Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201776
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119201776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX,
XXXXXL.ozaplatenie2437,08eurasprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,
č.k. 16Csp/16/2019-53 zo dňa 06.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v tej časti zamietavého výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal úrok z
omeškania 5 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov 99,92 eura, vo zvyšku zamietavého
výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia

vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2 437,08 eura, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške
99,92 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1,26 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatenej istiny 2 437,08 eura od 29.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24. 1.2019 domáhal
zaplatenia istiny vo výške 2 437,08 eura, zmluvného kapitalizovaného úroku vo výške 99,92 eura,
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1,26 eura, zmluvného úroku vo výške 12 % ročne z istiny

2 437,08 eura od 29.12.2018 (28.12.2018 predčasné zosplatnenie) do zaplatenia, žiadal priznať aj úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených kapitalizovaných úrokov od
29.12.2018, ako aj trov konania. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 12.07.2016, ktorou poskytol
žalovanému úver vo výške 3 000,00 eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto listom ku dňu 28.12.2018
došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 12.07.2016 bola uzavretá písomná úverová zmluva medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovanému bol poskytnutý úver 3 000,00 eur s

úrokovou sadzbou 12 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť 96 mesačnými splátkami po 48,78
eura, pričom splatnosť poslednej splátky bola stanovená na 25.06.2024. Celkove mal žalovaný zaplatiť
žalobcovi4832,88eura.VzmluvejeuvedenáajRPMN14,64%ajejpriemernáhodnota15,19%.Listom
zo dňa 25.10.2018 označeným ako opakované upozornenie, žalobca žiadal žalovaného o zaplateniedlžnej sumy vo výške 78,98 eura najneskôr do 30.10.2018. Listom zo dňa 28.12.2018 žalobca úver
predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu vyčísleného na sumu 2 598,26 eura
spolu s poplatkom za výzvu vo výške 30,00 eur. Z výpisu splátok a prehľadu úhrad žalovaného vyplýva,

že tento na istinu doposiaľ uhradil 562,92 eura, na úroky 705,36 eura a na poistnom 0 eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva, nárok, z ktorej bol predmetom konania má všetky náležitosti
predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z., preto žalobe vyhovel v rozsahu vyhovujúceho výroku
rozsudku. Dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti bol názor súdu, že žalobca nemá nárok na
úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov zo sumy 99,92 eura, nakoľko

nie je možné požadovať príslušenstvo z príslušenstva, ani Občiansky ani Obchodný zákonník túto
možnosť nepriznávajú. Úrokom z omeškania sa úročí len istina, nie príslušenstvo pohľadávky. Zamietol
taktiež žalobou uplatnený nárok na zmluvou dohodnuté úroky za obdobie po vyhlásení splatnosti
nakoľko podľa jeho názoru nie je zákonné kogentné pravidlo, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do
splatnosti, zákon priznáva za zadržanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné, napr. úroky

z omeškania alebo zmluvné, napr. dohodnutú zmluvnú pokutu. Súd uviedol, že predčasné zosplatnenie
úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi
zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny vrátane úrokov
kapitalizovanýchkudňuzosplatneniaúveru.Zosplatnenímúverutedanastávastav,keďveriteľmáprávo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane

odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu zosplatneného úveru, tým stráca veriteľ nárok na úroky za
požičané peňažné prostriedky. Ak spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili ak by spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankcii vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok

na úroky zo zmluvy. Išlo by o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by
nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Navyše došlo by k hrubej nadvláde veriteľa ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a
odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže

byť podľa súdu prvej inštancie podporované a nemôže požívať právnu ochranu.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. Občianskeho zákonníka - § 53 ods. 9, § 565,
§ 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 na ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b), d).
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietavého výroku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie za nedôvodný považoval
nárok na zmluvou dohodnuté úroky z dôvodu zosplatnenia úveru, poukázal na to, že existuje množstvo
zákonných ustanovení, z ktorých priamo, resp. výkladom alebo cez analógiu legis vyplýva záver, podľa

ktorého nárok veriteľa na dohodnutý zmluvný úrok nie je viazaný na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie
v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 497 a ust.
§ 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ust. § 16 ods. 1 a § 13 ods. 3 Zákona
č. 129/2010 Z.z. Žalobca uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné
prostriedky, ale aj zmluvné úroky, ktoré nemožno stotožňovať so zákonnými úrokmi z omeškania. Úrok

z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je
skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru
neovplyvňuj. Reštiktívne ustanovenie vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení
neobsahuje žiadny právny predpis. Ak by bol úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý
úrok ohraničiť, nepochybne by tak realizoval. Poukázal na to, že pôvodne mienil zákonodarca Zákonom

č. 106/2014 Z.z. meniť a doplniť Občiansky zákonník tak, že k § 53 ods. 9 sa mala na konci pripojiť
veta - úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa
§ 565. Navrhovaná zmena však nebola nikdy prijatá, čo dokazuje, že zákonodarca nikdy nárok veriteľa
na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje dôvodnosť na
tento úrok. Žalobca v odvolaní citoval viac rozhodnutí súdov podporujúcich jeho názor na to, že jeho

nárok na zmluvou dohodnuté úroky z úveru nezaniká zosplatnením.
Za nesprávny mal záver súdu prvej inštancie pokiaľ nepriznal úrok z omeškania zo zmluvných úrokov.
Podľa žalobcu ide o nárok, ktorý predpokladá ust. § 497 Obchodného zákonníka a žiadne zákonnéustanovenie tento nárok svojim znením nespochybňuje. Poukázal na rozhodnutia súdov podporujúcich
jeho záver.
Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutom rozsahu zmenil

a vyhovel jeho nároku aj v zamietnutej časti. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia

odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.11.2019 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu bolo nedôvodné len v časti.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu, bola založená na tvrdení o nesprávnosti

právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol; odvolací súd
posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05).

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že čo sa týka tej časti zamietavého výroku,
ktorým súd prvej inštancie nepriznal úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných

úrokov 99,92 eura, je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a odkaz žalobcu na ust. § 497
Obchodného zákonníka správnosť záveru súdu prvej inštancie v tejto časti nespochybňuje. Úrok z
omeškania aj poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal
súd prvej inštancie, príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti
na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka a jeho všeobecné chápanie v právnej

teórii, rozumie peňažné plnenie (istina), na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu,
ku ktorého zmene (v tom zmysle, že je možné nárokovať si aj sankcie za omeškanie s platením)
dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Tým že dlžník včas neplatí úroky z istiny,
dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).
Ani Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania

s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané
úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané ako civilné dôvody
peňazí - fructus civiles) a následne právo veriteľa žiadať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením
takto zvýšenej istiny platil úrok z omeškania (Najvyšší súd Českej republiky, rozsudok z 22. júla 2010,
sp.zn.: 33Cdo/2041/2008).

Zo zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným nevyplýva dohoda o tom, že sa zmluvne dohodnuté
úroky stávajú súčasťou istiny, pokiaľ preto súd prvej inštancie nárok na úrok z omeškania z dohodnutých
úrokov zamietol, je jeho rozhodnutie správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
tej časti zamietavého výroku, ktorou zamietol nárok na úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatených
kapitalizovaných úrokov 99,92 eura podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

8. Podstata zamietnutia nároku na zmluvou dohodnutý úrok z úveru za obdobie po zosplatnení úveru
vychádza z názoru o neexistencii zákonného pravidla, podľa ktorého by mal mať dlžník povinnosť platiť
po zosplatnení popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky. Zosplatnením odpadá obmedzenie právaveriteľanadispozíciusistinouúveru,akbymalmaťveriteľprotidlhujúcemuspotrebiteľovipozosplatnení
nárok na úroky, nastal by nespravodlivý ústavne nekonformný stav.

9. Odvolací súd má túto interpretáciu dôvodov zamietnutia nároku z posudzovaného právneho vzťahu
za argumentačne nepodloženú, nezodpovedajúcu požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti
rozhodnutia.

10. Podľa súdu prvej inštancie pri nezamietnutí nároku na zmluvné úroky po zosplatnení by

nastal nespravodlivý, ústavne nekonformný stav. V čom má táto tvrdená nespravodlivosť a ústavná
nekonformnosť spočívať, nie je zrejmé. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorú súd prvej inštancie
vyhodnotil ako zodpovedajúcu zákonným požiadavkám, trvanie zmluvy bolo dohodnuté do 25.06.2024.
Súdprvejinštanciezistil,žežalobcazmluvoudohodnutépodmienkyvočižalovanémusplnil.Poskytnutím
peňažných prostriedkov ako úveru vznikla mu pohľadávka vyplývajúca zo zmluvných podmienok. Za
tejto situácie bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa tým, či môže/mohol, alebo nie, žalobca

legitímne očakávať jej uspokojenie. Pohľadávka môže vo všeobecnosti byť, ak je podopretá legitímnym
očakávaním považovaná za majetok podliehajúci ochrane v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd majúceho v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje akákoľvek úvaha v tomto smere.

11. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v dôsledku zosplatnenia môže veriteľ istinou úveru disponovať.
Nie je zrejmé o aké disponovanie by malo ísť, či v zmysle možnosti okamžitého použitia prostriedkov,
alebovzmyslerozhodnutiaoúkonesmerujúcomkvymoženiupohľadávky.Niejetakzrejméaké(možné)
pozitívum takto tvrdená dispozícia predstavuje.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že požiadavka na zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania
je odklonom od dispozície právnej normy v neprospech žalovaného, je potrebné dať do pozornosti,
že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-96/16 a C-94/17 vo veci Banco Santander proti Demba,
Bonetová (C-96/16) a Cortés proti Banco Sabadell (C-94/17) zo dňa 07.08.2018, t.j. známom už v čase
rozhodnutia prvoinštančného súdu konštatoval, že bežné úroky majú funkciu odplaty za poskytnutie

peňažných prostriedkov zo strany veriteľa až do jej zaplatenia a cieľom úrokov z omeškania je, okrem
iného, sankcionovať nesplnenie povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve.

13. Vychádzajúc z výhrad uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia nezostávalo
odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietavého výroku týkajúceho sa

zmluvných úrokov po splatnosti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 písm. b) CSP.

14. V priebehu ďalšieho konania sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať žalobou uplatneným
nárokom na zmluvný úrok z úveru po jeho zosplatnení, najmä:

- vyhodnotí aké účinky má zosplatnenie úveru vo vzťahu k existencii zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným v tom zmysle, či zmluva zaniká alebo nie, či záväzok zaniká alebo nie
- vyhodnotí, či je alebo nie je konkrétny nárok na úroky z úveru za zmluvou dohodnuté obdobie nárokom
na nadobudnutie majetkovej hodnoty v zmysle legitímneho očakávania na jej uspokojenie.
Ak opätovne dospeje k záveru, že z dôvodu zosplatnenia stráca veriteľ nárok na zmluvné úroky, svoje

rozhodnutie odôvodní argumentáciou jednoznačne podporujúcou tento záver.
V opačnom prípade, pri závere, že v dôsledku zosplatnenia veriteľ nárok na zmluvné úroky nestráca,
zaoberať sa bude tým, do akého času tento nárok žalobca má, v akej výške a z akého dôvodu.
Rozhodnutie vyhotoví v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko náležité
odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva strany sporu na spravodlivý proces zaručeného článkom 6

ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného článkom 46 Ústavy
Slovenskej republiky.

15.Vnovomrozhodnutírozhodneajonárokunanáhradutrovkonania,vrátanetrovodvolaciehokonania
v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou

z § 255 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.