Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210508
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316210508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej v 1. rade:
P. M., A.. XX.XX.XXXX, O. H. XX, a žalovanej v 2. rade: Y. F., A.. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, X., o
zaplatenie 682,22 eura s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 23.10.2018 č. k. 6Csp/83/2016-107 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odmieta sa odvolanie žalovanej v 1. rade.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej v 2. rade uhradiť žalobcovi 400 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 16.12.2010 do zaplatenia tak, že žaloba
sa zamieta.

III. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalovanou v 2. rade a žalobcom.

IV. Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„Žalovaná v 2. rade je povinná uhradiť žalobcovi 400 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z
dlžnej sumy ročne od 16.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi, vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník.

Žalovanej v 1. rade, vo vzťahu žalobcovi, právo na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané,

že právny predchodca žalobcu F. poskytla dlžníkovi pánovi P. F. na základe zmluvy spotrebiteľský
úver vo výške 400 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými
40 mesačnými splátkami po 16 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 11.05.2009 a s dátumom
splatnosti poslednej splátky 11.08.2012. Medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcomžalovaných bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, keďže právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaných, fyzickou osobou -

nepodnikateľom. Konštatoval, že sporný úver bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý pri
ročnej úrokovej sadzbe 29,5 %. Súd prvej inštancie mal za to, že takto dojednaná výška úrokov je
v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných
bankách (11,71 % ročne). A preto považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Súd
prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom

o spotrebiteľských úveroch v zmysle §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. V úverovej
zmluve bola nesprávne uvedená RPMN, čo má podľa §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za
následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. Právny predchodca žalovaných
vyčerpal 400 eur a v danom úverovom vzťahu nebola uhradená žiadna splátka. Preto žalobcovi, na
ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, patrí len suma 400 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu

žalobcu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade v dedičskom konaní nadobudla len pasíva,
nenadobudla žiaden majetok, preto vzhľadom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka ju nie je
možné zaviazať na úhradu dlhu poručiteľa, keďže nezodpovedá za jeho dlhy. Čo sa týka žalovanej v 2.
rade,tátonadobudlaaktívavcelkovejhodnote20.275euražiadnepasíva.Pretovsúladesustanovením
§470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaná v 2. rade zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny

nadobudnutého dedičstva, preto zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie sumy 400 eur a to v prospech
žalobcu, na ktorého bol dlh poručiteľa postúpený zmluvami.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V časti o zaplatenie istiny 400 eur súd žalobe žalobcu

vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vyhovel, a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 2. rade patrí náhrada
trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §
262 ods. 1 CSP, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, preto tu by patrila náhrada trov konania žalovanej v 1. rade vo

vzťahu k žalobcovi. Žalovaná v 1. rade si však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania
jej nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade. Trvala na tom, že žalobca si mal
pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní, čo však nespravil. Je zrejmé, že dlh vymáhal od roku 2010,

preto vidí túto pohľadávku vymáhanú žalobcom ako účelovú. Uviedla, že právny predchodca žalobcu
podal návrh na vymáhanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku dňa 14.10.2011, čiže mal
dostatok času do smrti dlžníka (XX.XX.XXXX) pohľadávku vymôcť. Toto tvrdenie nemôže ísť na príťaž
žalovaným a žalovaný nemôže niesť následky činnosti žalobcu. Uviedla, že žalobca podal žalobu
na rozhodcovský súd až 31.08.2011. Na rozsudku bola vyznačená právoplatnosť dňa 10.10.2011 a

vykonateľnosť 14.10.2011, čiže mu začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. To znamená, že už v roku
2014 a to presne 14.10.2014 bola pohľadávka premlčaná. Ďalej považovala postúpenie pohľadávky zo
spoločnostiPROCIVITASs.r.o.nažalobcuzašpekulatívneaúčelové.Nazáveruviedla,žežalovanáv1.
rade prešla osobným bankrotom, ktorý bol zastavený dňa 19.12.2017 pre nedostatok majetku. Navrhla,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania

v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade. Trvala na tom, že žalobca si mal
pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní, čo však nespravil. Je zrejmé, že dlh vymáhal od roku 2010,
preto vidí túto pohľadávku vymáhanú žalobcom ako účelovú. Uviedla, že právny predchodca žalobcu

podal návrh na vymáhanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku dňa 14.10.2011, čiže mal
dostatok času do smrti dlžníka (XX.XX.XXXX) pohľadávku vymôcť. Toto tvrdenie nemôže ísť na príťaž
žalovaným a žalovaný nemôže niesť následky činnosti žalobcu. Uviedla, že žalobca podal žalobu
na rozhodcovský súd až 31.08.2011. Na rozsudku bola vyznačená právoplatnosť dňa 10.10.2011 a
vykonateľnosť 14.10.2011, čiže mu začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. To znamená, že už roku

2014 a to presne 14.10.2014 bola pohľadávka premlčaná. Ďalej považovala postúpenie pohľadávky zo
spoločnostiPROCIVITASs.r.o.nažalobcuzašpekulatívneaúčelové.Nazáveruviedla,žežalovanáv1.
rade prešla osobným bankrotom, ktorý bol zastavený dňa 19.12.2017 pre nedostatok majetku. Navrhla,aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania
v celom rozsahu.

6. K odvolaniam žalovaných sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalovanej v 1. rade
bola žaloba zamietnutá, a preto by mal odvolací súd jej odvolanie ako podané neoprávnenou osobou
odmietnuť. Považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaných, že si mal pohľadávku uplatniť v
dedičskom konaní a nie civilnou žalobou. Poukázal na osvedčenie o dedičstve sp. zn. 11D/XXX/XXXX
zo dňa 07.11.2013, na základe ktorého žalovaná v 2. rade nadobudla z majetku poručiteľa dedičstvo v

čistej hodnote 15.483 eur. V tejto súvislosti citoval ust. § 470 a § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a 212 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Vo vzťahu k námietke
premlčania žalovanej v 2. rade poukázal na to, že žalovaná v 2. rade bola v konaní pred súdom prvej
inštancie pasívna a nenamietala premlčanie žalobcovho nároku. Uvedené konanie žalovanej v 2. rade
je nehospodárne a v rozpore z čl. 8 zásad CSP. Čo sa týka samotného premlčania uviedol, že vydaním
osvedčenia o dedičstve dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanej priznané dedičstvo pozostávajúce len z aktív

poručiteľa. Dňom nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve začala plynúť nová desaťročná
premlčaciadoba,atedavčasepodaniažalobynebolažalovanápohľadávkapremlčaná.Navrholpotvrdiť
rozsudok ako vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia.

8. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

10. Civilný sporový poriadok právo podať odvolanie nezveruje každej strane sporu, ale v § 359 CSP
priznáva toto právo len strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Neprospech sa
spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre
účastníkaujmu.Právopodaťodvolanietedaniejedanétejstranesporu,vneprospechktorejrozhodnutie

súdu nevyznelo, a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.

11. V danom prípade súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal len žalovanú v 2. rade uhradiť žalobcovi
400 eur, ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalovanej v 1. rade nebola predmetným rozsudkom uložená
žiadna povinnosť a žaloba bola voči nej zamietnutá.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v 1. rade
podľa ust. § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť F. W., Y..X.. ako veriteľ a pán

P. F. ako dlžník, uzatvorili dňa 01.04.2009 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi
finančné prostriedky vo výške 400 eur. Dlžník sa tento úver zaviazal splatiť žalobcovi 40 mesačnými
splátkami splatnými vždy k 11. dňu v mesiaci po 16 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 11.05.2009
a dátumom konečnej splatnosti úveru 11.08.2012. Listom zo dňa 08.10.2009 spoločnosť F. W., Y..X..,
oznámila dlžníkovi, že ku dňu 08.10.2009 sa úver stáva predčasne splatným v celom rozsahu z dôvodu,

že dlžník porušil podstatným spôsobom ustanovenia zmluvy o úvere.

14. Z Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Emílie Čopíkovej zo dňa 07.11.2013 č. XXD/XXX/XXXX,
Dnot/XXX/XXXX je zrejmé, že pôvodný dlžník, pán P. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná v 2. rade
ako dedička nadobudla aktíva v celkovej hodnote 20.275 eur. Dedička P. M., t.j. žalovaná v 1. rade

nadobudla pasíva vo výške 4.792. Čistá hodnota dedičstva bola vo výške 15.483 eur.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska dlhov nie je rozhodujúce,
či v čase prejednania dedičstva boli známe. Nie je relevantné, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa aich rozsah známy dedičom v dobe nadobudnutia dedičstva alebo či vyjdú najavo až neskôr, či konkrétny
dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v konaní o dedičstve, alebo nie.

16. V rozhodovanom prípade žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania v odvolacom konaní.
V priebehu konania pred súdom prvej inštancie zo strany žalovanej v 2. rade námietka premlčania
vznesená nebola a súd sa ňou preto nezaoberal.

17. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania
je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť.
Námietka premlčania práva je námietkou právnou, strana sporu je povinná ju uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa
nenariaďujepojednávanie,najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej.Zožiadnehoustanovenia

práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v
určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania
až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník,
stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda

netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 149, §153 CSP; s výnimkou, ak
by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a
dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5Cdo/120/2009).

18. Námietku premlčania je možné vzniesť kedykoľvek v priebehu konania až do jeho právoplatného

skončenia, teda aj v odvolacom konaní. Námietka premlčania nemá charakter prostriedku procesného
útoku, resp. procesnej obrany, ale ide o námietku, ktorá má hmotnoprávne dôsledky prejavujúce sa v
tom, že ak bola vznesená dôvodne, došlo k zániku nároku, teda subjektívne právo vznesením námietky
premlčania prestalo byť vynútiteľné.

19. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platí, že pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

20. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty v občiansko-právnych vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky práva a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje

povinnosti. 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento
deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť
dôvodne podaná žaloba na súd. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená
osoba (veriteľ) by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne vedel alebo
nevedel o svojom práve.

21. Právo dovolať sa premlčania nie je viazané na určitého dlžníka, ale patrí ktorémukoľvek dlžníkovi
z daného právneho vzťahu. Ak sa teda zmení osoba dlžníka (smrťou, prevzatím dlhu alebo inak), nový
dlžníksamôžedovolaťpremlčaniazarovnakýchpodmienokakopôvodnýdlžník.Zmenavosobedlžníka
a veriteľa teda nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Aj v prípade zmeny subjektov záväzku plynie

ďalej, ako keby k zmene nebolo došlo. Pritom nie je rozhodujúce, z akého dôvodu k zmene v osobe
veriteľa alebo dlžníka došlo, t.j. či ide o zákonný prechod alebo zmluvný prevod práv či povinností. Preto
v prípadoch, keď dôjde k zmene v osobe subjektu práva či povinnosti (napr. na základe nadobudnutia
dedičstva podľa § 460 a nasl.), započítava sa právnemu nástupcovi tá časť premlčacej doby, ktorá už
uplynula jeho právnemu predchodcovi.

22. Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá alebo inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť
nasledujúcimdňompovznikudlhu.Akdobaplnenianiejeurčenázákonom,rozhodnutímalebozmluvou,
splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (v tomto prípade právny predchodca žalobcumimoriadnu splatnosť vyhlásil 08.10.2009), pričom platí, že ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť
dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný
prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby

deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (po vyhlásení splatnosti dlhu 08.10.2009
a nasledujúci deň). Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 07.11.2016, a teda nárok je preto
potrebné považovať za premlčaný. Odvolací súd považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú.

23. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o uložení

povinnosti žalovanej v 2. rade uhradiť žalobcovi 400 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z
dlžnej sumy ročne od 16.12.2010 do zaplatenia tak, že žaloba sa zamieta.

24. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok v jeho vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol,
odvolací súd zrušil súvisiaci výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade a o náhrade
trov konania medzi týmito stranami sporu nanovo rozhodol.

25. O trovách celého konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že žalovaná v 2. rade bola úspešná, no v priebehu celého konania jej žiadne preukázateľné
trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o
priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).