Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/194/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200407
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819200407.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: G., zastúpeného U. proti
žalovanému: P., zastúpenému: U., o zaplatenie 2.234,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2019, č.k. 4Csp/8/2019-118, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) a v závislom výroku o trovách
konania (výrok III.) m e n í tak, že žalobu aj v zostávajúcej časti o zaplatenie 610,31 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,31 eur od 09.04.2016 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej
inštancie, ako aj v odvolacom konaní v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 610,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 610,31 eur od 09.04.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Výrokom II. žalobu čo do zvyšku zamietol.
O trovách konania výrokom III. rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 45,38 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca Q. žalobou podanou dňa 25.1.2019
žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 2.234,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 09.04.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že žalobca je
právnym nástupcom spoločnosti I.., z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s Q. Predchodca žalobcu a
žalovaný uzatvorili dňa 14.08.2013 zmluvu o pôžičke pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol tento
žalovanému pôžičku vo výške 2.400,- eur, ktorú mal splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach v
sume po 71,28 eur až do celkovej sumy vo výške 5.132,16 eur, avšak uhradil len sumu 1.789,69 eur, čím
porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé povinné splátky riadne a včas, preto bol dňa 27.01.2016 listom
- predžalobná upomienka vyzvaný k úhrade dlžných splátok a upozornený na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru. Žalovaný dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 19.03.2016 úver zosplatnil
podľa článku 12.4 zmluvných podmienok. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu.
Uviedol, že žalovaná suma je rozdielom medzi istinou a prijatými úhradami, teda medzi sumou 4.024,11
eur a 1.789,69 eur = 2.234,42 eur. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, namietal premlčanie uplatneného nároku, keďže podľa
neho premlčacia doba začala plynúť skôr ako došlo k zosplatneniu celej pôžičky, v tomto prípade odo
dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, v dôsledku ktorej sa dostal žalovaný do omeškania. Ak žalobca

v predžalobnej upomienke uviedol ako nesplnenú splátku splatnú v mesiaci 11/2015 a ak splátka splatná
v 11/2015 bola splatná 20.11.2015, potom premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť 21.11.2015 a
uplynula dňa 21.11.2018. Prehľad splátok a úhrad nepovažoval za dostatočný dôkaz, za takýto považuje
bankový výpis a po jeho predložení sa žalovaný vyjadrí, či spochybňuje alebo nespochybňuje vykonané
úhrady.

3. Uznesením č. k. 4Csp/8/2019-61 zo dňa 13.05.2019 súd prvej inštancie pripustil, aby na miesto
prvotného žalobcu - Q., vstúpil ako žalobca - G.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, §
2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. c/, k/, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
§ 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 54a veta prvá Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré dospel k
záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. Stanami uzatvorenú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú,
na ktorú dopadá tiež zákon o spotrebiteľských úveroch. Predmetnou Zmluvou o poskytnutí pôžičky
bolo dohodnuté plnenie záväzku žalovaným v 72 mesačných splátkach po 71,28 eur mesačne, zmluva
bola uzatvorená dňa 14.8.2013, prvá splátka bola splatná dňa 20.9.2013, posledná splátka mala byť
splatná 20.8.2019. Zmluvné strany si dohodli právo veriteľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky
v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a
spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred ( Zmluvné podmienky, bod
12.4. predmetnej zmluvy), ktoré dojednanie zmluvných strán posúdil ako v súlade s ustanovením §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy. Veriteľ predžalobnou upomienku (t.j. upozornením) zo dňa 27.1.2016 oznámil žalovanému, že
eviduje voči nemu nedoplatok na splátkach spolu vo výške vo výške 277,43 eur (táto suma presahuje
výšku troch omeškaných mesačných splátok a omeškanie splátky 11/2015 k dátumu predžalobnej
upomienky je viac ako tri mesiace). Táto predžalobná upomienka (upozornenie) predchádzala možnosti
uplatnenia práva veriteľom podľa § 565 OZ splnením lehoty nie kratšej ako 15 dní. Veriteľ vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru dňom 26.3.2016. K predčasnému zosplatneniu pôžičky tak došlo ku dňu
26.3.2016. V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, preto aplikoval na premlčanie súd
prvej inštancie ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Ak sa v tomto prípade stal zročným celý dlh v
dôsledku zosplatnenia dňa 26.3.2016 (v Oznámení zo dňa 26.3.2016 sa neuvádza dátum zosplatnenia
19.3.2016), resp. dňa 19.3.2016 (podľa tvrdenia žalobcu) potom premlčacia doba začala plynúť odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. splátky splatnej dňa 20.3.2016, resp. dňa 20.2.2016. Za nesplnenú
splátku pri zosplatnení celého dlhu treba totiž považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza
zročnosti celého dlhu. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej (nesplnenej) splátky,
ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Potom ak žalobca podal žalobu dňa 25.1.2019, jeho nárok nie
je premlčaný a to s poukazom na trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka,
ktorá začala plynúť dňa 21.03.2016, resp. dňa 21.02.2016 a do podania žaloby neuplynula. K obrane
žalovaného, že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti splátky splatnej v
mesiaci 11/2015, t.j. dňa 21.11.2015 uviedol, že pokiaľ by zročnosť celého dlhu mala mať za následok
začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, posunul by sa začiatok
plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po prvej
z nich, a tým aj ku skráteniu premlčacej doby. Podľa jeho názoru nie je možná taká interpretácia
dotknutého ustanovenia, podľa ktorej by následným zosplatnením celého (nesplateného) dlhu došlo
spätne k zmene začiatku behu premlčacej doby jednotlivých splátok. Súd preto uzavrel, že nárok
žalobcu nie je premlčaný. Námietku žalovaného, že predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) tohto zákona, posúdil ako
nedôvodnú, rovnako ako spochybňovanie prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom. Mal však
za to, že žalobca má nárok len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny. Pri poskytnutej sume pôžičky
2.400 eur,- bola dohodnutá celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. pôžička 2.400,- eur + celkové
náklady spotrebiteľa 2.587,44 eur) v sume 4.987,44 eur, čo predstavuje navýšenie o viac ako 100%
sumy poskytnutého úveru, čo má pôvod vo výške ročnej úrokovej sadzby (až 32 % ročne). Hoci
maximálna výška úrokov pri úveroch v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebola žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zo zdroja www.nbs.sk súd zistil, že v

čase uzatvorenia predmetnej zmluvy - 14.08.2013, t.j. v auguste 2013 bola priemerná úroková miera
u spotrebiteľských úverov pre domácnosti poskytnutých na obdobie nad 5 rokov (ako tomu bolo v
tomto prípade) 10,31% ročne a v rovnakom období pri nových obchodoch 14,542%. Z tohto vyplýva,
že stranami dohodnutá úroková sadzba viac ako trojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Podľa §
3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd
považoval predmetnú zmluvu v časti dojednaných celkových nákladov a úrokovej sadzby za neplatnú
podľa § 39 a § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Pri tomto závere súdu má žalobca nárok len na vrátenie
istiny - poskytnutej sumy pôžičky, v tomto prípade sumy 2.400,- eur. Keďže žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 2.400,- eur a žalovaný uhradil spolu 1.789,69, rozdielom týchto súm je suma 610,31
eur, ktorú súd priznal žalobcovi a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný je v omeškaní
so zaplatením celej nezaplatenej pohľadávky žalobcu od 9.4.2016, t.j. od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 26.3.2016, keď v zmysle článku 15.2 zmluvných
podmienok zásielka sa považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Priznaná
výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci úspech v rozsahu
72,69% a neúspech v rozsahu 27,31%. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného je 45,38%, preto
žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,38%.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie proti vyhovujúcej časti
rozhodnutia (výrok I.) a závislej časti o trovách konania (výrok III.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho
zmenu tak, že žaloba bude v celom, teda aj v tomto rozsahu zamietnutá a bude mu priznaná náhrada
trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní v rozsahu 100%.
Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (nesprávne právne závery)
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčania žalobcom uplatneného
nároku v časti, ktorý mu následne aj vyhovujúcim výrokom priznal. Súd prvej inštancie posúdil, že
rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej nesplnenej splátky, ktorá bezprostredne
predchádza zročnosti celého dlhu. Vyššie uvedené právne posúdenie plynutia premlčacej doby súdom
prvej inštancie však žalovaný nepovažuje za správne. Poukazuje na znenie vety druhej ust. § 103
Obč. zákonníka, vychádzajúc z ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda súd
prvej inštancie toto nesprávne, keďže začiatok plynutia premlčacej doby neodvodzoval od splátku pre
ktorú došlo k zosplatneniu, ale od splátky, ktorá bezprostredne predchádzala zročnosti celého dlhu. Na
podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, tiež KS Trenčín. V konkrétnostiach
posudzovanej veci tak premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti splátky splatnej
v mesiaci 11/2015, ktorá bola splatnou konkrétne dňa 20.11.2015, v dôsledku čoho uplynula premlčacia
doba najneskoršie dňa 21.11.2018, pričom žaloba bola podaná až dňa 25.01.2019, z ktorého dôvodu je
celý nárok žalobcu premlčaný. Zdôraznil, že žalovaný už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 33/ rozhodnutia dôvodí tým, že v zmysle
interpretácie ust. § 103 OZ žalovaným, by došlo k skráteniu premlčacej doby, poukázal podporne na
závery rozsudku KS Trenčín sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018, ktoré s interpretáciou žalovaného
sú súladné. Podľa názoru žalovaného opačná interpretácia by znamenala, že každý veriteľ by si mohol
určovať dodatočne, na základe akej nesplatenej splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť a tak si zabezpečí
právnu istotu na úkor spotrebiteľa v podobe svojvoľného upravovania si začiatku plynutia premlčacej
doby.

6. Žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v jeho odvolaním dotknutých častiach vydané
podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým bolo žalobe v časti

vyhovené (I.) a v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) za použitia § 388 CSP zmeniť, nakoľko
v týchto častiach neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci
nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - zamietajúcej (výrok II.)
nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

9. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím v napadnutej - vyhovujúcej časti, zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi časť uplatneného nároku a to sumu 610,31 eur titulom nesplateného zostatku istiny
poskytnutého mu úveru právnym predchodcom žalobcu a prislúchajúceho úroku z omeškania (vo zvyšku
žalobu zamietol), založiac svoje rozhodnutie na záveroch, že žalovaným vznesená námietka premlčania
uplatneného nároku nie je účinnou, keď počiatok premlčania stanovil od splatnosti splátky, ktorá
bezprostredne predchádzala samotnému zosplatneniu úveru a nadväzne na rozhodol, že žalovaný má
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 45,38%.

10. Žalovaný namietal nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie, v konkrétnostiach tvrdiac nesprávnu interpretáciu ust. § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka, keď podľa jeho názoru vychádzajúc z jeho znenia začiatok premlčania nie je viazaný na
splátku, ktorá bezprostredne predchádza zosplatneniu úveru, ale na splátku v omeškaní, pre ktorú došlo
k zosplatneniu dlhu, čo v konkrétnostiach tejto veci znamenalo, že celý nárok žalobcu je premlčaný a
žaloba mala byť v celom rozsahu (teda aj v časti, ktorej súd prvej inštancie vyhovel) zamietnutá. Uplatnil
tak dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

12. Odvolací súd následne rozhodnutie súdu prvej inštancie podrobil vecnému prieskumu v rozsahu a
z dôvodu uplatneného žalovaným.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

14. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnenú, čo vo
výsledku viedlo k zmene napadnutého rozhodnutia v jeho vyhovujúcej časti a tiež v závislej časti o
náhrade trov konania (výroky I. a III.).

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 14.08.2013 bola uzatvorená medzi I. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom Zmluva o poskytnutí pôžičky pod č. XXXXXXX, na základe ktorej
bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 2.400,- eur. Zmluvné strany sa dohodli na vrátení pôžičky
v mesačných splátkach vo výške 71,28 eur s poistením, s počtom splátok 72, s konečnou splatnosťou
dohodnutou na 08/2019. V zmluve sú uvedené tiež ďalšie parametre a to: fixná ročná úroková sadzba
32%, RPMN 32%, priemerná hodnota RPMN 19,47%, celková čiastka 4.987,44 eur, celkové náklady
spotrebiteľa 2.587,44 eur.

16. Z obsahu predžalobnej upomienky zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že ku dňu 27.01.2016 eviduje k predmetnej zmluve nedoplatok na splátkach vo výške
277,43 eur, ktorý žiada uhradiť bezodkladne a súčasne ho upozornil, že ak do 05.03.2016 nedôjde k
úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka
bola doručená žalovanému dňa 03.02.2016, o čom svedčí doložená doručenka. Z prehľadu splátok
a úhrad vyplýva, že prvá splátka bola splatná 20.09.2013, posledná splátka mala byť splatná dňa
20.8.2019 vychádzajúc z toho, že v predmetnej zmluve sa uvádza termín konečnej splatnosti
08/2019. Žalovaný uhradil žalobcovi spolu čiastku 1.789,69 eur.

17. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.03.2016 predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že jeho dlh z predmetnej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu, pretože dlžné splátky
v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke neuhradil riadne a včas.

18. Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvu so žalovaným uzatvorila I., žalobu podala pôvodne Q. a v
súčasnosti v procesnom postavení žalobcu vystupuje G.. k čomu odvolací súd zistil z obsahu spisového
materiálu nasledovné:

19. V Notárskej zápisnici č. N XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 spísanej notárkou U.. S. C. je obsiahnutý
Projekt rozdelenia zlúčením uzavretý dňa 11.12.2017 medzi spoločnosťami I. (veriteľom žalovaného)
ako zanikajúcou spoločnosťou a Q., a.s. ako nástupnickými spoločnosťami, vychádzajúc z obsahu ktorej
právnym nástupcom veriteľa žalovaného, t.j. I. bol pôvodný žalobca t.j. Q.
20. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom - Q.. ako
postupcom a G. ako postupníkom pôvodný žalobca ako postupca postúpil súčasnému žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávky podľa ZPP spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými.
Podľa Prílohy č. 3 bola pohľadávka žalovaného identifikovaná číslom zmluvy, osobnými údajmi
žalovaného (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa bydliska) a výškou 2.234,42 eur a bola postúpená
ku dňu 16.4.2019. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2019 pôvodný žalobca oznámil
žalovanému, že svoju pohľadávku zo Zmluvy č. XXXXXXX uzavretej medzi postupcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vo výške 2.673,30 eur spolu so všetkými úrokmi a ostaným
príslušenstvom postúpil na G. ku dňu 16.04.2019. O odoslaní tohto Oznámenia svedčí doložený poštový
podací hárok zo dňa 18.04.2019 s menom žalovaného.

21. Uznesením č. k. 4Csp/8/2019-61 zo dňa 13.05.2019 súd prvej inštancie pripustil, aby na miesto
prvotného žalobcu - Q., vstúpil do konania ako žalobca - G.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
(ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
32. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

33. Podľa § 54a veta prvá Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

34. Predovšetkým v zhode so závermi súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
pochybovať o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu (a v priebehu konania to nespochybňuje
ani samotný žalobca), založeného právnym predchodcom žalobcu a žalovaným predmetnou zmluvou
zo dňa 14.08.2013, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné
prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach, pričom pri uzatváraní zmluvy
nevystupoval v rámci svojej podnikateľskej, alebo obchodnej činnosti. Medzi nimi uzatvorenú
zmluvu teda správne posúdil súd prvej inštancie, vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu
(predchodca žalobcu - dodávateľ, žalovaný - spotrebiteľ) ako spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podriadenú normám spotrebiteľského práva a zároveň tiež režimu
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

35. Rovnako sa odvolací súd identifikuje s tým, že boli splnené zákonné predpoklady pre platné
zosplatnenie celého dlhu tvrdené žalobcom a vykonané právnym predchodcom žalobcu, keďže
žalobca v predmetnom spotrebiteľskom spore preukázal dodržanie postupu vyžadovaného ust. § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Možnosť predčasného zosplatnenia si strany
zmluvy dojednali v bode 12.4. článku VIII. zmluvných podmienok obsiahnutých v samotnej zmluve.
Žalobca doložil do spisu upozornenie - Upomienku zo dňa 27.1.2016, ktorou upozornil žalovaného na
omeškanie so zaplatením splátky splatnej v 11/2015, ktorú ak neuhradí, môže pristúpiť k predčasnému
zosplatneniu dlhu a súčasne ho upozornil, že eviduje voči nemu nedoplatok v celkovej výške 277,43 eur
(ktorá suma presahuje výšku troch omeškaných mesačných splátok, ktoré upozornenie (oznámenie)
predchádzalo v lehote nie kratšej ako 15 dní, následnému samotnému uplatneniu práva
veriteľa na zosplatnenie zostatku dlhu vykonaného listom zo dňa 26.03.2016 (Oznámenie o vyhlásení
okamžite splatnosti úveru dňom 26.03.2016). Skutočnosť, že sa tieto listiny dostali do dispozičnej sféry
žalovaného, tento nespochybňoval.

36. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným a tiež vzhľadom na ustanovenie § 54a veta
prvá Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, účinného od 05.12.2018 a na prechodné ustanovenie
§ 847v Občianskeho zákonníka, podľa ktorého konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov

a na začatie konania v tejto veci dňa 25.1.2019, súd prvej inštancie správne tiež primárne skúmal, či
uplatnený nárok žalobcu je, alebo nie je premlčaný.

37. Posúdením rozhodujúcich skutočností, však odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva
názor, že nárok žalobcu je v celom rozsahu (teda aj v časti, ktorý žalobcovi súd prvej inštancie výrokom
I. priznal) premlčaný, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu aj v zostávajúcej časti, o zaplatenie 610,31
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,31 eur od 09.04.2016 do zaplatenia, ktorej
súd prvej inštancie odvolaním napadnutou časťou rozhodnutia vyhovel, zamietnuť.

38. Vychádzajúc z ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, čo
znamená, že táto začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to už odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Je teda zrejmé, vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia, že
začiatok premlčacej doby sa neviaže na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, či splatnosť
splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu (ako v tomto prípade nesprávne posúdil súd prvej
inštancie), či na možný aj prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne
zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh.
I keď vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka má dodávateľ v prípade spotrebiteľskej zmluvy
povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie v zmysle § 565 OZ ešte 3 mesiace od
omeškania so zaplatením splátky, na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať
odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky v zmysle § 103 veta druhá OZ, to nič nemení. Odlišný názor
súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje vyhovujúce rozhodnutie v tejto otázke, dôvodiac tiež tým, že
touto interpretáciou by došlo k skráteniu premlčacej doby, bol už opakovane predmetom posudzovania
odvolacieho súdu v obdobných veciach (príkladmo rozsudok KS Trenčín pod sp. zn. 19Co/42/2017 zo
dňa 18.01.2018), keď sa s týmto sa nestotožnil a uzavrel, že je síce pravdou, že zákonodarca týmto
spôsobom interpretácie (rozumej prijatej odvolacím súdom) de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto
prípad o 3 mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte
zosplatniť dlh, lebo by porušil ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný
inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne za predpokladu,
že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením
premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať
svoje práva, s ktorým názorom sa plne identifikuje odvolací súd tiež v posudzovanej veci, keďže nemá
žiadny dôvod sa od neho odchýliť. Tak ako v uvedenej veci, tak aj v tomto prípade, bola premlčacia
doba v trvaní de facto takmer tri roky dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na
plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Odvolací súd sa tak plne identifikuje s názorom
odvolateľa, že opačná interpretácia by znamenala, že každý veriteľ by si mohol určovať dodatočne,
na základe akej nesplatenej splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť a tak si zabezpečiť právnu istotu
na úkor spotrebiteľa v podobe svojvoľného upravovania si začiatku plynutia premlčacej doby, čo je
však z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami, ako ani vo svetle ochrany práv
spotrebiteľa neudržateľným.

39. V okolnostiach posudzovanej veci tak bolo potrebné vychádzať z toho, že okamžitá splatnosť
úveru bola vyhlásená v nadväznosti na neuhradenú splátku splatnú v mesiaci 11/2015 (vychádzajúc
z upozornenia - upomienky zo dňa 27.01.2016), ktorej splatnosť nastala dňom 20.11.2015, teda
dňom nasledujúcim, t.j. 21.11.2015 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie si celého
nesplateného a zosplatneného dlhu žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi), ktorá uplynula dňom
21.11.2018 a keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 25.01.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej
doby, nebolo možné nárok žalobcu aj v časti žaloby, ktorej súd prvej inštancie výrokom I. vyhovel,
považovať za iný ako za premlčaný, indikujúci k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, z ktorého dôvodu
nebolo možné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) považovať za
správne.
40. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej - vyhovujúcej časti (vo výroku I.) zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho potvrdenie, ani zrušenie.

41. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že týmto rozhodnutím nebolo dotknuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej zamietajúcej časti, keďže táto suspenzívnym
odvolacím účinkom dotknutá nebola, čo v sumáre znamená, že žalobe ako celku vyhovené nebolo.

42. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, rozhodol podľa §
396 ods. 2 CSP súčasne o nároku na náhradu trov konania, a to tak na súde prvej inštancie, ako aj
na odvolacom súde.

43. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Vychádzajúc z toho, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný,
ktorú náhradu trov konania aj požadoval a z obsahu spisu mu tiež vznik trov vyplynul, rovnako ako v
odvolacom konaní, odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi
vzhľadom na jeho plný úspech tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 396 ods. 2 CSP).

46. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.