Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205577
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618205577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Bratislava, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému L. B., M.. XX.X.XXXX,
C. Č.. XXX/X, Y.-U., o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/43/2018-68 z 12.3.2019
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u jerozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 17.9.2018 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil, čo uviedol žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom
súdu 6.11.2018, čo uviedol žalobca v replike doručenej súdu 26.11.2018 žalobca, aké dokazovanie
vykonal a citujúc znenie § 114 ods.5, § 20 ods.1 písm. b/,§ 29 ods.1 písm. a/ zák. č. 328/2002
Z.z., § 9 ods.1,3, § 34 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, § 420 ods.1, § 415 Občianskeho
zákonníka, § 193 CSP a uzavrel, že žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatnil regresný
nárok podľa § 114 ods.5 zák. č. 328/2002 Z. z. spolu vo výške 5 103,93 eur. Uvedená suma

pozostáva z nároku na náhradu za služobný plat vyplatený poškodenému policajtovi za obdobie jeho
práceneschopnosti a nároku na bolestné, ktoré bolo poškodenému vyplatené na základe lekárskeho
posudku. V konaní nebolo sporné, že sa jedná o náhradu za úraz poškodeného policajta a to zlomeninu
záprstnej kosti, ktorý úraz mal utrpieť pri služobnom zákroku proti žalovanému. Ide teda v podstate
o nárok na náhradu škody poškodeného, ktorý vyplatením vyššie uvedenej sumy prešiel na žalobcu
ako služobný útvar poškodeného. Pri nároku na náhradu škody musia byť splnené predpoklady v
zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka t.j. k vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je

nevyhnutné zo strany žalobcu preukázať: 1. porušenie právnej povinnosti t.j. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody, 3. príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Uvedené
predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne. Protiprávny úkon
je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Protiprávnosť úkonu teda predpokladá faktické
správanie, ktoré sa môže prejaviť v aktívnom konaní alebo v opomenutí konania, na ktoré je osoba
povinná. V danej veci z dokazovania je zrejme, že žalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu
sp. zn. 2T/114/2017-192 zo 10.11.2017 právoplatne odsúdený za prečin útoku na verejného činiteľa,

ku ktorému skutku došlo 4.6.2017. Z výrokovej časti trestného rozkazu je zrejme, že žalovaný sa
dopustil skutku, pri ktorom došlo k ľahkému zraneniu poškodeného policajta U.. C. C. a to pohmoždenie
mäkkých tkanív tváre s dobou liečenia 3 až 4 dni. Rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný
čin a kto ho spáchal je súd v civilnom konaní viazaný podľa citovaného § 193 Civilného sporovéhoporiadku. Je teda nepochybné, že žalovaný sa predmetný deň dopustil protiprávneho konania, ktorým
spôsobil ujmu na zdraví poškodenému policajtovi, ktorému zo strany žalobcu bola poskytnutá náhrada
škody. Žalobca poukázal v žalobe aj na porušenie generálnej prevenčnej povinnosti žalovaným v

zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že konanie žalovaného
nebolo v súlade so zákonom. Žalovaný neuposlúchol výzvu resp. pokyn policajnej hliadky a pri
vykonávaní služobného zákroku policajtom, kládol aktívny odpor, na prekonanie ktorého museli byť
použité donucovacie prostriedky. Ďalším z predpokladov vzniku povinnosti na náhradu škody je výskyt
škody. Žalovaný predložil súdu listinné dôkazy, na základe ktorých vyčíslil škodu uplatňovanú v tomto

spore. Z predložených listín je zrejme, že žalobca poskytol poškodenému služobný plat a náhradu
služobného platu počas trvania práceneschopnosti policajta za obdobie od 4.6.2017 do 3.7.2017 spolu
vo výške 3 279,93 eur. Uvedená práceneschopnosť poškodeného sa týkala zranenia, ktoré utrpel
4.6.2017 pri služobnom zákroku a to zranenia - zlomeniny náprstnej kosti. Tohto poškodenia zdravia
t.j. zlomeniny jednej záprstnej kosti sa týkal aj lekársky posudok o bolestnom, na základe ktorého bolo
poškodenému policajtovi vyplatené bolestné vo výške 1 824,- eur. Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym úkonom a škodou, o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym
úkonom a škodou vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. Ak
by príčinou škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Na preukázanie príčinnej
súvislosti by tak muselo byť v konaní jednoznačne preukázané, že ku škode, ktorá vznikla výplatou
dávok a bolestného poškodenému policajtovi došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania

žalovaného t.j. preukázanie, že bol to žalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním resp. porušením
právnej povinnosti spôsobil poškodenému zlomeninu záprstnej kosti. V danom prípade táto skutočnosť
zo skutkového stavu zisteného v trestnom konaní nevyplýva. V tomto smere súd poukazuje na to, že
súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je viazaný
právoplatným odcudzujúcim rozhodnutím trestného súdu, a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam,

ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Platí to aj o zistení vzniku škody u
poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. V trestnom konaní nebolo preukázané,
aby žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil poškodenému policajtovi závažné zranenie -
zlomeninu záprstnej kosti. Žalovaný bol odsúdený podľa skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a/ Trestného zákona teda použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon

právomoci verejného činiteľa, a nie aj pre ods.2 písm. a/ uvedeného ustanovenia, podľa ktorého by týmto
skutkom spôsobil aj ublíženie na zdraví, hoci pre takýto skutok mu bolo vznesené obvinenie. Príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou nebola preukázaná ani v tomto konaní. Ako bolo
uvedené príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť preukázaná jednoznačne
a to nie len z časového ale aj vecného hľadiska. Len pravdepodobnosť existencie príčinnej súvislosti

nestačí. Z dokazovania pritom nie je jednoznačne zrejme ako došlo k predmetnému zraneniu policajta.
Už aj v samotnej žalobe žalobca uvádza, že pravdepodobne to bolo spôsobmi, ktoré tam uviedol. V
konaní však nebol predložený dôkaz, ktorým by bola príčinná súvislosť jednoznačne preukázaná. Z
dokazovania je zrejme len to, že po páde poškodeného policajta a žalovaného na zem títo sa chvíľu
pretáčali, následne pred nasadením pút žalovanému tento ležal chrbtom smerom hore. Nie je tak

preukázané akým spôsobom a kedy došlo k zraneniu policajta, či k tomuto došlo skutočne v dôsledku
konania žalovaného resp. či k úrazu došlo pri páde policajta na zem, alebo pri pretáčaní sa na zemi
resp. úderom päsťou do iného tvrdého predmetu napr. na zem. Porušením všeobecnej prevenčnej
povinnosti je totiž aj napr. neobozretné konanie poškodeného, ktorým spôsobil zvýšenie rozsahu škody.
Príčinou vzniku škody u poškodeného tak mohla byť aj iná skutočnosť, než samotné protiprávne konanie

žalovaného. V konaní tak bolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, výška škody, nebolo však
preukázané, že k vzniku škody v dôsledku zlomeniny záprstnej kosti došlo jednoznačne v príčinnej
súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Citoval
znenie § 255 ods.1, § 262 ods.1,2 CSP a konštatoval, že v konaní bol úspešný žalovaný, keďže žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá, náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu z dôvodu, že

žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a trovy konania mu ani nevznikli.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 78-79) podľa § 355 CSP, pretože súd
„prvého stupňa“ na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ktoré ho
viedlikzamietnutiužalobyvcelomrozsahu.Vdanomrozsudkukonajúcisúdprivyhodnotenívykonaných
dôkazov dospel na strane č. 7 a č. 8 v bodoch č. 31, č. 32 a č. 33 k záveru, že v danom prípade neexistuje

príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou v tomto konaní a
citoval z rozhodnutia. Podľa záveru súdu, v konaní bolo preukázané protiprávne konanie žalovaného,
výška škody, nebolo však preukázané, že k vzniku škody v dôsledku zlomeniny záprstnej kosti došlo
jednoznačne v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného. Preto súd žalobu v celomrozsahu zamietol. Uvádzané závery „prvostupňového“ súdu ohľadom neexistencie príčinnej súvislosti
pokladá žalobca za nesprávne. Žalobca je aj naďalej presvedčený o tom, že medzi škodou, ktorá vznikla
žalobcovi v dôsledku služobného úrazu jeho zamestnanca 4.6.2017 a protiprávnym správaním sa,

konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou a nie
právnou a má byť skúmaná v jednotlivej konkrétnej situácii. Pri posúdení skutkových okolností prípadu
je nutné prihliadať na zásadný fakt a to, že poškodený policajt bol zo zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ") povinný vykonať služobný zákrok. Citácie
príslušných na vec sa vzťahujúcich ustanovení daného zákona (§ 9 a § 34) aj s oprávneniami policajta

sú uvedené v žalobnom návrhu z 12.9.2018, ako aj písomnom vyjadrení žalobcu z 23.11.2018.
Neplnenie zákonných povinností zo strany policajta prináša policajtovi riziko a následok prinajmenšom
disciplinárnej zodpovednosti. Na druhej strane je výslovne v ustanovení § 34 zákona o PZ uvedené,
že každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho
oprávnení podľa § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. Uviedol, že v žalobe zo 12.9.2018
vysvetlil svoj postoj a názor, že napriek tomu, že v trestnom konaní nebolo žalovanému dávané za vinu

aj spôsobenie zranenia malíčka pravej ruky pri spáchaní trestného činu útoku na verejného činiteľa, tak
žalobca vznik tohto zranenia dáva po občianskoprávnej stránke do príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním žalovaného. Je podstatný rozdiel medzi skutkovou podstatou spáchania prečinu útoku na
verejného činiteľa v trestnom konaní, ktorá si pre svoje naplnenie vyžaduje priame úmyselné zavinenie a
princípmiobčianskoprávnejzodpovednostizakotvenýmiv§415a§420Občianskehozákonníka.Citoval

znenie § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a konštatoval, že
právny význam tohto ustanovenia spočíva v tom, že jeho porušením je naplnená protiprávnosť ako jedna
z podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom táto povinnosť
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné

zavinenie a nevyžaduje si výslovne úmyselné zavinenie, ako je tomu v prípade trestného konania.
Aj žalobca v žalobe uviedol, že nie je presne zrejmé a jednoznačné, kedy a pri akom konkrétnom
konaní žalovaného a poškodeného policajta došlo k vzniku tohto poranenia. Poškodený policajt však
bol nútený a aj oprávnený z dôvodu priameho fyzického útoku na svoju osobu (svoju obranu), ako
aj z dôvodu prekonania odporu žalovaného a dokončenia služobného zákroku používať donucovacie

prostriedky. Týmto konal adekvátne a reagoval príčinne na konanie žalovaného, kde pri tom použil
primeraneúdery,blokyapákynaobranu,odvrátenieútokuaspacifikovaniemenovaného.Akciapolicajta
bola reakciou na konanie žalovaného a pri tom v príčinnej súvislosti došlo k vzniku zranenia, ktoré
si určite poškodený policajt nechcel spôsobiť. Z písomných vyjadrení, listinných dôkazov, ale aj z
výsledku ukončeného trestného konania je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom bol fyzicky napadnutý

poškodený policajt, kde je aj zrejmé, ako sa služobný zákrok následne odohrával a že len pri tomto
skutku došlo k vzniku zlomeniny, pričom vznik daného zranenia bol vyhodnotený ako služobný úraz,
ktorý vznikol v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. V prípade situácie, ku ktorej
došlo 4.6.2017 nie je ďalší prvok iného konania (alebo neprimeraného konania) poškodeného policajta
a v skutkovom deji medzi konaním žalovaného a zo zákona povinným konaním poškodeného policajta

neexistuje žiadny iný prvok príčinnej súvislosti. Je logické a nespochybniteľné, že ak by žalovaný
protiprávne nekonal (dokonca neútočil na policajta a nebránil sa aktívne pri použití donucovacích
prostriedkov), tak by policajt nebol povinný zo zákona tieto používať nielen za účelom zadržania
žalovaného, ale aj svoju priamu obranu. Protiprávne konanie žalovaného a povinné konanie policajta
(nie svojvoľné a dobrovoľné) sú neoddeliteľné spojené a nie je možné ich konanie z hľadiska skutkového

deja posudzovať oddelene. To je podľa názoru žalobcu taktiež prípadom objektívneho skutkového
stavu a tým aj zodpovednosti žalovaného vychádzajúcej z nedbanlivostného zavinenia. Medzi konaním
žalovaného a konaním poškodeného policajta je priama, bezprostredná časová príčinná súvislosť, kde
práve vzájomné konanie oboch zúčastnených je pokladané za vecnú príčinu, ktorej následkom je vznik
škody aj s prvkom náhody, ktorá kauzálny nexus skutkovo neprerušila, preto za danej konkrétnej situácie

zodpovedá žalovaný za vznik škody. Žalobca je toho názoru, že napriek výsledku trestného konania
je žalovaný občianskoprávne zodpovedný (porušenie ustanovenia § 415 OZ a § 34 zákona o PZ)
aj za vznik závažného zranenia u poškodeného policajta - zlomenine jednej záprstnej kosti liečenej
operáciou, v súvislosti s ktorou bola poškodenému vyplatená náhrada za bolesť vo výške 1 824,-€,
kde aj v súvislosti s týmto zranením bol poškodený policajt práceneschopný od 4.6.2017 do 14.9.2017,

pričomžalobcavyplatilzadanúdobuvyčíslenémzdovéprostriedkyvovýške3279,93€napriektomu,že
pre neho poškodený policajt žiadny pracovný výkon nepodal. Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. p.: 9C/43/2018-68 z 12.3.2019,
IČS: 7618205577, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie, resp. abyzmenil predmetný rozsudok prvostupňového súdu s prihliadnutím na vyhodnotenie dôkazov tak, že
žalovaný L. B., M.. XX.X.XXXX, Q. C. Č.. XXX/X, Y.- U., XXX XX Q., je povinný zaplatiť žalobcovi
Ministerstvu vnútra SR škodu: vo výške 3 279,93 € spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 3 279,93 € odo dňa 29.3.2018 do zaplatenia a vo výške 1 824,-€ spolu s 5,00 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1 824,-€ od 19.7.2018 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
6.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
7.Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol
vyporiadal a len na zdôraznenie správnosti odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou zlomenou malíčka
poškodeného a konaním žalovaného. Odvolací súd poukazuje na príklad, že ak by ku škode došlo tým,
že zasahujúci policajt pri použití donucovacích prostriedkov narazí rukou na pevnú prekážku (múr, cestu)
lebo útočník sa uhne, alebo pri naháňaní podozrivej osoby policajt spadne, ide o úraz policajta pri výkone
svojich služobných povinností, ale nemôže za neho zodpovedať osoba proti ktorej bol útok mierený,

lebo neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a konaním takejto osoby, rovnako ako v prejednávanom
spore.
8.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
9.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy
nevznikli, preto žiadnej zo strán nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
12.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.