Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916211706
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7916211706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, za účasti intervenienta na strane žalobcu Komunálnej poisťovne a.s., Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného Daliborom
Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, proti žalovanému: JENISEJ s.r.o., so sídlom
v Trebišove, Námestie mieru 1, IČO : 46 438 033, o zaplatenie 5.957,39 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 15C/294/2016-165 zo dňa 7.9.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu proti žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5.957,49 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 6.1.2015 do
zaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Priznalžalobcoviaintervenientovinastranežalobcu
nárok voči žalovanému na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla Chevrolet,
EČV: U. dňa 23.7.2014 prostredníctvom vodiča M.H. K. spôsobil s predmetným vozidlom dopravnú
nehodu, a tým aj škodu na motorovom vozidle Volkswagen EČV: U., ktorého držiteľom v čase nehody
bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Keďže žalovaný k vozidlu Chevrolet nemal k dátumu
nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla,

vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca z garančného fondu poškodenému plnil dňa
3.12.2014 sumu 5.957,37 € a výzvou z 5.12.2014 si uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči
žalovanému v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že na plnenie mu poskytol lehotu
do 5.1.2015. Žalovaný však uvedenú sumu neuhradil, preto sa dostal do omeškania. Žalovaný pritom
porušil svoju povinnosť uloženú mu v § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., oprávnený nárok na základe
§ 24 ods. 7 cit. zák., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 cit. zák. na

náhradu toho, čo žalobca za neho plnil. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný zodpovedá i podľa §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky.3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odvolanie včas žalovaný s tým, že v čase
dopravnej nehody mal v Komunálnej poisťovni a.s. uzavreté povinné zmluvné poistenie na základe
poistnej zmluvy č. 6811286848, ktorá sa vzťahovala na predmetné motorové vozidlo EČV: U.. Namietal

tiež, že podľa jeho vedomostí majú motorové vozidlá poškodeného Ministerstva vnútra SR uzavreté
havarijné poistenie, z ktorého v prípade vzniku škody poškodenému vzniká nárok na poistné plnenie,
navyše, žalovaný mal v čase nehody uzavreté i havarijné poistenie v spoločnosti Allianz Slovenská
poisťovňa a.s., na základe poistnej zmluvy č. 7060053320. Zároveň vzniesol námietku premlčania,
keďže ku škode došlo 23.7.2014, kedy bol vyhotovený záznam z dopravnej nehody, teda poškodený

mal vedomosť o tom, aká škoda mu vznikla a kto za ňu zodpovedá. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

4.Zdôvodupodaniaodporubolplatobnýrozkazzrušenýasúdvovecinariadilpojednávanie.Dokonania
vstúpila Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group ako intervenient na strane žalobcu, keďže
má právny záujem na výsledku konania s poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom
poistení. Intervenient potvrdil, že žalovaný v čase dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla EČV: U., ktorého držiteľom je žalovaný a ku ktorej došlo 23.7.2014 nemal s
intervenientom platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Toto totiž zaniklo 23.4.2014 v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001
Z.z., keďže poistné za obdobie od 23.3.2014 do 23.4.2014 nebolo zaplatené v zákonom stanovenej
lehote.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a mal preukázané, že dňa 23.7.2014 došlo v Trebišove k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená na motorovom vozidle zn. Volkswagen EČV: U., ktorého vlastníkom
v čase nehody bolo Ministerstvo vnútra SR škoda z dôvodu zavinenia motorového vozidla Chevrolet
EČV: U., ktorého držiteľom bol žalovaný. Záznam dopravnej nehody je riadne podpísaný subjektom,

ktorý spôsobil škodu, ako aj poškodeným a táto skutočnosť nebola ani medzi stranami sporu sporná.
Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v poisťovni škodcu, teda v Komunálnej poisťovni a.s.,
Vienna Insurance Group listom zo dňa 2.10.2014, avšak bolo zistené, že v čase dopravnej nehody
žalovaný už svoje osobné motorové vozidlo EČV: TV995CG poistené nemal. Obrana žalovaného, ktorý
trval na tom, že v čase vzniku škodovej udalosti bol poistený súd neakceptoval, pretože z dokazovania

vyplynulo, že platnosť poistnej zmluvy, vzťahujúcej sa k zákonnému poisteniu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6811286848 bola ukončená ku dňu 23.4.2014 pre
nezaplatenie poistného. K zániku poistného vzťahu tak došlo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
dňa 23.4.2014 priamo zo zákona. Skutočnosť, že žalovaný uhradil poistné v deň, kedy došlo k vzniku
poistnej udalosti, t.j. 23.7.2014 vo výške 63 € na okolnosti zániku poistenia už nič nemení. Navyše zánik

poistenia z totožného dôvodu upravuje dokonca aj článok V. ods. 9 Všeobecných poistných podmienok
intervenienta, na ktoré žalovaný poukazoval. V zmysle článku X. ods. 4 písm. j/ Všeobecných poistných
podmienok 705-2 poisťovateľ z poukázanej sumy alikvotnú časť vo výške 5,43 priradil k poistnej zmluve
a sumu 57,57 € vrátil žalovanému poštovou poukážkou dňa 18.11.2014 a túto sumu evidoval vo výpise z
účtu ako nepriradenú platbu. Túto sumu si žalovaný neprevzal, vrátila sa Komunálnej poisťovni a.s. ako

poisťovateľovi späť dňa 12.12.2014 a poisťovateľ ju vedie vo výpise ako vrátenú platbu. Preto obranu
žalovaného, že jeho poistenie v Komunálnej poisťovni a.s. v čase nehody trvalo, súd považoval za
právne irelevantnú. Taktiež nie je dôvodná vznesená námietka premlčania nároku žalobcu zo strany
žalovaného, pretože posudzoval ju súd aj v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že
právo žalobcu na tzv. regres nie je nárokom na náhradu škody, ale má povahu originálneho nároku,

preto je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Pre
objektívnu premlčaciu dobu podľa uvedeného ustanovenia platí, že začína plynúť odo dňa, kedy právo
mohlo byť objektívne posudzované, vykonané a uplatnené po prvý raz, teda odo dňa, kedy právo bolo
možné odôvodnene ako nárok uplatniť na súde podaním žaloby. Žalobca žalobu podal 24.8.2016, teda
nesporne pred uplynutím premlčacej doby, ktorá uplynula až dňa 3.12.2017.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 2 písm. j/, § 3 ods. 1, § 9 ods. 4, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 5,
ods. 7, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po posúdení
podľa § 427 ods. 1, § 428, § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu

je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

7. Poukazujúc i na účel samotného garančného fondu nemôže obstáť námietka žalovaného, že
poškodený si mohol uplatniť plnenie zo svojho povinného zmluvného poistenia alebo zo svojhohavarijného poistenia, nakoľko bez ohľadu na to, aké poistenie má poškodený uzavreté, má poškodený
voči škodcovi nárok na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov je zakotvená v ust. § 427, § 428 a § 430 Občianskeho zákonníka. Táto zodpovednosť

ja založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie a prevádzateľ sa
nemôže zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu len v prípade, ak preukáže, že škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto prípade tomu tak nebolo. V spore mal súd
preukázané, že žalobca plnil z garančného fondu za žalovaného v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 381/2001 Z.z., žalovaný sumu neuhradil a tak žalobcovi vzniklo právo podľa § 24 ods. 7 zákona

č. 381/2001 Z.z. na náhradu toho, čo za žalovaného plnil. Vzhľadom na uvedenú situáciu súd prvej
inštancie už nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, ktorý žiadal, aby súd zisťoval čísla poistných zmlúv
poškodeného vzťahujúcich sa na poškodené vozidlo EČV: U. pre rok 2014, nakoľko takýto dôkaz je pre
správnosť záveru rozhodnutia nadbytočný a právne irelevantný.

8. V zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. SR č. 87/1995 Z.z. priznal

žalovanému aj zákonné úroky z omeškania.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Keďže žalobca a intervenient na
strane žalobcu mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému
v plnom rozsahu, pretože žalovaný v konaní úspech nemal.

10. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e/, f/ a h/ CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nezistil všetky rozhodujúce
skutočnosti, keď nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz, ktorým mala byť preukázaná existencia
havarijného poistenia poškodeného, t.j. Ministerstva vnútra SR v čase vzniku dopravnej nehody. Ak by

tomu tak bolo od tejto skutočnosti mal závisieť aj spôsob akým a v akom rozsahu malo dôjsť k náhrade
vzniknutej škody na motorovom vozidle nielen plnením zo strany žalobcu, ale aj zo strany poisťovne
poskytujúcej havarijné poistenie poškodenému v súlade s § 807 Občianskeho zákonníka podľa zásady,
že škoda môže byť poškodenému nahradená len raz, bez ohľadu na druh poistenia. V prípade, ak by
bolo v prebiehajúcom konaní zistené, že poškodený mal v čase dopravnej nehody uzatvorené havarijné

poistenie škoda, ktorá vznikla na motorovom vozidle by poškodenému nemala byť nahradená v plnom
rozsahu 2 x a síce raz z titulu poistenia a raz od škodcu. Z tohto titulu odvolateľ navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok a v 1. a 2.výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
eventuálne, aby v rámci odvolacieho konania vykonal žalovaným navrhovaný dôkazný prostriedok a
žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si voči žalobcovi a voči žalovanému na jeho strane náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

11. K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie intervenient na stane žalobcu, ktorý považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a ako taký ho navrhol potvrdiť. Uplatnil si voči
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Zotrval v celom rozsahu na svojich tvrdeniach a

argumentácii, ktorú v priebehu sporu predložil súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že žalovaný v
priebehu konania účelovo menil svoju argumentáciu a teda spôsob a dôvody jeho procesnej obrany,
keď v podanom odpore okrem iného tvrdil, že v čase škodovej udalosti mal s intervenientom platne
uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení jeho motorového vozidla a keď toto jeho tvrdenie
bolo v priebehu sporu vyvrátené, z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že táto jeho prvotná obrana už

nie je aktuálna. Argumentácia žalovaného uvádzaná v odvolaní, a to týkajúca sa možného uzatvorenia
havarijného poistenia poškodeného motorového vozidla je bezpredmetná a žiadnym spôsobom nesúvisí
s prejednávanou vecou. Nárok žalobcu je nárokom zákonným, a teda jeho existencia je daná bez ohľadu
na prípadnú existenciu alebo neexistenciu havarijného poistenia poškodeného motorového vozidla. Bolo
totiž nepochybné, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť a v čase vzniku poistnej nehody ku

ktorej došlo 23.7.2014 nemal k jeho motorovému vozidlu, ktoré nehodu spôsobilo uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca má
právo proti žalovanému na náhradu toho, čo za neho poškodenému plnil. Ak by mal aj poškodený
uzatvorené havarijné poistenie, nemá toto žiaden vplyv na povinnosť žalobcu plniť v zmysle § 24 ods. 2
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla a následne na vznik jeho nároku uplatňovaného v tomto konaní s odkazom na vyššie
citované ustanovenie § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z..12. K podanému odvolaniu zo strany žalovaného sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že aj on
považuje rozsudok súdu prvej inštancie a jeho závery za vecne správne, a preto odvolanie považoval
za bezpredmetné, žiadal ho v zmysle ust. § 363 CSP odmietnuť, resp. napadnuté rozhodnutie ako

vecne správne potvrdiť a uplatnil si voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu100%.Naďalejpoukazovalnazákonnéustanoveniazákonaopovinnomzmluvnomustanovení,
ktorými argumentoval aj od začiatku sporu. Upriamil pozornosť na to, že zákon oprávnil Slovenskú
kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu
v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami, zveril jej postihové právo

voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Týmto žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v
prípade, ak by si žalovaný riadne plnil povinnosti, ktoré mu zákon ukladá, najmä by dbal o to, aby si
splnil povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, resp. povinnosť platiť poistné v lehote jeho splatnosti, uvedená škodová udalosť
by bola riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného poistenia.
Vyhodnotenie potencionálnej relevancie žalovaným navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho

vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd pochybí len vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu,
ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Aj
žalobca zastáva názor, že žalovaným navrhovaný dôkaz zistenie havarijného poistenia poškodeného
nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za dôkaz, spôsobilý priniesť ďalšie skutkové zistenia.
Existencia, resp. neexistencia havarijného poistenia poškodeného nezakladá žiaden dôvod na základe

ktorého by žalovaný ako škodca nebol povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Okrem iného havarijné poistenie je doplnkovým poistením, ktoré pokrýva nasledovné druhy
škôd, poškodenia alebo zničenia vozidla nárazom do pevnej prekážky alebo pri strete s iným vozidlom, či
zverou,škodyspôsobenéživelnýmipohromamiatď.Vprípade,aksipoistníkvzniknutúškodunespôsobil
vlastnou vinou, poisťovňa si refunduje plnenie z havarijného poistenia v poisťovni, ktorú škodca uviedol

ako poistiteľa z poistného zmluvného poistenia. V prípade, že škodca nemá v čase škodovej udalosti
platné povinné zmluvné poistenie postúpi poisťovňa na preplatenie vyplateného plnenia do spoločnosti
žalobcu a následne žalobca vymáha poistné plnenie od vinníka škodovej udalosti.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a

oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2019, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Odvolateľ použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Odvolací súd po
preskúmaní veci má za to, že odvolacie dôvody naplnené neboli.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a

na tieto odkazuje. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, ale ani výrokou o náhrade trov konania, preto ho odvolací
súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že držiteľ osobného motorového vozidla,
s ktorým bola spôsobená škoda, nemal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie v
zmysle zák. č. 381/2001 Z.z., čím porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 3 ods.1 tohto
zákona. Vzhľadom k tomu, že vozidlo poistené nebolo, nastupuje povinnosť Slovenskej kancelárie

poisťovateľov v zmysle ust. § 24 ods.2 písm. b/ tohto zákona. Taktiež bolo nesporne preukázané, že
predmetné motorové vozidlo v čase nehody viedol vodič žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu
a poškodenému plnil žalobca z garančného fondu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.18. Podstatou odvolacích námietok bola tá skutočnosť, že nebola súdom skúmaná navrhovaná okolnosť
havarijného poistenia poškodeného vozidla, mohlo byť z neho plnené a poškodený by bol v prípade
vyhovenia žalobe odškodnený viackrát, čo je v rozpore so zákonom. S týmto názorom sa odvolací súd

nestotožňuje. Nemožno totiž súhlasiť s takým názorom, že poškodený, pokiaľ aj má uzavretú zmluvu o
havarijnom poistení a v prípade vozidla, ktoré škodu spôsobilo chýba povinné zmluvné poistenie, môže
si uplatniť náhradu škody len jedným z týchto spôsobov a ak dá prednosť havarijnému poisteniu, potom
už poisťovňa, ktorá z titulu poistenia havarijného plnila, nemá nárok na náhradu škody. Takýto výklad
by znamenal, že škodca či už ten, čo porušil právnu povinnosť tým, že neuzavrel povinné zmluvné

poistenie motorového vozidla by sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti za škodu s tvrdením, že predsa
poškodenému bolo plnenie poskytnuté z havarijného poistenia. V prípade havarijného poistenia sa
zabezpečuje poistený pre vznik škody, spôsobenej rôznymi udalosťami a ak mu spôsobí škodu na
vozidle iná osoba s motorovým vozidlom, či už povinným zmluvným poistením alebo bez neho, nesie
svoju zodpovednosť. Ak by aj bolo u poškodeného vozidla uzavreté havarijné poistenie a príslušná
poisťovňa by z neho plnila, mala by právo na náhradu práve z garančného fondu a na žalobcu by tiež

len prešlo právo od subjektu, ktorý je za škodu zodpovedný, vymáhať poskytnuté plnenie.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol úspešný v odvolacom konaní, preto má proti nemu úspešný
žalobca ako aj intervenient vystupujúci na jeho strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).