Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817213803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu L., zastúpeného B., proti žalovanej E., o
zaplatenie 280,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 7. novembra 2018, č. k. 9Csp/185/2017-60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 7. novembra 2018, č. k. 9Csp/185/2017-60 súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 280,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
280,- eur od 04.12.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. určil, že
podmienka v bode 14 zmluvných podmienok Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom: C., teraz L.
a dlžníkom: E., v znení: „Prípadné spory alebo sporné nároky na základe Zmluvy o pôžičke alebo v

súvislosti s ňou, vrátane zmluvných podmienok a vrátane otázok ukončenia zmluvy o pôžičke alebo jej
neplatnosti budú riešené na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Rozhodcovským
súdom v S. zriadeným L., zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu F. K.,. oddiel: L.., vložka č.:
XXXXX/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
voveci, vktorejjetoutorozhodcovskoudoložkouvsúladesvnútornýmipredpismirozhodcovskéhosúdu

založená právomoc rozhodcovského súdu“, je neprijateľnou podmienkou. Vo zvyšnej časti vzájomnú
žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že bod 5 zmluvných podmienok - poplatok za
správu pôžičky je neprijateľnou podmienkou, aby súd určil podmienku uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy za neprijateľnú podmienku výrokom III. zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Žalovanej náhradu trov konania od žalobcu nepriznal. V odôvodnení súd prvej
inštancie uviedol, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou

s prihliadnutím na povahu strán (žalovaný konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov) a tiež s prihliadnutím
na obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári. Preto na vzťah medziveriteľom (žalovaný) a dlžníkom (žalobkyňa) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva
predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a musí spĺňať náležitosti ustanovené týmto

zákonom. Vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na zmluvný vzťah vzťahujú
ajustanovenia§2,3a4,§6až8,§9ods.1,2,9a10,§11,12,14,16,17,19,23a25zákonač.129/2010
Z.z. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny poskytnutého úveru t.j. sumy 280,- eur. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že žalovanej bola na účet prevedená istina 280,- eur 19.11.2014. Súd sa zaoberal
námietkou premlčania a zistil, že námietka nie je dôvodná. Podľa bodu 2 zmluvy mala žalovaná vrátiť

pôžičku do 15 dní od poskytnutia, teda do 04.12.2014. Premlčacia doba by v tomto prípade uplynula
04.12.2017, žaloba však bola podaná 24.11.2017, teda nárok nie je premlčaný. Žalovaná doposiaľ
žalobcovi nič neuhradila. Súd prvej inštancie ju preto zaviazal na zaplatenie sumy 280,- eur. Žalovaná
sa zároveň dostala do omeškania, keďže uvedenú sumu bola povinná uhradiť žalobcovi do 04.12.2014,
preto zaviazal žalovanú, aby žalobcovi uhradila úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
280,- eur od 04.12.2014 do zaplatenia. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala určenia, že bod 5

zmluvných podmienok - poplatok za správu pôžičky je neprijateľnou podmienkou, ďalej aby súd určil
podmienku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a bod 14 zmluvy, v ktorom sa strany dohodli, že všetky
spory sa budú viesť na rozhodcovskom súde, za neprijateľnú podmienku. Pokiaľ sa žalovaná domáhala
určenia neprijateľnosti bodu 5 zmluvy, v ktorom je uvedené, že dlžník je povinný zaplatiť jednorazový
poplatok za správu pôžičky, a prípadnej žiadosti o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, tieto

sú v zmluve odstupňované podľa výšky pôžičky, pričom v prípade žiadosti o predĺženie lehoty splatnosti
pôžičky ide o administratívny poplatok v súvislosti s predĺžením splatnosti, čo nepochybne je plnenie
v prospech spotrebiteľa, naviac ako forma odplaty je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.
a neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Preto v tejto časti súd prvej inštancie vzájomnú žalobu
žalovanej ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa žalovaná domáhala určenia neprijateľnosti podmienky -

uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy nepovažoval za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardný zabezpečovací
prostriedokupravenývprvejhlaveôsmejčastiObčianskehozákonníka.Vtomtoprípadebolauzatvorená
písomne, ako samostatný úkon, čo je v súlade s požiadavkou zákona. Táto zmluvná podmienka sama o
sebe podľa názoru súdu nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho žalovaná mala možnosť ju pri uzatváraní zmluvy odmietnuť.
Pokiaľ sa žalovaná domáhala určenia neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, z vykonaného
dokazovaniasúdunevyplynulo,žebynávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvybolžalovanejpredložený
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné

a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca takto
nepostupoval, rozhodcovská zmluva je ako zmluvná podmienka neprijateľná.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, ktoré v odvolacej lehote doplnila. Navrhla, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu
žalobcu zamietne. Svoje odvolanie odôvodnila nesprávnym vyhodnotím uplynutia premlčacej lehoty.
Vychádza z toho, že sa nejednalo o zmluvu o pôžičke, ale išlo o zmluvu o úvere, pretože
tak konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď v odôvodnení uviedol, že sa jedná o
úver zo spotrebiteľskej zmluvy. V doplnení odvolania uviedla, že nejestvuje písomná forma zmluvy o

úvere, teda zmluva je neplatnou, a preto súd nemôže rozhodnúť „ex offo v prospech dodávateľa“. Podľa
jej názoru odpadol dôvod plnenia zo zmluvy o pôžičke a následne sa podľa nej bezdôvodne obohatila
na úkor žalobcu, keď mu sumu 280,- eur nevrátila. Vzhľadom na uvedené mala uplynúť subjektívna
premlčacia lehota pre bezdôvodné obohatenie v trvaní dvoch rokov. Je toho názoru, že došlo k uplynutiu
aj objektívnej premlčacej lehoty. V doplnení odvolania zopakovala, že sa bezdôvodne obohatila na

úkor žalobcu, no pre premlčanie mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Ďalej vo svojom odvolaní
upozorňujenabod5Zmluvnýchpodmienok,ktorýpovažujezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pretože
sa jedná o poplatok za správu pôžičky. Taktiež má za to, že táto neprijateľná zmluvná podmienka
obchádza zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to spôsobom, že predčasným splatením
pôžičky sa tento poplatok neznižuje. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú, nakoľko sa

nemala s ňou ako oboznámiť, tvrdí, že nemala možnosť si ju prečítať. V doplnení odvolania uviedla, že
bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd náležite neodôvodnil, či sa v danom
prípade jednalo o bezdôvodné obohatenie.3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami žalovanej
nesúhlasí. Žalobca sa v danom konaní domáha svojho nároku na zaplatenie sumy z titulu peňažnej
pôžičky, ktorú žalovanej práve na základe jej žiadosti poskytol, a ktorá svoj záväzok do dnešného dňa

nesplnila a naďalej ho splniť odmieta. V danom prípade ide jednoznačne o zmluvu o
pôžičke, čo odôvodňuje aj pomenovaním zmluvy ako ,,Zmluva o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX“ zo dňa
19.11.2014. Okrem uvedeného zmluva ako taká spĺňa náležitosti, ktoré sú v zmysle platných právnych
predpisov dané pre zmluvu o pôžičke. Zmluvu o úvere Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
ani nepozná. Žalovaná vystupuje v právnom postavení spotrebiteľa a vždy sa voči nej bude postupovať

v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere upravuje Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov. Preto tvrdenie, že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, je nesprávne, nakoľko aj zákon č.
129/2010 Z. z. upravuje spotrebiteľské úvery, aj keď v podstate ide o pôžičky. Preto tvrdenia o
uplynutí premlčacej doby nie sú akceptovateľné a považuje ich za účelové. Poplatok za správu pôžičky
v žalobe neuplatnil a naďalej je toho názoru, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s jeho výškou, ako aj s obsahom zmluvy. Poplatky, ktoré boli

zmluvnými stranami dohodnuté a jasne uvedené nielen v zmluve, ale aj v zmluvných podmienkach, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, boli platne dojednané. Ich výška vyjadruje pomernú a
primeranú výšku k poskytnutej sume pôžičky. Nemožnosť oboznámenia sa s obsahom listiny ,,Dohoda o
zrážkach zo mzdy“ považuje žalobca za špekulatívnu. Žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s obsahom
dokumentu a odoprieť jeho podpis. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená ako samostatný

dokument, to však neznamená, že by netvorila súčasť Zmluvy o pôžičke ako takej.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací

súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením vznesenej námietky premlčania, ako vykonal súd prvej
inštancie, t.j. ako všeobecnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

7. Žalovaná s týmto právnym posúdením polemizuje a domáha sa aplikácie osobitnej premlčacej doby
podľa § 107 Občianskeho zákonníka (právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia). Svoj záver
zrejme opiera o konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že zmluva uzavretá medzi
stranami nie je zmluvou o pôžičke, pretože zo zmluvy vznikol veriteľovi záväzok poskytnúť dlžníkovi

úver za dohodnutých podmienok a zmluva teda nevznikla ako reálny kontrakt odovzdaním požičaných
peňazí žalovanej.

8. Žalovaná si zrejme nesprávne vykladá právne pojmy úver (úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z.)
zmluva o úvere, zmluva o pôžičke a následky prípadného nesprávneho označenia zmluvy. Odpoveď

na jej úvahy dáva priamo § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré vysvetľuje pojem spotrebiteľský
úver na účely tohto zákona. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa dôvodovej
správy k zákonu pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami

alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti
s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné
karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca
dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských
úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou.

Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.

9. Je teda z pohľadu aplikovaného spotrebiteľského práva upraveného v Občianskom zákonníku a v
zákone o spotrebiteľských úveroch bez významu, či k poskytnutiu peňažných prostriedkov veriteľomspotrebiteľovidošlonazákladezmluvyoznačenejakozmluvaopôžičkealebozmluvaoúvere.Podstatné
pre aplikáciu spotrebiteľskej právnej úpravy úveru je, či súd vyhodnotí právny vzťah založený zmluvou
medzi stranami sporu ako spotrebiteľský úver resp. úver podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. (iný ako

spotrebiteľský úver) alebo nie.

10. Prípadné nesprávne pomenovanie zmluvy nemá žiaden význam z hľadiska platnosti právneho
úkonu, pretože nesprávne pomenovanie zmluvy nie je vadou, ktorá má za následok neplatnosť
právneho úkonu. Inak povedané, rozhodujúci je obsah zmluvy, aj keď je nesprávne označená. Súd v

zmysle zásady iura novit curia musí zmluvu posúdiť podľa príslušných ustanovení zákona bez ohľadu
na jej nesprávne označenie.

11. V danom prípade došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu platnej zmluvy a na jej základe
k poskytnutiu úveru iným veriteľom (žalobcom) spotrebiteľovi (žalovanej), a tým k vzniku platného
zmluvného záväzku žalovanej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Žalovanej z platného

záväzku nemohol vzniknúť záväzok z bezdôvodného obohatenia. Tento zmluvný záväzok žalovanej sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz, teda odo dňa nasledujúcom po márnom uplynutí termínu splatnosti dlhu (po 04.12.2014).
Žaloba podaná na súde dňa 24.11.2017 bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, preto sa žalovaná
premlčania nedovolala a žalobcovi možno uplatnené právo priznať.

12. Aj keď podľa odvolacieho petitu žalovaná odvolaním napádala len výrok I. o uložení povinnosti na
plnenie, odvolací súd dodáva, že považuje za správny aj výrok III. napadnutého rozsudku.

13. Odvolací súd sa v tomto rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením

vzájomnej žaloby žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala určenia neprijateľnosti bodu 5 zmluvných
podmienok - poplatok za správu pôžičky a neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako vykonal súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v

odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľka prezentovala už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto v
odpovedi na vznesené námietky odvolateľky odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné

považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,
a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti
neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).