nepovažoval z dôvodu nedodržania podmienok § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka za účinné), ktoré sa žalovaným dostalo do dispozície dňa 28. 05. 2013,

ktorý deň bolo uvedené oznámenie uložené na pošte. Žalovaní tak mali možnosť zabrániť postúpeniu
pohľadávky banky voči nim uhradením dlžnej pohľadávky do 90 dní od uvedeného dátumu. Právny
predchodca žalobcu však pohľadávku postúpil už dňa 27. 06. 2013, t. j. pred uplynutím lehoty 90 dní od
oznámenia obsahujúceho výzvu banky na zaplatenie dlžnej pohľadávky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. Možno tak konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie

pohľadávky banky, Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu. Pokiaľ teda postupca (Slovenská sporiteľňa,
a. s.) postúpil predmetnú pohľadávku z úveru pred uplynutím 90-dňovej lehoty od výzvy banky na
úhradu dlžnej sumy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., postupoval v rozpore s citovaným
ustanovením, z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti na ust. §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd povinný
prihliadať ex offo.

11. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z., predstavuje pohľadávka banky voči klientovi pohľadávku, ktorú v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemožno postúpiť. Citované ustanovenie zakazuje postúpiť pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto

druh pohľadávok. S každou takouto pohľadávkou sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a
požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. , ktoré pre
banku nevyplývajú zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom

(bankou)adlžníkom.Popostúpenípohľadávkyrôznymsubjektomužnadpohľadávkouniejezachovaná
kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania
úverového vzťahu. Ak teda nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady (§ 92 ods. 8 zákona č.
483/2001Z.z.),niejepohľadávkabankypostupiteľná(tedajejpostúpeniejeobjektívneneprípustné)ajej
postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také neplatné v zmysle §

39Občianskehozákonníka,atonielenmedzistranamizmluvyopostúpení,aleajnavonokvočidlžníkovi.
Na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka zároveň súd prihliada z úradnej povinnosti, t. j. aj
bez námietky strany konania, i keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v prejednávanom spore platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky banky voči nim namietali. Okresný súd sa preto správne neuspokojil
len s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, ale skúmal, či pre postúpenie pohľadávky banky

boli splnené podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., a teda či je zmluva o postúpení
pohľadávky platná.

12. Na uvedenom podľa záveru súdu nemení nič ani ustanovenie čl. 19, bodu 19.16. všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, na ktorý

žalobca v odvolaní poukazoval. Ustanovenie § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona č. 483/2001
Z. z. účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva
a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže citované
ustanovenie všeobecných obchodných podmienok umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez
splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktoré odvolací súd považuje za

kogentné ustanovenie, od ktorého sa nemožno dohodou zmluvných strán odchýliť.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nevyplýva, že
predmetompostúpeniamôžebyťibapohľadávkaalebojejčasť,ktorájeužsplatná,odvolacísúduvádza,
že súd prvej inštancie na tomto závere svoje rozhodnutie nezaložil. Súd prvej inštancie postúpenie

pohľadávky voči žalovaným nepovažoval za platné pre nedodržanie lehoty uvedenej v ust. § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z., z ktorého dôvodu sa odvolací súd uvedenou námietku žalobcu nezaoberal.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a. s.,
Bratislava ako banky z úverovej zmluvy č. 3524169937 uzatvorenej dňa 25. 08. 2006 na žalobcu je pre

nedodržaniepodmienokuvedenýchv§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.absolútneneplatnýmprávnym
úkonom (primárne pre nedodržanie lehoty 90 dní od výzvy banky na úhradu dlhu), je záver súdu prvej
inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správny. Odvolací súd preto, v celom rozsahusa stotožniac s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, napadnutý rozsudok okresného
súdu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, a to v celom
rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)