Uznesenie Judgement was issued on Monday, February 4, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/1166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319349
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118319349.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XXX, XXX XX
L., zastúpený zákonným zástupcom: R. Š.M., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. H. XXX, XXX XX L.; zastúpeného
právnym zástupcom: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti
povinnému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o vymoženie 40.000,00 eur, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ivety

Ailerovej, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 934 01 Levice, IČO: 44 366 639, pod sp. zn. 402EX
612/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 314,77 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 17. 08. 2018, domáhal od
povinného vymoženia 40.000,00 eur, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 9C/45/2011 zo dňa 22. 11. 2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 11. 10. 2018 vykonaním exekúcie súdneho exekútora

Mgr. Ivetu Ailerovú, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 934 01 Levice, IČO: 44 366 639,
ktorý ju vedie pod sp. zn. 402EX 612/18. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v
neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 40.000,00 eur a na vymoženie
trov exekúcie predstavujúcich trovy právneho zastúpenia oprávneného vo výške 629,27 eur.

3. Podaním, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 31. 10. 2018, označeným ako „Návrh povinného na

zastavenie exekúcie“ sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku).
V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že vychádzajúc z upovedomenia o
začatí exekúcie je exekúcia vedená výlučne proti povinnému (bez účasti žalovaného v 1. rade), z
čoho je zjavné, že nie je vedená proti spoločenstvu účastníkov na strane povinných. Podľa názoru
povinného, ak by žalovaný v 1. rade kreoval už v rámci súdneho konania o vydanie exekučného

titulu nerozlučné spoločenstvo s povinným, takéto spoločenstvo účastníkov konania by bolo kauzálne
kreované aj vo vedenej exekúcií. Relevanciu uvedenej skutočnosti podľa názoru povinného potvrdzuje
aj okolnosť, že vo vedenej exekúcií nebolo zjavne ani len skúmané, či žalovaný v 1. rade už neplnil
oprávnenému od povinného vymáhanú pohľadávku vo vedenej exekúcií, pričom je nepochybné, že
výklad exekučného poriadku pripúšťa spoločenstvo účastníkov exekučného konania. Povinný ďalej
uviedol, že vzťah záväzku žalovaného v 1. rade a povinného je pritom možné analogicky prirovnať ku

vzťahu„dlžníkaaručiteľa“ztohovyplývajúcimidôsledkami.PoukázalpritomnarozhodnutieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky a to rozsudok sp. zn. 2MCdo/9/2013 zo dňa 27. 08. 2014 v ktorom sa uvádza:„Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade v istom zmysle obdobné
postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom
veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát.“ Povinnému nie je známa skutočnosť, či sa oprávnený

domáhal splnenia záväzku u žalovaného v 1. rade a zastáva preto názor, že z vyššie uvedeného je
zrejmé, že exekúcia je vedené v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevyhnutne
by mala byť zastavená ako neprípustná.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa dňa 05. 11. 2018 vyjadril oprávnený prostredníctvom

právneho zástupcu. Oprávnený vo svojom vyjadrení označenom „Vyjadrenie k návrhu na zastavenie
exekúcie“ uviedol, že je jeho právom podať návrh na vykonanie exekúcie pohľadávky len voči
poisťovateľovi (povinný v predmetnom konaní), a to na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu. Podľa názoru oprávneného je aj logické, že poškodení pri dopravných nehodách
žiadajú plnenie od poisťovateľov, ktorí sú povinní za prevádzkovateľov motorových vozidiel plniť všetky
nároky v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto smere
oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 07. 2010, sp. zn. 3Obo 63/2009:
„Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže
vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti
všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne.“ Oprávnený ďalej uviedol, že pokiaľ má povinný

vedomosť o tom, že oprávnený obdržal plnenie od druhého žalovaného, resp. klienta povinného, je
jeho povinnosťou takýto dôkaz predložiť, keďže koniec koncov ide o jeho klienta a mal by s ním byť v
kontakte a zároveň prehlásil, že nikdy neobdŕžal plnenie, ktoré si uplatňuje v tomto exekučnom konaní
od inej osoby, práve naopak mimosúdne žiadal plnenie od povinného listom zo dňa 30. 07. 2018, na
ktorý povinný do dnešného dňa ani len neodpovedal. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený navrhol,

aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu
trov exekučného konania.

5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 07. 11. 2018 uviedol, že v zmysle ustanovenia § 61k ods.
5 Exekučného poriadku predkladá súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie právneho

zástupcu oprávneného k návrhu a upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkami o prevzatí
od povinného a právneho zástupcu oprávneného. K návrhu na zastavenie sa súdny exekútor bližšie
nevyjadril, nakoľko nie je účastníkom základného konania, neprináleží mu vyjadrovať sa k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie a jeho dôvodom a už vôbec nie k rozhodnutiu okresného súdu, ktorý
exekučný titul vydal.

6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie
nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania

návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 vety prvá Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie
exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

10. Podľa§61lods.3prvejvetyExekučnéhoporiadku,akjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Návrh povinného na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor sa
k predmetnej veci nevyjadril.

13. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že nie je dôvodný.
Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podaného v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku
je, vzhľadom na jeho odkladný účinok, tiež sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe
návrhu povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, podmienky uvedené v § 48 ods. 2
Exekučného poriadku boli ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené a zároveň ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania (ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie).

14. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatný

a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/45/2011 zo dňa 22. 11. 2016, na základe
ktorého bola povinnému v predmetnej exekúcii (žalovaný 2) a spoločnosti I.C.T. - INTERCONTINENTAL
TRANSPORT,spol.s.r.o.(žalovaný1)uloženápovinnosťzaplatiťoprávnenému(žalobca5)pohľadávku
vo výške 40.000,00 eur, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému. Z
uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o solidárny (spoločný) záväzok resp. pasívnu

solidaritu, ktorej podstata spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že
veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od všetkých dlžníkov alebo od ktoréhokoľvek z nich, pričom
plnením jedného dlžníka zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatným dlžníkom. Teória civilného
práva procesného ako aj judikatúra považujú za rozhodné pri určovaní toho, či sa jedná o procesné
spoločenstvo nerozlučné alebo samostatné povahu predmetu konania. V prebiehajúcom exekučnom

konaní nejde o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných, tak ako to tvrdí povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie, nakoľko záväzok každého solidárneho dlžníka (žalovaného) má iný právny dôvod
vzniku a nesie svoj samostatný osud s výnimkou toho, že splnením celého dlhu jedným z dlžníkov
veriteľovi (oprávnenému) zanikne povinnosť aj druhému solidárnemu dlžníkovi. Súd konštatuje, že
ktorýkoľvek z účastníkov základného konania si tak mohol svoje práva uplatňovať samostatne, bez

súhlasu druhého solidárneho dlžníka a vymáhať plnenie proti ktorémukoľvek z dlžníkov (žalovaných).

15. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného, že vo vedenej exekúcii nebolo zjavne skúmané, či žalovaný 1) už
neplnil oprávnenému od povinného vymáhanú pohľadávku vo vedenej exekúcií, je potrebné uviesť, že
v zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, je do vydania poverenia na vykonanie exekúcie

účastníkom konania len oprávnený. Súd preto v štádiu pred vydaním poverenia v rámci preskúmavania
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, vychádza primárne len z tvrdení oprávneného, ktorý v
návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásil, že nárok podľa exekučného titulu povinný ku dňu podania návrhu
na vykonanie exekúcie dobrovoľne nesplnil celkom, na podklade exekučného titulu ohľadne toho istého
nároku iné exekučné konania alebo obdobné vykonávacie konanie nie je vedené a taktiež uviedol, že je

oprávnený vyžadovať splnenie vymáhaného nároku zároveň od iných osôb. Súd zároveň dodáva, že nie
je zákonnou povinnosťou exekučného súdu skúmať, či došlo k plneniu od jedného z dlžníkov, nakoľko
takýmto konaním by mohlo dôjsť k zmareniu exekučného konania, kedy by sa povinný mohol dozvedieť
o prebiehajúcom exekučnom konaní pred vydaním poverenia. Povinný následne po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, ako účastník konania môže v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v lehote

do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať návrh na zastavenie exekúcie, v rámci
ktorého môže namietať a preukázať prípadné čiastočné plnenia od ostatných solidárnych spoludlžníkov.

16. Vzhľadom k tomu, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané
žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,

ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §
61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu
trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenému
priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 314,77 eur (odmena vo výške 253,10 eur + režijný paušál vo
výške 9,21 eur + 20 % DPH). Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci

vo výške 40.000,00 eur. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov
právneho zastúpenia oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.