Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200378.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu VENAS, a.s., Sekčovská
54, Prešov, IČO: 36 206 270, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe
žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, podanou osobne na tunajšom súde dňa 16.05.2017, domáhal
v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku v spojení s opravou žaloby zo dňa 04.10.2017,
aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
10/2010, 2011, 2012, 01, 03-12/2013 a 01-03/2014, vykonávanej u žalobcu a uložil žalovanému
povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s § 46 Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň
žiadal priznať trovy konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv
žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za vyššie uvedené
zdaňovacie obdobie, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv
žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Ďalej uviedol, že žalovaný
rozhodnutiami:
- č. 9801404/5/1047501/2014 zo dňa 19.03.2014,
- č. 9801401/5/2561226/2014/Ora zo dňa 17.06.2014,
- č. 9813401/5/1558770/2014 zo dňa 22.04.2014,
- č. 9813401/5/129603/2015 zo dňa 19.01.2015,
- č. 9810401/5/1076395/2014/Cupj zo dňa 21.03.2014,
- č. 9801403/5/2253825/2014 zo dňa 27.05.2014,
- č. 9801403/5/187150/2015/Hys zo dňa 26.01.2015,
- č. 9801402/5/3626628/2014/Kreš zo dňa 25.07.2014,
- č. 9810401/5/3955251/2014/Mark zo dňa 22.08.2014,
- č. 9801403/5/365251/2014 zo dňa 16.10.2014,
- č. 9801404/5/4937417/2014 zo dňa 06.11.2014,
- č. 9810401/5/2315558/2014/Sab zo dňa 29.05.2014,
- č. 9801403/5/4495805/2014 zo dňa 03.10.2014,
- č. 60572/2015 zo dňa 17.03.2015,
- č. 9810401/5/5400767/2014/Mark zo dňa 11.12.2014 a

- č. 2010496/2015/2015 z 20.04.2015
prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o MVI (medzinárodnú výmenu informácií) a ku dňu
podania žaloby správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Citoval
žalobcu: „Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole
nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote
od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa“.
Konštatoval, že podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie
prerušiť, ak je potrebné získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a
spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah
orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového
poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené
zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota
na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej
bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Tvrdil, že
žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože žalovaný ako orgán verejnej moci
mal ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená
a takýto zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. Poukázal aj na
zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje
smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej
sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Správca
dane v predmetnom protokole uviedol, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle
citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým
je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej
správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre
ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. V zmysle uvedeného
podľa žalobcu je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 SSP na zakázanie iného
zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, pretože uplynula
lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre
ktoré sa konanie prerušilo.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.06.2018, doručeným správnemu súdu
dňa 29.06.2018, v ktorom uviedol, že predmetom správnej žaloby je celkovo šestnásť rozhodnutí,
ktorými bola prerušená daňová kontrola a po vyjadrení sa podrobne vyjadril ku každému z vyššie
označených rozhodnutí (špecifikovaných v bode 2. odôvodnenia tohto uznesenia) správcu dane o
prerušení daňovej kontroly.

4. Krajský súd v Košiciach procesným uznesením č. k. 10Sa/14/2017-39 zo dňa 11.02.2019 vylúčil veci
proti inému zásahu orgánu verejnej správy týkajúcich sa vyššie označených rozhodnutí správcu dane
o prerušení daňovej kontroly do samostatných konaní (v zmysle § 66 SSP), pričom v tomto konaní sa
predmetom stalo konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktoré je vedené pred žalovaným
pod č. 9801403/5/4495805/2014.

5. Vo vzťahu k tomuto konaniu žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe (bod 5) uviedol,
že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie december 2013 bola začatá dňa 24.03.2014 na základe
oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti č. 9801403/5/899369/2014 zo dňa 10.03.2014 doručeného splnomocnenému zástupcovi
daňového subjektu dňa 12.03.2014. Kontrolovaný daňový subjekt nadobudol tovar aj z iných členských
štátov, správca dane preto zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií na preverenie transakcií
u dodávateľov tovaru, a to žiadosť č. 9801403/5/4478028/2014 zo dňa 03.10.2014 poľskej daňovej
správe, na základe ktorej dňa 03.06.2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď, v
ktorej poľská daňová správa konštatuje, že dodávateľ deklaroval dodania pre VENAS, a.s., kontakt s
daňovým subjektom je zložitý, spoločnosť si povinnosti plní, hoci jej činnosti sú podozrivé. U daňového
subjektu je vykonávaná kontrola, overujú transakcie u VENAS, a.s. ako aj so slovenskými a poľskými
zmluvnými stranami poľskej spoločnosti a pokúšajú sa objasniť reťazec dodávok nadobudnutí. Zároveň
bolo konštatované, že v prípade je zahrnutých veľa daňových subjektov, u ktorých poľská daňová správa
začala výkon daňových kontrol. V prípade získania informácií budú informovať Slovenskú daňovú
správu. Dňa 14.10.2015 bola správcovi dane doručená ďalšia čiastočná odpoveď v predmetnej veci,

v ktorej bolo uvedené, že u daňového subjektu je stále vykonávaná kontrola prípad sa rozvinul. Z
následnej čiastočnej odpovede zo dňa 07.04.2016 vyplynulo, že kontrolné aktivity u poľskej spoločnosti
správca sa stále vykonávajú. Dňa 27.09.2016 správca dane získal konečnú odpoveď, v ktorej poľská
daňová správa uviedla, že kontroly stále prebiehajú, kontrolujú sa obdobia rokov 2012 až 2014 a doklady
poľského subjektu boli zabezpečené zákonnými zložkami. Prebiehajú procesy vykonávané verejným
prokurátorským úradom a políciou. Žiadosťou č. 9801403/5/4481044/2014 zo dňa 03.10.2014 daňová
správa zaslala žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií poľskej daňovej správe (vo vzťahu k poľskej
spoločnosti COREM ENERGIA SPOLKA Z.o.o., Stará kolónia 69, 42-700 Lubliniec, IČ DPH PL
5751863098), kde v odpovedi zo dňa 26.11.2014 správca dane konštatoval, že poľský dodávateľ priznal
oslobodené dodanie pre platiteľa VENAS, a.s., dodávky boli uskutočnené na základe telefonických
dohôd. Spoločnosť VENAS, a.s. odporučila na spoluprácu poľskému dodávateľovi ASTRON, s.r.o. Tovar
mal byť nadobudnutý od poľského dodávateľa SAX-CHEM S.C. Rzgóv. Správca dane žiadosťou č.
9801403/5/4465003/2014 zo dňa 01.10.2014 žiadal poľskú daňovú správu vo vzťahu k spoločnosti
PLEXIM SPOLKA Z.o.o. IČ DPH PL 831698780 o poskytnutie informácií žiadosťou o medzinárodnú
výmenu informácií, pretože tomuto poľskému dodávateľovi daňový subjekt mal dodať službu - prenájom
denudačnej linky, odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 06.11.2014, v zmysle ktorej požadované
transakcie nebolo možné preveriť. Z daňového priznania poľského subjektu za IV. štvrťrok 2013 je
zrejmé, že spoločnosť neuviedla nadobudnutie služby. Na základe týchto troch zaslaných žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal rozhodnutie č. 9801403/5/4495805/2014 zo dňa
03.10.2014, ktorým prerušil daňovú kontrolu od 08.10.2014. posledná konečná odpoveď bola správcovi
dane na základe označených žiadostí o MVI doručená dňa 27.09.2016 (týkajúca sa poľského daňového
subjektu SEMI 2 Spolka Z.o.o.) a správca dane túto skutočnosť oznámil daňovému subjektu oznámením
č. 104042486/2016 zo dňa 05.10.2016, v ktorom uviedol, že dňa 27.09.2016 pominuli dôvody, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená. Týmto dňom zamestnanci správcu dane pokračovali vo výkone
daňovej kontroly. Dňa 09.02.2017 so zástupcom daňového subjektu bolo vykonané ústne pojednávanie,
na ktorom bol oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a zamestnanci správcu
dane menovaného aj detailne oboznámili a informovali o všetkých zisteniach a porušeniach zákona, v
dôsledku čoho kontrolovanému daňovému subjektu sa nepriznal nám uplatnený nárok na odpočítanie
dane v sume 394.103,84 eur. Následne po vykonaní ďalších úkonov vo vyrubovacom konaní žalovaný
vydal rozhodnutie č. 10295800/2017 zo dňa 17.10.2017, proti ktorému žalobca podal odvolanie, na
základe ktorého odvolací orgán rozhodnutím č. 100405884/2018 zo dňa 19.02.2018 potvrdil rozhodnutie
žalovaného, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2018. Žalovaný preto konštatoval, že aj v tomto
prípade je jednoznačné, že žalobcom uvedené žalobné dôvody sú v rozpore so skutkovým a právnym
stavom veci, ak žalobca v správnej žalobe tvrdí, že ku dňu jej podania správnemu súdu nebolo vydané
oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole, pretože z obsahu administratívneho spisu nesporne
vyplýva, že pominuli dôvody prerušenia uvedené v rozhodnutí č. 9801403/5/4495805/2014 zo dňa
03.10.2014 a žalobcovi bolo doručené oznámenie o pominutí dôvodov prerušenia dňa 12.10.2016,
následne bola daňová kontrola ukončená a bolo ukončené aj vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia.

6. Ďalej vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že pojem „iný zásah orgánu verejnej správy“ má svoju legálnu
definíciu v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP a bremeno tvrdenia tejto skutočnosti ako aj dôkazné bremeno patrí
žalobcovi. Zástupca žalobcu však paušalizoval dôvody uvedené v žalobe na výpočet rozhodnutí o
prerušení daňových kontrol bez znalosti veci a ich aktuálneho stavu. Žalovaný sa odvolal aj na právne
závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/21/2017 zo dňa 19.01.2018,
ktoré možno použiť aj pre toto konanie. Z uvedených dôvodov preto navrhol , aby konajúci správny
súd žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 261 SSP zamietol a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.06.2018, ktoré mu súd doručil dňa 14.09.2018 vyjadril
podaním zo dňa 01.10.2018, v ktorom namietal, že vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, kedy vznikol
dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu podľa § 61 Daňového poriadku prerušiť a vzniká
dôvodná pochybnosť, že správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, ako bola žiadosť o MVI overená
Finančným riaditeľstvom SR a odoslaná dožiadanej finančnej správe. Z uvedeného preto podľa žalobcu
je zjavné, že boli naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1,2 SSP na zakázanie iného zásahu do práv
žalobcu a to vydaním rozhodnutia podľa § 46 Daňového poriadku.

8. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom

žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba
proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná.

9. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným
zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

11. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

12. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.

13. Správny súd poukazuje na to, že vyššie citované zákonné ustanovenia pod bodmi 9. a 10. tohto
odôvodnenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy.
Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite
verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a druhou je rovina, či žalobcom označená verejná
správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Z ust. § 252 ods. 1 SSP
zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný,
zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca
o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu,
čiže neprebehlo o ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého
(bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

14. Podľa právnej teórie tak pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych
orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej
činnosti. Právny teória sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie
právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana
žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP.

15. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym
verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo
v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda
o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

16. V zmysle vyššie uvedeného základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP, ktorý
koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným
zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná
správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité
z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy
pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný
celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému
prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento
prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú
nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Ako
už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických

osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale
spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu
spoločensky neúnosného stavu.

17. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane pri výkone
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2013 osobitnými žiadosťami žiadal o medzinárodnú
výmenu informácií Poľskú daňovú správu, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola spornou. Správca
dane podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím označeným v úvode odôvodnenia tohto
rozhodnutia prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a
to do dňa doručenia konečných odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Po doručení
poslednej odpovede na žiadosť o MVI správca dane oznámením č. 104042486/2016 zo dňa 05. 10.
2016 oznámil žalobcovi, že dňa 27. 09. 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Týmto dňom zamestnanci správcu dane pokračovali vo výkone daňovej kontroly a po ukončení aj
vyrubovacieho konania bolo vo veci vydané rozhodnutie, ktoré na základe podaného odvolania daňovým
subjektom potvrdil odvolací orgán rozhodnutím č.10040584/2018 zo dňa 19. 02. 2018 a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 02. 2018.

18. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

19. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť,
ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

20. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

21. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

22. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými vyššie označenými zákonnými
ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu
a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového
konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu
v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej
nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej
moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone
alebo v jeho pokyne, a neboli tak naplnené zákonné predpoklady namietaného iného zásahu orgánu
verejnej správy. Ak žalobca namietal nesprávny procesný postup správcu dane pri prerušení daňovej
kontroly, tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia ako výsledku daňového
konania túto skutočnosť účastník konania môže namietať vo všeobecnej správnej žalobe.

24. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol.

25. Správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 a § 168 SSP
nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému v konaní nevznikli žiadne dôvodne
vynaložené trovy konania, ktoré by mohol od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.