Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 27, 2018

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9518100102
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2018:9518100102.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Pulmana LL.M. a sudcov JUDr. Igora Králika
a JUDr. Oldřicha Kozlíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. J. H., narodený XX.XX.XXXX., trvale bytom O., I.

2. J. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., A.

3. X. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X., Q.
s a

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku každý zvlášť oslobodzujú spod obžaloby, ktorá im kládla za
vinu v bode 1/ a 2/ u obžalovaných J. H. a J. H. spáchanie obzvlášť závažného zločinu falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov ako organizovanej skupiny podľa §
270 ods. 1, 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i)

Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 Trestného zákona a u obžalovaného X. J. spáchanie
zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
1. obž. J. H. spoločne s obž. J. H. približne na jeseň
v roku 2016 získali kontakt cez poľských občanov N. P. N. a F. I. na veľké množstvo kvalitných falzifikátov
neplatných japonských jenov
v nominálnej hodnote 10.000,- JPY vzor 1958 s vyobrazením princa Shotoko Taioshiho, sériového
čísla začínajúce PS, ktoré boli používané ako platidlo od 01.12.1958 do 04.01.1986, kedy bol ich obeh

ukončený, avšak stále s možnosťou ich výmeny v bankách bez časového obmedzenia. Napriek tomu,
že mali vedomosť o nepravosti prekludovaných bankoviek,
obž. J. H. zabezpečoval od osôb poľského pôvodu N. N.
a F. I. pod zámienkou ich výhodného predaja za eurá cez súkromných obchodníkov v európskych
bankách, ale aj zámeny za eurá v slovenských bankách cez
obž. J. H., odbyt ktorých sa obž. J. H. a obž. J. H. pokúsil zabezpečiť v Nemecku, Rakúsku alebo v takej
krajine, kde by si ich vymenili na menu eurá

v niektorej európskej banke, pričom k realizácii tohto obchodu nedošlo, nakoľko sa nedohodli na kúpnej
cene, pričom v týchto aktivitách obž. J. H. pokračoval aj potom, ako bol dňa 30.05.2017 obž. J. H.
zadržaný, až do svojho vlastného zadržania dňa 08.06.2017.

2. obž. J. H., obž. J. H. ako vedúci členovia organizovanej skupiny zorganizovali zoskupenie ďalších
ľudí, J. G. a X. J., v úmysle získať finančné prostriedky z výmeny falzifikátov japonských jenov na menu
euro tak, že asi od mesiaca október 2016 do 11.04.2017, na presne nezistených miestach v Slovenskej

aČeskejrepublike,zadovážilinajmenej2.584kskvalitnýchfalzifikátovneplatnýchbankoviekjaponských
jenov (JPY) v nominálnej hodnote 10.000,- JPY, vzor 1958s vyobrazením princa Shotoku Taishiho, sériového čísla začínajúce na písmená „PS“ a končia „N“, ktoré
bankovky boli v obehu od 01.12.1958 do 04.01.1986 a sú stále vymeniteľné
v banke bez časového obmedzenia (tzv. prekluzívne bankovky) tak,

že J. H. opakovaným osobným kontaktom s poľskými štátnymi občanmi F. I. a N. N., sprostredkoval
dodanie falzifikátov neplatných bankoviek japonských jenov J. H., pričom J. H. priamo riadil a inštruoval
zmenárenskú činnosť nižšie postavených členov organizovanej skupiny J. G. a X. J., ako aj ďalšie osoby
T. H. a J. H., ktoré zamieňali falzifikáty japonských jenov v slovenských bankách, ktoré zabezpečoval
od J. H., N. N. a F. I., a to takto:

2a) Obž. J. H. odovzdal 1974 kusov v hodnote 19.740.000,- JPY svojej manželke T. H. s tým, aby
ich vymenila za eurá, čo svedkyňa T. H. aj urobila, využijúc príbuzenský pomer k zamestnancovi
UniCredit Bank, a.s. v Hlohovci na ulici M. R. Štefanika, pričom 10.10.2016, 17.10.2016 a 03.11.2016
postupne predložila 19.740.000,- JPY, za ktoré jej bola pri jednotlivých výmenách postupne vyplatená
suma 164.088,88 €, ktoré následne odovzdala obž. J. H., pričom federálnou kriminálnou políciou,
divíziou vyšetrovania ekonomických trestných činov, federal criminal police, division economic crime

investigation Bern bolo zistené a potvrdené, že sa jedná
o falzifikáty.
2b) Obž. J. H. po vytvorení kontaktu na sv. L. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F., v dňoch 02.01.2017
a 03.01.2017, ktorému za uskutočnenú výmenu prisľúbil províziu 5 až 20% zamenenej sumy a odovzdal

mu 500 kusov falzifikátov týchto bankoviek. Sv. L. H. dňa 02.01.2017 300 kusov bankoviek v nominálnej
hodnote 3.000.000,- JPY vložil na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci občianskemu združeniu Prvá bezpečnostná, o. z., kde je L. H.
štatutárnym zástupcom a následne dal banke pokyn na prevod finančných prostriedkov z tohto účtu
na účet č.XXXXXXXXXX/XXXX v Tatra banke, a.s., z ktorého následne vybral sumu 10.000,- € a 200

kusov falzifikátov bankoviek japonských jenov v nominálnej hodnote 2 000.000 JPY dobrovoľne vydal
dňa 17.02.2017 príslušníkom PZ pred výkonom domovej prehliadky, pričom Národná banka Slovenska,
v posudkoch č.k. NCC-2017/152
a NCC2017/118 potvrdila, že ide o falzifikáty posúdené stupňom kvality 2 - nebezpečný falzifikát.
2c) Obž. J. H. v úmysle umiestniť falošné japonské jeny na trhu a dosiahnuť ich zámenu za eurá

spolupracoval aj so svedkom J. G.. Tento požiadal
o výmenu peňazí svojho finančného poradcu F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. a odovzdal mu 100
kusov v nominálnej hodnote 1.000.000,- JPY. Tieto
sv. F. X. dňa 09.02.2017 predložil v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s. na Páričkovej ulici 2
v Bratislave, za čomu bolo vyplatených 7.874,64 €, z ktorých 7.200 € odovzdal cez sv. J. G. obž. J.

H., pričom Národná banka Slovenska, v posudkoch č.k. NCC-2017/725 potvrdila, že ide o falzifikáty
posúdené stupňom kvality 2 - nebezpečný falzifikát.
2d) dňa 11.04.2017 obž. X. J. prevzal od obž. J. H. za prisľúbenú províziu 5% 10 kusov falzifikátov
japonských jenov v nominálnej hodnote 100.000,-JPY,
z ktorých tri kusy predložil na výmenu v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s. na Páričkovej ulici

2 v Bratislave, ktoré však banka už upozornená na výskyt falošných jenov nevymenila a zvyšných 7
kusov bolo následne zaistených príslušníkmi Policajného zboru, pričom Národná banka Slovenska, v
posudkoch č.k. NCC-2017/1622 a NCC 2017/1646 potvrdila, že ide o falzifikáty posúdené stupňom
kvality 2 - nebezpečný falzifikát,

pretože skutok nie je trestným činom.

.ds. 3 Trestného poriadku sa poškodení:
1/ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33
Bratislava, IČO: 47 251 336,

2/ VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a
3/ Tatra banka, a.s. Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930
so svojimi nárokmi na náhradu škody každý zvlášť odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka GP SR, Úradu špeciálnej prokuratúry podala dňa 07.05.2018 na podpísanom súde

obžalobu na J. H., J. H. a X. J., ktorou im kládla za vinu v bode 1/ a 2/ u obžalovaných J. H. a J.H. spáchanie obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov ako organizovanej skupiny podľa § 270 ods. 1, 3 písm. a),
4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Trestného zákona

v štádiu prípravy podľa § 13 Trestného zákona a u obžalovaného X. J. spáchanie zločinu falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že síce bolo preukázané spáchanie skutku
obžalovanými, ale tento skutok nie je trestným činom. Tento záver vychádza z vykonaných dôkazov

- výsluchov obžalovaných, svedkov, znaleckých posudkov, odborných vyjadrení, listín a záznamov
telekomunikačnej prevádzky.

Každý z obžalovaných skutkové okolnosti, pokiaľ ide o výmenu japonských jenov, priznal, ale na svoju
obhajobu uvádzali, že nemali vedomosť o tom, že ide o falošné bankovky.

Obžalovaný J. H. uviedol, že v októbri 2016 náhodne do jeho kancelárie
v Hlohovci prišli dvaja Poliaci, ktorí chceli zameniť japonské jeny na eurá. Usudzoval, že sa pomýlili, že
má zmenáreň. Zobral od nich jednu bankovku v nominálnej hodnote
10.000,- JPY, ktorú odniesol do UniCredit Bank v Hlohovci, kde mu pracoval synovec K. O.. Odtiaľ mu
na druhý deň telefonovali, že je to v poriadku a môže priniesť ďalšie bankovky, že ich za eurá zamenia.

Dal to vedieť Poliakom, ktorí prišli s H.
a priniesli jeden zväzok, t. j. 100 kusov v nominálnej hodnote 10.000,- JPY, spolu teda milión. H. o
Poliakoch tvrdil, že sú to jeho dlhodobí obchodní partneri. Poliaci zas hovorili, že majú veľké množstvo
týchto peňazí, mali byť od nejakého japonského politika
a preto hľadali nejakú banku, aby to s ňou zamenili na základe nejakej zmluvy, aby to išlo bezhotovostne.

Za nájdenie banky, ktorá by podpísala zmluvu s ich bankou, ktorá sa nachádza na hranici Kambodže a
Vietnamu za výmenu peňazí mu sľubovali províziu. Za 5 miliónov japonských jenov očakávali 40.000,-
€, teda vlastne 100% zamenených jenov (v banke sa to vymieňalo pomerom 1.000.000 = 8.257,64 €,
teda za 5 miliónov bolo by možné získať
cca 41.288,20 €). Na ich výmenu do pobočky UniCredit Bank posielal svoju manželku a on zatiaľ zostal

s Poliakmi a H. v kancelárii. Manželku poslal preto, lebo on do banky nechodí, chodí tam manželka,
ktorá mu aj vedie účtovníctvo. Nezvolil cestu výmeny cez účet, lebo Poliaci prišli s hotovosťou a čakali,
že im hneď budú vyplatené eurá a cez účet by to trvalo dlhšie. Za výmenu toho prvého jedného milióna
doniesla manželka cca 8.000,- €. Za to mu Poliaci dali ako odmenu jednu 10.000,- JPY bankovku, t.
j. okolo 80,- €. V banke sa informoval, aké množstvo sú schopní zameniť, pričom mu bolo povedané,

že jediné obmedzenie je, že mu vedia zameniť peniaze do 150.000,- € mesačne. Poliaci sa vyjadrili,
že majú na Slovensku celý lodný kontajner takýchto peňazí. Za každú výmenu jedného balíka dostal
vždy odmenu 10.000,- JPY, ktoré si mohol sám zameniť, teda asi 80,- € za balík. Všetky výmeny peňazí
vykonala jeho manželka a bolo to asi tých 1974 bankoviek. Neskôr však UniCredit Bank v Hlohovci
už nechcela vykonať ďalšie výmeny, čo mu zamestnanci odôvodňovali tým, že majú problém, lebo tie

výmeny jenov nenahlásili ako podozrivú bankovú operáciu. Preto oslovoval svojich známych, či by mu
s výmenou jenov nepomohli. Takto oslovil aj X. Q. z Hlohovca, ktorý ho skontaktoval s L. H.,
s ktorým sa stretli v Bratislave. Ten nevidel vo výmene žiadny problém. Na skúšku zobral tri bankovky,
ktoré vložil na svoj účet. Následne povedal, že vloží na účet 5 miliónov. Toto dal obžalovaný vedieť
Poliakom. Stretli sa v Eurovei v Bratislave, kde Poliaci za jeho prítomnosti odovzdali 5 miliónov JPY H..

H. o vykonaní vkladu doniesol doklad
z banky. Eurá nedoniesol a hovoril im, že medzi vkladom jenov a výberom z účtu v eurách musí byť
lehota aspoň 48 hodín. Po tomto ho však už osobne nenašli, len vypisoval SMS, že treba čakať. Od toho
času sa H. stal nedostupným, nedvíhal mobil, nebol v kancelárii, preto si myslel, že ušiel aj s peniazmi.
Japonské jeny sa pokúšal zameniť aj cez J. G., ktorého pozná už nejaký čas a ktorý sa mal pohybovať

v bankovníctve. J. G. si ako vzorku vzal najprv 5 kusov bankoviek, to boli tie bankovky, ktoré dostal ako
svoju odmenu, a keď povedal, že nie je problém, chcel ďalšie, na začiatok 10.000.000,- JPY. On mu však
chcel dať len taký balík, ktorý by bol schopný zaplatiť. Preto začiatkom februára 2017 dal J. G. jeden
balík, t.j. 1.000.000,- JPY, za ktorý obž. J. H. Poliakom vyplatil 7.000,- €. Keď tento G. zmenil (cez sv. F.
X.), chcel pokračovať aj výmenou 10 miliónov, ale potom už nič nezamenil, lebo banka pýtala doklad

o pôvode. Aj ďalšieho klienta na výmenu, X. J., dohodil G.. Obžalovaný sa
s ním stretol v obchodnom centre Aupark, kde sa menovaný tváril, že má občianske združenie a je pre
neho bežné zamieňať peniaze, jeny. X. J. si zobral najprv jednu bankovkua potom ďalších desať. Aj tieto mal obžalovaný H. ako províziu od Poliakov. K výmene nedošlo, pretože
mu telefonoval X. J., najprv, že vymeniť peniaze nestihol, lebo pobočka už bola zatvorená a na druhý
deň mu oznámil, že banka peniaze zadržala, lebo je podozrenie, že sú falošné. Aj J. mal za výmenu

dostať províziu asi 5%. Keď mu J. povedal, že bankovky nie sú pravé, žiadal od neho adresu Policajného
oddelenia, ktoré malo zadržať bankovky. J. sa však odmlčal a nechcel sa stretnúť, preto si myslel, že len
„blufuje“ a peniaze si nechal. On vlastne z výmeny peňazí nemal pre seba žiaden prospech, lebo keď
dostával od Poliakov ako odmenu za balík jednu bankovku, tak tie aj porozdával ostatným ako vzorku.

Pri každej výmene jenov v UniCredit banke v Hlohovci za ním s Poliakmi prišiel aj H. (okrem ich prvej
návštevy) a potom chodil s nimi stále. Keď sa robila výmena
v Tatra banke v Bratislave, H. telefonoval, že to nestihne a potom už chodili Poliaci samotní bez neho.
Keď H. povedal, že je nejaký problém s jenmi, H. mu tvrdil, že to je hlúposť, pretože on vie, že Poliaci
robia výmeny aj v Rakúsku aj v Nemecku. Vtedy mu aj poslal potvrdenie zahraničnej banky o tom, že
sú pravé. H. ho viackrát navštívil a pýtal od neho eurá za tie jeny, čo zostali u H.. Povedal, že s Poliakmi

to treba dať do poriadku, dať im buď peniaze, alebo doklad, že peniaze boli zadržané. To, že H. má
vlastné aktivity a hľadá možnosti výmeny jenov v Európe nevedel. H. celý čas od neho chcel, aby našiel
na Slovensku banku, ktorá bude zamieňať bezhotovostným prevodom. Bavili sa aj o možnosti výmeny
irackých dinárov. Licenciu na obchodovanie
s devízami a valutami nemá, robil to preto, že očakával za málo práce zárobok. Okrem výmien v

UniCredit Bank žiadne výmeny jenov neurobil a okrem J. a H. s nikým ďalším výmenu jenov neriešil. Od
doby, ako bol J. zadržaný už žiadne aktivity s cieľom vymeniť japonské jeny za eurá nevykonával.

Uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo G. tvrdí, že vedel, že bankovky nie sú pravé a dokonca, že mu to
mal povedať on sám, pretože to nie je pravda. V tomto smere poukázal na to, že počas jeho výsluchu

na NAKA sa ho zúčastnila osoba, ktorá sa označovala ako „vedúci“ a v podstate na neho tlačil, aby H.
označil ako organizátora trestného činu
a že G. vedel, že ide o falošné peniaze s tým, že ak to neuvedie, bude jeho stíhanie vedené väzobne.
Keď bola v prípravnom konaní vykonaná konfrontácia medzi ním a svedkom G., nebolo mu umožnené
svedkovi klásť otázky. Preto usudzuje, že G., keď takto vypovedá, sa podvolil nátlaku policajtov, označil

jeho a H. ako páchateľov, aby sám získal výhody vo forme jeho nepotrestania.

Obžalovaný J. H. uviedol, že jeho známi, dlhoroční obchodní partneri N. a F. mu ponúkli na zámenu
japonské jeny. Títo sa ho spýtali, či by nevedel niekde zameniť jeny. On s výmenami peňažnej meny
dovtedy žiadne skúsenosti nemal. Povedali, že ich majú výše 100 miliónov, ale vedeli zabezpečiť aj viac,

lenže tie sú v Ázii. On sa popýtal vo svojom okolí a nejak tak sa dostal k obžalovanému J. H., ktorý
mu bol predstavený ako bankár pánom K. zo Serede. H. vyzeral seriózne, budil dojem, že sa vyzná a
vyžiadal si vzorku bankoviek na preverenie. Poliaci H. odovzdali jednu bankovku 10.000,- JPY, pričom
tento sa po krátkom čase ozval, že je to zameniteľné
a Poliaci môžu doniesť ďalšie bankovky. Dal to vedieť Poliakom a stretli sa opäť pri TESCU v Piešťanoch.

O cene sa dohadovali H. s Poliakmi, H. prevzal peniaze a odišiel s nimi. Asi o hodinu sa vrátil, doniesol aj
doklad z banky a peniaze, asi 5.000,- € odovzdal Poliakom. Jemu dal odmenu 160,- €. Provízia mala byť
asi 50-60%, lebo J. H. tvrdil, že aj banka si berie nejakú províziu. Podobne prebehlo aj ďalšie stretnutie,
stále v roku 2016. Išlo
o väčšie množstvo a Poliaci dostali 50.000,- alebo 60.000,- €. Im s K. nedal obžalovaný J. H. nič s tým,

že Poliaci zdvihli cenu a banke to nevyšlo, že aj on to robí za nulu. Poliaci si s H. navzájom vymenili
kontakty a ďalej mu už priebeh ich stretnutí nie je známy. Poliaci ho znovu kontaktovali asi v marci 2017
s tým, že im J. H. dlhuje peniaze, že im nevyplatil asi 40.000,- €. Keď sa následne stretli, J. Poliakom
tvrdil, že ich nepodviedol, že peniaze sú zadržané v banke, ale nemal o tom žiaden doklad. Po tomto
mu Poliaci dali nejaký oficiálny návrh kontraktu, po ktorý išli do Kambodže (full corporate offer z 27.may

2017 - č.l. 549/II.). S H. sa naďalej stretávali, žiadal ho, aby to doriešil s Poliakmi, ale žiadne ďalšie
obchody spolu už neriešili. N. s F. mu tvrdili, že
v Poľsku majú asi 100 miliónov € a ešte viac vedia zohnať, ale tie sú v Ázii.

On bol s Poliakmi dohodnutý tak, že ak zoženie banku, ktorá vezme jeny priamo

z Kambodže, jeho provízia bude 2 centy z milióna jenov. Banku chcel zohnať cez známych
z Prahy, ale nepodarilo sa to. Kvôli výmene jenov vycestoval aj do Paríža, ale k obchodu nedošlo,
nakoľko o tieto jeny kupujúci nemal záujem.Tak, ako už bolo uvedené, obžalovaný J. H. tvrdí, že nevedel, že jeny sú falošné. Myslel si, že
Poliakom japonské jeny banky nechcú brať. Vedel, že jeny nie sú legálne dovezené, lebo aj Poliaci
hovorili, že museli niečo vybavovať na hraniciach. Navyše od Poliakov dostal „certifikát pravosti“ jenov

vydaný zahraničnou bankou. Okrem toho ich pravosť dal preveriť obžalovaný J. H.. Toto bolo pre neho
dostatočné preto, že on sám výmeny nevykonával.

Nakoľko súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného X. J., na návrh prokurátora
bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z nej je zistiteľné, že X. J. uviedol, že na

obžalovaného J. H. ho nakontaktoval jeho známy, pán F. A. s tým, že H. mu chce ponúknuť nejakú
spoluprácu. Ich osobné stretnutie sa uskutočnilo v marci 2017. Obžalovaný H. mu na tomto stretnutí
ponúkol japonské jeny s tým, že ich chcel dať ako dar jeho občianskemu združeniu, s ktorým chcel
v budúcnosti spolupracovať. Rovnako povedal, že má aj brazílske realy a sľuboval ich darovať ich
občianskemu združeniu, ale nehovoril o sume. Ukázal mu len jednu bankovku
v hodnote 10.000,- JPY. Po prvom kontakte s J. H. zisťoval emailom v NBS, ako je možné overiť pravosť

bankoviek cudzej meny. NBS mu odpísala, že bankovky cudzej meny si môže overiť v každej komerčnej
banke. S H. sa znovu stretli 10.04.2017 v Trnave, v obchodnom centre MAX a na parkovisku H. vybral
z auta plastový sáčok, kde mal väčší počet bankoviek. Odovzdal mu z nich 10 kusov po 10.000,- JPY,
teda spolu 100.000,- JPY. Mal mu oznámiť, keď sa mu podarí tie bankovky zameniť za eurá. Plnú
výšky zamenených eur mu mal odovzdať a H. mu mal vyplatiť províziu. Darovaciu zmluvu mal pripraviť

obžalovaný X. J. po tom, ako si preverí tie peniaze. Peniaze zamieňal na druhý deň ráno, lebo v ten
deň večer to už nestíhal. Pokladníčke v banke predložil tri kusy bankoviek. To, že sú bankovky falošné,
sa dozvedel až v banke. Dovtedy to nevedel. Po 11.04.2017 kontaktoval cez SMS J. H. a oznámil mu,
že bankovky sú falošné.

Z tejto výpovede obžalovaného je súčasne, z obsahu otázok vyšetrovateľa zistiteľné, že tento v čase,
keď bol zadržaný, mal uviesť, že vedel o tom, že bankovky sú falošné, čo vysvetľoval tým, že toto on v
skutočnosti neuvádzal, uviedla to vyšetrovateľka a operatíva s tým, že ak takto bude znieť jeho výpoveď,
tak sa z toho dostane. Nakoľko bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, tak to prijal. V cele
policajného zaistenia si tento svoj postoj rozmyslel, dožadoval sa stretnutia s vyšetrovateľkou a zmenu

zápisnice, ale nebolo mu to umožnené.
Obžalovaný J. H. k výpovedi obž. J. uviedol, že ich zoznámil G.. Bol v tom, že X. J. má licenciu na takúto
činnosť. Povedal, že si overí pravosť bankovky a keď mu poslal SMS že je falošná, tak mu písal, volal,
bol nedostupný. Snažil sa zistiť kde je aj cez políciu.
Obžalovaní mali byť zo spáchania predmetných skutkov usvedčovaní najmä výpoveďou svedka J. G..

Tento svedok bol pôvodne stíhaný ako spoluobvinený, pričom bol z trestnej veci obžalovaných J. H., J.
H. a X. J. vylúčený na samostatné konanie.
J. G. ako svedok uviedol, že s J. H. sa zoznámil cez známeho F. L.. Stretli sa asi v novembri - decembri
2016 na pumpe Slovnaft
v Piešťanoch. Tam mu ukázal H. staré japonské jeny, ktoré mal v peňaženke asi tri kusy. Spýtal sa, či

je schopný ich zameniť s tým, že on ich menil v UniCredit Bank a tvrdil, že má doklady aj o ich pôvode.
Taký doklad mu však neukázal. Po tomto stretnutí sa pýtal v rôznych zmenárňach, aj bankách, či mu
to zamenia, ale všetci hovorili, že nie. Preto zavolal F. X., ktorý pôsobil vo finančnej oblasti. Na druhom
stretnutí, keď zobral od H. milión jenov v balíku, spýtal sa ho, či sú pravé. J. H. sa na to smial a o jenoch
povedal, že sú falošné, ale dobrej kvality. H. mu hovoril, že jeny pochádzajú z Japonska od nejakého

ministra a že na Slovensku v prístave sa ich nachádza niekoľko kontajnerov. Svedok J. G., hoci aj vedel,
že jeny sú falošné, zobral ich a odniesol F. X., aby ich zamenil a doniesol mu peniaze. F. X. povedal, že
sú pravé. F. X. mu hovoril, že k zámene takého množstva bude potrebný nejaký dokument
o pôvode, ale že o to sa postará. Peniaze mal ísť meniť na druhý deň. Na druhý deň sa stretli
a X. mu do Hlohovca doniesol 7.500,- € s tým, že si nechal províziu tak, ako boli dohodnutí. Po F.

odchode prišiel J. H. a J. G. mu odovzdal 7.200,- €, lebo si tiež nechal nejakú províziu pre seba. H. chcel
meniť jeny ešte aj ďalej, ale on už nie.
V tejto veci oslovil ešte J. X., na ktorého mu dal tip F. X.. Sprostredkoval mu stretnutie s J. H., ale neskôr
už komunikovali spolu. On mu žiadne jeny neodovzdával. X. J. nepozná, ale jeho telefónne číslo dal J.
H., že sa s ním môže spojiť. Mal mať nejakú nadáciu, cez ktorú sa dali robiť výmeny jenov. Nevie, ako

ďalej potom komunikovali J. H. a X. J..
O Poliakoch nepočul, H. ich pred ním nespomínal. Z niekoľkých telefonických rozhovorov však počul
meno J. H.. J. H. a J. H. boli kamaráti, bavili sa priateľsky o tom, že „ty k...., mi ponúkaš vlastné jeny..“,
mal to byť podľa H. nejaký jeho kontakt z Prahy. H. stále riešil, že kde sa to bude vymieňať. Hovorilo UniCredit Bank, Tatra banke, nejakej židovskej banke v Rakúsku. Najviac si pochvaľoval zámenu v
UniCredit Bank, kde mal synovca, že tam mu to zamenili
v „keši“ na prepážke a nemusel to vkladať na účet.

Asi týždeň pred zatknutím (cca po 20.04.2017) mu H. volal, že idú meniť tridsať miliónov, na to už svedok
J. G. nijako nereagoval.
Svedok vybavil ešte jedného chlapca - istého F. z Banskej Bystrice, ktorý tiež mal vymeniť jeny a kontakt
nanehoodovzdalobžalovanémuH..DodatočnesámtohtoF.kontaktovalapovedalmu,abytútovýmenu
neurobil.

K telefonickému rozhovoru s F. X., po výsluchu pred vyšetrovateľom, nevedel vysvetliť údaje v rozhovore
v časti, kde sa bavili o rozporoch vo výpovediach.

K ďalšiemu telefonickému rozhovoru s F. X. z 25.5.2017 uviedol, že celý ten rozhovor medzi nimi bol v
podstate vzájomné utvrdzovanie sa, že je všetko

v poriadku. X. nakoniec nevedel, že jeny sú falošné. Nevedel vysvetliť, koho myslel
v tomto rozhovore, keď spomínal ohľadne pravosti jenov, že „každý hovorí iné“.

Keď sa začalo jeho trestné stíhanie bol v strese, prišla mu domov NAKA. Najskôr chcel zatĺkať a potom
si to rozmyslel, že lepšie bude s políciou spolupracovať.

Obžalovaný J. H. k výpovedi svedka uviedol, že svedok síce tvrdí, že on ho mal tlačiť a nahovárať do
výmeny peňazí, ale opak je pravdou. Svedok mu mal volať viackrát denne a navrhovať, aby sa urobila
výmena peňazí, že si to overoval aj v Rothschild Banke, aj inde na ambasádach, že sa to robí a tým
ho presviedčal, že tie bankovky sú pravé. Aj obžalovanému H. malo byť políciou navrhované, aby ako

organizátora označil H., že potom nebude väzobne stíhaný, čo odmietol. Policajti chceli aj to, aby označil
G. ako osobu, ktorá vedela, že ide o falzifikáty, pričom poukázal na to, že aj prečítané prepisy hovorov
nasvedčujú, že svedok si má vymýšľať.

V priebehu prípravného konania bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným J. H. a svedkom J.

G., pri ktorej obaja zotrvali na obsahu svojich výpovedí, pričom obžalovaný H. následne obvinil J. G.,
že sa podvolil nátlaku orgánov činných v trestnom konaní, aby označil niekoho, či už jeho, alebo H.,
ako organizátora trestnej činnosti. Zo zápisnice o vykonanej konfrontácii je tiež zistiteľné, že obhajobe
nebolo zo strany vyšetrovateľa umožnené položiť svedkovi G.iadnu otázku.

Pre súd výpoveď svedka J. G. vôbec nevyznela presvedčivo. Pokiaľ zo zápisnice o výsluchu
obžalovaného J. vyplýva, že tento sa mal k spáchaniu skutku najprv priznať a po vznesení obvinenia
jeho spáchanie poprieť, z obsahu výpovede svedka G. vyplýva opačná situácia, teda, že najprv mal
spáchanie skutku popierať a potom ho priznať s tým obsahom, ako je to už vyššie uvedené.

Svedok na hlavnom pojednávaní budil dojem človeka v strese. Jeho odpovede, najmä titulovanie
prokurátorky „madam“ bolo minimálne zvláštne. Neumožnenie klásť svedkovi otázky pri konfrontácii zo
strany vyšetrovateľa naznačuje neprofesionálne zvládnutý výkon tohto vyšetrovacieho úkonu a otvára
ďalšie úvahy, najmä vo sfére pochybností, či na svedkov, či obvinených, skutočne nebol vytváraný
neprípustný nátlak, najmä keď je zrejmé, že podnety a návrhy na vzatie do väzby boli následne skutočne

nasmerované iba na tie osoby obvinených, ktorí spáchanie skutkov popierali.

Pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti výpovede svedka J. G. sa prehlbujú aj s prihliadnutím na
obsah výpovedí ďalších svedkov, najmä tých, ktorí s ním boli, či už počas skutkov, alebo po nich, v
kontakte, teda F. X. a J. X..

Svedok F. X. pracuje ako finančný agent na živnostenské oprávnenie pre spoločnosť Private consulting
group, s.r.o. Vykonáva finančné a investičné poradenstvo, analýzy trhu, stanovenie osobných plánov,
zháňa klientov pre spoločnosť ARCA Consulting, ktorí by investovali do ich finančných produktov.
Jedným z jeho klientov bol aj J. G.. Stretli sa 09.02.2017 v kaviarni pri pobočke VÚB na Páričkovej

ulici, aby mu odprezentoval nové možnosti investovania a porozprával o situácii na trhu. Pri tomto ho
J. G. požiadal, aby mu zamenil japonské jeny na eurá, že mu za to dá províziu 300,- €. Ukázal mu
jednu bankovku japonských jenov v nominálnej hodnote 10.000,- JPY. Povedal, že má k dispozícii milión
japonských jenov. Povedal mu, že ak by jeny v tomto množstve chcel zameniť alebo vložiť na trh,potrebuje doložiť pôvod peňazí. G. povedal, že to má z obchodnej činnosti, z predaja kompozitných
materiálov na japonský trh. Preto svedok F. X. vyhotovil čestné prehlásenie v mene J. G., že peniaze
pochádzajú z obchodnej činnosti firmy Frikomcom, ktoré G. podpísal. Na tomto stretnutí mu G. odovzdal

100 kusov takýchto bankoviek, aby ich zamenil. Pre neho išlo o neznáme bankovky, nikdy predtým
také nevidel, preto najprv zamenil jednu bankovku, aby overil, či je pravá. Túto bankovku banka prijala
a zamenila, pričom mu vyplatili cca 80,- €. Vtedy mal pri sebe ešte 99 bankoviek 10.000,- JPY. Tieto
následne tiež zamenil 09.02.2017 poobede. G. večer zisťoval, či peniaze vymenil a následne sa stretli
na Jurki pumpe v prístave v Bratislave, kde mu peniaze odovzdal. Podľa dohody mu G. nechal odmenu

300,- €. K ďalšej prípadnej výmene, lebo G. mu hovoril, že bude mať
k dispozícii 3 - 4 milióny jenov mu povedal, že bude potrebovať faktúry, prípadne obchodné zmluvy, aby
lepšie vydokladoval pôvod peňazí. Následne aj G. vyhľadal, ale tento vtedy jeny k dispozícii nemal.

Nevedel, že jeny sú falošné, nepovedali mu to ani v banke a nehovoril mu to ani J. G..

Potom sa s G. kontaktoval, keď za svedkom prišla kriminálna polícia. Stretli sa osobne, aj si telefonovali.
G. mu povedal, že ten, od koho mal jeny je vo väzbe a že aj on bol dva dni zadržaný. Konkrétne
to nevysvetlil, iba takto všeobecne. Hovoril, že bol na neho vyvíjaný nátlak. Aký nátlak to bol
nekonkretizoval. Povedal iba toľko, že bol vypočúvaný dlho a povedal aj niečo, čo ani nie je pravda.
Videl na ňom, že je na tom psychicky zle, tvrdil, že si myslel. že tie peniaze sú pravé. Kontaktoval ho aj

pred pojednávaním na súde, ale nezdvihol mu telefón.

Svedok J. X. pracuje na základe živnostenského oprávnenia v oblasti privátneho bankovníctva.
Začiatkom roku 2017 ho nakontaktoval kolega F. X., že je možnosť výhodne zameniť japonské jeny za
5% provízie. O jenoch mu povedal, že nie sú aktuálne v obehu, ale sú vymeniteľné. Bankovky však

nevidel. X. povedal, že ich má od svojho klienta G.. G. mal mať jeny od H., ktorého on pozná ako šoféra
autobusu. S H. sa však ohľadne jenov nestretol. Len využil príležitosť keď sa stretli pri jeho preprave (H.
viezol mažoretkový súbor jeho manželky na nejaké vystúpenie na východnom Slovensku) a večer v bare
ohľadne jenov nadhodil, že z internetu zistil, že kto príde do kontaktu s týmito peniazmi má kontaktovať
úrady, lebo je podozrenie, že pochádzajú z trestnej činnosti. Túto informáciu mal od jedného zo svojich

klientov a mala pochádzať
z nejakej japonskej stránky. On ju aj ukazoval F. X., pričom ten sa vyjadril, že je to úloha banky, aby si
to skontrolovala a že on milión jenov zamenil bez problémov. Keď sa stretol s G., o jenoch sa bavili len
okrajovo. Aj G. povedal túto informáciu, ktorú mal z japonskej stránky. Keď sa im podarilo jeny za eurá
zameniť, aj chvíľu zapochyboval, či sa na ten obchod nemal dať.

So svedkom J. G. sa potom ešte stretol asi v novembri 2017. Vyčítal mu, že sa ho snažil dostať do
obchodu s falošnými peniazmi, pričom G. mu hovoril, že aj jeho zadržali a že má taký paragraf kde môže
dostať aj 20 rokov. Ďalej mu povedal, že sa z toho „posral“. Myslel tým jeho stíhanie a zadržanie a že
sa snažil si pomôcť, že sa tam s niekým poradil a že vlastne to hodil na H., že vedel, že ide o falošné
peniaze, ale nebola to pravda. Urobil to preto, že sa bál, že bude stíhaný vo väzbe tak, ako ostatní. G.

mu teda aj pri tomto následnom rozhovore tvrdil, že nevedel, že tie jeny, ktoré zamieňal, sú falošné.

Údaje menovaných svedkov vo výraznej miere spochybnili údaje prednesené J. G. o jeho vedomosti
o tom, že jeny, ktoré ponúkal na výmenu, boli falošné. Logickým sa skôr javí záver o tom, že za cenu
neväzobného stíhania v týchto podstatných skutočnostiach klamal v snahe docieliť túto momentálnu

výhoduanásledneajkeďsvojouvýpoveďouusvedčujeajsámsebajezároveňzrejmé,žemumôžubyťa
vlastne aj sú poskytované výhody, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť k uloženiu trestu nespojeného
s odňatím jeho slobody.

Ďalší svedkovia v podstate potvrdili bližšie okolnosti spôsobu výmeny peňazí a tiež ozrejmili, od koho

tieto bankovky pochádzali, kto ich predkladal na výmenu atď.

Svedkyňa T. H., manželka obžalovaného J. H. potvrdila, že na jeho požiadanie vykonala výmeny
japonských jenov v UniCredit Bank v Hlohovci v čase
a rozsahu, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Obžalovaný ju žiadal, aby išla do banky opýtať sa, či

takéto peniaze berú a či sú v poriadku. Okrem prvého prípadu, keď do banky odniesla jednu bankovku
v nominálnej hodnote 10.000,- JPY, v ostatných prípadoch boli s obžalovaným v kancelárii aj Poliaci. V
tom prvom prípade išla za synovcom obžalovaného K. O., ktorý pracoval v banke. Povedal jej, že zistí a
overí, či sa dá bankovka vymeniť a potom jej dá vedieť, že je výmena možná. To, že banka jeny zamení,jej oznámil na druhý deň. Tak isto on jej po poslednej výmene povedal, že už banka ďalšie výmeny
neurobí. Dôvod, prečo tak banka neurobí, nepovedal.

K osobným pomerom uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti
avspoločnejdomácnostinežilianivčase,keďmenilajeny.Manželovivedieúčtovníctvoamajúspoločnú
kanceláriu. Je bežnou zvyklosťou, že do banky chodí ona aj vo veciach obžalovaného.

K týmto údajom svedkyne obžalovaný H. doplnil, že v banke, ktorá je neďaleko ich kancelárie, kde ich

všetci poznajú a pracoval mu tam synovec, by pri vedomosti o tom, že jeny sú falošné, toto neurobil.

Svedok K. O., synovec obžalovaného J. H., ktorý pracoval v pobočke UniCredit Bank v Hlohovci na
pozícii osobného bankára uviedol, že T. H. dňa 10.10.2016 predložila jeden kus bankovky nominálnej
hodnoty10.000,-JPY.Onbankovkunaskenovalaemailomposlaloddeleniuriadeniahotovostinaústredí
banky s tým, či môžu vykonať výmenu za eurá. Dostal odpoveď, že bankovky je možné kúpiť, ale

potrebné je ich dobre overiť. Bankovka mala málo ochranných prvkov, vedeli skontrolovať iba bankový
papier a vodoznak. Spolu s kolegyňou overili bankovku cez UV lampu a lupu. Podľa kartotéky platidiel
zistil, že bankovky sú síce sťahované z obehu, avšak stále vymeniteľné. Následne informoval pani H.,
že je možné vykonať výmenu za eurá a ona ešte v ten deň 10.10.2016 priniesla na výmenu milión
japonských jenov t. j. 100 bankoviek každú v nominále 10.000,- JPY. Ďalšie výmeny, ktoré T. H. vykonala,

už nešli cez neho, ale cez jeho kolegyne. Vie, že buď obžalovaný H., alebo jeho manželka, sa pred
tými ďalšími výmenami informovali, či môžu prísť na pobočku zameniť jeny, či je na pobočke dostatok
hotovosti na vykonanie tejto operácie. Buď obžalovaný J. H., alebo jeho maželka, sa najneskôr pri prvej
väčšejvýmenepýtali,čijemožnévykonaťvýmenujenovajformouichvkladunaúčetstým,žebyimeurá
boli vyplatené neskôr. Spolu T. H. vymenila 19.740.000,- japonských jenov, za ktoré dostala 164.086,- €.

Niekedy po 03.11.2016 hlavná pokladňa, respektíve riadenie hotovosti, dalo pobočke na vedomie, aby
sa už ďalšie jeny na výmenu neprijímali. Dôvod bol všeobecný, že s bankovkami je problém. Nebolo
však výslovne povedané, že jeny by mali byť falošné. On to osobne, príp. telefonicky oznámil H., nevedel
už ktorému z nich konkrétne, a tí sa ho pýtali, či jeny už nemôže vymieňať len pobočka v Hlohovci
alebo vôbec celá UniCredit Bank, pretože by nemali problém doniesť jeny na výmenu hoci aj na ústredie

do Bratislavy. On im povedal, že zrejme nebude možné zameniť ich nikde v rámci UniCredit Bank. Po
svojom výsluchu 01.03.2017 sa stretol s obžalovaným H. a povedal mu, že jeny sú falošné. On mu
odvetil, že je to nepravdepodobné, pretože jeho informácia bola, že sú pravé.

On sám bol vlastne za výmenu jenov postihnutý zamestnávateľom, bol postavený mimo služby. Ako

dôvod problému bolo jemu a ostatným zamestnancom vytýkané,
že výmenu jenov nenahlásili, vzhľadom na jej objem, ako neobvyklú bankovú operáciu.
V súčasnosti pracuje v Slovenskej sporiteľni ako poradca klienta, čo je asi o jeden stupeň nižšia funkcia
ako mal v UniCredit Bank.

Svedok potvrdil obhajobu obžalovaného, že tento mal mať záujem o komunikáciu
s jeho nadriadenými v banke, ktorí by mohli zaujať stanovisko k výmenám jenov s tým, že mal záujem
v zmenárenskej činnosti pokračovať. Tiež má vedomosť, buď od kolegov, alebo riaditeľa pobočky, keď
bol už doma pre prekážky v práci, že obžalovaný sa mal zaujímať
o dôvod banky nepokračovať vo výmenách japonských jenov.

Svedkyne V. L. a B.J., zamestnankyne pobočky UniCredit Bank v Hlohovci v podstate k okolnostiam
výmeny japonských jenov potvrdili údaje predchádzajúcich svedkov s tým, že každá z nich bankovky
pred ich vykúpením skontrolovala pod UV lampou a tiež skontrolovali bankový papier. Bankovky sa im
javili ako pravé.

Svedkyňa V. L. si nič nezvyčajné na transakcii nevšimla. Pani H. pozná dlho, vie že robí poistky. Pri
výmene jenov bola kľudná, normálne komunikovala, bola príjemná. Keď sa jej pýtala na pôvod peňazí,
povedala, že sú to manželove peniaze
z podnikania. Za obžalovaného J. H. vykonávala v banke bežne úkony, mala dispozičné právo k jeho

účtom. Pri prvej výmene jenov jej svedkyňa aj ponúkla možnosť, že sa jeny vložia ako vklad na účet.
S týmto postupom pani H. nesúhlasila. Keď riaditeľ pobočky oznámil, že sa už nebudú robiť výmeny
jenov, nevšimla si, že by pán O. bol
z toho nejaký prekvapený, reagoval normálne.Splnomocnenec UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky F. A.
opísal proces zámeny japonských jenov prostredníctvom pobočky UniCredit Bank v Hlohovci s tým, že

10.10.2016 bolo zakúpených 100 kusov bankoviek nominálnej hodnoty 10.000,- JPY, 17.10.2016 najprv
800 kusov
a následne v ten istý deň 700 kusov a naposledy 03.11.2016 373 kusov bankoviek. Nakúpená hotovosť
bola pracovníkmi pobočky zabalená do špeciálnych vákuových vakov na prepravu cenín a exportovaná
cez zmluvného partnera BONUL, s.r.o. 25.10.2016 vo výške

16.010.000,- JPY a dňa 10.11.2016 vo výške 3.730.000,- JPY a fyzicky odovzdaná CREDIT - SUISSE
BANK ZURICH ako protistrane v obchode. Tento subjekt potom UniCredit Bank poskytol informáciu, že
odovzdané bankovky sa javia ako podozrivé. Časť 374 kusov bola odovzdaná švajčiarskej polícii. Druhá
časť 1600 kusov bola zaslaná priamo emitentovi japonskej národnej banke. Po obdržaní vyjadrenia z
CREDIT-SUISSEBANKZURICH,žebankovkysajaviaakopodozrivé,UniCreditBankprijalagenerálne
opatrenie pre všetky pobočky, nekupovať túto cudziu menu v tomto nominále. Konkrétnu informáciu,

že japonské jeny nakúpené v pobočke v Hlohovci sú falošné, on dostal asi vo februári 2017 a vtedy to
oznámil aj zamestnancom v Hlohovci. Nákupcovi K. O. bol však už 16.12.2016 prerušený výkon práce.

Súčasne za UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške vyplatených peňažných prostriedkov za nákup falzifikátov vo výške

164.088,88 €.

Svedok F. H., súkromný podnikateľ, konateľ spoločnosti Aureus Consulating, s.r.o. a Aureus libertatem,
s.r.o. štatutár občianskeho združenia Prvá bezpečnostná o. z. uviedol, že niekedy koncom roku 2016 sa
na neho nakontaktovali jeho známi, P.M. a X. Q., ktorí ho zoznámili s pánom H., pretože tento mal niečo

robiť s cudzími menami a svedok F. H. mal v minulosti licenciu na obchodovanie s cennými papiermi
a obchodoval s menami aj elektronicky. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v Bratislave, Eurovei, niekde v
kaviarni. H. hovoril, že má nejaké cudzie meny, japonské jeny, iracké dináre a chcel, aby mu časť peňazí
zamenil za eurá. On mu vysvetlil, že najlacnejšie je to vykonať cez devízový kurz, nie valutový. O pôvode
jenov mu H. povedal, že ich má od nejakého kamaráta zo zahraničia a mal ich mať k dispozícii kontajner.

Uvádzal, že už nejaké jeny menil aj on. Prisľúbil mu za to nejakú províziu,
v presne neurčenej výške, on to bral ako obchod. Druhýkrát sa stretli bezprostredne po Silvestri
02.01.2017 na pumpe v Nitre. Tu mu H. odovzdal 5 miliónov japonských jenov, všetko v 10.000,- JPY
bankovkách. Bankovky boli v piatich balíkoch prelepených páskou. Peniaze mu dal len tak bez dokladu,
s tým, že neskôr mu dá k nim aj darovací dokument. H. mu potom aj skutočne odovzdal darovaciu

zmluvu medzi obdarovaným občianskym združením Prvá Bezpečnostná o.z. a darcom Aurel Toredescu.
Tá darovacia zmluva bola na 12 miliónov, hoci v skutočnosti mu odovzdal len 5 miliónov. Nechápal prečo
tam H. ako darcu neuviedol seba. Ale neriešili to a neriešili ani rozdiel v darovaných sumách. Po tom, ako
japonské jeny dostal, tak časť (3.000.000,- JPY) vložil na účet občianskeho združenia, ktorý mal vedený
v jenoch v Tatra banke. Je možné, že nejakú časť na účet vložila jeho zamestnankyňa F. L.. Asi týždeň

po ich vklade na účet ich previedol na eurá a vybral 10.000,- €. V ten istý deň zistil, že banka mu účet
zablokovala. Blokáciu účtu oznámil aj J. H.. J. H. z toho zostal nervózny, ale nepýtal si od neho naspäť
peniaze - ani jeny, ani eurá. Doma mu zostalo 2 milióny jenov, s nimi čakal, čo mu oznámi banka. Vydal
ich potom pri domovej prehliadke. S H. sa už potom nestretol. Nevedel, že eurá sú falošné, nepovedal
mu to ani J. H..

K výpovedi svedka mal obžalovaný J. H. pripomienku v tom smere, že mu darovaciu zmluvu, ktorú
uvádzal, nedával. Nežiadal od neho žiadny doklad o pôvode peňazí
a ak by ho pýtal, tak by mu dal doklad od Poliakov. Vychádzal z toho, že svedok má licenciu a vie takúto
výmenu jenov na eurá urobiť.

Okolnosti zoznámenia sa obžalovaného J. H. so svedkom F. H. potvrdili svedkovia D. Q. a P.M..
Svedkyňa F. L., asistentka F. H. v spoločnosti Aureus consulting, s.r.o. uviedla, že tento ju niekedy v
januári 2017 požiadal, aby išla do banky vložiť japonské jeny. Peniaze jej odovzdal u neho na byte, v
OC Eurovea a mala ich vložiť na účet

o. z. Prvá bezpečnostná, ktorý je vedený v japonských jenoch a dal jej aj preukaznú kartičku od tohto
účtu. Ešte pred týmto dňom ju však poveril, aby zistila, v ktorých bankách menia japonské jeny, pretože
v tejto mene si chcel založiť účet. L. H. jej k jenom nič bližšie neuviedol, ani odkiaľ ich má, ani kto mu ichdal. Nevedela ani, že sú falošné. V jednej pobočke Tatra banky, a. s., v Petržalke vložila na účet Prvej
bezpečnostnej o. z. 200 kusov
v hodnote 2 milióny. Pôvodne chcela vložiť aj viacej, avšak od vyššej sumy bolo potrebné zaplatiť určitý

poplatok z vkladu. Aj H. jej povedal, aby vložila len takú sumu, z ktorej sa neplatí poplatok. Pracovníci
banky prezreli ňou vkladané jeny pod UV lampou, ručne ich prerátali. Potom išla do ďalšej pobočky
Tatra banky. Tam jej však povedali, že je nález falošných jenov a už ich nevykúpili. Toto oznámila aj H.
a zvyšné jeny, ktoré nevložila na účet, vrátila H..

Zamestnankyňa Tatra banky A. P., z pobočky v OC Eurovea v Bratislave potvrdila, že L. H. vkladal na
účet na dvakrát po 100 kusov bankoviek
10.000,- JPY. Supervizorka aj manažér jej potvrdili, že bankovky jenov môže prebrať. Kontrolovali ich v
kartotéke platidiel, aj pomocou UV lampy. Všetkým sa zdali byť
v poriadku. Bankovky potom odviedli na centrálnu pokladňu, odkiaľ prišlo o nejaký čas vyrozumenie, že
bankovky boli falošné a išlo o falzifikát 2 stupňa. Potom dostali zákaz nakupovať takéto bankovky.

Svedkyňa E. R., zamestnankyňa Tatra banky a.s., pobočky na Tupolevovej 3 uviedla, že bankovky
vkladané F. L. 03.01.2017 kontrolovala spolu so supervizorkou P. B. v kartotéke platidiel, pretože
tieto bankovky mali len minimálne ochranné prvky, vodoznak, platobný vzor. Vyzerali ako nové,
neopotrebované, aj sériové čísla nasledovali presne za sebou, akoby vyšli z tlačiarne. Z centrálnej

pokladneimodpovedali,žeakbankovkyskontrolujúabudúvyhovovať,môžuichvložiťnaúčetazároveň
poslať ako odvod na centrálu. O nejakú hodinu neskôr dostala informáciu, že F. L. potom ešte chcela
urobiť vklad na pobočke v Danubian centra v Bratislave - Petržalke v množstve 1.400.000,- JPY, kde
však peniaze od nej neprebrali. Japonské jeny, ktoré prevzala potom pobočka odviedla na centrálnu
pokladňu a asi o týždeň dostali informáciu, že to boli falzifikáty.

Svedkyňa P. B. vypovedala zhodne, ako E. R..

Za Tatra banku, a.s. splnomocnenec P. Z. uviedol z listinných podkladov banky, ako boli postupne
vkladané japonské jeny na účty. Dňa 02.01.2017

a 03.01.2017 boli realizované vklady na účet s názvom Prvá bezpečnostná, s.r.o. číslo účtu SKXX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol založený 02.12.2016 osobou Dávid Ondrúšek. Účet je vedený v
jenoch JPY. Dňa 02.01.2017 išlo o vklad 53 bankoviek v hodnote
530.000,- JPY v Tatrabanke v Bratislave - Eurovea, 03.01.2017 ďalších 47 bankoviek
v hodnote 470.000,- JPY opäť v Bratislave - Eurovea L. H.. V ten istý deň 03.01.2017 F. L. vkladala

200 bankoviek 2.000.000,- JPY v Bratislave - Tupolevová 3. Tieto vklady na účet SKXX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX boli vykonané v JPY. Dňa 04.01.2017 L. H. ako štatutár Prvej bezpečnostnej o.z.
previedol peniaze
z účtu SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol vedený v jenoch na druhý účet Prvej
bezpečnostnej o.z. číslo účtu SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v eurách. Z tohto euro účtu

potom vybral dňa 04.01.2017 v hotovosti 10.000 €. Takýto výber chcel realizovať aj 05.01.2017, kedy mu
však výber nebol umožnený, lebo banka požadovala predloženie dokladov o nadobudnutí týchto peňazí
a bankovky boli zaslané do NBS na preverenie pravosti. Potom ako Národná banka Slovenska vydala
posudok, že bankovky sú falošné, Tatra banka vykonala storno opísaných transakcii a oba účty sa tak
dostali do debetu. Tatra banka pravdepodobne neinformovala L. H. o tom, že bankovky sú falošné.

Za poškodenú Tatra banku a.s. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 10.000 €.

Svedok ešte uviedol, že dňa 26.01.2017 bola zamenená jedna bankovka 10.000,- JPY na eurá osobou
K. O. v pobočke Tatrabanky v OC Centrál. Dňa 27.01.2017 sa tiež dostavila osoba K. O. na pobočku

Tatrabanky, a.s. a mal záujem zameniť
600 kusov takýchto bankoviek t.j. 6.000.000,- JPY na eurá, ale následne sa vyjadril, že pôjde s
bankovkami do NBS a táto transakcia teda nebola vykonaná.

Svedok J. J. pracoval ako vedúci tímu vo VÚB a.s., pobočke na Páričkovej ulici v Bratislave. Asi

vo februári 2017 prišiel k nim na pobočku mladý muž, ktorý chcel overiť pravosť 10.000 bankovky
japonských jenov JPY. Na pokladni, kde riešia aj vklady aj zmenáreň, bankovku zamenili. Na základe
znakov bankovky sa im zdala byť pravá. Potom tento muž, ktorý sa na pokladni identifikoval ako F.X. oznámil, že má takýchto bankoviek väčšie množstvo, pretože pracuje pre nejakých zahraničných
klientov. Ešte v ten deň chcel zameniť aj väčšie množstvo, ale pobočka vie pokryť takú výmenu len do
7.000 - 8.000 € v hotovosti. On mu povedal, že v takom prípade potrebuje vyhlásenie vlastníka peňazí,

keďže on ním nebol. Na to doniesol 990.000,- JPY, za ktoré mu vyplatili
cca 8.000,- €. Súčasne doložil prehlásenie, že jeny pochádzajú z obchodnej činnosti J. G.. Svedok ďalej
uviedol, že banka neposkytuje žiadnu službu overovania pravosti bankoviek. Bankovky kontrolujú iba
vtedy, keď sa s nimi ide robiť nejaká operácia, v tomto prípade zámena za euro. Všetci zamestnanci sú
školení na falzifikáty, bankovka sa overuje podľa kartotéky platidiel, UV lampou, hmatom, vizuálne. V

prípade výskytu falzifikátov chodia upozornenia každému pracovníkovi. Aj na jeny prišlo upozornenie,
ale až potom ako ich zamenili.

Svedkyňa F. Q. pracuje ako klientsky pracovník v pobočke VÚB banky na Páričkovej ulici. Peniaze
predložené F. X. na výmenu vyhodnotila ako pravé.

Svedok Q. D., riaditeľ pobočky VÚB a.s. v OC Eurovea opísal spôsob, ako si istá osoba (F. X.) u nich
na pobočke overoval spôsob zámeny jenov na eurá. Údajne ich chcel zamieňať väčšie množstvo a
trval na tom, aby o tom jednal s riaditeľom. Vystupoval ako finančný agent a peniaze menil pre svojho
klienta. On postup konzultoval
s odborom AML, ktorý sa zaH.á neštandardnými operáciami. Odporučili mu obchod zamietnuť, ak nie je

vydokladovaný pôvod peňazí. Klient F. X. nebol schopný vydokladovať pôvod peňazí žiadnou faktúrou,
či zmluvou. K zámene peňazí preto na tejto pobočke nedošlo.

Svedkyňa B. O., ktorá pracuje na pobočke VÚB a.s. na Páričkovej ulici v Bratislave ako klientsky
pracovník uviedla, že dňa 10.04.2017 tesne pred zatvorením prišiel k nim na pobočku neznámy pán,

že si chce zameniť japonské jeny na eurá. Ona ho požiadala, aby prišiel na nasledujúci deň 11.04.2017,
keďže končili otváracie hodiny. Na druhý deň prišiel opäť za ňou, pričom sa preukázal aj preukazom
totožnosti, išlo o X. J.. Potom predložil tri kusy 10.000,- japonských jenov JPY v celkovej hodnote
30.000,- JPY a chcel, aby overila, či sú pravé s tým, že bankovky má od známeho. Ich pobočka asi
mesiac pred týmto skutkom nakúpila falošné jeny od nejakej pani a všetci zamestnanci boli upozornení

na zachovanie opatrnosti, lebo sú v obehu falošné jeny. Bankovky skontrolovala v kartotéke platidiel,
ktorúmalinapobočkekdispozícii,pričomvkartotékeboloinévyobrazeniebankovkynominálnejhodnoty
10.000,- JPY ako boli bankovky predložené týmto pánom. Doslova svedkyňa povedala, že ten panáčik
na bankovke bol iný, preto túto zámenu hlásila svojmu nadriadenému, pánovi J.. X. J. sa pýtala, odkiaľ
má bankovky, po nejakom zaváhaní povedal, že ich má od známeho. Bankovky mu preto odobrali a

povedali mu, že pôjdu na expertízu do Národnej banky Slovenska. Napokon jej nadriadený zavolal
políciu, ktorá sa za chvíľu dostavila a pán X. J. odišiel s nimi.

Za Všeobecnú úverovú banku, a.s. ako splnomocnenec poškodeného vypovedal
F. I., ktorý uviedol, že v jednom prípade banka nakúpila 1.000.000,- JPY

a F. X. za ne vyplatila 7.876,64 € podľa kurzu 09.02.2017. Tieto odviedli NBS, ktorá potvrdila, že sa
jedná o falzifikáty. Nakoľko išlo o kvalitné falzifikáty stupňa 2, postup zamestnancov pobočky nebol
vyhodnotený ako pochybenie. V ďalšom prípade výmeny jenov už banka postupovala so zvýšenou
opatrnosťou. V tomto prípade bolo zaistených 10 kusov bankoviek nominálnej hodnoty 10.000,- JPY
od pána J..

Uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 7.876,64 €.

Svedok F. F. obžalovaného H. pozná veľa rokov, ešte z čias, keď sa tento vrátil z vojny. Menovaný
zvykol chodiť na hory, zastaviť sa u neho

v Mikuláši, aj si telefonovali. Svedok bol vypočúvaný kvôli ich telefonátom. Pokiaľ ide
o obchodovanie s japonskými jenmi, tak uviedol, že obžalovaný ho oslovil s tým, či niekoho nepozná, kto
by vedel zobchodovať zahraničné meny. Spomínal ríšske marky, iracké dináre, japonské jeny. Množstvo,
ktoré mal mať k dispozícii na tento obchod, si už pre odstup času svedok nepamätal. Svedok o takéto
obchodovanie nemal záujem, lebo keď si pozrel na internete, za čo sa tieto peniaze menia, to bol kurz

0,00 nič a tak ani nijaké aktivity v tomto smere nevykonal. Odkiaľ mal obžalovaný tieto peniaze nevie.
Bavili sa aj o tom, či ideo pravé peniaze, lebo svedka zarazilo, že išlo napr. o ríšske marky, teda kto by už dneska predával
peniaze z druhej svetovej vojny. Obžalovaný mu ukázal nejaký certifikát v cudzom jazyku, z ktorého
malo vyplývať, že tie jeny sú pravé.

Svedok F. O., konateľ spoločnosti ASP, s.r.o. a OMEGA Holdings, s.r.o. sa asi v decembri 2016 stretol
s obžalovaným J. H. v hoteli Crown Plaza v Bratislave. Obžalovaný od neho chcel, či by nezabezpečil
výmenu japonských jenov, ktoré mal mať z Ukrajiny v miliardách, celkovo asi 20 miliárd. Tvrdil, že sú
pravé a o ich pravosti nemal svedok žiadne pochybnosti. Sľúbil z toho províziu, avšak nevedeli sa

zhodnúť na jej výške. Následne asi o dva týždne sa stretli a dohodli sa, že J. H. mal dostať z vymenených
jenov 70% a 30% mali dostať bankári, ktorí výmenu zabezpečia. Malo ísť o zahraničných bankárov z
top troch najlepších svetových bánk, ktorých svedok
F. O. pozná. Radovi sa zdalo málo 70%, požadoval asi 90% a zvyšných 10% pre bankárov. V tomto
pomere to však svedok O. nevedel zabezpečiť. Neskôr sa mu obžalovaný zasa ozval, že by teda súhlasil
aj s tým delením 70:30. On 26.01.2017 išiel do Tatra banky a skúsil zmeniť tú jednu 10.000,- JPY

bankovku, ktorú prevzal od známeho, čo ho nakontaktoval na J. H.. Do banky išiel preto jeho známy, o
ktorom predpokladal, že môže tú výmenu urobiť - jeho bankár bol vtedy na dovolenke a obžalovaný H.
dosť tlačil, aby sa tá výmena urobila skôr. Na bankovkách pritom nebolo zrejmé, kedy boli vytlačené, to
vediazistiťibavbankezosériovéhočíslaapretosnimiišiel,najprvsovzorkouapotomsajstýmiďalšími
do banky, lebo sám nebol schopný zistiť, či sú ešte vymeniteľné. Iné roky tlače už totiž zameniteľné

neboli. Bankovku mu vymenili bez problémov asi za 87,- €. Radovi teda oznámil, že môže priniesť ďalšie
bankovky. Stretli sa na druhý deň pri Novom Meste nad Váhom a J. mu odovzdal obálku, kde malo byť
6 miliónov jenov. Nedal mu nič podpísať. Boli len sami dvaja, žiadnu zálohu od neho nežiadal. On išiel
s obálkou s jenmi za svojim známym, ktorý mu povedal, že jeho bankár je práve na dovolenke, tak to
nevedel vyriešiť. Poradil mu, aby ich teda tiež odniesol na verifikáciu do banky. Išiel opäť do Tatra banky

kde chcel jeny zameniť, alebo vložiť na účet. Pokladník aj s nejakou ďalšou pracovníčkou ale chceli
overiť každú jednotlivú bankovku, čo by im trvalo celý deň, pretože za jeden a pol hodiny skontrolovali
len dva balíky. Toľko času nemal, pretože J. požadoval peniaze ešte v ten deň, tak si ich zobral naspäť.
Išiel teda späť za J. a celú obálku mu vrátil. Ten mu povedal, že nie je oprávnený rozhodnúť, či nechajú
peniaze v banke, aby sa verifikovali, že sa musí niekoho spýtať, lebo on bol tiež len sprostredkovateľ s

tým, že ak by s tým súhlasili, že mu nasledujúci pondelok prinesie jeny. To sa však už neudialo, pretože
J. H. mu zavolal, že to zamení v Čechách, kde si dohodol lepšie podmienky, že bankár tam berie len
15%. Ďalej to už teda neriešil.

Svedok D. Q. je dôchodca a dlhoročný rodinný priateľ obžalovaného J. H.. Poznajú sa 20 rokov a keď

má H. cestu okolo Bojníc, zastaví sa
a pokecajú. Kedysi sa zaoberal ťažbou dreva, v poslednom čase sa H. vyjadril, že pre finančne silných
ľudí vyhľadáva objekty k podnikateľskej činnosti. Hodnotí ho ako priemerne úspešného podnikateľa, so
striedavými úspechmi. Žiadne spoločné aktivity však spolu nerozbiehali. Niekedy v prvej polovici roku
2017 sa mu pri rozhovore zmienil, že dostal ponuku na umiestnenie v súkromnej alebo bankovej zóne

väčšie množstvo aziatskej meny. Nevie, či to mala byť čínska alebo japonská mena, ani od koho tú
ponuku dostal. Nepovažoval túto ponuku za serióznu, čo mu aj povedal, že „keby ktokoľvek mal stovky
miliónov, tak by na to nepotreboval radového slovenského občana“. Obžalovaný však do toho chcel ísť,
že skúsi. Myslel si, že peniaze sú pravé, mal nejaký certifikát, ale neukázal mu ho, iba o ňom rozprával.

Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci boli oslovené kompetentné orgány Poľskej republiky, aby
vykonali výsluch svedkov N. N. a F. I..

Výsluch svedka N. N. nemohol byť vykonaný, pretože tento sa dlhodobo zdržiava mimo územia Poľskej
republiky, pravdepodobne v Číne.

Osoba F. I. bola identifikovaná aj vypočutá na základe žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci. Nakoľko predvolanie na hlavné pojednávanie menovaný neprevzal na
adrese, ktorú uviedol, ako svoju adresu na doručovanie písomností, súd jeho výpoveď z prípravného
konania prečítal.

Svedok F. I. uviedol, že z obžalovaných pozná iba J. H.. Tohto spoznal prostredníctvom N. N. asi v roku
2013,2014vPrahe.TotostretnutiezorganizovalJ.H.,ontamišielsN.akoporadca.H.prišielvsprievode
asi ešte troch mužov, tých si však už bližšie nepamätá. Vtedy chceli nadviazať nejakú spoluprácu aobchodovať so zlatom. Nebol z toho nakoniec žiadny obchod. Potom s J. H. dlho nemali kontakt. Až v
roku 2016 ho opäť oslovil N. N. s prosbou o pomoc. Chcel právne poradenstvo ohľadne obchodovania
s valutami. Mali to byť japonské jeny, bolivary z Čile, brazílska mena. Všetko to boli dosť exotické valuty.

Keď sa pýtal N. odkiaľ ich má, povedal mu, že ich nemá, ale ak na ne nájde kupcu, môže ich mať. Išlo o
veľké množstvo, objemovo mali byť na paletách alebo v kontajneroch. N. mu tvrdil, že valuty sú legálne,
nepochádzajú
z trestnej činnosti, ani nejde o pranie peňazí. Preto zisťoval, či v Poľsku možno s takýmito menami
obchodovať, aké sú na to formálnoprávne podmienky. Boliváry boli síce vo vysokej nominálnej hodnote,

ale mali nízku reálnu hodnotu, zmenárne s nimi neobchodovali kvôli nestabilite kurzu. S brazílskymi
valutami zmenárne tiež odmietali obchodovať. Jeny mali byť staré, vylúčené s platobného styku v
osemdesiatych rokoch. Japonské jeny z 57. roku, podľa informácie pracovníčky Národnej Poľskej banky,
národná banka nevymieňala a mali len hodnotu historických numizmatických kusov. Poľská národná
banka ani nemala údaje o tom, ako tieto jeny vyzerajú. Podľa jeho zistení teda nebolo možné tieto valuty
zameniť

v zmenárenskej činnosti v Poľsku. Hľadaním na internete potom našiel nejaké zahraničné banky, ktoré
obchodovali s japonskými jenmi v nominálnej hodnote 10.000,- JPY. Tieto poznatky odovzdal N.. N.
chcel podpísať kontrakt s Centrálnou bankou, ktorá má súhlas na vykupovanie jenov z japonskej strany.
Na takúto činnosť však banka potrebovala podľa N. ešte aj súhlas americkej federácie. Niekedy v roku
2016 ho Walczak vzal do Prahy, kde navštívili aj J. H.. To mohlo byť svedkovo asi druhé stretnutie s H..

N. N. sa s H. rozprávali po rusky
a rozhovor sa mal týkať toho, že H. bude tiež zisťovať banku, ktorá by kúpila japonské jeny. N. ho po čase
informoval, že pôjdu na Slovensko, kde H. mal nájsť bankára na odkúpenie tých starých japonských
valút. Išiel preto s N. do nejakých kúpeľov na Slovensku (Piešťany), kde sa stretli s J. H. a ešte
s jedným mužom, ktorého údaje si už nepamätá. To mal byť ten bankár od H.. Hovorili česky alebo

slovensky, teda jazykom ktorému svedok celkom nerozumel. „Výsledkom bola dohoda týchto pánov
týkajúca sa podmienok provízie za zrealizovanie podpísania kontraktu s podmienkami odkúpenia zo
strany banky všetkých valút.“ Potom sa s týmto bankárom ešte niekoľkokrát stretli. „N. počas týchto
stretnutí bankárovi odovzdal aj vzory brazílskych valút a jenov s cieľom analyzovať autentickosť a
pravosť týchto valút.“ Raz v Bratislave čakali na bankára aj 5 hodín ale k stretnutiu nedošlo a preto už

nechcel na Slovensko chodiť, lebo si myslel, že Slováci zavádzajú. N. na stretnutia asi chodil aj naďalej.
Niekedy neskôr sa mu N. N. zmienil, že „J. H. mu povedal, že majú prístup k starým jenom za omnoho
lepšiu cenu bez kontraktu
z Maďarska“. Podľa jeho vedomostí N. s J. H. kontrakt so starými jenmi nezobchodovali. Svedok nevie,
kdemalibyťskladovanévaluty,vielen,žeichtammalobyťveľkémnožstvovkontajneroch.Onsámnikdy

nikomu japonské jeny neodovzdal. Celá dohoda bola na odkúpenie jenov prostredníctvom banky. „V
kontrakte táto cena bola stanovená na sumu 33,- € za jednu bankovku s nominálnou hodnotou 10.000,-
JPY“. Nevie, aká bola dohoda pre bankára, ani koľko si tento mal nechať z výmeny peňazí. Pripúšťa,
že jedným z tých bankárov mohol byť J. H.. Podľa jeho vedomostí osoby s menami V. O. a F. mali byť
spoločníci od J. H.. Keď N. videl, že kontakt s J. H. nikam neviedol, rozbehol aj iné stretnutia. V Prahe sa

stretol s F., ktorý doviedol bankára K. G., aj nejakého profesora, čo mohol byť aj V. O.. Aj tu N. odovzdal
vzorky valút. Podľa e-mailu K. G. mala nejaká banka potvrdiť autentickosť, že nie sú kradnuté a banka je
pripravená na realizáciu, lebo má súhlas na výmenu starých bankoviek i súhlas japonskej banky. Podľa
jeho vedomostí však neprišlo k odovzdaniu japonských valút týmto mužom.

Obžalovaný H. k výpovedi svedka namietol, že nikdy žiadny kontrakt, ktorý svedok spomína nevidel a
nie je pravda to, čo svedok uvádza ohľadne dohody na cene za japonské jeny, lebo Poliaci od neho vždy
chceli jednak potvrdenie z banky, za koľko sa jeny vymenili a celú sumu v eurách.
Obžalovaný H. uviedol, že svedok nebol poradca, ale spoločník pána N.. Tiež nesúhlasil s obsahom
jeho výpovede, pokiaľ ide o cenu, tak ako to namietol obžalovaný H..

Pobyt svedka N. N. nebol na území Poľskej republiky zistiteľný a pravdepodobne sa tu dlhodobo
nezdržiava. Podľa štátnej prokuratúry oblastného prokurátora Ostrowe wielkopolskom sa má neznámy
čas zdržiavať v Číne.

Na návrh obžalovaného J. H. súd vykonal výsluch svedka V. F., ktorý uviedol, že s obžalovaným H. v
minulosti podnikal, mali kancelárie v Prahe. Sem za obžalovaným H. prišiel pán H..
Z komunikácie s ním zistil, ako mu to mal H. udávať, že má byť bankár a pracovaťv UniCredit Bank. Asi 2 týždne po návšteve H. prišli za obžalovaným H. Poliaci I. a N., pričom mu navrhli
obchod,abyvymeniljaponskéjeny.Bolatostarámena,pričomstýmnávrhomzároveňpredložilidoklady
o ich pravosti. Jeden bol

z banky na Ukrajine a konštatoval, že 10 miliónov jenov, ktoré boli v nominálnej hodnote
10 tisíc boli pravé bankovky. Druhý doklad bol v angličtine, aký bol na ňom text si svedok nepamätal.
Cestou na obed obžalovaný H. zobral jednu bankovku a zastavil sa
v zmenárni, kým svedok s Poliakmi stáli vonku a keď sa vrátil, tak povedal, že s preverením nebol žiadny
problém, že mu bolo povedané, že bankovka je legálna, ale nevie, čo s ňou robiť, že s ňou treba ísť do

banky, ktorá jediná ich môže vymeniť. Poliaci sa s H. dohodli, že tento bude robiť sprostredkovateľa, oni
mu dodajú jeny a on bude hľadať banku na ich výmenu. Poliaci zároveň hovorili, že tie výmeny chcú
robiť z banky do banky. Potom ich svedok videl až keď bol H. zadržaný. Prišli s tým, že sa mu nevedia
dovolať. Keď im hovoril o jeho zadržaní nechceli tomu veriť, mysleli si, že zamenil peniaze, ktoré mu dali
a že ich nevyplatil.

Súd sa pozastaví aj pri tejto časti dokazovania a k obsahu výpovede svedka uvádza, že svedok
evidentne vypovedal v intenciách, ako sa to od neho čakalo v zmysle už prednesenej obhajoby
obžalovaným. V tomto smere súd poukazuje aj na zmeny a rozširovanie dôvodov obhajoby oboch
obžalovaných H. aj H., ktorí vo svojich prvotných výpovediach vôbec nespomínali ich snahu docieliť
výmeny japonských jenov bezhotovostnou formou a evidentne dávali následne veľkú mieru snahe

dokázať tento ich cieľ, čomu následne zodpovedali aj výpovede svedkov, najmä ich blízkych. Je zrejmé,
žepokiaľideoopispodielukaždéhoznichnaskutkovýchokolnostiach,saichverzierôznia.Súrôzneajv
opiseaktivítanajmäokolnostíichzoznámenia,vktorýchsaprejavujesnahaväčšiumieruzodpovednosti
presunúť zo svojej osoby na druhého spoluobžalovaného. Pravdupovediac, súd z ich protichodných
vyjadrení nepodporených ďalšími dôkazmi, nie je ani v miere rozumnej istoty schopný ustáliť, ktorá

verzia je pravdivá. Na celkový záver súdu to však nemá žiadny vplyv, pretože je možné uzavrieť, že ich
spôsob obchodovania nebol súladný so zákonom, nie je ho možné považovať za normálny obchodný
styk, ale to, že obaja klamú a že nešlo o správne obchodné praktiky nie je možné vyhodnotiť tak, že
tým sa dopustili trestnej činnosti.

Oboznámením znaleckých posudkov, odborných vyjadrení, listinných dôkazov a záznamov
telekomunikačnej prevádzky boli zistené nasledovné skutočnosti:

CREDIT - SUISSE BANK v Zürichu vyznačila odlišnosti pravých a falšovaných bankoviek 10.000,-
JPY 01. dec. 1958 Séria C. Na prednej strane pravé bankovky pod bielym svetlom svetielkujú zeleno,

na falzifikáte červeno. Rozdiely sú tiež v pozícii umiestnenia sériového čísla bankovky oproti pozícii
ozdobných listov vľavo hore, v umiestnení a kresbe písmen, v absencii ochranných bodov viditeľných
na origináli v porovnaní s falzifikátom
a vodoznak je imitovaný razením, na falzifikáte sa javí červený.

Preklad dokumentu „Full corporate offer z 27.may 2017 (č.l. 549/II.1290/IV.), ktorý vo výsluchy uvádza
a vydal obžalovaný J. H., bol preložený z anglického jazyka ako „Úplná firemná ponuka pre J. (SK)“
Ponuka je nepodpísaná, niektoré položky nie sú vyplnené. Japonské jeny ako finančný nástroj mali byť v
balení 20000 kusov na 1 plastický box. Len prvá tranža mala obsahovať od 1 do 10 boxov s možnosťou
doplnenia na 20 boxov.

List Federal department od Justice and Police adresovaný Credit Suisse (Schweiz) AG P.O. Box 100,
Zurich z 30.november 2016 potvrdzuje, že všetkých 374 bankoviek 10.000,- JPY (Shotoku Taishi) z roku
1958 zaistené odosielateľom UniCredit Bank Česká republika
a Slovensko, a.s. vykazujú znaky nepravosti a sú ďalej odosielané aj emitentovi na skúmanie.

Svedkyňa T. H. bola vyzvaná UniCredit Bank na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zámeny
1974 kusov 10.000,- JPY za 164.088,88 € .

Svedkom L. H. boli vydané počítačové údaje na počítači striebornej farby značky Apple, macbook pro

a mobilného telefónu zn. Iphone. Podľa znaleckého posudku č. 06/2017 na predložených skúmaných
predmetoch výpočtovej techniky sa nachádza jediná stopa súvisiaca s predmetom konania: SMS správa
z Tatra banky o storne prevodu JPY zo 04.01.2017.Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska sp. zn. NCC-2017/118, NCC-2017/152
z 23.03.2017 jej bol dňa 09.01.2017 doručený zapečatený balík s obsahom - potvrdením
č. 1314546 o odobratí falošných bankoviek, ako aj dva balíky s 200 kusmi bankoviek 10.000,- JPY,

ktorých predkladateľom bola Centrálna pokladňa - 001 Tatra banky, a.s., Hodžovo námestie 8, Bratislava
po ich zaistení na pobočkách 175 Eurovea, Pribinova 8, Bratislava a 024, Tupolevová 3/a, Bratislava.
Podľa § 17e odsek 4 zákona č. 566/1992 Zb.
o Národnej banke Slovenska, o výskyte falzifikátov je Národná banka Slovenska povinná informovať
len oprávnenú osobu, ktorou je Tatra banka - centrálna pokladňa, Hodžovo námestie č. 3, Bratislava.

Osoba L. H., ani občianske združenie Prvá bezpečnostná, Mandľovníková 3, Bratislava neboli zo strany
NBS o falošnosti jenov vyrozumievaní.

Potvrdenia o odobratí bankoviek, pri ktorých vzniklo podozrenie, že sú falšované, pozmenené, alebo
neoprávnene vyrobené, aj s označením bankoviek JPY sériovým číslom
z 05.01.2017.

Národná banka Slovenska, oddelenie prípravy a analýzy platidiel poskytla odborný posudok na prijaté
falzifikáty uvádzaných sériových čísel vydaných Bank of Japan. Bankovky 10.000,- JPY vzoru 1958
s vyobrazením princa Shotoku Taishi patria medzi prekluzívne bankovky. Do obehu boli uvedené 1.
decembra 1958 a dňom 4. januára 1986 boli stiahnuté z obehu. Po uvedenom termíne sú naďalej

vymeniteľné v Bank of Japan bez časového obmedzenia. Sú vypracované technikou ofset, hladký
žltkastýpapiernereagujenaultrafialovésvetlo,vodoznakjenapodobnenýnatlačenímnaobochstranách
- viditeľný aj pri odrazenom svetle, papier vodoznaku je deformovaný slepou tlačou, pod ultrafialovým
svetlom svetlé časti vodoznaku vystupujú ako svetlá kresba, pri pohľade proti svetlu je obrazec kvalitne
napodobnený. Sériové číslo je na pravej bankovke tlačené z výšky, na falzifikáte je tlačené laserovou

tlačou. Lícna aj rubová strana sú vytlačené ofsetom, kombináciou líniového ofsetu a autotypického rastra
s použitím priamych farieb.
Záver: falzifikáty svojou kvalitou a vzhľadom môžu byť za určitých podmienok zameniteľné s pravou
bankovkou.

Podľa zápisnice o prevzatí veci, osoba X. J. dňa 11.04.2017 vydal príslušníkom PZ 7 kusov bankoviek
japonských jenov v nominálnej hodnote 10.000,- JPY. Ďalšie
3 bankovky 10.000,- JPY boli dňa 11.04.2017 odobraté od predkladateľa X. J. aj VÚB bankou, keď sa
ich pokúšal zameniť v pobočke VÚB na Páričkovej č. 2 v Bratislave.

Aj tieto bankovky boli predložené na skúmanie Národnej banke Slovenska, ktoré na ne vydala odborný
posudok sp. zn. NCC-2017/1622 z 12.apríla 2017 a NCC-2017/1646: stupeň kvality „2“.

Podľa zápisnice o prevzatí veci na skúmanie bol od X. J. zaistený mobilný telefón zn. Apple iPhone
model A1303, ID:579C, SIM karta tlf. XXXX XXXXXX. (stopa č. 1) a od J. H. mobilný telefón zn. Sony

Xperia ID: PY7PM SIM karta tlf. XXXX XXXXXX (stopa č. 2).

Znaleckým posudkom znalca z odboru elektrotechnika, odvetvia odhad hodnoty elektrotechnických
zariadení a elektroniky, počítačové programy č. 15/2017 zo stopy č. 1 (mobil X. J.) boli zistené kontakty
s tlf. XXXX XXXXXX (J. H.), XXXX XXXXXX, XXXX XXXXXX (J. G.). Analýzou boli zistené tieto sms:

Odoslaná: na XXXX XXXXXX - zdravím vás, chcem sa spýtať ako vyzeráte so stretnutím? Ďakujem J..
Mobil tohto čísla XXXX XXXXXX je registrovaný na CDI-FRIMCOM-JANISTAV, s.r.o., Pri vode 6491,
Nové Mesto nad Váhom.
Prijatá: zdravím XXXX XXX XXX XXX J. H.. Zavolajte mu a dohodnite sa on to všetko má a čaká na vás.

Odoslaná: jasné, ďakujem zavolám mu.

Rovnako zo stopy č. 2 (mobil J. H.) boli zistené kontakty s tlf. číslami: +XXXXXXXXXXX,
+XXXXXXXXXXX (Poľsko), (č.l. 1637, 1638/V), +48 je medzinárodná predvoľba do Poľska.

Podľa zápisnice o domovej prehliadke v rodinnom dome obv. J. H., P., X. (č.l. 1793-1798/VI.) neboli
zistenéžiadnezhľadanýchfalzifikátovjaponskýchjenov,alebozariadenísúvisiacichspáchanímtrestnej
činnosti.Podľa zápisnice o prehliadke iných priestorov, autobusu zn. OTOKAR N160S, evidenčného čísla HC
911AZ vlastníka obžalovaného J. H. R.O: EXPRES, s.r.o. bol v uvedenom prehliadnutom autobuse
nájdený jeden kus bankovky 10.000,- JPY sériového čísla PS 206710N. Nález bol v peňaženke v

odkladacom priestore nad vodičom autobusu.
Podľa zápisnice o prehliadke iných priestorov, kancelárií používaných spoločnosťou J. H., R.O.
EXPRES, s.r.o. a jeho manželky T. H., na ulici
F. v Hlohovci v budove kina Úsmev neboli zistené žiadne z hľadaných falzifikátov japonských jenov,
alebo zariadení súvisiacich s páchaním trestnej činnosti.

Podľa zápisnice o domovej prehliadke v rodinnom dome J. H., na A. v obci Z. neboli zistené žiadne z
hľadaných falzifikátov japonských jenov.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že X. J. dobrovoľne vydal dňa 11.04.2017 mobilný telefón zn. Apple
Iphone 3, IC ID 579C-A1303B, číslo XXXX XXXXXX.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že J. H. dobrovoľne vydal mobilný telefón SONY, IXPERIA, IMEI
355465053086662 tlf. číslo XXXX XXXXXX. Analýza komunikácie zistenej z týchto mobilov je súčasťou
znaleckého posudku č. 15/2017.

Z prepisov telefonických hovorov získaných na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu
sp. zn. BB-ŠTS-V-344-1/17-ntt-277 zo dňa 25.04.2017 v akcii YEN 1, ktoré sa viažu k odposluchu tlf.
stanice mobilného tlf. čísla XXXX XXXXXX. obžalovaného J. H. bol zistený častý telefonický kontakt s
tlf. číslom XXXX XXXXXX registrovaným na firmu CDI Frimmcom - Janistav, s.r.o. Pri vode 6491, Nové
Mesto nad Váhom používaným

sv. J. G. . Štyri hovory 27.4.2017, jeden 2.5.2017, jeden 8.5.2017, dva 16.5.2017. Dňa 24.05.2017
obžalovaný J. H. informuje J. G.: dnes prišli tí kámoši z Banskej Bystrice... a zobrali si jednotku, že už
to majú jako spravenú cestu, plán, všetko. .. Dostaneš províziu, keď si dôjdu pre veľký balík.

Hovor č. 593 zo dňa 04.05.2017 pozostáva z textovej správy SMS: „pán H. obdržal som potvrdenie z

NBS tie bankovky sú falzifikát. Jedine, že by ste mali vy že sú v poriadku. ďakujem“ odoslaný z XXXX
XXXXXX (obžalovaný X. J.).

Podľa prokurátorky z analýzy telefonických hovorov a správ SMS telekomunikačnej prevádzky vyplýva
aktívna snaha obžalovaného J. H. cielená na predaj jenov rôznym záujemcom, pri ktorej komunikoval

s obžalovaným J. H. (XXXXXXXXXXXX), so sv. J. G. (XXXX XXXXXX), aj s obžalovaným X. J.
(XXXXXXXXXX). Obžalovaný X. J. potom, čo pri zadržaní 11.04.2017 vydal svoj tlf. XXXX XXXXXX si
zaobstaral iný telefón č. XXXXXXXXXX, v ktorom pokračoval v kontakte
sobžalovanýmJ.H.,zapájalsadoobchodovaniasjenmi,hocipodľaprokurátorkyužposvojomzadržaní
11.04.2017 mal vedieť, že jeny sú falošné.

Prepisy telefonických hovorov získaných na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu sp.
zn.BB-ŠTS-V-346-1/17-ntt-279zodňa25.04.2017vakciiYEN4,ktorésaviažu kodposluchutlf.stanice
mobilného tlf. čísla XXXX XXXXXX obžalovaného J. H.
- hovor č. 624 zo dňa 29.04.2017 J. H. nadáva, že niekto iný sa chce zviesť pri jeho kšefte: „...zoznámil

ma s ľuďmi, s ktorými sa poznám. A ostal v obrovskom šoku švajčiarský bankár...„ „...ani z Belize, ani
že Švajc, on možno občan Švajčiarska, ale k.., žiadny bankár a nemá s bankou nič spoločné...“
- hovor č. 5764 zo dňa 25.05.2017 J. H. natešene oznamuje volanému, že zabezpečil iný zdroj okrem
poľského na japonské: „...si predstav, že ozval sa mi ten môj pán z Kambodže, ehm, z Vietnamu toho
môjho, čo tam mám..“ Na japonské?“ hej“ v tom prípade už nepotrebuješ „prošu pane“. „Nie“

- hovor č. 6217 zo dňa 28.05.2017: J. H. opisuje svojmu kamarátovi cesty, podniknuté z Poliakmi a
hovorí, že toto mu vynesie veľký zisk: „Český tešín, paríž..“ „...keď teda vyjde, tento môj vabank, tak
donesiem peniaze a pôjdeme kúpiť do domácnosti druhé auto...“, „áno, objednať vo veľkom ďalší tovar.
Oni idú za účelom s tým..., že sa to bude v paletových objemoch robiť“
- hovor č. 6232 zo dňa 28.05.2017: J. H. vysvetľuje účel jeho cesty do Paríža: „...Ehm, nie na Eifelovku,

idem tam.. tí, čo mali zobchodovať... vzorky, všetko je odsúhlasené a v Paríži je taká sieť, taký čendž,
ktorá to zamení...“ „..ale s tým, že všetko máme odsúhlasené.. vzorky a všetko, všetko“
- hovor č. 6286 zo dňa 30.05.2017: J. H. sa sťažuje kamarátovi, prečo obchod v Paríži nevyšiel: „vrátil
som sa aj s tým, s čím som odišiel „začali s cenou ale tak, tak rapídne to bol jeden problém, druhýproblém, hm, museli by sme tam ostať minimálne 5 až 7 dní. Už sa mi to neľúbilo vieš diktovanie
podmienok“

Prepisy telefonických hovorov získaných na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu sp.
zn.BB-ŠTS-V-389-1/17-Ntt-318zodňa12.05.2017vakciiYEN5,ktorésaviažukodposluchutlf.stanice
mobilného tlf. čísla XXXX XXXXXX J. G.:

- Hovor č. 7844 z 18.05.2017 s tlf. XXXX XXXXXX (J. H.) podľa prokurátorky jednoznačne preukazuje,

že obžalovaní pokračovali v predaji jenov aj po výsluchu na polícii, teda potom, čo sa dozvedeli, že jeny
sú falošné, kde však súd musí dodať, že za obdobie po ich zadržaní nie je im dávané za vinu podanou
obžalobou spáchanie žiadneho takéhoto skutku, teda takéto konštatovanie o dôležitosti tohto rozhovoru
neobstojí.

- Hovor č. 17194 z 25.05.2017 s tlf. XXXX XXXXXX (sv. F. X.) svedok F. X. s J. G. rozoberá výsluch na

polícii, kde im bolo prezentované, že nimi obchodované jeny sú „fejky“, „že vraj sú teda falošné, fakt“.

Zo strany Europolu boli oznámené aj ďalšie miesta výskytu falošných japonských jenov série začínajúcej
„PS“ a končiacej na „N“. Na území Poľska to bolo 2900 kusov
v spoločnosti Koncalnet Cash Management sp. o.o., 5000 kusov v banke Raiffeisen Bank Polland,

uvádzané osobou K. L.. Rovnako v meste Glattbrugg vo Švajčiarsku boli ako falošné vyhodnotené
2500 kusov jenov zasielané z Moskvy, pričom boli vyhodnotené aj stručné rozdiely medzi pravými
bankovkami a falzifikátmi, ktoré boli vyrobené offsetovou tlačou, imitáciou vodoznaku bez hĺbkotlače.
Poľský EUROPOL v liste zo 07.07.2017 uvádza: v rámci oboch vyšetrovaní sa ako zdroj falzifikátov
10.000,- JPY vyskytuje N. P. N., nar. 19.09. 1974. Z vyjadrenia českého Interpolu je zrejmé, že v Prahe

koncom roku 2016 boli zaistené 4 kusy falzifikátov 10.000,- JPY série PS07, ktoré predkladal T. F., ruský
občan a ich zdrojom bol N. Jozef N. z Poľska.

Pokiaľ prokurátorka navrhla prečítať uznesenie na č.l. 2365 - 2375 na ozrejmenie okolností, ktoré
vyplývajú z výpovede obžalovaného X. J., ako s nimi bolo naložené, súd tento dôkaz odmietol

vykonať, pretože na jeho podklade nie je možné vyhodnocovať pravdivosť a dôveryhodnosť výpovede
obžalovaného. Okrem toho toto oznámenie vyplývalo z postupu orgánov prípravného konania voči jeho
osobe pred vznesením obvinenia, v jeho procesnom postavení podozrivého, ktorá nie je predmetom
dokazovania v tomto konaní.
Z vyššie uvedených dôkazov a už naznačených čiastkových záverov, súd dospel ku konečnému záveru

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda, že konanie ani jedného z obžalovaných
nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Podľaobžalobymaliobžalovanínaplniťzákonnéznakyskutkovejpodstaty vbode1/a2/uobžalovaných
J. H. a J. H. obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a

cennýchpapierovakoorganizovanejskupinypodľa§270ods.1,3písm.a),4písm.b)Trestnéhozákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa
§ 13 Trestného zákona a u obžalovaného X. J. spáchanie zločinu falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona.

Obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov ako organizovanej skupiny podľa § 270 ods. 1, 3 písm. a), 4 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa §
13 Trestného zákona spácha ten, kto konaním, ktoré smeruje k úmyselnému organizovaniu zločinu,
zadovažuje prostriedky na jeho spáchanie, úmyselne vytvára podmienky na jeho spáchanie, aby sebe

zadovážil falšované peniaze a aby iní dali falšované peniaze ako pravé, spácha taký čin závažnejším
spôsobom konania ako organizovaná skupina a spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu.

Na spáchanie tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle § 15 Trestného zákona,
teda že páchateľ

a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebob/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Obžaloba je v tomto prípade postavená na predpoklade, že obžalovaní mali vedomosť o tom, že
prekludované japonské jeny, ktoré menili v pobočkách bánk, sú falošné. Tento predpoklad, nevyhnutný
pre záver o úmyselnom zavinení, bol vyvrátený dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.

Jediný svedok - pôvodne obvinený - J. G., ktorý vypovedal v zhode s uvedeným predpokladom

obžaloby,bolvylúčenýnasamostatnékonanie,atrestnéstíhaniebolovočinemu,akospolupracujúcemu
obvinenému, prerušené. Súd nespochybňuje, že inštitút spolupracujúceho obvineného je kľúčovým
prvkom odhaľovania organizovanej trestnej činnosti. Keďže však spolupracujúci obvinený dosahuje
svojou spoluprácou významné zvýhodnenia (perspektívne až trestnoprávnu imunitu), je potrebné
pristupovať
k jeho výpovedi s osobitnou obozretnosťou a jeho výpoveď musí byť podrobená prísnej komparácii s

ostatnými dôkazmi a mala by byť nimi aj potvrdzovaná.

V prípade obžalovaných J. H. a J. H. však o pravdivosti a vierohodnosti výpovede svedka G.
vznikajú dôvodné pochybnosti, ktoré už súd vyššie zmienil. Ním uvádzané údaje o tom, že vedel, že
ponúka na predaj falošné peniaze, sú spochybňované obsahom výpovedí svedkov, s ktorými bol v

priamom kontakte, konkrétne J. X. a F. X., najmä v jeho postupe po tom, ako bol zadržaný a pre
súd tiež spôsob jeho vystupovania na hlavnom pojednávaní. To, že ako svedok nehovoril pravdu o
podstatnej skutočnosti, teda jeho vedomosti o tom, že jeny sú falošné, vyvracajú aj prepisy jeho vlastnej
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky.

Svedok J. X. na hlavnom pojednávani uviedol, že G. mu „povedal, že nevedel, že tie jeny, ktoré zamieňal,
sú falošné“, a keď mu svedok vyčítal, že mu natláčal obchod s falošnými bankovkami, tak mu „povedal,
že sa z toho stíhania „posral“ tak, že sa síce priznal, že vedel, že ide o falzifikáty, ale pravda bola tá, že
to nevedel, ale bál sa, že bude stíhaný vo väzbe ako ostatní.“

Svedok F. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa s korunným svedkom obžaloby stretol potom,
ako začalo vyšetrovanie, kde ho tento informoval o svojom zadržaní, ako aj o tom „že na polícii povedal
aj niečo, čo nie je pravda“, a to z dôvodu „lebo bol na neho vyvíjaný nátlak“. Zároveň mu tvrdil, že si
myslel, že jeny sú pravé.

Samotný spolupracujúci obvinený J. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal pomerne zmätočne, keď
uvádzal, že mal vedomosť o tom, že jeny pochádzajú od japonského ministra, ale zároveň údajne
vedel, že sú falošné. Na otázky týkajúce sa prepisov jeho telefonických hovorov, ktoré pri akomkoľvek
rozumnom čítaní preukazujú, že nemal vedomosť o falošnosti jenov, odpovedal zväčša slovami:
„neviem“ alebo „neviem vysvetliť“. Práve prepisy uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli

na hlavnom pojednávaní prečítané, majú z pohľadu objektivity dôkazu najvyššiu výpovednú hodnotu,
pretože
o odpočúvaní J. G. zjavne nemal a nemohol mať žiadnu vedomosť.

Nedôveryhodnosť výpovede korunného svedka G. nepriamo potvrdzuje aj spôsob vykonania

konfrontácie s J. H. zo strany orgánov prípravného konania, keď nebolo umožnené obžalovanému, resp.
jeho obhajcovi, klásť svedkovi otázky, ktorá skutočnosť evokuje predpoklad obavy, aby si to svedok
„nerozmyslel“.

Je nutné poukázať aj na niekoľko skutkových okolností, ktoré dokresľujú kľúčové tvrdenie obžalovaných,

že nemali vedomosť o tom, že vymieňané jeny sú falošné.

Falšované bankovky sa nezvyknú používať v bankách, keďže banky sú najviac technicky disponované
na ich odhalenie. J. H. uskutočňoval prvé výmeny jenov
v miestnej pobočke banky v Hlohovci, kde ho všetci poznali, kde pracoval jeho synovec

a samotné výmeny uskutočnila jeho manželka. To sú okolnosti, ktoré žiadnym spôsobom nie je možné
vyhodnotiť ako konanie osoby, ktorá by vedela, že zamieňa falošné peniaze. Pokiaľ obžaloba v tomto
smere naznačuje na jeho zvýhodnenie vzhľadom na príbuzenský pomer so zamestnancom tejto banky,
z vykonaného dokazovania žiadne zvýhodnenie nevyplýva. Naopak, je zrejmé, že K. O. vykonal všetkypotrebné úkony a otázka, či mali zamestnanci pobočky nahlásiť tieto operácie ako podozrivú operáciu
nemá žiadny vplyv na posudzovanie zavinenia obžalovaných. Pochybenie zamestnancov sa totiž v
tom prípade týkalo jedine rozsahu finančných operácií spojených so zámenou jenov za eurá a nie

skutočnosťou, že banke vznikala škoda pre ich nedbalý postup pri kontrole predkladaných bankoviek.

Pokiaľ obžalovaní na hlavnom pojednávaní tvrdili, že ich cieľom bolo dospieť k bezhotovostným
výmenám a vzťahu medzi bankami, súd ich tvrdenia považuje za osamotené. To, že im prisvedčili
niektorísvedkovianevediesúdkzáveru,žechceliobstaraťbanku,ktorábynavýmenáchspolupracovala

s cudzozemskou bankou, pretože z výpovedí obžalovaných a svedkov vyplýva, že mali k dispozícii
iba hotovosť a aj to iba v rozsahu, ako im ju Poliaci dodali. Samotní obžalovaní žiadnym spôsobom
nepreukázali konkrétne sprostredkovateľské kroky ku konkrétnym bankám s cieľom zabezpečiť ich
spoluprácu s neurčenou bankou v Kambodži, či Vietname. Naopak, vždy išlo o hotovostné platobné
operácie, či už priamou výmenou na pokladni, alebo formou vkladu na účet. Tieto praktiky však nie je
možné vyhodnotiť ako praktiky preukazujúce ich vedomosť o tom, že tieto peniaze sú falošné.

Trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, rovnako ako
trestný čin podvodu, na možnosť ktorej právnej kvalifikácie boli obžalovaní na hlavnom pojednávaní
upozornení, sú úmyselnými trestnými činmi. Z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky je teda
nevyhnutné, aby obžalovaní mali vedomosť o tom, že bankovky japonských jenov, ktoré vymieňali v
bankách, sú falošné. Rovnaký záver platí aj

v prípade trestného činu podvodu. Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti,
ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Vedomosť o falošnosti bankoviek je teda nevyhnutným
predpokladom úmyselného uvedenia do omylu bánk, ktoré japonské jeny menili.

Dôkazné bremeno preukázať skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, znáša v trestnom

konaní obžaloba zastúpená prokurátorom (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Právnym rámcom spôsobu
hodnotenia dôkazov je ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ktoré je súdnou praxou, aj právnou
teóriou interpretované - v spojitosti aj s obsahom úpravy ustanovenia § 285 Trestného poriadku -
tak, že pri hodnotení dôkazov sa uplatní princíp in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného. Pri dvoch rovnocenných verziách priebehu skutkového deja je preto v zmysle zásady in

dubio pro reo nevyhnutné sa prikloniť k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R 56/1994,
R 28/1998). Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa musí zakladať na skutkových
zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Priebeh hlavného pojednávania a dôkazy na ňom
vykonané nepreukázal, že obžalovaní mali v čase, ako je spáchanie skutkov vymedzené, vedomosť o
falošnosti japonských jenov. Tento záver podporujú skutočnosti, že 12.12.2016 bola síce vypracovaná

správa pre ústredie UniCredit Bank o tom, že jeny, ktoré zaslali spolupracujúcej banke vo Švajčiarsku
sú falošné, ale žiadny dôkaz nepreukázal, že o jej obsahu boli informovaní zamestnanci banky a vôbec
už nie osoby obžalovaných. Práve naopak, pochybenie zamestnancov zo strany nadriadených bolo
vysvetľované stále v rovine porušenia povinností v súvislosti s objemom výmien a tým nedodržania
predpisov o podozrivej bankovej operácii, nie o nákupe falošných bankoviek. Navyše zo správy NBS,

ktorá jediná je oprávnená hodnotiť, či išlo alebo nie o falzifikáty, jasne vyplýva, že takéto informácie
sa poskytujú iba bankám, nie fyzickým osobám. Žiadny dôkaz nepreukazuje, že by obžalovaní mali
objektívnu informáciu v čase posledného skutku 11.04.2017 o tom, že nimi preložené japonské jeny na
výmenu v bankách sú falošné. Poukaz prokurátorky na obsah rozhovorov, ktoré sa konali koncom mája
2017 v tomto smere neobstojí, pretože ich prvou preukázanou vedomosťou o tom, že jeny boli falošné

bola SMS X. J. zo dňa 04.05.2017. Z uvedeného dôvodu tu jednoznačne absentuje vedomostná zložka
nevyhnutná pre záver o úmyselnom zavinení. V tejto súvislosti je zrejmé, že pokiaľ by obžalovaní mali
mať vedomosť o falošnosti bankoviek, tak túto vedomosť by museli mať aj osoby, ktoré boli zdrojom
týchto bankoviek - Poliaci F. I. a N. N. a dokazovaním by malo byť preukázané určité prevedenie tejto
vedomosti na ich osoby, ktorý dôkaz však neexistuje. Okrem toho, tieto menované osoby nikdy neboli

trestne stíhané za skutky uvedené v obžalobe.

Obžalovaní konali s cieľom nadobudnúť zisk a zrejme v hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k otázke
samotnému pôvodu bankoviek. Tento výmenný obchod bol nepochybne dubiózny a nie je možné
považovať ho za vzor podnikateľskej činnosti. Kritický pohľad na spôsob podnikania obžalovaných však

nemôže nahradiť skutočnosť, že v danom prípade neboli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov,
ani trestného činu podvodu. Inými slovami: vidina veľkého zisku bez práce, či inej reálnej protihodnoty
síce nie je morálnou cnosťou, ale to automaticky neznamená, že napĺňa zákonné znaky niektoréhotrestného činu. Tento záver nie je možné vyvodiť ani zo skutočnosti, ktorú už súd vyhodnotil v tom smere,
že vo svojich výpovediach klamú a každý sa snaží väčšiu časť zodpovednosti presunúť na toho druhého.

Vo vzťahu k obžalovanému X. J. súd považuje za potrebné poukázať pri vyššie uvedenom závere o
nepreukázaní jeho vedomosti o tom, že manipuluje s falošnými bankovkami najmä na obsah výpovede
svedkyne B. O. na hlavnom pojednávaní, ktorá doplnila obsah jej výpovede z prípravného konania
najmä v tom, že obžalovaný sa k nej dostavil s požiadavkou overenia pravosti bankoviek. Počas celého
jednania bol pokojný. Pokiaľ prokurátorka v tomto doplnení videla rozpor s výpoveďou svedkyne z

prípravného konania, svedkyňa tento jasne vysvetlila, že vypovedala rovnako aj v prípravnom konaní,
ale vyšetrovateľ to nezapísal. V tomto smere sú vo vzťahu k svedkovi G. zaujímavé výpovede svedkov
X. a X., ktorí na hlavnom pojednávaní tiež svoje výpovede doplnili o skutočnosti, ktoré sú jednoznačne
vyhodnocované na prospech obvineným. Tieto skutočnosti opakovane potvrdzujú záver súdu o zrejme
nie celkom objektívne vedenom vyšetrovaní, pretože v týchto jemných odtieňoch ich výpovedí boli
zistené podstatné pochybnosti o dôvodnosti postavenia obžalovaných pred súd.

Hoci obžalovaný J. už v rámci svojej výpovede uvádzal, že emailom sa obrátil na NBS, aby mu overila
pravosť bankoviek, orgány vyšetrovania, hoci mali jeho mobilný telefón k dispozícii, neusmernili znalca
na jeho preskúmanie v emailovej schránke a v rámci záverečnej reči obhajca obžalovaného tento email,
obstaraný po vrátení telefónu obžalovanému, predložil. No a aj tento email s prihliadnutím na obsah

výpovede svedkyne O. je jednoznačne na prospech obžalovanému J., preto aj v jeho prípade súd
konštatuje absenciu vedomostnej zložky jeho konania, a teda nenaplnenia znakov žalovaného trestného
činu.

Jediným usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky konania obžalovaných

v podstate zostala výpoveď svedka G., ktorá je nedôveryhodná a minimálne vo vzťahu k ostatným
dôkazom zostala osamotená, a na takejto výpovedi potom nie je možné založiť výrok o vine
obžalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať

v lehote 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne

úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d),
(§ 45/1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.