Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210508
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316210508.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej v 1. rade
P. M., nar. XX. X. XXXX, O. H. XX, O. H. a žalovanej v 2. rade Y. F., nar. X. X. XXXX, Q. XXXX/XX, X.,
o zaplatenie 682,22 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 400 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 16.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi, vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré vydá po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

Žalovanej v 1. rade, vo vzťahu žalobcovi, právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 7. 11. 2016 na tunajší súd žalobu mailom, ktorú doplnil poštou dňa 9. 11. 2016
a ktorou žiadal žalované v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi sumu 400 eur,
vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 15. 12. 2010 vo výške 244,04 eur, poplatky za zaslané
upomienky 38,18 eur, úrok 29,5% ročne zo sumy 400 eur odo dňa nasledujúceho po 15. 12. 2010 do
zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 400 eur odo dňa nasledujúceho po dni 15. 12. 2010
a náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. 4. 2009 právny
predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:
31 340 890 ako veriteľ, poskytla právnemu predchodcovi žalovaných, P. F., naposledy bytom Q. XXXX/
XX, X. ako dlžníkovi, peňažné prostriedky vo výške 400 eur. Dlžník sa poskytnuté peňažné prostriedky
zaviazal vrátiť veriteľovi v splátkach, pričom jednotlivé splátky boli splatné v zmysle listiny „Aktuálny stav
úveru č. XXXXXXXXXX“, kde táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému pôvodného
veriteľa. Pôvodný dlžník svoju povinnosť splácať úver nesplnil a preto sa celý jeho záväzok vrátane

príslušenstva stal predčasne splatným, pričom pôvodný veriteľ toto právo využil a pôvodného dlžníka
vyzval na splatenie dlžnej sumy. Napriek upomienkam dlžník svoj záväzok nesplnil s tým, že dňa X. X.
XXXX došlo k úmrtiu pôvodného dlžníka.Dedičské konanie po zomrelom poručiteľovi sa viedlo na Okresnom súde M. pod sp. zn. XXD/XXX/
XXXX, kde v zmysle osvedčenia o dedičstve, dedičia, t.j. žalované, nadobudli majetok poručiteľa vo
všeobecnej cene 25 275 eur, v čistej hodnote dedičstvo 15 483 eur.

Žalobca poukázal na ustanovenie §579 ods. 1 a §470 Občianskeho zákonníka a v tomto konaní si voči
dedičom uplatnil sumu 682,22 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny 400 eur, vyčíslených úrokov a
úrokov z omeškania ku dňu 15. 12. 2010 vo výške 244,04 eur, poplatkov za zaslané upomienky 38,18
eur, ďalej si uplatnil úrok 29,5% ročne zo sumy 400 eur odo dňa nasledujúceho po 15. 12. 2010 do

zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 400 eur odo dňa nasledujúceho po dni 15. 12. 2010
a náhradu trov konania.

Svoju aktívnu legitimáciu deklaroval tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12.
2010, uzatvorenej medzi spoločnosťou Poštová banka a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, ďalej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

24. 2. 2011 uzavretej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a
spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, ďalej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15. 12. 2014 uzavretej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 ako postupníkom
a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretej medzi spoločnosťou

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 ako postupcom a
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692
ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu.

2. Dňa 16. 2. 2017 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý doplnil žalobu a uviedol, že právny predchodca

žalobcu podal dňa 29. 9. 2010 na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s. žalobu o zaplatenie dlhu. Rozhodcovský súd dňa 31. 8. 2011 vo veci vydal rozsudok,
ktorý sa stal právoplatným 10. 10. 2011 a vykonateľným 14. 10. 2011.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámil sa s predloženými listinnými

dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver, výzvou na splatenie
úveru s príslušenstvom, osvedčením o dedičstve, aktuálnym stavom úveru, zmluvami o postúpení
pohľadávok + prílohami k týmto zmluvám + oznámeniami o postúpení pohľadávok, predsporovou
výzvou, rozhodcovským rozsudkom, spisom tunajšieho súdu pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, spisom
Okresného súdu F. pod sp. zn. XOdK/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:
31 340 890 ako veriteľ a pán P. F. ako dlžník, uzatvorili dňa 1. 4. 2009 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 400 eur pri úroku 29,5% ročne, RPMN 41,21%
a priemernej RPMN na trhu 34,49%. Dlžník sa tento úver zaviazal splatiť žalobcovi 40 mesačnými

splátkami splatnými vždy k 11. dňu v mesiaci po 16 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 11. 5. 2009 a
dátumomkonečnejsplatnostiúveru11.8.2012.Celkovávýškanákladovdlžníkapredstavuje266,80eur.

4. Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené v Obchodných podmienkach pre úver.

Podľa bodu 5.2 Obchodných podmienok, ak klient je v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok
v plnej, resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta bol
vyhlásený konkurz alebo exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné
splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane
predčasne splatným.

5. Listom zo dňa 8. 10. 2009 spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31
340 890 oznámila dlžníkovi, že ku dňu 8. 10. 2009 sa úver stáva predčasne splatným v celom rozsahu
z dôvodu, že dlžník porušil podstatným spôsobom ustanovenia zmluvy o úvere. Zároveň dlžník bol
vyzvaný k úhrade dlhu vo výške 499,52 eur do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

Z Osvedčenia o dedičstve notárky U.. B. Č. zo dňa 7. 11. 2013 č. XXD/XXX/XXXX, T../XXX/XXXX súd
zistil, že pán P. F. zomrel dňa X. X. XXXX. Všeobecná hodnota jeho majetku bola určená na sumu 20
275 eur, výška pasív 4792 eur a teda čistá hodnota dedičstva bola 15 483 eur.Ďalej z tohto Osvedčenia súd zistil, že dedička Y. F., t.j. žalovaná v 2. rade, nadobudla aktíva (osobné
motorové vozidlo v hodnote 5000 eur, 1 garáže v hodnote 2000 eur a 1 bytu v hodnote 13 275 eur,

špecifikované v tomto osvedčení) a to bez povinnosti výplaty ustupujúcej spoludedičke. Dedička P. M.,
t.j. žalovaná v 1. rade nadobudla pasíva (pohľadávka Q., a.s. W. v hodnote 160,63 eur, pohľadávka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M. v hodnote 758,39 eur a 3872,62 eur).

Z Výpisu aktuálneho stavu úveru vyplýva, že dlžník P. F. od právneho predchodcu žalobcu čerpal úver

vo výške 400 eur a nezaplatil žiadnu splátku. Ďalej z tejto listiny vyplýva, že čerpaný úver je úročený
úrokovou sadzbou 29,5% a sankčnou sadzbou za splátky vo výške 9%.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15. 12. 2010 a prílohou k tejto zmluve, spoločnosť
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupca, postúpila svoju
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na postupníka BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED,

Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea, View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B,
P.C. 6016, Larnaca, Cyprus.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 9. 12. 2014 a prílohou k tejto zmluve, spoločnosť
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea, View City,

9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca, Cyprus ako postupca, postúpil svoju
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na postupníka PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, IČO: 45
869 464.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 a prílohou k tejto zmluve, spoločnosť PRO

CIVITASs.r.o.,Bratislava,IČO:45869464akopostupca,postúpilsvojupohľadávku,ktorájepredmetom
tohto konania, na postupníka BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36
432 105.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 a prílohou k tejto zmluve, spoločnosť

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 ako postupca, postúpil
svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na postupníka BENCONT COLLECTION, a.s.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, t.j. žalobcu.

7. Predsporovou výzvou zo dňa 7. 11. 2016 bola žalovaná v 1. rade vyzvaná k úhrade sumy 1290,11

eur a k uzatvoreniu mimosúdneho zmieru.

Dňa 31. 8. 2011 pod sp. zn. G. Stály rozhodcovský súd, zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovaný P. F. bol zaviazaný, aby žalobcovi PRO
CIVITAS s.r.o. uhradil istinu 400 eur, úrok vo výške 29,5% ročne zo sumy 400 eur od 2. 6. 2010 do

zaplatenia istiny, úrok vo výške 9% ročne zo sumy 400 eur od 2. 6. 2010 do zaplatenia istiny, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru 61,34
eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti celého úveru do dňa 1. 6. 2010 vo výške 99,16 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18
eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie 33,19 eur. Na rozsudku bola vyznačená právoplatnosť

dňa 10. 10. 2011 a vykonateľnosť dňa 14. 10. 2011.

Na základe rozhodcovského rozsudku zo dňa 31. 8. 2011 pod sp. zn. G. v exekučnej veci oprávneného
PRO CIVITAS s.r.o. Bratislava proti povinnému P. F. o vymoženie 400 eur s prísl. pod sp. zn. XXEr XXX/
XXXX súdny exekútor P.. H. T. dňa 14. 12. 2011 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16. 12. 2011 pod č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 4. 2012 č.k. XCoE/XX/XXXX-XX bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s
uznesením odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 6. 2012.

Následne vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28. 2. 2013 pod č.k. XCdo/XXX/XXXX-
XX tak, že dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove odmietol.Žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola zamietnutá z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre

úver, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam oprávneného, teda aj
rozhodcovskému konaniu. Teda súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, pretože ňou bol spotrebiteľ viazaný a je v rozpore
s ustanoveniami OZ, ako aj smernice Rady EHS 93/2013. Preto je neplatná a súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia.

Pod sp. zn. XOdK/XXX/XXX7 bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14. 9. 2017 pod č.k.
XOdK/XXX/XXXX-XX vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. M. a bol jej ustanovený ako správca
G.. B. Č.. Následne však konkurz na majetok dlžníka bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu. Toto oznámenie bolo uverejnené aj v Obchodnom vestníku dňa 19. 12.
2017. Oznámením v Obchodnom vestníku o tom, že sa konkurz končí, sa v zmysle §167v Zákona o

konkurze a reštrukturalizácii konkurz zrušuje.

8. Podaniami doručenými súdu dňa 7. 3. 2018 a dňa 18. 6. 2018 žalovaná v 1. rade nesúhlasila s
podanou žalobou, pričom vzniesla námietku premlčania. Súčasne poukázala na to, že žalobca mal
svoj pohľadávku prihlásiť v dedičskom konaní pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, k čomu nedošlo. Mal na to

dostatok času, keďže dlh vymáhal už od r. 2010. Zároveň mal dostatok času aj k vymáhanie pohľadávku
od smrti pôvodného dlžníka. Postup žalobcu sa javí žalovanej v 1. rade ako účelový a špekulatívny.

9. Dňa 24. 4. 2018 žalobca súdu doručil vyjadrenie, v ktorom poukázal na ustanovenie §470 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dedičstvo tvoria nielen veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu

smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa. Dedičstvo nemá byť pre
dediča majetkovým rizikom. Preto dedič zodpovedá za pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého
dedičstva. Nezávisí, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v konaní o dedičstve, alebo nie.

Žalobcamázato,žeprávnypredchodcažalobcunebolpasívnyvprocesevymáhaniapohľadávky,keďže

pohľadávku žaloval na rozhodcovskom súde a následne podal aj návrh na vykonanie exekúcie.

V dedičskom konaní dedičia nadobudli nielen dlhy. V zmysle Osvedčenia o dedičstve bola uzatvorená
dohoda o vyporiadaní dedičstva, ktorá sa však žalobcu netýka, pretože nebol účastníkom dedičského
konaniaastoutodohodouneprejavilžiadnysúhlas.Tútodohodužalobcapovažujezaúčelovú,vrozpore

s dobrými mravmi a v rozpore s elementárnymi zásadami slušnosti a spravodlivosti, pretože dlhy zdedila
žalovaná v 1. rade a aktíva nadobudla žalovaná v 2. rade. Navyše žalovaná v 2. rade podala návrh na
vyhlásenie konkurzu. Konanie poručiteľa a jeho dedičov považuje za v rozpore s dobrými mravmi a môže
tu ísť aj o trestný čin podvodu, pretože právny predchodca žalobcu poskytol právnemu predchodcovi
žalovaných finančné prostriedky vo výške 400 eur, pričom ani pôvodný dlžník a ani jeho nástupcovia

neuhradili ani jednu splátku.

10. Žalované v 1. a 2. rade na pojednávaní zhodne uviedli, že sú dedičkami po poručiteľovi Milanovi
Popovičovi, ktorý bol ich otec. V dedičskom konaní uzatvorili dohodu, že žalovaná v 2. rade zdedila
aktíva a žalovaná v 1. rade pasíva. Mali za to, že sa dedia len pasíva, ktoré boli prihlásené do dedičského

konania,oinýchdlhochichotcanevedeli.Uviedli,žepohľadávkažalobcunebolaprihlásenávdedičskom
konaní, preto nie sú povinné ju uhradiť. O dlhoch ich otca sa dozvedeli až v rámci dedičského konania
a o dlhu voči žalobcovi až keď im boli doručované zásielky.

Žalovaná v 1. rade už niektoré menšie dlhy otca uhradila. Odmieta zaplatiť pohľadávku žalobcu

uplatnenú v danom konaní, lebo jej príde nesprávne, keď o tejto pohľadávke vôbec nevedela a až po
dlhej dobe po smrti otca a dedičskom konaní, sa zrazu objaví spoločnosť, ktorá chce od nej peniaze.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu vo vzťahu k
žalovanej v 1. rade je potrebné zamietnuť v celom rozsahu a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade je potrebné

tejto žalobe vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním

úveru úveru, okrem úrokov.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 a 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné
úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a

spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu

Poštová banka a.s. poskytla dlžníkovi pánovi P. F. na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 400
eur,ktorýsadlžníkzaviazalvrátiťprávnemupredchodcovižalobcupravidelnými40mesačnýmisplátkami
po 16 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 11. 5. 2009 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 11.
8. 2012.

Taktiež mal súd za preukázané, že dlžník porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a preto ku
dňu 8. 10. 2009 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil.

Súčasne súd mal za preukázané, že v danom úverovom vzťahu nebola uhradená žiadna splátka.

Ďalej súd mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť Poštová banka,
a.s., postúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED.
Následne táto postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť PRO CIVITAS
s.r.o., ktorá pohľadávku postúpila na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 36 432 105. Táto spoločnosť postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania,

na žalobcu. V čase postúpenia pohľadávky, táto bola splatná, preto v súlade s ustanovením §524 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka boli splnené všetky predpoklady pre postúpenie pohľadávky jednotlivými
zmluvami až na žalobcu.

Súčasne súd mal za preukázané, že dlžník P. F. zomrel a v zmysle osvedčenia o dedičstve bola

všeobecná hodnota jeho majetku bola určená na sumu 20 275 eur, ktoré zdedila žalovaná v 2. rade.
Výška pasív poručiteľa bola 4792 eur, ktoré nadobudla žalovaná v 1. rade.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a právnym predchodcom žalovaných bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda

spotrebiteľská zmluva, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s právnym predchodcom
žalovaných, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia právneho predchodcu
žalovaných v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom,bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny
predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ
záväzku upravený osobitným zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v ostatných
náležitostiach je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na tieto zmluvy je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o
spotrebiteľskýchúveroch,zákonoochranespotrebiteľaaneupravenýchotázkachObčianskyzákonníka

Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa
§54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa
priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez
ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy.

Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

13. Sporný úver bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 29,5%.
Súd má však za to, že takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernýmiúrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových
mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD,
priemerná úroková miera z úverov od 1 do 5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote

11,7191% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z

Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/
XXXX-XX.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,

ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi konania, bol vo výške 29,5% ročne, pričom
tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných
bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto

vysokom zmluvnom úroku považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutý
úrok z úveru je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v
uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná
v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto
súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.

20.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,

pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo

všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.XMI.X/XXXXzodňa31.07.2009,podľaktorého:„Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne
na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon
postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí
vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske

záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Odvolací súd vo svetle komparatistiky
poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena úverov neprevyšuje 20% (porov. príspevok „Dobré
mravy, pôžička“ v časopise Bulletin SAK, č. 7/8/2009). (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.
9. 2013 sp. zn. XCo/XXX/XXXX).

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej

úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH
3Ob816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy
teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na
rozsudok NS ČR XXCdo XXXX/XXXX. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra

2013 č.k. XCo XXX/XXXX.

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,

rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru
úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti

priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací
súdzároveňzdôrazňuje,žepokiaľsúúrokyneplatnévcelomrozsahu,nemožnoichďalejanimoderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53

ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako
absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2014.
(porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.11.2014).

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR XMCdo X/XXXX zo dňa 31.7.2009).Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. X I. XX/XXXX).

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. Súd aj v danej veci považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.

14. Poplatky za upomienky a výzvy žalobcovi nepatria z toho dôvodu, že za poplatky takéhoto

typu dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba
ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle §3 a §39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v W. (W. E.) z 21. júna 2006 č. k. X J. XX/XX, v ktorom sa uvádza, že

už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Zároveň
žalobca nepreukázal, aké reálne náklady mu vznikli v súvislosti s poplatkami. Preto z tohto dôvodu
nemožno žalobcovi nepatria poplatky.

15. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca Žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a právny predchodca žalovaných je spotrebiteľom, keďže je
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je okrem iného aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§4 ods. 2 písm. g),
i), j) zákona). V súlade s ustanovením §4 ods. 3 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy
platnej v čase uzavretia zmluvy bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve

musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto

znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

17. V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 41,21% pričom podľa
prepočtu má byť správne uvedená sadzba 34,87% (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ).
Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 400 eur, výšky splátky úveru 16 eur pri ich počte

40. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, čo má podľa §4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.
Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 25. 4. 2017.

Nesprávnej výške RPMN v Zmluve nasvedčuje aj skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. j) Zák. č. 258/2001 Z.z.. V zmluve sú
uvedené celkové náklady spotrebiteľa 266,80 eur, avšak správna výška nákladov je 624,80 eur (16 eur
mesačná splátka x 40mesačných splátok = 640 eur, kde po odpočítaní poskytnutej sumy 400 eur sú
náklady spotrebiteľa 240 eur). Podľa názoru súdu, aj táto skutočnosť spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z..

18.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a O. W..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, žežiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať

o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa

o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci I.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval

k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

19. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. g), j) a k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, resp. zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN a nesprávnu celkovú výšku
nákladov spotrebiteľa, ako aj z dôvodu, že úrok z úveru bol dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi
a poplatky za upomienky súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto veriteľovi v danom

úverovom vzťahu patrí len suma reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. Právny predchodca
žalovaných vyčerpala 400 eur a v danom úverovom vzťahu nebola uhradená žiadna splátka. Preto
žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, patrí len suma 400 eur a v prevyšujúcej
časti súd žalobu žalobcu zamietol.

20. Podľa ustanovenia §470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Žalobca žiadal žalované zaviazať na úhradu dlhu spoločne a nerozdielne. Žalované žiadali žalobu v
celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neprihlásil pohľadávku v dedičskom konaní.

Podľa názoru súdu, žalované v danej veci nie je možné zaviazať spoločne a nerozdielne, pretože sa
nejedná o solidárny záväzok žalovaných. Ich záväzok plniť vyplýva z ustanovenia §470 Občianskeho

zákonníka, v súlade s ktorým každý z dedičov zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny ním
nadobudnutého dedičstva.Postavenie dediča ako osoby zodpovednej za dlhy poručiteľa je závislé od výsledku dedičského
konania. Teda to, kto dlžníka vystrieda v jeho právnom vzťahu k veriteľovi (veriteľom), závisí
od výsledku dedičského konania. Na dediča prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli

ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú (nepatrí sem napr. plnenie, ktoré poručiteľ
mal vykonať osobne, vyživovacia povinnosť poručiteľa, povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych
predpisov atď.). Z hľadiska týchto dlhov nie je rozhodujúce, či v čase prejednania dedičstva
boli známe. Ustanovenie §470 a nasl. Občianskeho zákonníka určuje, v akom rozsahu zodpovedá dedič za záväzky poručiteľa. Miera

zodpovednosti dediča za záväzky poručiteľa je určená cenou zanechaného majetku s tým, že dedič
zodpovedá voči veriteľom poručiteľa za jeho dlhy nielen vecami a inými hodnotami, ktoré mu pripadli z
dedičstva, ale aj svojím vlastným majetkom, a to až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že súd mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade v
dedičskom konaní nadobudla len pasíva, nenadobudla žiaden majetok, preto vzhľadom na ustanovenie

§470 Občianskeho zákonníka ju nie je možné zaviazať na úhradu dlhu poručiteľa, keďže nezodpovedá
za jeho dlhy. Preto súd žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol. Obrana žalovanej v 1. rade v tom smere,
že bol voči nej vyhlásený konkurz je v tomto konaní bezpredmetná, pretože voči nej súd žalobu zamietol
vzhľadom na aplikáciu ustanovenia §470 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka žalovanej v 2. rade, táto nadobudla aktíva v celkovej hodnote 20 275 eur a žiadne pasíva.
Preto v súlade s ustanovením §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaná v 2. rade zodpovedá za
dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, pričom nie je významnou skutočnosťou, či
pohľadávka voči poručiteľovi bola prihlásená v dedičskom konaní. Rovnako uzatvorená dohoda medzi
žalovanými v dedičskom konaní nezaväzuje žalobcu, pretože on nebol jej účastníkom. Vzhľadom na

tieto skutočnosti súd zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie sumy 400 eur a to v prospech žalobcu,
na ktorého bol dlh poručiteľa postúpený zmluvami. V čase postúpenia pohľadávky, táto bola splatná,
preto v súlade s ustanovením §524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka boli splnené všetky predpoklady
pre postúpenie pohľadávky jednotlivými zmluvami až na žalobcu.

21. V danej veci len žalovaná v 1. rade vzniesla námietku premlčania. Keďže súd žalobu žalobcu voči
žalovanej v 1. rade zamietol vzhľadom na ustanovenie §470 Občianskeho zákonníka, preto vznesenou
námietkou premlčania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nebolo potrebné prihliadať.

Keďže medzi žalovanými sa nejedná o solidárny záväzok plniť, vznesenú námietku premlčania

žalovanou v 1. rade, nemožno považovať za úkon žalovanej v 2. rade a nevzťahuje sa na žalovanú v 2.
rade. Preto ani vo vzťahu k žalovanej v 2. rade sa súd námietkou premlčania nezaoberal.

22. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná v 2. rade sa dostala do omeškania so zaplatením záväzku vo výške 400 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2
Občianskehozákonníkaúrokzomeškania,ktoréhovýškajevsúladesustanovením§3ods.1nariadenia
vládySRč.87/95Z.z..Vprevyšujúcejčastipožadovanéhoúrokuzomeškania,požadovanéhonadsumu
400 eur súd žalobu žalobcu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil sumu 400 eur s prísl., kde súd žalobu žalobcu zamietol len v
nepatrnej časti príslušenstva. Teda v časti o zaplatenie istiny 400 eur súd žalobe žalobcu vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade vyhovel. Preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 2. rade patrí aj náhrada trov
konania v celom rozsahu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, preto tu by patrila náhrada
trov konania žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná v 1. rade si však náhradu trov konania
neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd vo vzťahu k žalovanej v 1. rade náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.