Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311201982
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8311201982.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkýň: 1/ I., 2/ S., 3/ S., všetkých zastúpených
JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, IČO: 42030048, proti
žalovanému: Z., zastúpenému JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom v Humennom,
Lipová 1, IČO: 37368940, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 15C/27/2011-562 zo 17.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 23.000,- eur do sumy 30.000,- eur tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť každej zo žalobkýň sumu ďalších 7.000,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 30.000,- eur do sumy 60.000,- eur.

Žalobkyne majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 6,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu
presahujúcom 23.000,- eur s prísl.. Náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol rozsudkom sp. zn. XT/XX/XX zo dňa XX.X.XXXX uznaný
vinným, že z nedbanlivosti spôsobil smrť Z. N., manželovi a otcovi žalobkýň, a spáchal tak trestný čin ako
vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorú si privodil
vplyvom návykovej látky, čím spáchal prečin usmrtenia , za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody na
4 a 1 roka a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 8 rokov.

3. V žalobe ďalej uviedli, že žalobkyne 1/ a 2/ viedli s Z. N. spoločnú domácnosť, žalobkyňa 3/ s ním žila

veľkú časť svojho života v spoločnej domácnosti a aj po opustení spoločnej domácnosti s ním bola v
neustálom kontakte. Protiprávnym konaním žalovaného tak došlo k zásahu do ich súkromia, keď navždy
stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život s manželom a otcom, ktorý bol pilierom ich rodiny. Ich
nebohý manžel a otec trávil s rodinou všetok čas mimo práce, bol človekom, na ktorého sa mohol
ktokoľvek obrátiť so svojimi problémami a starosťami. Žalobkyniam 2/ a 3/, jeho dcéram, odovzdával
všetky vedomosti, učil ich. Žalobkyňa 1/, manželka nebohého sa tešila na spoločné prežitie jesene ich
života, čo im však už nebude umožnené a ona tak bude musieť prežiť toto obdobie sama. Ľudia z jej

okolia ju od smrti manžela už nevnímajú ako vždy milú a usmievavú osobu, akou bola predtým. Po
smrti manžela odmietala akékoľvek kontakty, takmer vôbec nevychádzala z domu. Strata manžela má
nepriaznivý vplyv na jej psychické a fyzické zdravie.4. Spolu s nebohým rok pred jeho smrťou zateplili ich rodinný dom zo spoločných úspor, pričom smrť
manžela bola taká nečakaná, že si musela od príbuzných požičať finančné prostriedky na usporiadanie
pohrebu. Po jeho smrti starostlivosť o ich rodinný dom zostala na nej, s manželom plánovali výmenu

okien, či celkovú rekonštrukciu domu. Žalovaný svojim protiprávnym konaním prekazil všetky ich
spoločné plány a uvrhol ju do situácie, keď je odkázaná na pomoc iných.

5. Žalobkyni 3/ nebohý pomáhal vychovávať jej dcéru, keďže žila sama, Neskôr sa venoval jej obidvom
dcéram, hral sa s nimi. Jej staršia dcéra bola na neho veľmi citovo naviazaná, po jeho smrti utrpela

vážny psychický šok, v dôsledku ktorého prestala dočasne rozprávať. Dva týždne nekomunikovala s
okolím a musela s ňou navštíviť psychologickú ambulanciu, aby jej pomohli s touto stratou sa vyrovnať.
Jej mladšej dcére sa už nebohý nikdy nebude môcť venovať tak, ako by sa starý otec chcel. Nebohý,
ako jej otec bol pre ňu neustálou oporou. Po tom, ako v októbri 2007 mala ťažkú dopravnú nehodu, stal
sa jej otec jediným živiteľom rodiny, nakoľko jej matka, žalobkyňa 1/ bola nútená dať v práci výpoveď,
aby sa mohla postarať o jej dcéru, nakoľko jej manžel zmenil krátko pred jej nehodou zamestnanie.

6. Žalobkyňa 1/ si po smrti manžela už zamestnanie nenašla, je tak odkázaná na pomoc žalobkyne 3/ a
jej manžela, ktorí sa od toho času snažia zastať miesto jej manžela pri starostlivosti o ich rodinný dom,
v ktorom býva.

7. Zmeny, ktoré žalobkyne 2/ a 3/ vnímajú na ich matke, žalobkyni 1/, ktorá sa zmenila z vždy
usmievavého človeka na človeka zatrpknutého, im spôsobujú každodenné trápenie. Každý deň tak nie
sú vystavené len smútku zo straty blízkeho človeka, ale obávajú sa aj o zdravie ich matky, ktorá po smrti
ich otca niekoľko mesiacov odmietala akékoľvek stretnutia a nevychádzala z domu.

8. Trápenie ich otca a manžela sa začalo 24.1.2008 a skončilo sa po piatich týždňoch boja s dvadsiatimi
dvomi diagnózami. Toto obdobie bolo pre nich vysoko traumatizujúcim zážitkom a spomienky naňho sa
im každý deň vynárajú.

9. Žalobkyňa 2/ v období hospitalizácie otca opakovane cestovala 3.000 kilometrov, aby s ním mohla

stráviť posledné chvíle jeho života. Takéto cestovanie bolo však fyzicky, psychicky i finančne náročné,
preto požiadala zamestnávateľa o neplatené voľno na dobu jedného mesiaca. Nedokázala čakať tak
ďalekoododomovanakaždýtelefonátoznamujúcizdravotnýstavjejotca.Žalovanýsvojimprotiprávnym
konaním spôsobil, že jej svadobný deň už nebude pre ňu taký, aký si vždy priala, vzhľadom na absenciu
jednej z najdôležitejších osôb tejto udalosti. Žalovaný ju pripravil nie len o otcovskú lásku, ale aj o lásku,

ktorú by nebohý dal jej deťom.

10. Intenzitu zásahu do práv žalobkýň zvyšuje skutočnosť, že s nebohým prežili podstatnú časť svojich
životov v spoločnej domácnosti, že jeho usmrtenie vzhľadom na jeho dobrý zdravotný stav bolo pre nich
úplne nečakané, a tiež na skutočnosť, že žalovaný usmrtil nebohého v stave vylučujúcom spôsobilosť

vykonávať činnosť vodiča, ktorú si sám privodil vplyvom návykovej látky.

11. Medzi žalobkyňami a nebohým existovali silné putá vytvorení v rámci ich súkromného a rodinného
života, s nebohým tvorili plne fungujúcu rodinu. Z jeho nečakanej smrti prežívali nielen pocity úzkosti,
smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili aj možnosť žiť s ním súkromný život a od jeho smrti sú ochudobnené

o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov, o stratu lásky a radostí s
ním prežívaných. V ich živote nie je jediný deň, kedy by nepociťovali stratu ich otca a manžela, bez neho
už žiaden sviatok nebude pre nich sviatkom.

12. Súd prvej inštancie pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy vychádzal z tých okolností,

že smrťou nebohého bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma rodiny, avšak vo vzťahu k
žalobkyniam 1/ až 3/ tomu došlo už vo veku, keď sa predpokladá, že ich osobnosti sú primerane
rozvinuté, samostatné, sebestačné, schopné sa o seba postarať a aj psychicky po prežitých životných
skúsenostiach svojim spôsobom pripravené znášať a strpieť rôzne životné nástrahy a zlomy. Je zrejmé,
že na smrť a najmä na nečakanú smrť milovanej blízkej osoby ľudská osobnosť nikdy nie je dostatočne

pripravená a psyché človeka má určité limity a hranice únosnosti, rovnako ako je zrejmé, že človeku
chýba aj fyzická prítomnosť osoby, s ktorou žil po boku niekoľko desaťročí. Vo vzťahu ku všetkým
žalobkyniamužichpôvodnárodinanebudenikdytakáakábolapredtým.Jevšakajzrejmé,žežalobkyne
2/ a 3/ utrpeli stratu v podobe úmrtia ich otca vo veku a v období, keď už samé mali vlastné domácnosti, vprípade žalobkyne 3/ dokonca aj svoju rodinu v podobe partnera a maloletých detí a v prípade žalobkyne
2/ v podobe budovania si kariéry lekárky v zahraničí. Žalobkyňa 1/ bola rovnako ešte v produktívnom,
aktívnom aj keď preddôchodkovom veku a jej potrebu rodinného života aspoň čiastočne spĺňala rodiny

dcéry, žalobkyne 3/. Súd nespochybnil, že život žalobkýň sa už nikdy nevráti do zabehnutých koľají, keď
sa mohli spoliehať na podporu a oporu svojho manžela a otca a po celý zvyšok života budú niesť v sebe
pocit jeho predčasnej straty a absencie pri určitých životných situáciách. Faktom však zostáva, že všetky
tieto okolnosti týkajúce sa ich straty už súd zohľadnil, keď stanovil výšku náhrady ich nemajetkovej ujmy
na 23.000,- eur u každej žalobkyne a ďalšie navýšenie tejto nemajetkovej ujmy sa aj s prihliadnutím

na zaužívanú súdnu prax javí súdu ako neopodstatnené, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že
žalobkyne v priebehu ďalšieho konania od posledného rozhodnutia súdu boli viac-menej pasívne a
nenavrhli vykonať nové dokazovanie, či už vypočutím svedkov alebo predložením listinných dôkazov.
Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkýň o určenie nemajetkovej ujmy nad 23.000,- eur u
každej žalobkyne zamietol.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP, a to so zreteľom na čiastočný
úspech každej zo sporových strán v tomto konaní.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a priznal každej zo žalobkýň náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 60.000,- eur. V závislosti od

toho majú žalobkyne nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá tzv. prísudku, teda
sume, do ktorej boli v konaní úspešné.

15. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené procesné
podmienky, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ustanovením §
365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

16. Poukázali na to, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/60/2014 zo 14.4.2015
bol zmenený rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 15C/27/2011 z 25.2.2014 tak, že náhrada
nemajetkovej ujmy nad sumu 23.000,- eur bola zamietnutá. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.
3Cdo/18/2016 z 22.6.2016 však rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie. V tejto súvislosti najvyšší súd uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu (napriek snahe o

dosiahnutie rovnakého posúdenia veci v rovnakých prípadoch) nemôže bez ďalšieho v potrebnej miere
vystihnúť to, ako široko a rozmanito je vnútorne rozčlenená osobnosť každej fyzickej osoby, aké
individuálne a neopakovateľné vzťahy vznikajú medzi ňou a jej rodinnými príslušníkmi a aké dôsledky
spôsobuje násilné pretrhnutie väzieb vo vnútri rodiny, ku ktorému dochádza stratou člena rodiny.
Dôsledky zásahov do osobnostných sfér života každého človeka sú vysoko individuálne. Na vyjadrenie

rozsahu a intenzity ujmy, ktorú vyvolali zásahy do týchto oblastí súkromného a rodinného života je
nepostačujúce prirovnanie s inými, i keď obdobnými prípadmi.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie je teda nesprávne a nemá
dostatočnýpodkladvrelevantnýchskutkovýchzisteniach,pričomspočívanapredčasnomanesprávnom

právnom posúdení veci.

18. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR a
nerozhodol v súlade s ním. Napriek niekoľkým vyjadreniam žalobkýň o ich pretrvávajúcej psychickej
traume zo strany najbližšieho človeka, súd rozhodol proti právnemu názoru najvyššieho súdu. Jeho

prvotné rozhodnutie bola náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 350.000,- eur pre každú žalobkyňu.
Pretrhnuté rodinné a citové väzby boli súdu dostatočne preukázané. Už samotná smrť človeka je
neodstrániteľná skutočnosť, ktorá vyvoláva doživotné traumy pozostalých. Prvostupňový súd tieto
skutočnosti bagatelizoval a intenzitu citových vzťahov znižoval odôvodnením, že pozostalé žalobkyne
boli primerane samostatné a sebestačné.

19. V inej obdobnej veci rozhodol napríklad Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní pod sp.zn.
4C/233/2009 a Okresný súd Košice II v konaní pod sp.zn. 43C/389/2015, pričom prisúdili náhradu
nemajetkovej ujmy žalobcom vo výške 60.000,- eur.20. Žalobkyňa 2/ zdôraznila, že vo veku 27 rokov bola konfrontovaná s tragickými piatimi týždňami boja
jej otca o život, ktorý bol v konečnom dôsledku neúspešný, pričom táto okolnosť definitívne poznačila

jej profesijný život a otvorila obrovskú čiernu dieru, ktorou trpela celá rodina, ktorá je v súčasnosti
ochudobnená o prítomnosť tohto blízkeho človeka - manžela a otca.

21. Žalobkyňa 3/ zdôraznila, že neexistuje liek na smútok, ktorým by bolo možné vyrovnať sa so smrťou
tohto blízkeho človeka. Zomrel v produktívnom veku, pretože mal len 57 rokov a bol zdravý. Mohol teda

naďalej rozvíjať rôzne aktivity v živote a v rodine, najmä pokiaľ ide o venovanie sa vnúčatám. Po jeho
smrti 27.2.2008 sa však všetko skončilo a aj v súčasnosti je rodina postihnutá depresiou, bolesťou a
smútkom, pričom pociťuje obrovskú prázdnotu.

22. Vo vzťahu k trovám konania zdôraznili žalobkyne, že súd prvej inštancie nemal dôvod nepriznať
náhradu trov konania na základe tzv. prísudku. Strana žalobcov sa pojednávaní vždy riadne

zúčastňovala a potrebné písomnosti boli súdu vždy a včas zasielané, t.j. žalobkyne (ako aj ich právny
zástupca) boli v konaní aktívni.

23. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril.

24. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkýň je čiastočne dôvodné.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktoré v zásade
správne zistil skutkový stav, avšak jeho rozhodnutie je možné považovať len čiastočne za správne.

26. So zreteľom na obsah odvolania žalobkýň, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá nad sumu 23.000,- eur do sumy 60.000,- eur,
ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v
rozsahu nad 60.000,- eur do sumy 350.000,- eur, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní

preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

27. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).

28. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

29. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej

miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

30. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

31.Vprejednávanejvecibolonepochybnepreukázané,žerozsudkomOkresnéhosúduHumennésp.zn.
XT/XX/XX z XX.X.XXXX bol žalovaný právoplatne uznaný za vinného, že XX.X.XXXX v čase o XX.XX
hod. v E. viedol osobné motorové vozidlo značky E. N. X.Xi, D..Č.. E.-XXXAJ s hladinou 0,99 mg/l
alkoholu v dychu, nevenoval vedeniu náležitú pozornosť, zrazil oproti jazdiaceho motocyklistu Z. N.,

ktorý v dôsledku zrážky utrpel ťažké zranenia, ktorým dňa 27.2.2008 podľahol.

32. Ide teda o neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby zo strany žalovaného, pričom
v dôsledku úmrtia tejto fyzickej osoby - manžela a otca žalobkýň došlo k nároku na náhradu tejto
nemajetkovej ujmy na ich strane.

33. V tomto smere bolo preukázané, že zásah do sociálnych, morálnych a citových väzieb, ktoré
existovali medzi žalobkyňami a nebohým Z. N. bol vážny so zreteľom na vysokú kvalitu týchto vzťahov.
Vznikla teda výrazná nemajetková ujma postihujúca predovšetkým sféru osobnostnú a emocionálnu,nakoľko žalobkyne aj v súčasnosti pociťujú výrazné ochudobnenie svojho citového života v dôsledku
stratytejtomilovanejosoby.Tátostrataneznamenalalenochudobnenieichcitovéhoživota,alepremietla
sa aj v rovine materiálnej a v rovine zabezpečovania konkrétnych praktických potrieb v rodine, najmä

pokiaľ ide o žalobkyňu 1/ (pozostalú manželku), ale aj žalobkyne 2/ a 3/, ktorým nepochybne mohol
nebohý Z. N. poskytnúť aj pomoc primeranú ich potrebám, najmä v súvislosti s výchovou vnúčat a
podobne.

34. Všetky tieto okolnosti boli náležite zistené už v predchádzajúcich štádiách konania, a to najmä v

rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/27/2011-352 z 25.2.2014 a v rozsudku Krajského súdu v
Prešove č.k. 11Co/60/2014-444 zo 14.4.2015.

35. Ako vyplýva z priebehu doterajšieho konania, tento rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený
rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo/18/2016-469 z 22.6.2016, a to vo výroku, ktorým bol
rozsudok súdu prvej inštancie zmenený tak, že žaloba proti žalovanému 1/ (v súčasnosti už len žalovaný

Z. G.) zamietnutá v časti prevyšujúcej u každej zo žalobkýň sumu 23.000,- eur. V tomto rozsahu bola
vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

36. Po následnom zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 15C/27/2011 z 25.2.2014
odvolacím súdom, uznesením č.k. 11Co/68/2014-505 z 18.10.2017 súd prvej inštancie ďalej vo veci

konal a v zmysle pokynov najvyššieho súdu i odvolacieho súdu zaoberal sa konkrétnym obsahom
vzťahov medzi žalobkyňami a nebohým Z., pričom bola potvrdená vysoká kvalita týchto vzťahov
a ochudobnenie súčasného života u žalobkýň v dôsledku straty milovanej osoby v zmysle vyššie
uvedeného.

37. Na druhej strane súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že k tejto rodinnej strate a nemateriálnej
ujme došlo v čase, keď nebohý Sabo bol vo vyššom veku, a teda v pokročilejšom veku bola aj žalobkyňa
1/ (pozostalá manželka), pričom žalobkyne 2/ a 3/ boli už taktiež dospelé a budovali si svoje vlastné
životy a kariéry. Žalobkyňa 3/ mala aj založenú svoju rodinu.

38. V priebehu dokazovania v súčasnom štádiu konania na súde prvej inštancie však neboli preukázané
také okolnosti, ktoré by odôvodňovali náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu požadovanom žalobkyňami,
t.j. vychádzajúc z predchádzajúcich štádií konania v sume 450.000,- eur (tak, ako to bolo uplatnené
na súde prvej inštancie podaním na č.l. 269), prípadne v sume 350.000,- eur, ktorá bola pôvodne
žalobkyniam priznaná predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Humenné, t.j. sp.zn. 15C/27/2011

z 25.2.2014, proti ktorému odvolanie nepodali. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ide o sumy
neprimerané, a to aj pri rešpektovaní závažnosti straty, ktorá žalobkyne postihla.

39. Žalobkyniam sa teda v zásade počas doplneného dokazovania na súde prvej inštancie v
súčasnom štádiu konania, teda po zrušení vyššie uvedeného prvoinštančného rozsudku ostatným

rozhodnutím odvolacieho súdu, nepodarilo preukázať okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v týchto pôvodne požadovaných sumách, t.j. 450.000,- eur, resp. 350.000,-
eur.

40. Na druhej strane treba konštatovať, že podľa názoru odvolacieho súdu a so zreteľom na rozhodnutie

najvyššieho súdu v tejto veci, zasluhujú si žalobkyne náhradu nemajetkovej ujmy vo vyššom rozsahu,
než ako pôvodne rozhodol odvolací súd, t.j. v jeho rozsudku sp.zn. 11Co/60/2014 zo 14.4.2015, ktorého
sa v súčasnosti pridržal súd prvej inštancie v aktuálne napadnutom rozsudku č.k. 15C/27/2011-562 zo
17.5.2019. Totiž so zreteľom na kvalitu týchto vzťahov, ktorá bola zistená v priebehu prvoinštančného
konania, javí sa suma 23.000,- eur odškodnenia nemateriálnej ujmy ako predsa len nízka a odvolací

súd považuje za primeranú sumu 30.000,- eur.

41. V tejto súvislosti treba konštatovať, že nemožno automaticky prisúdiť náhradu v požadovanej výške
60.000,- eur (so zreteľom na obsah odvolania žalobkýň) len preto, že iné súdy (Okresný súd Vranov nad
Topľou v konaní pod sp.zn. 4C/233/2009 a Okresný súd Košice II v konaní pod sp.zn. 43C/389/2015)

prisúdili vyššie sumy.

42. Predovšetkým treba konštatovať, že sumy, ktoré sa priznávajú v rámci náhrady nemajetkovej
ujmy musia byť ustálené v racionálnej výške, ktorá zodpovedá jednak charakteru straty, ktorá postihlaoprávnené osoby ale ktorá zároveň má byť skutočným odškodnením nemateriálnej ujmy a nie
eventuálnym obohatením oprávnenej osoby.

43. V tejto súvislosti možno poukázať aj na inú judikatúru (rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľouč.k.4C/233/2009-672z28.2.2017arozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.21Co/165/2017-728
z 25.9.2018), ktorou bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy taktiež spôsobenej stratou blízkeho
človeka pri dopravnej nehode, a to vo výške 25.000,- eur pre oprávnené osoby. Inými slovami suma
požadovaná v súčasnom štádiu konania žalobkyňami, teda 60.000,- eur je podľa názoru súdu neúmerne

vysoká a ako bolo vyššie zdôraznené, priebeh konania na súde prvej inštancie po zrušení pôvodného
rozsudku tohto súdu odvolacím súdom nepreukázal také významné okolnosti (ktoré by doposiaľ neboli
súdmi zistené a hodnotené), ktoré by odôvodňovali sumu uplatnenú v súčasnosti žalobkyňami, teda
sumu 60.000,- eur.

44. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal

žalovaného na zaplatenie ďalšej sumy 7.000,- eur každej zo žalobkýň ako náhrady nemajetkovej ujmy.

45. V súlade s § 387 ods. 1 CSP odvolací súd (v závislosti od vyššie uvedeného) potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu nad sumu 30.000,-
eur do sumy 60.000,- eur, teda do sumy, v rámci ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním

žalobkýň napadnutý, pretože v zmysle vyššie uvedeného nárok presahujúci sumu 30.000,- eur považuje
odvolací súd za nedôvodný.

46. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
priznal žalobkyniam (v zmysle ich odvolacích námietok) nárok na náhradu trov konania zodpovedajúci

tzv. prísudku, t.j. sume, do ktorej boli v konečnom dôsledku v konaní úspešné. Odvolací súd zvolil
tento postup náhrady trov konania so zreteľom na to, že výška prisúdených súm je závislá v konečnom
dôsledku na úvahe súdu, a preto možno sa pridržať výkladu § 255 ods. 1 CSP v tom zmysle, že vo
veciach takejto povahy, t.j. vo veciach, kde konečný úspech vo veci závisí od úvahy súdu, možno priznať
náhradu trov práve z vyššie uvedeného tzv. prísudku. Ide o rešpektovanie a aplikáciu praxe, ktorá tu bola

užvminulosti,t.j.predúčinnosťouCivilnéhosporovéhoporiadkuavychádzalazpôvodnéhoustanovenia
§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).

47. V závislosti od toho treba konštatovať, že žalobkyne si uplatnili sumu 450.000,- eur (č.l. 269 spisu) a v
konečnom dôsledku boli úspešné do sumy 30.000,- eur (t.j. v závislosti na tomto rozhodnutí odvolacieho

súdu),apretodosiahliúspechvovýške6,66%(1%zosumy450.000,-eurpredstavujesumu4.500,-eur,
t.j. suma 30.000,- eur predstavuje 6,66 % pôvodne uplatnenej sumy. V takomto rozsahu boli žalobkyne
úspešné a so zreteľom na vyššie uvedené úvahy je možné im takúto náhradu trov konania priznať pri
danom výklade ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

48. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).