Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200202
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200202.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkýň: 1/ Mgr. G. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. M. X, XXX XX Q., 2/ Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. X, XXX XX Q. a 3/J. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. M. XX, XXX XX Q., všetkých zastúpených spoločnosťou Prosman a Pavlovič,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu
Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/017819/Ve zo dňa 25.06.2018, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ Mesto Trnava, Hlavná 1, 917 01 Trnava, 2/ Železnice Slovenskej

republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 3/ I. D., bytom K. M. X, XXX
XX Q., 4/ E. D., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX H., Česká republika, 5/ J. M., bytom K. M. X, XXX XX Q.,
6/ Ing. G. M., bytom Q. XXF, XXX XX T., 7/ Ing. O. M., bytom Q. XXF, XXX XX T., 8/ D. A., bytom H. XX,
XXX XX Q., 9/ D. P., bytom K. M. X, XXX XX Q., 10/ E. A., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 11/ D. J., bytom
C. X, XXX XX Q., 12/ Mgr. C. P., bytom H. XX, XXX. XX Q., 13/ Mgr. C. P., bytom H. XX, XXX XX Q.,
14/ Ing. C. P., bytom H. XX, XXX XX Q., 15/ P. U., bytom H. XX, XXX XX Q., 16/ Mgr. R. U., bytom H.
XX, XXX XX Q., 17/ MUDr. T. H., bytom K. M. X, XXX XX Q., 18/ Mgr. O. H., bytom K. M. X, XXX XX

Q., 19/ PhDr. O. H., bytom K. M. X, XXX XX Q., 20/ O.. E. T., bytom P. XX, XXX XX Q., 21/ Ing. S. R.,
bytom H. XX, XXX XX Q., 22/ T. T., bytom K. M. X, XXX XX Q., 23/ P. T., bytom K. M. X, XXX XX Q.,
24/ C. R., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 25/ Q. R. st., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 26/ Q. R. ml., bytom
K. M. XX, XXX XX Q., 27/ L. R., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 28/ H. I., bytom V. B. X, XXX XX Q., 29/
Ing. Q. R., bytom K. M. X, XXX XX Q., 30/ S. T., bytom V. B. X, XXX XX Q., 31/ I. J., bytom G. G. XX,
XXX XX Q., 32/ C. J., bytom J. G. Q. XXXX/XX, XXX XX Q., 33/ G. W., bytom H. XX, XXX XX Q., 34/
R. W., bytom H. XX, XXX XX Q., 35/ E. P., bytom J. X, XXX XX Q., 36/ J. T., bytom P. XX, XXX XX Q.,

37/ E. T., bytom P. XX, XXX XX Q., z toho ďalší účastní v 3/ až 37/ rade zastúpení ďalším účastníkom
v 18/ rade Mgr. O. H., bytom K. M. X, XXX XX Q., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-
OVBP2-2018/017819/Ve zo dňa 25.06.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobkyniam sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :1.
Žalobkyne sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-
OVBP2-2018/017819/Ve zo dňa 25.06.2018 , ktorým žalovaný ako odvolací orgán iba čiastočne zmenil

rozhodnutie stavebného úradu - Obce Zavar č. OSaŽP/2135-5435/2018/Šm zo dňa 31.01.2018 tak, že
výrok rozhodnutia na jeho strane č. 1: rozhodnutie o umiestnení stavby „útulok a podpora samostatného
bývania pre rodiny s deťmi na ulici K. Čulena, Trnava“ nahradil znením: rozhodnutie o umiestnení stavby
„útulok a 2 bytové domy, na podporu samostatného bývania pre rodiny s deťmi na ulici K. Čulena,
Trnava.“

2.
Žalobkyne namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nesprávne

právne posúdenie veci správnym orgánom, ako aj vychádzanie zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

3.

Poukazovali na to, že v konaní namietali zaujatosť Ing. T. R., ktorá ako zamestnankyňa mesta Trnava,
vedúca úseku stavebného úradu, ktorý je súčasťou odboru stavebného a životného prostredia, na
základe zmluvy o vzájomnej spolupráci formou zriadenia spoločného obecného úradu ako organizačnej
súčasti MSÚ Trnava vec prejednávala a rozhodovala, pričom prvostupňový správny orgán túto
pracovníčku z rozhodovania nevylúčil a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.

4.
Majú za to, že dôvody pre vylúčenie tejto zamestnankyne v zmysle § 9 ods. 1 Správneho poriadku boli
naplnené nakoľko v danej veci rozhodovala zamestnankyňa navrhovateľa územného konania, napriek

pravidlu uvedenému v § 119 ods. 3 Stavebného zákona, z účelu ktorého je zrejmé, že neprichádza
do úvahy stav, aby v stavebných veciach rozhodoval zamestnanec navrhovateľa tohto konania. V tejto
súvislosti ďalším hľadiskom je skutočnosť, že nevydaním rozhodnutia by bola zmarená už vynaložená
investícia mesta Trnava na prípravu projektu cca 21.000 eur, prípadne čerpanie fondov a zamestnanec
by porušil etický kódex mesta Trnava. Podľa žalobkýň naviac namietaná pracovníčka mala v zmysle

§ 11 ods. 1 Správneho poriadku skutočnosti nasvedčujúce jej vylúčeniu oznámiť svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu, ktorým je Ing. E. - vedúca odboru stavebného a životného prostredia MSÚ
Trnava, nie starosta obce Zavar. V danom prípade však o dôvodoch zaujatosti rozhodovala obec Zavar,
ktorú nemožno považovať za najbližšie nadriadeného namietanému zamestnancovi.

5.
V samotnom územnom konaní obec Zavar založila svoju príslušnosť na vydanie rozhodnutia na základe
jej paušálneho určenia Krajským stavebným úradom z roku 2005, ktoré v rozpore s ustanoveniami §
117 ods. 1 a § 119 ods. 3 stavebného zákona nebolo vydané na túto konkrétnu vec. Podľa žalobkýň je

proti zmyslu zmeny miestnej príslušnosti podľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona, aby krajský stavebný
úrad učil obec, ktorá zabezpečuje plnenie úloh na úseku územného konania a stavebného poriadku tým
istým úradom ako obec, ktorá svoju právomoc nesmie uplatniť.

6.
Z hľadiska vecnej stránky rozhodnutia žalobkyne namietali nesúlad umiestňovacích stavieb s územným
plánom mesta vzhľadom na skutočnosť, že ide o bytové domy bez akejkoľvek polyfunkcie alebo
štrukturálnej občianskej vybavenosti o ich primárnou funkciou je výlučne bývanie, pričom podľa
územného plánu je územie, na ktorom má byť stavba umiestnená, určené na mestotvornú občiansku

vybavenosť. Z dôvodu rozporu s regulatívom funkčného využívania, a teda aj rozporu s verejným
záujmom, nie je možné navrhované stavby umiestniť v danom území a napadnuté rozhodnutie je
nezákonné pre rozpor s § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona.7.
Žalobkyne poukazovali tiež na to, že pokiaľ podľa žalovaného boli splnené podmienky doručovania

rozhodnutia verejnou vyhláškou podľa § 26 Správneho poriadku, verejná vyhláška mala byť umiestnená
na úradnej tabuli obce Zavar, nie mesta Trnava, a súčasne zverejnená na webe alebo v miestnej tlači.
V danom prípade zverejnenie v súlade so zákonom nebolo dodržané, keďže nebolo realizované na
úradnej tabuli správneho orgánu (obce Zavar).

8.
Namietali súčasne, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem konštatovaní správnosti
prvostupňového rozhodnutia neuviedol žiadne úvahy týkajúce sa hodnotenia dokazovania vo vzťahu
k projektovej dokumentácii, súladu zámeru s územným plánom či použitia právnych predpisov.
Konštatovanie žalovaného, že námietka je neakceptovateľná, že niečo je v poriadku, je absolútne

nepreskúmateľné nakoľko nie je zrejmé, k akej úvahe prvostupňového orgánu sa žalovaný vyjadruje.

9.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že jeho rozhodnutie spĺňa podmienky

ustanovenia § 47 správneho orgánu, dostatočne sa v ňom vysporiadal s námietkami účastníkov konania
a ku každej z nich uviedol, z akého dôvodu a na základe akých ustanovení je neakceptovateľná.

10.

Uviedol, že v odvolacom konaní zistil, že je potrebné pozmeniť názov stavby v zmysle
v zmysle STN 734301 Budovy na bývanie, a to na: „Útulok a 2 bytové domy, na podporu samostatného
bývania pre rodiny s deťmi na ulici K. Čulena, Trnava“, aby bol jasne zadefinovaný účel stavby.
Umiestňovaná stavba bude zariadením sociálnych služieb. Útulok bude slúžiť pre rodiny s deťmi a dva
bytové domy budú slúžiť ako zariadenia pre podporu samostatného bývania pre rodiny s deťmi formou

bytových jednotiek.

11.
V roku 2016 Mestské zastupiteľstvo schválilo VZN č. 466 O územnom pláne mesta Trnava a o

regulatívoch a limitoch využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Trnava. Toto všeobecné záväzné
nariadenie nadobudlo účinnosť dňom 15.07.2016.
Vo výkrese C.02 Regulatívy územného rozvoja, ktorý je súčasťou záväznej časti územného plánu mesta
Trnava sú parcely, na ktorých má byť stavba umiestnená charakterizované ako plocha s funkčným
využitím B02/1 - Polyfunkčná kostra mesta.

Stavba „Útulok“ predstavuje ubytovacie zariadenie sociálnych služieb pre cieľovú skupinu rodiny a
osamelí rodičia s deťmi.

12.

Obec Zavar vydala rozhodnutie o umiestnení stavby „Útulok a podpora samostatného bývania pre rodiny
s deťmi“ na ulici K. Čulena, Trnava, čj. OSaŽP/2135-5435/2018/Šm zo dňa 31. 01. 2018.

13.

Mesto Trnava vydalo stanovisko čj. OS/2114-61953/2018/Žšá zo dňa 19.06. 2018 k navrhovanej
investičnej akcii „Útulok a podpora samostatného bývania pre rodiny s deťmi“ na ul. K. Čulena v Trnave,
z ktorého vyplýva, že ide o zariadenie sociálnych služieb pre rodiny a osamelých rodičov s deťmi v
núdzi. Podľa stanoviska Mestského úradu cieľom navrhovanej stavby je vytvorenie nového sociálneho
zariadenia, a to sociálnej služby krízovej intervencie v zmysle § 26 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych

službách v znení neskorších predpisov, ktorá bude určená výhradne pre cieľovú skupinu rodiny a
osamelí rodičia s deťmi. Stavba súčasne nepredstavuje ubytovacie zariadenie s nižším štandardom,
nakoľko výrazne prekračuje požiadavky určené vyhláškou č. 259/2008 Z. z..14.
V súvislosti s námietkou zaujatosti zamestnankyne správneho orgánu poukazoval na to, že správny

poriadok síce dôvody vylúčenia podrobne neuvádza a ponecháva ich na voľnú úvahu správneho orgánu,
aby sám posúdil či v konkrétnom prípade možno mať pochybnosti o nepredpojatosti zamestnanca,
ale túto úvahu správneho orgánu ohraničuje. Vždy musí ísť o pochybnosť iba so zreteľom na pomer
zamestnanca k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Pomer k veci, je to spravidla osobný
záujem (skutočný alebo potenciálny) zamestnanca správneho orgánu na tom, aby bolo v konkrétnej

veci vydané, rozhodnutie s určitým obsahom. Pomer zamestnanca k veci, ktorý má za následok jeho
predpojatosť, môže vyplývať predovšetkým z jeho právneho záujmu na prejednávanej veci (napr. podal
žiadosť o vydanie povolenia a sám by o nej rozhodoval, ak by bol rozhodnutím priamo dotknutý vo
svojich právach, ak by vystupoval v konaní ako svedok, znalec a pod.).

15.
Pomer k účastníkovi konania (k ich zástupcom) môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom
alebo jemu obdobnom vzťahu. Do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Pochybnosti
vznikajú najmä vtedy, keď má zamestnanec blízke príbuzenské vzťahy (napr. je rodičom, manželom,
súrodencom a pod.) alebo úzke priateľské, či nepriateľské vzťahy. Takýto vzťah vlastného záujmu Ing.

R. na prejednávanej veci, alebo osobný vzťah k účastníkom konania, alebo k ich zástupcom, ktorý by
mohol ovplyvniť výsledok rozhodovania, nebol zistený.

16.

Medzi mestom Trnava a obcou Zavar bola dňa 24.01.2003 uzavretá zmluva o vzájomnej spolupráci
pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného
poriadku, formou zriadenia spoločného obecného úradu ako organizačnej súčasti Msú Trnava (ust. §
117 ods. 2 stavebného zákona). Obec Zavar bola určená Krajským stavebným úradom Trnava (určenie
č. URČ/2005/kos zo dňa 03.06.2005), podľa ust. § 33, ust. §117 ods. 1, § 119 ods. 3a§ 140 stavebného

zákona, na vydanie napadnutého územného rozhodnutia.
O námietke predpojatosti a návrhu na vylúčenie Ing. R. z prejednávania a rozhodovania vo veci vydania
rozhodnutia na predmetnú stavbu, rozhodla obec Zavar, rozhodnutím č. OSaŽP/33700-85467/2015 zo
dňa 09.11.2017 tak, že zamestnanca Ing. T. R. nevylučuje z prejednania a rozhodovania vo veci spisu
č. 33700/2017, v ktorom je mesto Trnava žiadateľom o vydanie rozhodnutia o umiestnení predmetnej

stavby.

17.
Vzhľadom k tomu, že ako príslušný stavebný úrad bol určený stavebný úrad obec Zavar, vo veci

rozhoduje so všetkými právnymi následkami obec Zavar, za ktorý koná a navonok zastupuje obec
starosta obce Zavar. Pri určení stavebného úradu vstupuje určený stavebný úrad do práv a povinností
inak príslušného stavebného úradu. Vzhľadom na presun kompetencií na určený stavebný úrad, je z
hľadiska zákona v poriadku aj rozhodnutie o vylúčení z konania podpísané starostom obce Zavar.

18.
Podľa ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je
zároveň navrhovateľom stavebníkovi alebo vlastníkom stavby alebo žiadateľom o povolenie terénnych
úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, určí krajský úrad (v súčasnosti Okresný úrad),

ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.
V zmysle uvedeného ustanovenia obec Zavar bola určená Krajským stavebným úradom Trnava
(určenie č. URČ/2005/kos zo dňa 03.06.2005), na vydanie napadnutého rozhodnutia. Stavebný zákon
nestanovuje,žetotourčenienemôžebyt'vydanépaušálne.Napostuppriurčenípríslušnéhostavebného
úradu sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní neurčuje sa rozhodnutím. OÚ Trnava -

OVBP2 (Krajský úrad) nezasiela preto toto určenie žiadnym budúcim možným účastníkom konania a
preto je možné určiť príslušný stavebný úrad paušálne. Účastníkov konania o tom oboznamuje stavebný
úrad, ktorý bol v zmysle ust. § 119 ods. 3 určený ako príslušný stavebný úrad.19.
Podľa žalovaného ide o bežne zaužívanú prax aj z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti.

20.
Ďalší účastníci v 17, 18 a 19 rade sa vo svojich písomných podaniach k veci stotožnili so skutkovými
i právnymi tvrdeniami žalobkýň.

21.
Ďalší účastník konania v prvom rade, Mesto Trnava, iba vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu
žalobkýň na priznanie odkladného účinku žalobe uviedol, že navrhované objekty svojou funkciou a
urbanistickým riešením nie sú v rozpore s územným plánom mesta. Podľa jeho stanoviska služba útulku

pre rodiny s deťmi v Trnave chýba, preto chce Mesto Trnava zabezpečiť dostupnosť tejto služby pre
obyvateľov mesta (rodiny s maloletými deťmi), ktoré sa ocitli v krízovej situácii. V objekte 8 rodinných
izieb, t.j. spolu bude možné poskytnúť službu naraz 8 rodinám. V zariadení bude poskytované najmä
ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených
záujmov a ďalšie služby v zmysle zákona. V zariadení budú sociálni pracovníci a zabezpečená 24

hodinová služba. Služba bude primárne určená rodinám s deťmi, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej
situácii, sú bez domova, prístrešia a nemajú zabezpečené základné životné potreby. Poskytovanie
uvádzaných sociálnych služieb v žiadnom prípade negatívne neovplyvní kvalitu bývania v okolitých
rodinných domoch.

22.
Súd prejednal vec na pojednávaní, vypočul prítomných účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich
písomných stanoviskách vo veci (resp. ďalší účastník konania v 2 rade Železnice Slovenskej republiky,
nepovažoval za potrebné k veci sa vyjadriť), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane

administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

23.
Žalobkyne v konaní poukazovali na to, že rozhodnutie vo veci bolo vydané neoprávneným orgánom za

účasti systémovo zaujatej osoby, pričom príslušnosť tohto orgánu bola určená v rozpore s ustanoveniami
§ 117 ods. 1a § 119 ods. 3 Stavebného zákona na základe rozhodnutia nadriadeného orgánu z roku
2005 vzťahujúceho sa na bližšie nestanovený počet nekonkrétnych vecí. Podľa ich názoru správne má
byť návrh na konanie podaný na stavebnom úrade Trnava a tento mal vec predložiť na rozhodnutie
o príslušnom orgáne okresnému úradu v sídle kraja. Výklad ustanovení zákona správnymi orgánmi v

danom prípade odporuje ústavnému výkladu a pri posudzovaní regulatívov územného plánovania si
správne orgány zamieňajú pojmy stavebného poriadku s neurčitými pojmami použitými v územnom
pláne.

24.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru bolo určenie príslušného orgánu
na konanie vo veci vykonané v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 Stavebného zákona, nakoľko žiadne
z ustanovení zákona nevylučuje, aby táto príslušnosť bola vopred stanovená paušálne.

25.
V súvislosti s charakterom stavby poukazoval na to, že táto je primárne určená pre matky s deťmi a
mala by slúžiť iba na prechodné ubytovanie.

26.
Zástupca Mesta Trnava poukazoval na to, že predmetná stavba má pre mesto dôležitý význam nakoľko
mesto ňou zabezpečuje sociálne služby a takáto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Mestuútulok podobného charakteru chýba, pričom kvalita bývania občanov v okolí stavby by ním nemala
byť dotknutá, nakoľko ide o bývanie s 24 hodinovou službou, teda s určitým dohľadom. Vzhľadom na
nedostatok krízových bytov mesto za terajšieho stavu krízové situácie nemôže úspešne riešiť.

27.
Má za to, že stavba je umiestnená v súlade s územným plánom a preto žalobu navrhol ako nedôvodnú
zamietnuť.

28.
Podľa§117ods.1zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(Stavebnýzákon)
Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 119 ods. 3 a ods. 4 Stavebného zákona
(3) Ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom
alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú
predmetomkonania,krajskýstavebnýúradurčí,ktorýstavebnýúradvykonákonanieavydározhodnutie.

(4) Na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140 Stavebného zákona
Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní.

Podľa § 9 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
(1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho
nepredpojatosti.

(2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci
zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

29.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo
dňa 25.06.2018 v územnom konaní začatom na návrhy Mesta Trnava v časti týkajúcej sa názvu
umiestňovanej stavby zmenil rozhodnutie stavebného úradu - Obce Zavar zo dňa 31.01.2018, ktorým
návrhu žiadateľa bolo vyhovené (v súvislosti s formou rozhodnutia, nad rámec žalobných dôvodov,

nemôže súd žalovanému nevytknúť, že v rozpore s logikou ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku
výrokom svojho rozhodnutia zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu v časti, ktorá odvolacími námietkami napadnutá nebola, ale rozhodnutie o odvolaní účastníkov
v ňom neuviedol).

30.
Žalobkyne v konaní, okrem vecnej argumentácie týkajúce sa nenaplnenia podmienok samotného
umiestnenia stavby podľa zámeru navrhovateľa, namietali zásadné procesné pochybenia správnych
orgánov, keď podľa ich názoru vo veci rozhodoval na konanie nepríslušný správny orgán prvého stupňa

a na rozhodovaní veci sa priamo podieľala zamestnankyňa navrhovateľa Mesta Trnava, ktorá vzhľadom
na tento zamestnanecký pomer mala byť z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 9 ods. 1
správneho poriadku vylúčená.

31.
Podľa stanoviska žalovaného Obec Zavar ako stavebný úrad vo veci rozhodovala (vzhľadom na vznik
situácie predpokladanej ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona, teda, že navrhovateľomumiestnenia stavby je v danom prípade Mesto Trnava, ktoré je súčasne stavebným úradom príslušným
na konanie) na základe jej určenia Krajským stavebným úradom z 03.06.2005.

32.
Forma a obsah tohto určenia nie sú súdu známe, nakoľko sa v obsahu spisového materiálu nenachádza,
súdu preto nie sú známe ani dôvody takto stanovenej príslušnosti, ktoré zrejme nezohľadňujú existenciu
zmluvy o vzájomnej spolupráci pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy na úseku

územného plánovania a stavebného poriadku formou zriadenia spoločného obecného úradu uzavretej
medzi mestom Trnava a obcou Zavar podľa tvrdenia žalovaného v roku 2003.

33.
Odhliadnuc už od toho, že určenie obce Zavar za stavebný úrad príslušný na konanie vo veci svojho

zmluvného partnera práve v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku zjavne odporuje účelu
ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktorým je zabezpečenie nestranného rozhodovania,
samotná skutočnosť, že toto určenie bolo realizované už v roku 2005, má za následok, že ho nemožno
považovať za určenie stavebného úradu príslušného na konanie v predmetnej veci.

34.
Určenie stavebného úradu príslušného pre veci stavebného úradu v konflikte záujmu (tento konflikt
vyplýva zo záujmu stavebného úradu ako navrhovateľa konania a súčasne ako subjektu s povinnosťou
vec objektívne preskúmať a rozhodnúť) vopred a teda aj pre nestanovený počet nepoznaných vecí,

sa možno javí ako efektívne a hospodárne, ako to tvrdil žalovaný, a možno je aj v praxi stavebných
úradov zaužívané, bez ďalšieho však odporuje ako zneniu ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona,
tak aj jeho logickému výkladu predpokladajúcemu najskôr vznik situácie, keď je na konanie príslušná
obec ako stavebný úrad súčasne navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, a následné
určenie,smožnosťoupoznaniaindividuálnychokolnostíveci,ktorýstavebnýúradvykonákonanieavydá

rozhodnutie. Vzhľadom na zrušenie krajských úradov takéto určenie v súčasnosti patrí do kompetencie
okresného úradu v sídle kraja.

35.

Skutočnosť, že sa na rozhodnutí vo veci priamo podieľala zamestnankyňa navrhovateľa územného
konania, je následkom práve uvádzaného postupu odporujúceho zákonu pri určení stavebného úradu
príslušného na konanie, pričom tento iba čiastkový nedostatok postupu bolo možné napraviť pri
rozhodovaní o námietke zaujatosti vznesenej účastníkmi územného konania. Napriek tomu o tejto
námietke negatívne rozhodla obec Zavar rozhodnutím zo dňa 09.11.2017 o nevylúčení zamestnanca

správneho orgánu Ing. T. R. z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, v odôvodnení
ktorého síce bola popísaná teória podmienok vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho
orgánu, a konštatovaná aj prednosť posudzovania objektívnych skutočností pred subjektívnym
stanoviskom zamestnanca, ale absentovalo zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia takej zásadnej a
práve objektívnej skutočnosti, akou je zamestnanecký vzťah medzi osobou vybavujúcou žiadosť a

žiadateľom, a z tohto vzťahu vyplývajúci záujem zamestnanca.

36.
Rovnakým nedostatkom v tomto smere trpí aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý pri

vysporadúvaní sa s námietkou odvolateľov týkajúcou sa nevylúčenia zamestnankyne navrhovateľa z
konania prevzal tvrdenia obce Zavar z rozhodnutia o nevylúčení a svoje úvahy o namietanom vzťahu
zamestnanec - zamestnávateľ opomenul formulovať.

37.
Na základe vyššie uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bolo konanie
realizované a prvostupňové rozhodnutie vydané orgánom, ktorého príslušnosť na konanie nebola
určená v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona a ktorý preto nie je možnépovažovať za príslušný na konanie, pričom súčasne vo veci konajúce orgány nesprávnym postupom
umožnili zamestnankyni správneho orgánu so zjavným pomerom k účastníkovi konania podieľať sa na
prejednávaní a rozhodovaní veci.

38.
Súd preto žalobe vyhovel a primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo
dňa 25.06.2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) na základe zistenia

podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia, keď navrhované zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania, ako aj za vhodné z hľadiska
následku takéhoto zrušenia, ktorým by bolo vrátenie veci na konanie nepríslušnému orgánu.

39.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní je po vybavení odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu v súlade s právnym názorom súdu zabezpečiť určenie správneho orgánu príslušného
na konanie vo veci samej.

40.
V konaní úspešným žalobkyniam priznal súd proti žalovanému právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

41.
O trovách konania ďalších účastníkov rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že im v konaní žiadne
trovy nevznikli, resp. ich náhrady sa vzdali.

42.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.