Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915221948
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7915221948.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: J. S.U., M.. XX.XX.XXXX,

A. Q. Ď. XXXX/XX, U., práv. zast. JUDr. R. D., J., P. P. L. X, U., proti žalovanej L.. J. U. - W. I., P. P. M.
L. X, A., práv. zast. JUDr. C. U., J., P. P. W. XXX, U. o zaplatenie X.XXX,XX Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur s X,XX% ročným úrokom z omeškania od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu XX%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX sa žalobca, ako zamestnanec, domáhal od žalovanej,
zamestnávateľa, zaplatenia sumy X.XXX,XX Eur s prísl. titulom nevyplatenej mzdy a cestovných náhrad
- stravného za mesiace apríl, máj, jún a júl 2014.

2. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca a žalovaná dňa XX.XX.XXXX uzavreli prvú pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace s miestom výkonu práce Trebišov, na základe
ktorej žalobca, v pracovnom zaradení murár, zatepľovač, nastúpil do práce dňa XX.XX.XXXX. Pracovný

pomer na základe tejto zmluvy bol ukončený v skúšobnej dobe dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX
strany sporu uzavreli v poradí druhú pracovnú zmluvu. Deň vzniku pracovného pomeru určili na
XX.XX.XXXX;žalobcamaldohodnutýdruhprácelešenár.Akomiestovýkonuprácebolodohodnutésídlo
alebo prevádzka zamestnávateľa. Pracovný pomer podľa čl. 3 bod 1 pracovnej zmluvy bol uzatvorený na
dobuurčitúdoXX.XX.XXXX.TentopracovnýpomerskončilžalobcavskúšobnejdobedňaXX.XX.XXXX.
Počas trvania pracovného pomeru na základe oboch zmlúv žalobca vykonával pre žalovaného prácu v
Spolkovej republike Nemecko (ďalej SRN), za ktorú mu patrila dohodnutá mzda a cestovné náhrady -

stravné vo výške 45,-Eur/deň. Žalovaná suma X.XXX,XX Eur predstavuje rozdiel medzi mzdou, ktorú
žalovaná sama deklarovala na výplatných páskach, ktoré žalobcovi odovzdala a mzdou, ktorú mu
skutočne vyplatila a sumou cestovných náhrad - stravného, ktoré žalobcovi za pracovnú cestu patrili a
ktorú mu žalovaná vyplatila.

3. Žalobca tvrdil, že za L. XXXX (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) mu za XX odpracovaných dní
patrila mzda XXX,XX V., ktorá bola uhradená XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j.

za XX dní pobytu v SRN mu patrí stravné XXX,-Eur (XX dní x XX,-Eur). Suma XXX,XX Eur mu bola
uhradená XX.XX.XXXX, suma XXX,-Eur dňa XX.XX.XXXX; nedoplatok XXX,XX Eur zaplatený nebol.
Podľa tvrdení žalobcu v J. XXXX (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX)
mal žalobca odpracovaných 20 dní, za ktoré mu patrila mzda 311,88 Eur. Suma 300,-Eur mu bolauhradená XX.XX.XXXX. Rozdiel XX,XX Eur uhradený nebol. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za XX dní pobytu v SRN mu patrí stravné X.XXX,-Eur (XX dní x XX,-
Eur), ktoré zaplatené nebolo. V L. XXXX (XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) mal žalobca odpracovaných

XX dní, za ktoré mu patrila mzda XXX,XX Eur, ktorá suma mu uhradená nebola. Od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, t.j. za XX dní pobytu v SRN mu patrí stravné X.XXX,-Eur (XX dní x XX,-Eur), ktoré
zaplatené nebolo. Za T. XXXX (XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) mu za XX odpracovaných dní patrila
mzda XXX,-Eur, ktorá mu nebola uhradená. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za XX dní pobytu v
SRN mu patrí stravné XXX,-Eur (XX dní x XX,-Eur), ktoré zaplatené nebolo. Podľa žalobcu za júl XXXX

(XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) mu za XX odpracované dni patrila mzda XX,XXEur, ktorá mu nebola
uhradená. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za X dni pobytu v SRN mu patrí stravné XXX,-Eur
(X dní x XX,-Eur), ktoré zaplatené nebolo. Následne mu žalovaná bezhotovostným vkladom na účet
uhradila dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX Eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XX,81 Eur, dňa XX.XX.XXXX
sumu XXX,-Eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,-Eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XX,-Eur a na bankový účet
T. B. sumu XXX,-Eur.

4. Vo veci bol dňa XX.XX.XXXX vydaný platobný rozkaz č.k.XXCpr/X/XXXX-XX, voči ktorému podala
žalovaná odpor dôvodiac, že žaloba je predčasná, keďže žalobca nepredložil písomné doklady v zmysle
§ 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách do 10 dní od skončenia pracovnej cesty. Žalobu žiadala
zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje sumu
X.XXX,XXEur,ktorápredstavujenezaplatenúčasťmzdyXXX,XXEurastravnéX.XXX,XXEur.Žalovaná
rozporuje celý uplatnený nárok dôvodiac, že žalobca jej nepredložil doklady potrebné na vyúčtovanie
pracovnej cesty. Nárok žalobcu na nezaplatenú mzdu vo výške, ktorá vyplýva z výplatných pások ktoré

mu odovzdala samotná žalovaná, nepopiera ničím. Neobstojí ani jej tvrdenie vo vzťahu k predčasnosti
uplatneného nároku na cestovné náhrady. Žalovaná mala po skončení pracovného turnusu k dispozícii
všetky doklady o odpracovanom čase žalobcu i ďalších zamestnancov (smenovky - žalobcom ručne
vedený stavebný denník/dochádzkové listy), teda písomné doklady vyžadované § 36 zák. č. 283/2002
Z.z., čoho nesporným dôkazom sú žalovanou vystavené výplatné pásky za ten ktorý mesiac, z ktorých

vyplýva tak počet odpracovaných dní žalobcu ako i výška mzdy. Podaniu žaloby predchádzali výzvy
adresované žalovanej na doplatenie mzdy; poslednú žalovaná prevzala 31.08.2015. Prílohou výzvy boli
rukou písané smenovky - stavebný denník/dochádzkové listy, z ktorých vyplýva deň a miesto výkonu
práce žalobcu, počet odpracovaných hodín a stručná charakteristika vykonanej práce zo strany žalobcu.
Najneskôrtoutovýzvoužalobcažalovanejnespochybniteľnepredložilpísomnédokladyvzmyslezákona

o cestovných náhradách, teda vyúčtoval svoj nárok na stravné, ktoré podrobne špecifikoval a vyčíslil.
Žalovaná ničím nesporí a nespochybňuje základ, ani výšku nároku uplatneného žalobcom na stravné,
jedná sa o účelový odpor. Poukázal i na výpoveď žalovanej pri výsluchu na OR PZ, odbore kriminálnej
polície pod č. G.-XXX/X-F.-A.-XXXX dňa XX.XX.XXXX, kedy žalovaná potvrdila, že žalobca pre ňu
vykonával prácu v Spolkovej republike Nemecko za mzdu X,XX Eur/á hod. a XX,-Eur denne stravné.

Upravil petit žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur s X,XX% ročným
úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a sumu X XXX,XX Eur s X,XX% ročným úrokom
z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní, ktoré sa konalo XX.XX.XXXX súd zmenu žaloby pripustil

v nasledovnom znení: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur s X,XX% ročným
úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a sumu X XXX,XX Eur s X,XX% ročným úrokom
z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovanej, ich písomnými vyjadreniami, výsluchom

svedkov N.B. L., J. C., U. T., I.. L. B., prečítaním listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, listiny o skončení pracovného pomeru z XX.XX.XXXX, pracovnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX, listiny o skončení pracovného pomeru z XX.XX.XXXX, výplatných pások za mesiace
marec, apríl, máj, jún a júl XXXX, výpisu zo živnostenského registra, výdavkových dokladov, potvrdení o
bezhotovostných vkladoch na bankový účet, čestných prehlásení JoS. L., R. U., T. B., výziev žalovanej

na úhradu nezaplatených faktúr adresovaných spoločnosti Y. P..

8. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že na jej základe mal žalobca nastúpiť do
práce dňa XX.XX.XXXX na druh práce murár - zatepľovač, s miestom výkonu práce Trebišov. Pracovnýpomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou troch mesiacov. Základná mesačná mzda
(brutto) bola dohodnutá sumou X,XX Eur/á hodinu, ktorá mala byť vyplatená do 31. dňa nasledujúceho
mesiaca. Podľa pracovnej zmluvy pracovný čas je 40 hodín týždenne, t.j. 8 hodín denne pri rovnomerne

rozvrhnutom pracovnom čase.

9. Z listiny zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná, ako zamestnávateľ, skončila so žalobcom
pracovný pomer v skúšobnej ku dňu XX.XX.XXXX.

10. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX (v poradí druhej), súd zistil, že pracovný pomer
žalobcu u žalovanej vznikol dňom XX.XX.XXXX s dohodnutým druhom práce lešenár. Podľa čl. 1 bod
3 Zmluvy miestom výkonu práce je sídlo, alebo prevádzka zamestnávateľa. Žalobca v č.l. 1 bod 3
vyjadril súhlas s jeho vyslaním na pracovnú cestu na výkon práce lešenára do SRN, kde sa zaviazal
pri výkone práce riadiť pokynom vedúceho pracovníka na pracovisku. Podľa č.l. 3 bod 1 Zmluvy
pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX/do doby skončenia zmluvy uzatvorenej

medzi zamestnávateľom a odberateľom jeho služieb v SRN/ neurčitú. V čl. 4 bod 1 v Zmluve bola
dohodnutá mzda X,XX Eur/odpracovanú hodinu, ktorá bola splatná do 25. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúcehonaúčetzamestnanca.Podľačl.6malzamestnanecodpracovaťtýždennemin.37,5hodín
a maximálne 40 hodín.

11. Podľa listiny zo dňa XX.XX.XXXX, predloženej žalobcom, žalovaná skončila so žalobcom pracovný
pomer v skúšobnej dobe dňa XX.XX.XXXX.

12. Podľa výplatnej pásky za mesiac marec XXXX žalobkyňa prepočítala za XX dní, t.j. XX W.
žalovanému po vykonaných odvodoch a zdanení výšku čistej mzdy v sume XXX,XX Eur (čl. 20 spisu).

13.PodľavýplatnejpáskyzamesiacaprílXXXXžalovanémubolapriznanáčistámzdazaXXpracovných
dní, XXX hodín vo výške XXX,XX Eur (čl. 25 spisu).

14. Podľa výplatnej pásky za mesiac máj XXXX žalovaná vypočítala žalobcovi za XX pracovných dní

XXX hodín a X dni dovolenky, t.j. XX pracovných hodín čistú mzdu vo výške XXX,XX Eur (čl. 28 spisu).

15. Podľa výplatnej pásky za mesiac jún XXXX žalovaná vypočítala žalobcovi čistú mzdu za XX dní, t.j.
XXX hodín vo výške XXX,XX Eur (čl. 30 spisu).

16. Podľa výplatnej pásky za mesiac júl XXXX žalovaná za X dni, t.j. XX hodín vypočítala žalobcovi čistú
mzdu XX,XX Eur (čl. 32 spisu).

17. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu nevyplatila za obdobie trvania pracovného pomeru celú výšku mzdy,
ktorú mu sama vypočítala. Uviedol, že za marec mu bola uhradená celá mzda v sume XXX,XX Eur, za

apríl XXXX mu nebola vyplatená mzda XX,XX Eur (suma XXX,-Eur zaplatená XX.XX.XXXX), za máj
XXXX mu nebola vyplatená suma XXX,XX Eur (uhradené O), za jún XXXX nemal zaplatenú mzdu vo
výške XXX,-Eur (uhradené O) a za júl XXXX sumu XX,XX Eur (uhradené O).

18. Žalovaná vo svojej výpovedi tvrdila, že celá mzda je vyplatená. Mzdu za marec XXXX vo výške

XXX,XX Eur zaplatila žalobcovi dňa XX.XX.XXXX v hotovosti. Toto tvrdenie preukázala výdavkovým
pokladničným dokladom, ktorým bola žalobcovi uhradená celková suma XXX,-Eur, ktorou sumou mu
bolo uhradené stravné za marec XXXX vo výške XXX,XX Eur, mzda za marec XXXX vo výške XXX,XX
Eur a suma X,XX Eur ako omyl účtovníčky k čomu bol vystavený výdavkový doklad (čl. 152 spisu).
Výplatu za mesiace apríl, máj a jún XXXX žalovaná uhradila žalobcovi formou záloh na mzdu - dňa

XX.XX.XXXX mu poukázala na účet zálohu XXX,-Eur (č.l. 156 spisu), dňa XX.XX.XXXX mu poukázala
na účet zálohu na mzdu XXX,-Eur (č.l. 154 spisu) a dňa XX.XX.XXXX poukázala žalobcovi zálohu na
mzdu na účet p. T. B. vo výške vo výške XXX,-Eur (č.l. 155 spisu). Celkovo formou záloh na mzdu za
mesiace apríl, máj a jún XXXX poukázala žalobcovi sumu XXX,-Eur. Rozdiel medzi výškou vypočítanej
mzdy za mesiace apríl až jún XXXX v celkovej výške XXX,XX Eur a zaplatenými zálohami XXX,-

Eur predstavujúci sumu XXX,XX Eur poukázala žalobcovi na účet dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu).
Podľa informácie pre príjemcu išlo o výplatu za jún - vyrovnanie odoslaných záloh. Za mesiac máj mu
nevyplatila mzdu vo výške XX,XX Eur. Žalovaná ďalej uviedla, že výplatu za mesiac júl XXXX vo výškeXX,XX Eur uhradila dňa XX.XX.XXXX, čo preukázala potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa
XX.XX.XXXX, kde je v informácii pre príjemcu uvedené, že ide o výplatu za júl XX,XX Eur (č.l. 153 spisu).

19. Ďalším nárokom, ktorý si žalobca uplatnil je nárok na zaplatenie stravného za zahraničné pracovné
cesty v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške
X.XXX,XX Eur.

20. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom zotrvala na svojom stanovisku, že ide o predčasne

uplatnený nárok, keďže žalobca doposiaľ nepredložil písomné doklady, na základe ktorých by mala
žalovaná ako zamestnávateľ vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zakladajúcej nárok na úhradu
stravného. Tvrdila, že žalobcovi pred nástupom na pracovnú cestu odovzdala cestovný pracovný
príkaz na zahraničnú služobnú cestu a tlačivo na evidenciu odpracovaných hodín. Kópie odovzdaných
pracovných príkazov si žalovaná v rozhodnom období neevidovala, evidenciu zaviedla až neskôr, na
doporučenie Inšpektorátu práce. Tvrdila, že žalobcu poučila o tom, že na vyhotovenom tlačive, ktorého

vzor súdu predložila (č.l. 168 spisu) musí byť uvedený deň, ktorý v cudzine odpracoval, kde a koľko
hodín odpracoval, podpis predáka stavby a razítko predáka. Aj keď podľa vyjadrenia žalovanej evidencia
nemusela byť vedená na ňou predloženom tlačive, nevyhnutnou náležitosťou predloženého tlačiva
bol podpis predáka nemeckého obchodného partnera žalovanej, ktorý si však podľa jej vyjadrenia
evidenciu dochádzky zamestnancov žalovanej neviedol. V marci XXXX bol osobou, ktorej povinnosťou

bolo zapísať rozsah prác, počty dní a hodín p. U., od XX.XX.XXXX to bol žalobca, keďže obaja ovládali
nemecky jazyk. Ich povinnosťou bolo dať si vyhotovený rozsah prác potvrdiť obchodným partnerom,
s ktorým mala žalovaná uzatvorenú zmluvu o dielo. Jej obchodný partner má viac stavieb. Tým, že
potvrdí na evidenciu dochádzky, následne preplatí faktúru. Na otázku súdu, ktorá osoba za nemeckého
obchodného partnera podpisuje dochádzku zamestnancom žalovanej a či táto osoba túto dochádzku

aj vedie, žalovaná uviedla, že jej obchodný partner určí nejakého predáka, ktorý je na stavbe. Ten si
evidenciu dochádzky nevedie, len ju na konci mesiaca potvrdí; evidenciu si vedú samotní zamestnanci.
Žalobca síce predložil ním vyhotovenú evidenciu odpracovaných dní a hodín na tej ktorej stavbe
(dochádzkové listy), no túto evidenciu žalovaná nepovažuje za hodnovernú, keďže neobsahuje podpis
a razítko predáka stavby. Keďže žalobcovi prestala dôverovať, sama si vyžiadala potvrdenie od svojho

obchodnéhopartneraodňoch,ktoréžalobcaodpracoval vmesiacimarecXXXX.Napreukázaniesvojho
tvrdenia žalovaná predložila potvrdenie, ktoré spísal p. W.- Z. Z., podľa ktorého žalobca odpracoval
prostredníctvom jeho firmy W. Q. L. v marci XXXX v Nemecku X dni, keď pracoval v dňoch XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX. Žalovaná potvrdila, že mu mu vyplatila mzdu za XX dní vo výške XXX,XX
Eur (XXX,XX + doplatené X,XX Eur omyl účtovníka) a stravné XXX,XX Eur.

21. Právny zástupca žalovanej rozporoval obsah žalobcom predložených ručne písaných
smenoviek - stavebného denníka/dochádzkových listov. Poukazoval na súkromnoprávny vzťah medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Aj napriek tomu, že žalobca bol poučený o tom, ako to má odovzdať
evidenciu dochádzky, neurobil tak.

22. Výsluchom svedkov, bývalých zamestnancov žalovanej a bývalých kolegov žalobcu súd zistil, že
N. L. pracoval so žalobcom na stavbe od polovice marca XXXX, asi dva týždne, následne žalobca
na pokyn žalovanej odišiel do N. stavať lešenie. Svedok J. C. pracoval so žalobcom X dni koncom
mesiaca jún XXXX, dňa XX.XX.XXXX odchádzali domov. Svedok U. T. pracoval so žalobcom na stavbe

v Q. od XX.XX.XXXX do konca mesiaca, kedy bol žalobca preložený na inú stavbu. Všetci svedkovia
zhodne vypovedali, že im nikdy žiadne cestovné príkazy odovzdané neboli. Svedok J. C. uviedol, že len
prepravca poznal presné miesto, kam má zamestnancov zaviezť. Dochádzku v marci XXXX robil p. U.,
ktorý ju riešil s predákom z nemeckej strany, následne ju posielal žalovanej. Svedok U. T. potvrdil, že
so žalobcom od XX.XX.XXXX pracoval dva týždne na stavbe spoločne, spoločne bývali na izbe, kde

ich bolo osem. Ak by niekto na stavbe chýbal, zaznamenalo by sa to a táto osoba by musela odísť.
Svedkovia zhodne vypovedali, že zo strany žalovanej im neboli vyplatené všetky mzdové nároky a
cestovné náhrady. Svedok U. T. je so žalovanou kvôli nevyplateným nárokom v súdnom spore, svedok
N. L. mal za obdobie od februára XXXX do apríla XXXX vyplatenú len sumu XXX,-V., zvažuje podanie
žaloby, svedok J. C. mal zaplatenú sumu XXX,-Eur, cestovné za prepravu mu preplatené nebolo, k

ostatným mzdovým nárokom sa vyjadriť nevedel.

23. Svedok I.. L. B., uviedol, že ako dôchodca pomáha synovi, ktorý v rámci podnikania zabezpečuje
opatrovateľskú službu v Nemecku. Dňa XX.XX.XXXX bol prítomný v kancelárii žalovanej, kedy p. U.hovoril o tom, aké tlačivo používa synova firma a nemecká strana ho uznáva. Žalobca v ten deň prišiel
k p. U. ako prvý, neskôr prišiel p. L., ktorí boli vo vedľajšej miestnosti. Svedok jednal so žalovanou, na
ktorej žiadosť, keďže si potrebovala so zamestnancami niečo vybaviť, prerušili jednanie. Svedok tvrdil,

že žalovaná odovzdala žalobcovi kompletne vypísaný cestovný príkaz s uvedením presnej adresy, kde
sa má hlásiť. Následne uviedol, že síce tlačivo nečítal, ale videl, že ho žalovaná odovzdala žalobcovi.
Svedok po tom, čo žalovaná poučila žalobcu aj p. L. o tom, ako treba vyplniť tlačivo, a aké následky
má neodovzdanie tlačiva tvrdil, že dokonca sám upozornil žalobcu, že ak tlačivo nedonesú, nedostanú
výplatu.Žalovanámalažalobcuap.L.poučiť,abybezrazítkaapodpisunemeckéhopartneraprikaždom

dni nech nechodili domov. Svedok uviedol, že bol pri tom, keď žalovaná poúčala aj iných zamestnancov,
bolo ich okolo 50, no ich mená si nepamätá. Následne na otázku právneho zástupcu žalobcu svedok
uviedol, že žalobcu si pamätá, nakoľko ho stretol vo dverách.

24. Žalovaná predložila súdu Čestné vyhlásenie T. L. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vo svojom vyhlásení
uviedol, že dňa XX.XX.XXXX a žalovaná v jeho prítomnosti odovzdala žalobcovi dva cestovné príkazy

pre zahraničnú služobnú cestu na zatepľovacie práce a dodatočne dňa XX.XX.XXXX cestovný príkaz
na lešenárske práce.

25. Žalobca predložil súdu Čestné vyhlásenie T. B., zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vo svojom vyhlásení
uviedol, že ako zamestnanec žalovanej od XX.XX.XXXX pracoval so žalobcom ako lešenár. Každý

mesiac e-mailom zasielal žalovanej súpis odpracovaných hodín s uvedením miesta výkonu práce. Na
úhradu nevysporiadaných záväzkov so žalovanou spísal dohodu, ktorú žalovaná nedodržala. Po tom,
čo ukončil pracovný pomer žalovaná všetky záväzky uhradila.

26. Žalobca predložil súdu Čestné vyhlásenie R. U., zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že ako

zamestnanec žalovanej od XX.XX.XXXX do konca mesiaca marec XXXX pracoval v Q. so žalobcom,
ktorý následne išiel pracovať na iné miesto ako lešenár. Dňa XX.XX.XXXX R. U. odcestoval na
Slovensko na sviatky, keď sa vrátil, žalobca „tam“ ešte bol.

27. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX si žalovaná uplatnila voči žalobcovi kompenzačnú námietku na

náhradu škody čo do žalovanej sumy X.XXX,XX Eur, keďže žalovanej neboli doposiaľ uhradené faktúry
v sume XX.XXX,XX Eur od jej obchodného partnera.

28. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že výsledná výška dlžnej sumy, aj napriek
rozdielnemu započítaniu uhradených platieb, teda aj v prípade, ak by sa započítali na taký účel,

ako uvádza žalovaná, bude rovnaká. Pokiaľ žalovaná prevedené úhrady započítala prednostne na
zaplatenie mzdy, voči tomu nemá námietky.

29. Medzi stranami sporu nebol sporný, vznik pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX,nazákladektorejmalžalobcanastúpiťdoprácedňaXX.XX.XXXX(vporadíprvápracovná

zmluva) s dohodnutou základnou mesačnou mzdou (brutto) vo výške X,XX Eur/á hodinu, ktorá mala
byť splatnou do 31. dňa nasledujúceho mesiaca ani skutočnosť, že tento pracovný pomer bol skončený
v skúšobnej ku dňu XX.XX.XXXX. Nebola spornou ani skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá
pracovná zmluva (v poradí druhá), na základe ktorej pracovný pomer žalobcu u žalovanej vznikol dňom
XX.XX.XXXX ani dohoda o výške mzdy X,XX Eur/odpracovanú hodinu, ktorá bola splatná do 25. dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho na účet zamestnanca. Tento pracovný pomer bol skončený v
skúšobnej dobe dňa XX.XX.XXXX.

30. Rovnako nebola sporná výška vypočítanej mzdy žalovanou pre žalobcu podľa predložených
výplatných pások s výnimkou mesiaca máj XXXX, kde si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie čistej mzdy

vo výške XXX,XX Eur, podľa výplatnej pásky čistá mzda predstavovala sumu XXX,XX Eur, teda žalobca
si uplatnil sumu o XX,XX Eur viac, čo podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu predstavovalo omyl
žalobcu pri písaní žaloby.

31. Spornou bola otázka, či žalovaná vyplatila žalobcovi mzdu, ktorá bola ňou vypočítaná v plnej výške

a otázka, či žalobca má nárok na cestovné náhrady - stravné za mesiace apríl, máj, jún a júl XXXX. Súd
sa zaoberal aj tým, či je možné prihliadať na kompenzačnú námietku žalovanej ohľadom započítania
sumy X.XXX,XX Eur.32. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a nároky z neho plynúce súd aplikoval ustanovenia
zák. č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 283/2002 Z.z., o
cestovných náhradách ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou
pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej
zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

34. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň
nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

35. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za

vykonanú prácu mzdu.

36. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných

náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované
zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej

zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

37. Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na
jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla

pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho
obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi
náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že
aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.

38. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

39. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ

zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

40. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách, pracovná cesta podľa tohto zákona

je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné
pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto
zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre
ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

41. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z.z., zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas
pracovnej cesty ( odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

42. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z.z., pravidelné pracovisko zamestnanca vyslaného na pracovnú
cestu počas dočasného pridelenia je miesto jeho výkonu práce počas dočasného pridelenia dohodnuté

v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve; odsek 3 sa v tomto prípade nepoužije.
43. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z., zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu
písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončeniapracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný
prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

44. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z., pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za
každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné
v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6

hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

45. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z.z., základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo financií").

46. Podľa § 36 ods. 7 zák. č. 283/2002 Z.z., zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo
dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona
predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný
preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo
vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť
zakladajúca nárok na náhrady skončená.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzavreli
pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca nastúpil do práce dňa XX.XX.XXXX s dohodnutou mzdu
vo výške X,XX Eur /hod. (brutto), ktorý pracovný pomer ukončil ku dňu XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX

bola uzavretá ďalšia pracovná zmluva s dňom nástupu do práce dňa XX.XX.XXXX s dohodnutou mzdu
vo výške X,XX Eur /hod. (brutto), ktorý pracovný pomer bol ukončený ku dňu XX.XX.XXXX.

50. Pokiaľ ide o spornú skutočnosť, či žalovaná vyplatila žalobcovi mzdu podľa ňou vystavených
výplatnýchpásokzaobdobieodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXaodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX,kedy

žalobca vykonával pre žalovanú závislú prácu v SRN, po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané,
že za mesiac marec XXXX žalovaná podľa výplatnej pásky mala žalobcovi zaplatiť mzdu vo výške
XXX,XX Eur (č.l. 20 spisu), ktorú mu uhradila v hotovosti dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z výdavkového
pokladničného dokladu, ktorým bola žalobcovi uhradená celková suma XXX,-Eur (č.l. 152 spisu), kde
je účel platby uvedená výplata I. + finančná výpomoc za stravné Žalovaná ozrejmila, že v sume XXX,-

Eur je započítaná výplata za marec XXXX XXX,XX Eur + X,XX Eur ako doplatok mzdy za marec XXXX
(omyl pri výpočte účtovníčky- výdavkový doklad na X,XX Eur č.l. 152 spisu) a stravné za marec XXXX
vo výške XXX,XX Eur. Podľa výplatnej pásky za mesiac apríl XXXX mala žalovaná zaplatiť žalobcovi
sumu XXX,XX Eur (č.l. 25 spisu), za máj XXXX sumu XXX,XX Eur (č.l. 28 spisu), za jún XXXX sumu
XXX,-Eur (č.l. 30 spisu). Žalovaná formou záloh na mzdu poukázala žalobcovi na účet dňa XX.XX.XXXX

sumu XXX,-Eur (č.l. 156), dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,-Eur (č.l. 154) a dňa XX.XX.XXXX na účet p. T.
B. sumu XXX,-Eur (č.l. 155). Celkovo formou záloh na mzdu za mesiace apríl, máj a jún XXXX vyplatila
žalobcovi sumu XXX,-Eur. Rozdiel medzi výškou vypočítanej mzdy za mesiace apríl, máj a jún XXXX
v celkovej výške XXX,XX Eur a zaplatenými zálohami XXX,-Eur predstavuje XXX,XX Eur, ktorú sumu
poukázala žalobcovi na účet dňa XX.XX.XXXX, kde v časti informácie pre príjemcu uviedla výplatu za

jún, - vyrovnanie odoslaných záloh (č.l. 157). Podľa výplatnej pásky za mesiac júl XXXX (č.l. 32 spisu),
mala žalovaná uhradiť žalobcovi sumu XX,XX Eur, ktorú mu uhradila dňa XX.XX.XXXX, čo mal súd za
preukázané potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa XX.XX.XXXX, kde je v informácii pre príjemcu
uvedené, že ide o výplatu za júl XX,XX Eur (č.l. 153). Prevzatie týchto súm (vrátane zálohy vo výškeXXX,-Eur na účet T. B.) žalobca potvrdil. Súd preto uzavrel, že mzda za mesiace marec až júl XXXX
bola žalobcovi uhradená v plnej výške, žalovaná mu vyplatila o X,XX Eur viac.

51. Žalobca si za mesiac máj XXXX uplatnil nárok na zaplatenie čistej mzdy vo výške XXX,XX Eur. Z
výplatnej pásky za mesiac máj (č.l. 28 spisu) súd zistil, že žalobcovi mala byť vyplatená čistá mzda
vo výške XXX,XX Eur. V časti predstavujúcej rozdiel vo výške XX,XX Eur, bol teda nárok žalobcu
nedôvodný a bol spôsobený len omylom žalobcu, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

52. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste, žalovaná namietala,
že žalobca pred doručením žaloby cestovné náhrady nevyúčtoval, napriek tomu, že žalobca mal
presný pokyn, akým spôsobom má stravné vyúčtovať. Tvrdila, že listiny, ktoré jej žalobca odovzdal
neobsahovali podstatnú náležitosť a to podpis predáka - zástupcu nemeckého obchodného partnera,
o ktorej náležitosti mala žalobcu poučiť samotná žalovaná, ktorá mu mala pred nástupom na pracovnú
cestu odovzdať i pracovný príkaz. Žalovaná však nevedela súdu predložiť kópie cestovných príkazov,

ktoré žalobcovi odovzdala dôvodiac, že v rozhodnom období tieto neevidovala, evidenciu vedie až po
doporučení Inšpektorátu práce. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaná predložila čestné prehlásenie
svojho zamestnanca p. T. L., ktorý v čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že bol dňa
XX.XX.XXXXJ.XX.XX.XXXXprítomný,keďžalovanáodovzdalažalobcovidvacestovnépríkazy.Súdsa
pri hodnotení tohto listinného dôkazu stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu žalovanej, ktorý sám

na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX poukázal na judikatúru súdov, ktorá sa priklonila k názoru, že čestné
vyhlásenie nemožno postaviť na rovnakú váhu, ako svedecké výpovede svedkov, ktorí sa zúčastnili
pojednávania pred súdom a ktorí boli poučení o následkoch krivej výpovede; súd uvádza, že na rovnakú
hodnotovú váhu dôkazu súd zaraďuje i čestné vyhlásenia predložené žalobcom a to p. R. U. zo dňa
XX.XX.XXXX a p. B. o dňa XX.XX.XXXX. Navyše v kontexte samotných vyjadrení žalovanej, ktorá

ako sama tvrdila neviedla evidenciu odovzdaných cestovných príkazov sa evidencia tohto čestného
vyhlásenia zo septembra XXXX a svedeckých výpovedí jej bývalých zamestnancov N. L., J. C. a U.
T., ktorí popreli, že by im žalovaná niekedy odovzdala cestovné príkazy, nemožno tomuto čestnému
vyhláseniu priznávať takú výpovednú hodnotu, ktorá by potvrdila vyjadrenia žalovanej. Pokiaľ ide o
svedeckú výpoveď I.. L. B., ktorý tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX bol náhodne prítomný v kancelárii žalovanej

a videl, ako žalovaná odovzdala žalobcovi kompletne vypísaný cestovný príkaz s uvedením presnej
adresy, kde sa má žalobca hlásiť, následne svoju výpoveď zmenil, kedy uviedol, že tlačivo nečítal, len
videl, ako ho žalovaná odovzdala žalobcovi, berúc do úvahy jeho vyjadrenie, že na žalobcu a p. L. si
presne menovite pamätá, no mená ostatných zamestnancov (uviedol že ich bolo okolo 50), ktorých
žalovaná poúčala si nepamätá a to ani jediné iné meno, nemožno považovať za hodnovernú. Navyše

ani tento svedok, napriek tomu, že tvrdil, že počul ako žalovaná žalobcu poučila, a počul to minimálne pri
ďalších 50 zamestnancoch, nemal jasno v tom, či mali zamestnanci dávať podpisovať pracovný príkaz
nemeckému partnerovi každý konkrétny odpracovaný deň, alebo jedenkrát v mesiaci, ako to tvrdila
žalovaná. Svoju obranu poprela i samotná žalovaná, ktorá tvrdila, že žalobca jej neodovzdal potrebné
doklady na výpočet stravného, keďže jej nepredložil súpis prác - smenovku s potrebným podpisom

nemeckého obchodného partnera, teda mu stravné vyplatiť nemohla, no napriek tomu mu za marec
XXXX vyplatila sumu XXX,XX Eur, za jún XXXX sumu XX,-Eur + XXX,-Eur a za júl XXXX sumu XXX,-
Eur titulom stravného a vystavila mu výplatné pásky za celé obdobie.

53. Žalovaná ďalej namietala, že stravné žalobcovi nepatrí v ním uplatnenej výške, keďže žalovaný

nepreukázal, že v dňoch, za ktoré si stravné uplatňuje v cudzine pracoval. Poukazujúc na ust. § 13 ods.
1 zák. č. 283/2002 Z.z., pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň
zahraničnej pracovnej cesty stravné v závislosti od času trvania pracovnej zahraničnej pracovnej cesty,
pričom zahraničná pracovná cesta podľa je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v
zahraničí do skončenia tejto cesty ( § 2 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z.z.). Do zahraničnej pracovnej cesty

sa teda započítava aj čas pracovného pokoja medzi jednotlivými pracovnými dňami, ktoré zamestnanec
strávil v zahraničí, teda štátne sviatky a nedele. Žalobca si za mesiac marec XXXX uplatnil stravné
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za XX dní. Jeho pobyt v cudzine a výkon práce potvrdila i
žalovaná v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX (prehlásenie p. Z. č.l. 147 spisu). Pokiaľ
žalovaná tvrdila, že žalobca v marci odpracoval v marci XXXX len A. dni poukazujúc na potvrdenie zo

XX.XX.XXXX, kedy p. Hans- Werner Waschke potvrdil, že žalobca pracoval prostredníctvom jeho firmy
W. Q. L. od XX.XX.XXXX fo XX.XX.XXXX, ako aj XX.XX.XXXX na stavebnom projekte v Q., J. S. X,
toto potvrdenie by mohol súd vyhodnotiť za hodnoverné len vtedy, ak by k predloženému potvrdeniu
bol pripojený výkaz o odpracovaných dňoch a časoch žalobcu v mesiaci marec XXXX vystavený p.Z.. Keďže k predloženému potvrdeniu nebol takýto výkaz pripojený nebol, nemožno i s ohľadom na
vyjadrenie strán sporu tak žalobcu ako i žalovanej vrátane svedkov, ktorí zhodne uviedli, že nemecký
obchodný partner dochádzku zamestnancov žalovanej neviedol, predložené potvrdenie vyhodnotiť ako

hodnoverné.Súdpoukazuje,žeprivýpočtevýškypracovnejodmeny-mzdydohodnutejsumouX,XXEur/
hod. žalovaná nepožadovala od žalobcu overenie správnosti výkonu práce v cudzine na to určenou
osobou. Z uvedených dôvodov nemožno tvrdenie žalovanej ohľadom absencie výkonu práce žalobcu v
dňoch, ktoré p. Z. vo svojom potvrdení neuviedol hodnotiť ako preukázané. Postupy žalovanej do doby
zúčtovania mzdy žalobcu sú v rozpore s jej tvrdeniami po tomto zúčtovaní, čo súd kvalifikuje ako účelové

tvrdenia. Žalovaná pri zúčtovaní mzdy nenamietala vady potvrdení o odpracovaných dňoch a časoch
žalobcu a ich potvrdenie/overenie nemeckým obchodným partnerom. Všetky tieto skutočnosti nemožno
hodnotiť inak ako účelovú obranu.

54. V konaní bolo preukázané, že žalobca predložil žalovanej na výpočet stravného dochádzkové
listy, ktoré obsahovali podrobnú špecifikáciu pobytu v cudzine, dĺžky trvania pracovnej zmeny, popis

práce i miesto výkonu práce. Podľa názoru súdu nie je podstatné, na akom tlačive zamestnanci
žalovanej poskytovali podklady potrebné k vyúčtovaniu. V zmysle ust. § 36 ods. 7 zák. č. 283/2002 Z.z.
mali zamestnanci povinnosť poskytovať žalovanej písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad.
Nakoniec i samotná žalovaná potvrdila, že forma tlačiva nebola pre ňu rozhodujúca. O tom, že žalovaná
mala podklady k dispozícii za každý konkrétny mesiac svedčí skutočnosť, že mzdu žalobcovi vypočítala

podľa počtu odpracovaných dní a hodín (viď výplatné pásky) výkonu práce v SRN, kde žalovaného
vyslala na pracovnú cestu, čo sporné nebolo. Žalovaná v čase, keď jej boli tieto listy predložené
nenamietala ich neúplnosť. Výkon práce žalobcu v cudzine potvrdili svedkovia N. L. a U. T., ktorí
zhodne uviedli, že žalobca dva týždne v marci XXXX odpracoval na stavbe F. Q., G. XX.XX.XXXX
bol podľa pokynu žalovanej presunutý na iné miesto. Za toto obdobie mu žalovaná vyplatila mzdu za

XX pracovných dní, ďalšie dni a to deň XX.XX.XXXX a deň XX.XX.XXXX pripadli na sobotu a dni
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na nedeľu. Za mesiac marec teda patrí žalobcovi stravné za XX dní
vo výške XXX,-Eur. Za mesiac apríl XXXX si žalobca uplatnil stravné za XX dní od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, za čo mu patrí stravné vo výške X.XXX,-Eur; za
obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ide o veľkonočné sviatky žalobca stravné nežiadal. Za mesiac

máj XXXX patrí žalobcovi stravné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za XX dní pobytu
v SRN vo výške X.XXX,-Eur. Za jún XXXX patrí žalobcovi stravné za obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, t.j. za XX dní pobytu v SRN vo výške XXX,-Eur a za júl XXXX za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, t.j. za X dni pobytu v SRN vo výške XXX,-Eur. Pri určení výšky stravného súd vychádzal
z Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z.z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného

v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách v súvislosti s § 13 ods. 2 zák. č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, t.j. XX,-Eur/á deň pri pobyte v
SRN. V konaní bolo preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi stravné za mesiac marec XXXX vo
výške XXX,XX Eur dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z príjmového a výdavkového dokladu na sumu XXX,-
Eur ako súčasť tejto sumy odôvodnené vyššie (č.l. 152 spisu), dňa XX.XX.XXXX mu poukázala stravné

vo výške XX,-Eur s informáciou pre príjemcu - náhrada stravného za X dni podľa predošlej zmluvy (č.l.
149 spisu), dňa XX.XX.XXXX žalovaná poukázala žalobcovi sumu XXX,-Eur s informáciou pre príjemcu
- náhrada stravného za jún XXXX (č.l. 150 spisu) a dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,-Eur s informáciou
pre príjemcu - náhrada za stravné (č.l. 34 spisu). Prevzatie uvedených súm žalobca nepoprel. Rozdiel
medzi nárokom žalobcu na stravné vo výške X.XXX,-Eur a sumou, ktorú mu žalovaná titulom stravného

uhradila predstavuje P. X.XXX,XX Eur, znížený o X,XX Eur (o ktorú sumu žalovaná vyplatila na mzde
žalobcovi viac) predstavuje sumu X.XXX,XX Eur, na zaplatenie ktorej sumy súd žalovanú zaviazal.

55. Pokiaľ ide o omeškania žalovanej s peňažným plnením, súd dospel k záveru, že žalobca
preukázateľnevyzvalžalovanúnavyplateniecestovnýchnáhradnajneskôrvýzvouzodňaXX.XX.XXXX,

ktorúvýzvužalovanáprevzaladňaXX.XX.XXX,súčasťouvýzvyboliidochádzkovélisty,ktoréobsahovali
podrobnú špecifikáciu pobytu v cudzine, dĺžky trvania pracovnej zmeny, popis práce i miesto výkonu
práce, ktorú výzvu žalovaná prevzala XX.XX.XXXX. Na vyplatenie stravného poskytol žalovanej lehotu
XX dní. Počnúc od XX.XX.XXXX sa tak žalovaná dostala do omeškania s peňažným plnením, preto ju
súd zaviazal i na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od XX.XX.XXXX vo výške X,XX% ročne zo

sumy X.XXX,XX Eur do zaplatenia.

56. V prevyšujúcej časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi čistou mzdou za mesiac máj 2016, ktorú
žalovaná uviedla vo výplatnej páske vo výške XXX,XX Eur a sumou, ktorú si žalobca uplatnil ako hrubúmzdu výške XXX,XX Eur, zníženú o P. X,XX Eur, ktorú žalovaná uhradila žalobcovi ako zistený omyl pri
vyúčtovaní mzdy dňa XX.XX.XXXX, súd žalobu zamietol.

57. Súd sa vzhľadom na prednes právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
zaoberal i vznesenou kompenzačnou námietkou žalovanej, na zaplatenie škody, ktorá mala žalovanej
vzniknúťneuhradenímfaktúrzostranyjejobchodnéhopartnera.Napreukázaniesvojhonárokužalovaná
predložila súdu zoznam faktúr, na úhradu ktorých vyzvala spoločnosť Y. P. listami zo dňa XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX v celkovej výške XX.XXX,XX Eur.

58. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vzájomnou žalobou je i prejav
žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje,
aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok
procesnej obrany žalovaného.

59. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa streli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

60. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku žalovanej, ktorú súd posúdil ako obranu proti žalobe (žalovaná
si uplatnila voči žalobcovi sumu 3.012,64 Eur), súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.
1Cdo/5/2010, z ktorého vyplýva, že započítanie v pracovnom práve nie je možné, nakoľko pri započítaní
pohľadávok sa vzťahy medzi účastníkmi spravujú osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a Zákonník práce v § 1 ods. 4 jednoznačne uvádza, že ak tento zákon v prvej časti neustanovuje

inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
nie osobitné ustanovenia. Táto subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka znamená, že to čo
Zákonník práce neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti, t.j. v §§ 1 až 40, sa spravuje všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, t.j. ustanoveniami §§ 1 až 122 Občianskeho zákonníka. Inštitút
započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom, ako aj dohodou je obsiahnutý v prvej hlave

8. časti Občianskeho zákonníka, t.j. v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna
pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na zásadu sudcovskej
koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaná, zastúpená právnym zástupcom vzniesla
započítaciu námietku týkajúcu sa náhrady škody za neuhradené faktúry od svojho obchodného partnera
na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX bez toho, aby bližšie zdôvodnila a preukázala

predpoklady zodpovednosti žalobcu škodu ako aj samotnú existenciu škody na strane žalovanej. Výzva
na úhradu faktúr nepreukazuje vznik škody na strane žalovanej. Aj z toho dôvodu nebolo možné na
vznesenú námietku prihliadať.

61. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

62. Pri celkovej žalovanej sume X.XXX,XX Eur bol žalobca úspešný v sume X.XXX,XX Eur, čo
predstavuje XX %, jeho neúspech predstavuje 1%; čistý úspech žalobcu je tak 98%, v tomto rozsahu
mu patrí žalobcovi náhrada trov konania.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).