Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111209454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7111209454.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne M. P., nar. X.XX.XXXX, bytom
v F., F. X, zastúpenej JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28 proti
žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, pobočka
Štúrova 7, Košice, o náhradu škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/86/2011-392 zo dňa 15.02.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 10.935,50 od 16.2.2011 do zaplatenia a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 19.737,90 eur
od 16.02.2011 do 04.06.2013 vyčíslenej v sume 4.083,31 eur z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanej proti žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v
tomto znení:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 10 935,50 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10 935,50 Eur od 16. 2. 2011 do
zaplatenia, náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15 336,70 Eur, 9 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 19 737,90 Eur od 16. 2. 2011 do 4. 6. 2013, t.j. sumu 4 083,31 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 656,- Eur na účet Okresného súdu

Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Predmetomkonaniajeuplatnenýnárokžalobkyneonáhraduškodynazdravíatonáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia s príslušenstvom. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k poškodeniu
zdravia žalobkyne došlo dňa 19.08.2008 v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zavinenej vodičom
F. O., ktorý z dôvodu mikrospánku zišiel s vozidlom mimo vozovky do priekopy, kde sa prevrátil na

pravú bočnú stranu. Žalobkyňa bola účastníčkou dopravnej nehody ako spolujazdkyňa v motorovom
vozidle zn. Honda Accord EČ: F. XXXCX a k dopravnej nehode došlo na diaľnici M7 smerom na Siófok v
Maďarskej republike. Zodpovednosť prevádzateľa a vodiča motorového vozidla, ktorým bola žalobkyni
spôsobená škoda na zdraví, vyplýva z ustanovenia § 420 a 427 Občianskeho zákonníka. Prevádzateľmal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. (§ 15, § 4). Žalobkyňa listom zo dňa 16.11.2010 uplatnila u
žalovanej právo na náhradu škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 38 714,-

eur s predložením návrhu dohody o vyrovnaní a 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 19 357,- eur podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Prílohou dohody o vyrovnaní bol
znalecký posudok vypracovaný MUDr. Caisovou, súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria a sexuológia zo dňa 27.9.2010. Na základe záverov znaleckého posudku MUDr. Caisovej
boli u žalobkyne zistené diagnózy: 1. posttraumatická stresová porucha, 2. organická depresívna

poruchaťažká,3.sexuálnadysfunkcia.Bodovoohodnotilasúdnaznalkyňapoložkou255vážneduševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
a tiesnivých situácií v rozsahu 1300 bodov. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. ako posudzujúci
lekárnavrhlabodovéohodnoteniesťaženiaspoločenskéhouplatneniaprimeranezvýšiťnadvojnásobok,
vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodenej uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorý
mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. Súdna znalkyňa zvýšila bodové ohodnotenie na

dvojnásobok, t.j. na 2600 bodov. Žalobný návrh bol na súde podaný dňa 4.4.2011 a bol preukázaný
listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe.

3. Žalobkyňa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 19.8.2008 utrpela zranenia, následkom
ktorých je trvale pripútaná na invalidný vozík. V príčinnej súvislosti existujú somatické, ale aj psychické a

sexuálne zdravotné ťažkosti, ktoré sú trvalé. Pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 16C/253/20010
sa viedlo konanie, ktorého predmetom boli somatické následky, ktoré trvalé následky boli preukázané.
Predmetom tohto konania je len náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4, § 5 ods. 5
zákona č. 437/2010 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

4. Podľa záverov znaleckého posudku č. 39/2013 vypracovaného v súdnom konaní súdnym znalcom
MUDr.Dócim,žalobkyňavpríčinnejsúvislostisnásledkamipoúrazetrpívážnouduševnouporuchouako
i sexuálnou dysfunkciou. Sťaženie spoločenského uplatnenia, vzhľadom na ťažkú depresiu a sexuálnu
dysfunkciu, ohodnotil súdny znalec celkovo na 1365 bodov, aj vzhľadom na § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z. Znalec v znaleckom posudku stanovil, že na strane žalobkyne aj z medicínskeho hľadiska

sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa záverov znaleckého
posudku č. 40/2014 vypracovaného v súdnom konaní súdnym znalcom MUDr. Vongrejom, u žalobkyne
sa jedná o sexuálnu dysfunkciu, t.j. stratu sexuálnej apetencie, anorgazmiu, do úrazu neprítomnú,
liečbou prakticky neovplyvniteľnú. Uvedené psychické poruchy, najmä depresívna porucha, ktorá má
recidivujúci charakter, liečbou je podľa znalca ťažko ovplyvniteľná a jej úplné vyliečenie je veľmi málo

pravdepodobné. Použitú položku 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem
poranení hlavy ohodnotil 780 bodmi, sexuálnu dysfunkciu poúrazovú ohodnotil 500 bodmi. Celkovo
znalec z psychiatrického aj sexuologického hľadiska ohodnotil poškodenia zdravia žalobkyne na 750
bodov + 500 bodov, krátených na polovicu, t.j. 250 bodov, celkom 1030 bodov. Prihliadajúc k stavu
pacientky, jej zmenám v živote v porovnaní s populačnou normou, súdny znalec odporučil použiť podľa

§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, t.j.
1030 bodov x 2 = 2060 bodov. Súdny znalec MUDr. Vongrej na pojednávaní dňa 15. 1. 2015 vysvetlil,
že u žalobkyne sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z..
Súdny znalec potvrdil, že nie je daná rozdielna dôvodnosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
z dôvodu imobility, teda somatických následkov, ako aj dôsledkov na duševnom zdraví. Podľa názoru

súdu, trvalé zmeny v psychickom a sexuálnom živote žalobkyne v porovnaní so stavom pred úrazom
boli preukázané. Pred úrazom bola žalobkyňa sebestačná, rada vykonávala svoju prácu. Žalobkyňa
pred úrazom žila spoločenským životom, navštevovala kultúrne podujatia, športovala, cestovala, žila
rodinným životom. V súčasnosti je hendikepovaná vo všetkých oblastiach života. Je úplne odkázaná na
pomoc iných osôb. Nedokáže sa o seba postarať. Má zavedený permanentný katéter, je pripútaná na

invalidný vozík, je ochrnutá.

5. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 38
714,- eur. Rozhodným obdobím určenia hodnoty 1 bodu pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia bol rok 2010, kedy vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa znaleckého posudku MUDr. Caisovej
zo dňa 27. 9. 2010, v ktorom bol po prvýkrát ohodnotený zdravotný stav žalobkyne. Výška hodnoty
bodu predstavuje 14,89 eur (Opatrenie MZ SR č. 21/2010). Výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 4 zákona č. 437/2004 Z.z. potom predstavuje sumu 10 935,50 eur, ktorá bolažalobkyni súdom priznaná (t.j. 2060 bodov podľa bodového ohodnotenia v znaleckom posudku MUDr.
Vongreja x 14,89 eur/bod = 30 673,40 eur). Žalobkyňa zobrala žalobu späť o zaplatenie sumy 8 040,60
eur(38714,-eur-30673,40eur).Nazákladečiastočnéhoplneniažalovanouzasťaženiespoločenského

uplatnenia vo výške 19 737,90 eur žalobkyňa zobrala žalobu o zaplatenie sumy 27 778,50 eur späť a
súd konanie zastavil podľa § 96 OSP (38 714,- eur - 27 778,50 eur = 10 935,50 eur). Výška náhrady
za 50 %-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) potom
predstavuje 15 336,70 eur (50 % zo sumy 30 673,40 eur). Pre späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 4
020,30 eur za 50 %-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd konanie zastavil podľa § 96

OSP (19 357,- eur - 15 336,70 eur).

6. Na žalovanou vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie neprihliadol, lebo žaloba o náhradu
škody bola podaná na súde dňa 04.04.2011, teda v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby a nárok žalobkyne nie je premlčaný.

7. V súlade s ustanoveniami § 4 ods. 2, § 11 ods. 7, 8 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. priznal
žalobkyni voči žalovanej aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (8 % bodov + 1 % základná
úroková sadzba ECB) zo sumy 10.935,50 eur od 16.02.2011 (t.j. od uplynutia 3 mesačnej lehoty podľa
§ 11 ods. 5,6,7 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., v ktorej nebol uplatnený
nárok žalovanou uspokojený) do zaplatenia a výšku priznaných úrokov z omeškania posudzoval podľa

ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.

8. Písomným podaním zo dňa 21.1.2015 si uplatnila z plnenia poskytnutého žalovanou právo na 9%
ročný úrok z omeškania zo sumy 19.737,60 eur od 16.2.2011 si 4.6.2013 vo výške 4.083,31 eur, ktoré
jej súd prvej inštancie tiež v celom rozsahu priznal.

9. V dôvodoch rozsudku zároveň prvoinštančný súd uviedol, že ak žalovaná mala pochybnosti
o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia predloženého žalobkyňou na základe
znaleckéhoposudkuMUDr.Caisovej,malaprávoakoposkytovateľnáhradypostupovaťpodľa§7ods.4,
5 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie lekárskeho posudku. Zanedbanie povinnosti žalovanou

nemôže byť na ujmu žalobkyne.

10.Otrováchkonaniavovzťahumedzistranamirozhodolpodľa§255ods.1CSPapriznalplneúspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov.

11. O trovách konania štátu rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 CSP analogicky v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanej, ktorá bola v konaní neúspešná, uložil povinnosť na náhradu trov konania štátu v rozsahu
100 %.

12. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 656,- eur odôvodnil ust. § 2 ods. 2
položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

13. Proti rozsudku čo do výroku, ktorým súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vrátane
kapitalizovaného úroku z omeškania, ako aj voči druhému a tretiemu výroku o trovách konania, podala

včas odvolanie žalovaná. Navrhla zmeniť rozsudok v časti priznaného príslušenstva tak, aby odvolací
súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, výroky o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
stranami a trov štátu zmenil tak, že žalobkyni a štátu náhradu trov neprizná.

14. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že je síce nepochybné, že predmetom konania bol nárok

žalobkynenanáhraduškodynazdravívzmysle§15zákonač.381/2001Z.z.priamovočižalovanej,lebo
žalobkyni tento právny predpis to umožňuje. Zákon č. 381/2001 Z.z. je však vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku špeciálnym právnym predpisom, čo vyplýva z ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. V danom
prípade je preto namieste uplatniť právnu zásadu, podľa ktorej má špeciálny právny predpis prednosť
pred všeobecnou právnou úpravou (lex specialis derogat legi generali). Uvedenú právnu zásadu je

potrebné uplatniť všade tam, kde zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje jednotlivé otázky obsahu právneho
vzťahu (jednotlivé práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov) inak, ako je tomu vo všeobecnom
právnom predpise, ktorým je Občiansky zákonník. Vyššie spomínanú právnu zásadu je potrebné
aplikovať aj v prípade otázky prípadného nároku poškodeného na zaplatenie úroku z omeškania,nakoľko vo vzťahu k poisťovateľovi, ktorý poskytuje náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla za poisteného, obsahuje zákon č. 381/2001 Z. z. osobitnú právnu úpravu tohto inštitútu. Táto
osobitná právna úprava má aj svoje logické zdôvodnenie, berúc do úvahy skutočnosť, že všeobecné

právne predpisy neumožňujú uplatniť si prípadný nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi
zodpovednosti za škodu. Túto možnosť dáva poškodenému práve osobitný právny predpis, ktorým je
zákon š. 381/2001 Z.z. a preto je podľa žalovanej logické, aby tento osobitný právny predpis, ak na
jednej strane osobitným spôsobom upravil priamu nárokovateľnosť náhrady škody voči poisťovateľovi
zodpovednosti za škodu, tak na druhej strane osobitným spôsobom upravil aj otázku vzniku nároku

na úrok z omeškania z nároku, ktorý je uplatnený priamo voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu.
Žalovaná v dôvodoch odvolania citovala ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. s akcentom
na to, že citované ustanovenie podmieňuje vznik nároku na zaplatenie úroku z omeškania nesplnením
povinnosti poisťovateľa upravených v ods. 6 tohto ustanovenia. Podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č.
381/2001 Z. z. má poisťovateľ predovšetkým povinnosť bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie,
ktoré je potrebné pre zistenie rozsahu možného plnenia na náhradu škody. Následne má poisťovateľ

v lehote troch mesiacov od oznámenia poškodeného skončiť prešetrovanie a v lehote 15 dní plniť
poškodenému náhradu škody, ktorá bola preukázaná, a zároveň poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie, alebo ho poskytol v nižšej výške. Porušenie
uvedených povinností je zákonnou podmienkou vzniku nároku na zaplatenie úroku z omeškania zo
strany poisťovateľa poškodenému. V predmetnej veci bol zo strany žalobkyne uplatnený nárok na

náhradu škody, pričom žalovaná podala žalobkyni písomné vysvetlenie dôvodov neposkytnutia plnenia,
tak ak jej to ukladá ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaná si splnila povinnosti, ktoré jej ukladá ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.,
a preto v zmysle § 11 ods. 8 tohto zákona nie je splnená zákonná podmienka pre vznik nároku na
zaplatenie úroku z omeškania. V prospech uvedenej argumentácie svedčí podľa odvolateľky aj znenie

ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré počíta so splatnosťou plnenia alternatívne buď
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi.
Aplikujúc citované ustanovenia na súdenú vec, žalovaná už vo svojom podaní zo dňa 26.04.2011 uviedla
konajúcemu súdu, že nároky, ktoré sú predmetom tohto konania boli u nej uplatnené dňa 19.11.2010,

pričom zo záhlavia znaleckého posudku č. 48/2010 MUDr. Caisovej vyplýva, že bol vypracovaný pre
"P. P.". Vychádzajúc z uvedeného uplatnenia listom zo dňa 22.11.2010 bol právny zástupca žalobkyne
upovedomený o tom, že nie je možné poskytnúť poistné plnenie a v prípade, že pominú dôvody t.j. ak
bude doložená zdravotná dokumentácia týkajúca sa liečby ich klientky pre overenie skutočnosti, ktoré sa
v znaleckom posudku uvádzajú, bude sa žalovaná nárokmi zaoberal: Dňa 10.03.2011 žalovaná obdržala

od právneho zástupcu žalobkyne jedinú lekársku správu vyhotovenú MUDr. Eristavi - Novákovou
zo dňa 28.02.2011, z ktorej bolo zrejmé, že žalobkyňa je v psychiatrickej evidencii od 5.8.2000 s
diagnózou organickej depresívnej poruchy, načo žalovaná reagovala listom zo dňa 14.03.2011,v ktorom
právneho zástupcu na túto skutočnosť upozornila a zároveň požiadala o zaslanie kompletnej zdravotnej
dokumentácie týkajúcej sa liečby psychiatrom, no tento na list žalovanej nijak nereagoval, naopak

dňa 04.04.2011 podala žalobkyňa na Okresnom súde Košice I žalobu. V tejto súvislosti sa žalovanej
žiada tiež uviesť, že z rozhodnutia konajúceho súdu jej nie je zrejmé, aké povinnosti, ktoré boli na
ujmu žalobkyne mala zanedbať, keď tak, ako už vyššie uviedla, sa žalovaná snažila nároky žalobkyne
mimosúdne usporiadať a viacerými výzvami adresovanými jej právnemu zástupcovi žiadala predloženie
kompletnej zdravotnej dokumentácie, čo jej však bolo postupom žalobkyne resp. jej právneho zástupcu

znemožnené. Za daného stavu žalovanej nie je možné vyčítať ani to, že mala možnosť požiadať o
vypracovanie znaleckého posudku, keďže pre jeho vypracovanie je kompletná zdravotná dokumentácia
nevyhnutnosťou a touto žalovaná nedisponovala.

15. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je teda viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti v zmysle

odseku 6 § 11 citovaného zákona bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku
poškodeného na poskytnutie plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Uvedené vyplýva aj zo znenia čl.
4 ods. 6 Smernice 200/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16.05.2000 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/23/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého

členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo
im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní
svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo voči
jej likvidačnému zástupcovi, a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo jej likvidačný zástupcapredložiaodôvodnenýnávrhnanáhraduškodyvprípadoch,kedyzodpovednosťniejespornáaškodysú
vyčíslené,alebob)poisťovňa,ktorejjeadresovanážiadosťonáhraduškodyalebojejlikvidačnýzástupca
poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie

je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené: Členské štáty príjmu ustanovenia, aby zabezpečili,
že ak návrh nie je predložený v lehote 3 mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej
súdom, budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky.

16. Keďže v danom prípade žalovaná písomne listom oznámila poškodenej písomné vysvetlenie

dôvodov neplnenia, pričom o opodstatnenosti tohto nároku na náhradu škody sa viedlo súdne konanie,
nie sú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 11 splnené podmienky pre priznanie úroku z omeškania
voči žalovanej, jej povinnosť plniť vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady V tejto súvislosti žalovaná znovu poukázala na rozhodnutia súdov v SR o tejto otázke. Navyše
výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola ustálená až rozhodnutím súdu,
vychádzajúc zo záverov v konaní nariadeného znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Vongrejom,

a to pokiaľ sa týka položky č. 321b, prílohy zákona č. 437/2004 Z.z. Preto predo dňom rozhodnutia
prvoinštančného súdu, ktorým bola ustálená výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s plnením náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia určenej na základe rozhodnutia súdu.

17. Žalovaná v odvolaní namietala aj rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania,
ktorým žalobkyni ako v konaní úspešnej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a zaviazal žalovanú aj na 100 % náhradu trov konania štátu.

18. Z podanej žaloby je zrejmé, že predmetom konania bol nárok v celkovej výške 58 071 eur s prísl.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná čo do sumy 46.010,10 eur a preto pri rozhodovaní o trovách konania
bolo potrebné v zmysle ust. § 255 CSP vyjadriť pomer úspechu oboch strán v spore vo veci a od úspechu
účastníka jednej strany odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany), pričom len vo výške
rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (strana) nahradil náklady, ktoré vynaložil na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. V danom prípade, ak mala žalobkyňa úspech 79,20%, jej neúspech

je 20,80%, pomer úspechu a neúspechu sa mal stanoviť odpočítaním neúspechu od úspechu (79,20 -
20,80 t.j. 58,40). Keďže súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o trovách konania žalobkyne a štátu
takto nepostupoval, jeho rozhodnutie nie je správne.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch ako

vecne správny potvrdiť, a to ako vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť 9% ročný úrok z omeškania zo
sumy 10.935,50 eur od 16.2.2011 do zaplatenia a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 19.737,90 eur od
16.02.2011 do 14.06.2013 kapitalizovaného v sume 4.083,31 eur, tak i vo výrokoch o trovách konania.

20. V dôvodoch vyjadrenia uviedla, že obrana žalovanej, že nemohla mimosúdne usporiadať nároky

žalobkyne, lebo žalobkyňa žalovanej nepredložila zdravotnú dokumentáciu, nemá podľa žalobkyne
oporu v ustanovení § 4, 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. a tým následne v ustanovení § 11 ods. 6, 7
zákona č. 381/2001 Z.z. V tejto súvislosti zdôraznila, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004
Z. z. nevyplýva, že náhrada škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskych správ, respektíve na základe odbornej konzultácie zabezpečenej poskytovateľom náhrady

(a to bez osobného vyšetrenia poškodeného). Citovaný zákon nemá úpravu, aby bolo možné nadradiť
lekárskesprávynadlistinusozákonomurčenýmobsahom(lek.posudok,znaleckýposudok),ktorýmôže
vydať len zákonom určená osoba (§ 4 ods. 2, § 7, § 8, § 10 zákona č. 437/2004 Z.z.). Ak by mala
žalovaná (poskytovateľ náhrady) dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia v znaleckom posudku vypracovanom dňa 27.9.2010 MUDr. Danicou Caisovou, znalkyňou z

odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria a sexuológia, mohla postupovať podľa ustanovenia § 7 ods.
4, 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Žalovaná však doposiaľ relevantným spôsobom nepreukázala, prečo až
počas súdneho konania (na pojednávaní dňa 9.10.2012, t.j. 2 roky po uplatnení a preukázaní práva na
náhradu škody) navrhla v predmetnej právnej veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychiatria na posúdenie duševného stavu žalobkyne pred úrazom a po úraze. Taktiež nezdôvodnila,

že ak v predmetnej právnej veci znalec Doc. MUDr. Ivan Dóci, PhD. vypracoval znalecký posudok dňa
15.5.2013, prečo neplnila v zmysle § 11 ods. 7 zákona číslo 381/2001 Z. z. Rovnako za účelovú obranu
považuje žalobkyňa tvrdenie žalovanej, že v predloženom znaleckom posudku MUDr. D. Caisovej bola
žalobkyňa označená ako P. P. a táto obrana je plne účelová. V uplatnení práva na náhradu škodyzo dňa 16.11.2010 je uvedené, ku ktorému číslu poistnej udalosti, pod ktorým je predmetná škoda
u žalovanej vedená, si žalobkyňa svoje právo na náhradu škody uplatnila, je uvedený deň vzniku
škody (19.8.2008), miesto vzniku škody, označenie MV ktorým bola škoda titulom ublíženia na zdraví

spôsobená, označenie poškodenej. Poškodená je uvedená: M. P., narodená X.XX.XXXX, bytom F. X,
F.. V znaleckom posudku vypracovanom MUDr. D. Caisovou dňa 27.9.2010, bola (poškodená) omylom
uvedená ako P. P., narodená X.XX.XXXX, F. X F.. Zo znaleckého posudku, napriek omylu v označení
krstného mena žalobkyne (poškodenej) je evidentné, že sa jedná o žalobkyňu. Preto tvrdenie žalovanej
uvádzané v podaní zo dňa 20.4.2018, že predmetný znalecký posudok MUDr. D. Caisovej zo dňa

27.9.2010 nebol dôkazom na preukázanie rozsahu škody z titulu ublíženia na zdraví je tvrdením,
ktoré nemá žiadnu relevantnú silu aj z dôvodu, že omyl v mene žalobkyne v znaleckom posudku
nemohol spochybniť identifikáciu žalobkyne lebo v znaleckom posudku bol uvedený dátum narodenia,
bydlisko žalobkyne zhodne, ako to vyplýva z uplatnenia práva na náhradu škody zo dňa 16.11.2010,
žalovanej žalobkyňa bola dostatočne známa, lebo predmetné právo na náhradu škody za psychické a
sexuálne zdravotné ťažkosti žalobkyne bezprostredne nadväzuje na uplatnené právo na náhradu škody

z titulu somatických zdravotných ťažkostí, ktoré sa viedlo na OS Košice 2 pod číslom 16C/253/2010 a
žalovaná bola účastníkom tohto konania. Z písomných podaní žalovanej (napríklad zo dňa 22.11.2010,
14.3.2011) nevyplýva, žeby žalovaná mala pochybnosti o identifikácii poškodenej (žalobkyne). Námietka
žalovanej, že táto skutočnosť mala mať vplyv na včasnosť plnenia, je plne účelovou námietkou.
Žalovaná nemožnosť plnenia v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 11 ods. 6,7 zákona č. 381/2001 Z.

z. odôvodňuje aj poukazom na lekársku správu vydanú MUDr. Eristavi Novákovou zo dňa 28.2.2011 z
ktorej má vyplývať, že žalobkyňa je v psychiatrickej evidencii od 5.8.2000, teda ešte pred dopravnou
nehodou. Dopravná nehoda však vznikla 19.8.2008. Znaleckým dokazovaním, vykonaným v predmetnej
právnej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nebola v predúrazovom období psychiatricky
liečená. Prvý záznam o psychiatrickom vyšetrení je datovaný 17 dní po autohavárii (LS od MUDr.

Moravčíka).

21. Žalobkyňa v dôvodoch vyjadrenia zdôraznila, že práve nečinnosť a porušenie povinnosti poskytnúť
plnenie, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. bolo dôvodom podania žaloby.
Právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplýva

najmä z ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č.381/2001 Z. z., je základnou a najpodstatnejšou
právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva. Teda poisťovateľ
nie je v zmysle § 11 ods. 6 písmena a), b) zákona č. 381/2001 Z. z. povinný len začať prešetrovanie
poistnej udalosti, skončiť ho v lehote do 3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale
poisťovateľ je predovšetkým povinný poškodenému jeho oprávnené preukázané nároky reálne plniť.

Keďže v zmysle § 442 ods. 3 Obč. zákonníka sa škoda uhrádza v peniazoch, ide o peňažnú povinnosť
poisťovateľa. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z
omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001
Z. z., teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej
udalosti. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené

ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (to rieši len dôsledky omeškania poisťovateľa v
súvislosti s jeho povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti), ani iným ustanovením
tohto zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania
poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Pokiaľ
poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady

škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zákonníka do omeškania. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poisťovateľ sa s plnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti v
prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle
oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písmena a/, b/ zákona číslo 381/201 Z. z. Je nevyhnutné na
dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu

škody aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z cit.
ustanovenia vyplýva, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri
plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú
náhradu škody poškodenému včas a riadne, dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a
poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju
právnu povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona Č. 381/2001 Z. z., t.j. začať včas prešetrovanie poistnej
udalosti a toto prešetrovanie aj včas ukončiť.22. Preto námietka žalovanej, že v predmetnej právnej veci právo žalobkyne na úrok z omeškania
uplatnený v zmysle § 11 ods. 8 zákona číslo 381/2001 Z. z., v súčinnosti s ustanovením § 517
Občianskeho zákonníka nevznikol, je námietkou účelovou.

23. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná len bezdôvodne odkladala svoju povinnosť plniť
včas. Ak by žalovaná mala v pred sporovom čase pochybnosti v správnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia v predloženom znaleckom posudku, ako poskytovateľ náhrady mala predsa
právo, postupovať podľa § 7 ods. 4, 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Keďže nepostupovala v zmysle § 7

ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. aj to svedčí tomu, že len bezdôvodne odkladala svoju povinnosť plniť
včas. Zanedbanie povinností žalovanej ako poistiteľa vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6, 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. nemôže ísť na ujmu žalobkyne, teda sa nemôže odzrkadliť v nepriznaní úroku z
omeškania z uplatnenej istiny.

24. Za vecne správny považuje žalobkyňa i výrok o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu

a o náhrade trov štátu. Poukázala na to, že konaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že
žaloba bola čo do právneho základu v celom rozsahu podaná dôvodne. Nekonanie žalovanej, porušenie
povinností vyplývajúce žalovanej ako poistiteľovi zo zákona č. 381/2001 Z. z., bolo dôvodom vzniku
predmetného sporu.

25. Tvrdenie žalovanej, že zobratím žaloby sčasti späť žalobkyňa z procesného hradiska zavinila
zastavenie konania, je tvrdením účelovým s účelom žalovanej zakryť neakceptovanie povinnosti
uložených poisťovateľovi zákonom číslo 381/2001 Z. z., ako i v ustanovení OZ. Žaloba sčasti bola
zobratá žalobkyňou späť na tom základe, že žalovaná poskytla čiastočné plnenie až po dva a pol roka
od uplatnenia práva na náhradu škody, čo vyplýva z listu žalovanej zo dňa 4.6.2013, hoci právo na

náhradu škody bolo uplatnené a jeho rozsah preukázaný písomným podaním už dňa 16.11.2010. Taktiež
celková výška plnenia závisela od posúdenia súdu a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, že žalobkyni
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a že žalovaná je povinná nahradiť trovy konania
štátu v rozsahu 100%, je rozhodnutím správnym.

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods.
1, 2 CSP z hľadiska uplatnených dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd priznal žalobkyni kapitalizovaný 9 % ročný úrok z

omeškania zo sumy 19.737,90 eur od 16.02.2011 do 04.06.2013 v sume 4.083,31 eur a 9% ročný úrok
z omeškania zo sumy 10.935,50 eur od 16.2.2011 do zaplatenia, je dôvodné.

27. Výrok rozsudku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 10.935,50 eur a vo výške 15.336,70 eur nadobudol právoplatnosť.

28. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. júna 2019 o 09.15 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 20. júna 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach.

29. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla označeného ako „priamy nárok poškodeného“
náhradu škody uhrádza poisťovateľ (zodpovednostný poisťovateľ) poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento
nárok preukázať. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je najvyššou formou ochrany poškodeného.
Poškodený teda nemusí požadovať náhradu škody od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa náhrady
škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný svoj nárok preukázať. Žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 16.11.2010 si u žalovanej uplatnila právo na náhradu
škodyztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniazaduševnéasexuálneťažkostinazákladeznaleckého

posudku MUDr. D. Caisovej z 29.09.2010. Zároveň v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. navrhla uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pre 50%
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Dňa 19.11.2010
doručila žalovanej znalecký posudok č. 48/2010 vypracovaný MUDr. Danicou Caisovou. Posudzujúcalekárka v znaleckom posudku v závere určila, že u poškodenej ide o post traumatickú stresovú
poruchu, o organickú depresívnu poruchu ťažkú a o sexuálnu dysfunkciu. Sťaženie spoločenského
uplatnenia hodnotila položkou 255, celkove vo výške 2600 bodov. Predmetným uplatnením zo dňa

16.11.2010žalobkyňapožadovalauhradiťtitulomsťaženiaspoločenskéhouplatnenia38.714,-eur(2600
bodov x 14,89 eur) a z titulu 50 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z., sumu 19.357,- eur. Žalovaná písomným podaním zo dňa 22.11.2010 potvrdila
predloženie znaleckého posudku vypracovaného MUDr. D.Caisovou, znalkyňou z oboru zdravotníctva
odvetvie psychiatria a sexuológia. Zároveň žalovaná požiadala žalobkyňu prostredníctvom jej právneho

zástupcu o predloženie kópie kompletnej lekárskej dokumentácie týkajúcej sa liečby poškodenej M. P.
psychiatrom od zaznamenania týchto príznakov až doteraz. Následne žalobkyňa doručila 10.03.2011
lekársku správu zo dňa 28.02.2011 vypracovanú MUDr. Eristavi Novákovou psychiatrom. Podľa
údajov z uvedenej lekárskej správy poškodená žalobkyňa je v psychiatrickej evidencii od 05.08.2000
s diagnózou „organická porucha depresívna“. Žalovaná 14.03.2011 potvrdila právnemu zástupcovi
žalobkyne obdržanie lekárskej správy zo dňa 28.02.2011 vypracovanú psychiatrom MUDr. Eristavi

Novákovou. Zároveň opakovane požiadala o predloženie kópie kompletnej lekárskej dokumentácie
týkajúcej sa v priebehu liečby poškodenej M. P. psychiatrom od zaznamenania prvých príznakov a až
doteraz, aby mohla posúdiť oprávnenosť uplatnených nárokov v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
19.8.2008 vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je vedená podľa lekárskeho nálezu v psychiatrickej
evidencii od 05.08.2000 s diagnózou „organická porucha depresívna“.

30. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

31. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie plnenia (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z.z.).

32. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto
zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods.

2 OZ).

33. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona
č. 381/2011 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho

poistnej udalosti.

34. Odvolací súd uzatvára, že obrana žalovanej v odvolaní z dôvodu nedostatku súčinnosti žalobkyne,
nepredloženie lekárskych správ spôsobila, že nemohla vo veci skončiť šetrenie v zmysle § 11 ods. 6
zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení je dôvodná. Žalobkyňa neprejavila súčinnosť, ak na žiadosť

žalovanej zo dňa 20.11.2010 reagovala až 8.03.2011 podaním na pošte lekárskej správy vypracovanej
MUDr. Eristavi Novákovou, ktorá navyše nesprávne v lekárskej správe uviedla, že pacientka je v
psychiatrickej evidencii od 05.08.2000 s organickou poruchou depresívnou, teda dlhé obdobie pred
dopravnou nehodou. Žalovaná, ktorej bola lekárska správa doručená 10.3.2011, 14.03.2011 upozornila
žalobkyňu prostredníctvom jej právneho zástupcu, že podľa lekárskej správy mala by byť žalobkyňa

v psychiatrickej evidencii od 05.08.2000 s diagnózou organická porucha depresívna s tým, že aby
mohla žalovaná posúdiť oprávnenosť uplatnených nárokov v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
19.08.2008 opakovane si dovoľuje požiadať o predloženie kópie kompletnej lekárskej dokumentácie
týkajúcej sa priebehu liečby poškodenej psychiatrom od zaznamenania prvých príznakov až doteraz.Žalobkyňa na túto výzvu nereagovala a dňa 04.04.2011 podala žalobu o náhradu škody z titulu sťaženia
spoločenskéhouplatnenianaOkresnýsúdKošiceI.Jepravdou,žeznaleckýmdokazovanímvykonaným
v konaní na súde prvej inštancie bolo preukázané, že žalobkyňa nebola v predúrazovom období

psychiatricky liečená a prvý záznam psychiatrického vyšetrenia je datovaný 17 dní po autohavárií
(l.s. od MUDr. Moravčíka). Aj keď žalovaná pokiaľ mala pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia predloženom v znaleckom posudku MUDr. Caisovej, mala právo postupovať
podľa § 7 ods. 4, 6 zákona č. 437/2004 Z.z., pokiaľ však tak neurobila, ale požiadala o súčinnosť
žalobkyne kópiami lekárskych správ, neporušila ani žiadne ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z.

Napokon žalovaná po predložení právnym zástupcom žalobkyne jedinej lekárskej správy vyhotovenou
MUDr. Eristavi Novákovou zo dňa 28.02.2011, z ktorej bolo zrejmé, že žalobkyňa je v psychiatrickej
evidencii od 05.08.2000 s diagnózou organickej depresívnej poruchy upozornila právneho zástupcu
žalobkyne na túto skutočnosť a opätovne požiadala o zaslanie kompletnej zdravotnej dokumentácie
týkajúcej sa liečby psychiatrom. Žalovaná na tento list nereagovala, ale dňa 04.04.2011 podala na
Okresnom súde Košice I žalobu.

35. Odvolací súd preto uzatvára, že nie nečinnosť a porušenie povinnosti poskytnúť plnenie žalovanou,
ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. bolo dôvodom podania žaloby, ale nedostatok
súčinnosti zo strany žalobkyne, ktorá doručila lekársku správu vypracovanú MUDr. Eristavi Novákovou
až po uplynutí 3 mesačnej lehoty, navyše so zmätočnými údajmi.

36. Zo spisu je zrejmé, že žalovaná nie bezdôvodne odkladala svoju povinnosť plniť včas a listom zo
dňa 14.03.2011 síce výslovne neodmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobkyňa nárokovala, ale
vysvetlila dôvody, pre ktoré nemôže plniť poistné plnenie s poukazom na skutočnosť, že z predloženej
lekárskej správy vyplýva, že žalobkyňa je v psychiatrickej evidencii od 05.08.2000 s diagnózou a aby

mohla žalovaná posúdiť oprávnenosť uplatnených nárokov v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
19.08.2008 opakovane požiadala o predloženie kópie kompletnej lekárskej dokumentácie.

37. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR k právnej úprave
peňažnej sankcie v podobe úrokov z omeškania upravenej v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.

(rozsudok 1Cdo/212/2007 z 26.02.2019 a rozsudok 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018).

38. Napokon výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola ustálená až
rozhodnutím súdu vychádzajúc zo záverov v konaní nariadeného znaleckého dokazovania znalcom
MUDr. Vongrejom.

39. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu v časti
o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 10.935,50 eur od 16.2.2011 do zaplatenia a 9%
ročného úroku z omeškania zo sumy 19.737,90 eura od 16.02.2011 do 04.06.2013 vyčíslenej v sume
4.083,31 eura zamietol.

40. Odvolací súd preskúmal aj odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania štátu v
rozsahu 100 %.

41. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej spočívajúce v aritmetickom prepočte
žalovaných súm a ich porovnanie so sumou priznanou konečným rozhodnutím súdu nemajú oporu v
ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Aj keď CSP na rozdiel od O.s.p. účinného do 30.06.2016 už neobsahuje
ustanovenie totožné s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako špeciálne ustanovenie vo vzťahu
k § 142 ods. 1, 2 O.s.p. v takom prípade, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého

posudku.Napriektomuajzanovejprocesnoprávnejúpravyjepotrebnévychádzaťzozákladnéhozmyslu
rozhodovania o náhrade trov konania v tom, že ak v prejednávanej veci konkrétna výška plnenia závisí
od úvahy súdu, prípadne od znaleckého posudku a v dôsledku toho bude žalobcovi priznaná nižšia
suma v konečnom peňažnom vyjadrení než ako to žiadal v žalobe, nemôže sa jeho formálny neúspech
považovať za procesný neúspech vtedy, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.

Žalobcu totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania, ak je
rozhodnutie založené na úvahe súdu, prípadne na znaleckej činnosti, resp. inej odbornej činnosti, ktorou
sa stanovuje predpoklad, či konkrétna výška žalovaného nároku. V takýchto prípadoch je potrebné
pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozlišovať, čo sa má považovať za základ, resp. za základnérozhodnutie, ktoré spočíva v rozhodnutí o tom, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Samotná otázka
výšky je potom až druhotná a nadväzujúca na základ uplatnený žalobou. Nemožno opomenúť tú
skutočnosť, že špeciálne pri žalobách o náhradu škody na zdraví je výška plnenia závislá v plnom

rozsahu od odborného vyjadrenia lekára aj v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V neposlednom rade je podstatné to, že pri takýchto prípadoch je výška trov závislá od tzv. prísudku,
teda konečnej peňažnej sumy, ktorá bola žalobcovi priznaná za predpokladu, že žalobca uspel v
otázke základu uplatneného nároku. Podobné závery vyplývajú aj z tzv. veľkého komentára k Civilnému
sporovému poriadku (Števček M. a kolektív Civilný sporový poriadok komentár: Praha: C.H.Beck 2016

strana 926 až 927). Odvolací súd teda uzatvára, že otázka základu nároku na náhradu škody na zdraví
a s tým spojená povinnosť žalovanej plniť žalobkyni náhradu škody, ktorá vznikla osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla znamená procesný úspech žalobkyne, mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. bolo rovnako založené na
úvahe súdu. Preto odvolací súd uzatvára, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania vo vzťahu medzi stranami sporu je vecne správne a preto rozhodnutie o nároku na náhradu

trov konania žalovanou žalobkyni podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil. Odvolací súd ďalej
pripomína, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Pri výpočte
náhrady trov vrátane trov právneho zastúpenia bude súd prvej inštancie vychádzať výlučne z konečnej
výšky náhrady škody, ktorá bola žalobkyni priznaná a z výšky, v ktorej bola žaloba čiastočne vzatá späť
z dôvodu čiastočného poskytnutia plnenia žalovanou.

42. Rovnako je vecne správny i tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej
povinnosť nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100 %.

43. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné bývalému § 148 O.s.p., ktoré sa týkalo

náhrady trov konania štátu. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p. správne
rozhodol súd prvej inštancie po 01.07.2016 podľa výsledku konania § 255 a § 256 CSP v spojení s §
253 CSP a § 470 ods. 2 CSP. Keďže žalobkyňa bola v spore, čo do základu plne úspešná, má štát nárok
na náhradu trov proti žalovanej v rozsahu 100%.

44. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil i výrok rozsudku
o náhrade trov štátu.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná v časti o zaplatenie úroku z omeškania vrátane

kapitalizovaného úroku z omeškania, preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobkyni plnú náhradu
trov odvolacieho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z odvolania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).