Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 3, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208463
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616208463.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným
zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186,
proti žalovanej C. U. Z., nar. X. XX. XXXX, bytom G. U., F. XXX/X, v spore o zaplatenie 6186,90 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5060,14 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 4040,73 eura od 24. 10. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš elektronicky dňa 2. 12. 2016, doplnenou v
listinnej podobe dňa 5. 12. 2016, sa pôvodný žalobca (F. F., a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia
4040,73 eura, úroku z omeškania vyčísleného do 23. 10. 2016 vo výške 2955,89 eura, úroku vo výške
15,64 % ročne zo sumy 4040,73 eura od 24. 10. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 4040,73 eura od 24. 10. 2016 do zaplatenia, sumy 2146,17 eura, úroku z omeškania

vyčísleného do 23. 10. 2016 vo výške 1485,44 eura, úroku vo výške 17,9 % ročne zo sumy 2146,17
eura od 24. 10. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2146,17 eura od
24. 10. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 20. 3.
2012 uzatvoril zmluvu o spotrebnom úvere číslo XXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške
5000 eur. Žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala splatiť v splátkach vo výške 120,64 eura, do 20. 3.
2017. Nakoľko svoje povinnosti splácať úver riadne a včas si neplnila, ku dňu 13. 12. 2013, v súlade
s čl. 4 odsek 4 zmluvy o úvere, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ku dňu 23. 10. 2016 pozostávala

dlžná suma z istiny vo výške 4040,73 eura a úroku z omeškania vo výške 2955,89 eura. Dňa 31. 1.
2006 uzatvoril so žalovanou zmluvu o bežnom účte. Jednostranným vyhlásením zo dňa 19. 7. 2007
stanovil výšku úverového rámca na bežnom účte v sume 2323,57 eura. Nakoľko žalovaná si nesplnila
povinnosti, zmluvu vypovedal a vyzval ju na zaplatenie všetkých peňažných nárokov do 26. 2. 2014.
Žalovaná doposiaľ nepovolené prekročenie úverového rámca nevyrovnala. Ku dňu 23. 10. 2016 dlžná
suma pozostávala z istiny vo výške 2146,17 eura a úrokov z omeškania vo výške 1485,44 eura.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 6. 2. 2017, pôvodný žalobca uviedol, že suma vo výške
2955,89 eura, označená v žalobe ako úrok z omeškania, je súčtom riadneho úroku do zosplatnenia
úveru, riadneho úroku od 4. 12. 2013 do 23. 10. 2016 a úroku z omeškania. Označenie „úrok zomeškania“ používa z dôvodu zjednodušenia výpočtov vo svojom účtovníctve. Úver, poskytnutý na
základe zmluvy o bežnom účte, bol poskytnutý formou kontokorentného úveru.

3. Žalovaná vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 15. 11. 2017, uviedla, že uznáva
dlh, ale nevie, ako ho splatí. S celou sumou nesúhlasí, nakoľko nie je všetko doložené, suma nesedí
s dlhom. V roku 2014-2015 dostala na účet sumu 6500 eur zo Sociálnej poisťovne pre jej postihnutú
dcéru na nákup vozidla. V predložených listinných dôkazoch sa táto suma nenachádza. Všetky peniaze
vzal exekútor banky. Nevie, kam peniaze odišli a komu.

4. Žalobca nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a ku
vyjadreniu žalovanej ku podanej žalobe sa v súdom určenej lehote nevyjadril.

5.Uznesenímzodňa1.2.2018,č.k.10Csp/130/2016-77,súdrozhodolopokračovanívsporesprávnym
nástupom pôvodného žalobcu, ktorým je obchodná spoločnosť P. V. F., a. s., z dôvodu zániku pôvodného

žalobcu počas konania.

6. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 29. 8. 2018, žalobca uviedol, že zmluva o bežnom účte zo
dňa 31. 1. 2006 nie je predmetom konania. V konaní sa domáha zaplatenia kontokorentného úveru číslo
XXXXXXXXXX. Jednostranným vyhlásením zo dňa 19. 7. 2007 bol žalovanej poskytnutý kontokorentný

úver, pričom tento stav aprobovala žalovaná uzavretím dodatku č. 1 zo dňa 2. 8. 2007 a dodatku č.
2 zo dňa 16. 5. 2008. Uvedeným spôsobom došlo ku kreovaniu zmluvy o kontokorentnom úvere. Pre
posúdenie nároku na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere nie sú potrebné všetky
výpisy z účtu počas celej histórie čerpania kontokorentného úveru. Splatnosť zmluvy o kontokorentnom
úvere nastala dňa 26. 2. 2014, a to uplynutím lehoty na uhradenie pohľadávky. Jeho právny predchodca

bol oprávnený vypovedať zmluvu o kontokorentnom úvere s okamžitou účinnosťou v súlade s čl. 1.3.4.
Všeobecných obchodných podmienok Ľudovej banky, a. s. Uvedenú možnosť využil a žalovanej určil
dodatočnú lehotu na plnenie do 26. 2. 2014. Úroky z omeškania zo zmluvy o kontokorentnom úvere
vo výške 1485,44 eura boli vypočítané pri použití sadzby 23,4 % ročne z aktuálne dlžnej istiny ako
súčet mesačne zúčtovaných úrokov z omeškania za príslušný mesiac, od 1. 9. 2013 do 23. 10. 2016.

Pohľadávkazozmluvyokontokorentnomúverebolakudňu15.12.2016odpísanázúčtovnýchdôvodov,
pričom stav úrokov z omeškania ku dňu odpísania pohľadávky predstavoval 1570,64 eura.

7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas

doručené. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25. 6. 2018 ospravedlnila z dôvodu náhleho
ochorenia dcéry a súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Neúčasť na pojednávaní dňa
3. 9. 2018 neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi.

8. Advokát žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Poukázal na to, že všetky

relevantné skutočnosti pre posúdenie žalovaného nároku vyplývajú z predložených listinných dôkazov.
Vyčíslené úroky z omeškania vo výške 1485,44 eura zo zmluvy o kontokorentnom úvere predstavujú
riadne úroky do zosplatnenia, t. j. do 26. 2. 2014, riadne úroky od 27. 2. 2014 do 23. 10. 2016 a úroky
z omeškania. Tvrdenie žalovanej o poukázaní sumy vo výške 6500 eur na jej účet z výpisov z účtu
žalovanej nevyplýva.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

XX. X. F., a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 20. 3. 2012 zmluvu o spotrebnom úvere

číslo XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5000 eur. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver, spolu s dojednaným úrokom vo výške 15,64 % ročne, vrátiť v 60 mesačných splátkach
vo výške 120,64 eura, s konečnou splatnosťou úveru 20. 3. 2017. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 18,31 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 21,06 %. V čl. 4 ods. 4.
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak banka vyhlási predčasnú splatnosť úveru, je pohľadávka banky

splatná dňom uvedeným v oznámení/vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Prílohou č. 1 k zmluve bol
aj prehľad poplatkov, podľa ktorého predstavoval poplatok za poskytnutie úveru 50 eur a poplatok za
vedenie a správu úverového účtu mesačne 2,20 eura. Dňa 13. 11. 2013 vyhlásila F. F., a. s. predčasnú
splatnosť úveru, ku dňu 3. 12. 2013 a vyzvala žalovanú na úhradu dlhu v celkovej výške 4206,93 eurado 2. 12. 2013. Podľa prehľadu splátok úveru číslo 602249, uhradila žalovaná na úver spolu 2116,58
eura, nezaplatená istina predstavuje 4040,73 eura a nezaplatené úroky ku dňu 17. 2. 2014 53,88 eura.
Podľa žalobcom predloženého prepočtu úrokov za úver od 20. 8. 2013 do 4. 12. 2013 predstavovala

výška nezaplatených úrokov ku 4. 12. 2013 53,88 eura, pričom úroky boli vyčíslené za obdobie od 3. 12.
2013 do 4. 12. 2013 vo výške 1,64 eura. Podľa žalobcom predloženého prepočtu úrokov z omeškania,
predstavovala výška úrokov z omeškania za obdobie od 21. 6. 2013 do 23. 10. 2016, pri úrokovej sadzbe
8,75 % ročne, zo sumy dlžnej istiny, 1039,93 eura.

11. Dňa 19. 7. 2007 Ľ. V., a. s. jednostranne vyhlásila výšku kontokorentného úveru k zmluve o bežnom
účte v Sk k programu služieb číslo XXXXXXXXXX/XXXX, uzavretej dňa 31. 1. 2006, vo výške 15.000
Sk, s úrokovou sadzbou 14 % ročne. Dňa 2. 8. 2007 uzatvorili Ľ. V., a. s. a žalovaná dodatok č. 1 k
zmluve o kontokorentnom úvere z 19. 7. 2007, v ktorej si dojednali zmenu výšky úveru na 50.000 Sk.
Dňa 16. 5. 2008 uzatvorili dodatok č. 2 k zmluve o kontokorentnom úvere, v ktorom si dojednali zmenu
výšky kontokorentného úveru na 70.000 Sk. Podľa čl. 5.16. písm. a) obchodných podmienok X. F., a. s.

k bežným účtom v Eurách, je pri neplnení dohodnutých podmienok banka oprávnená zastaviť čerpanie
úveru a vypovedať zmluvu o úvere. Dňa 6. 2. 2014 F. F., a. s. vypovedala zmluvu o kontokorentnom
úvere, z dôvodu evidovania povoleného čerpania spolu s nepovoleným debetným zostatkom v celkovej
výške 2502,58 eura a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 26. 2. 2014. Z výpisu z bežného účtu
žalovanej číslo XXXXXXXXXX za obdobie od januára 2011 do júna 2012 a od októbra 2012 do februára

2014, t. j. do výpovede zmluvy o kontokorentnom úvere, mal súd preukázanú celkovú sumu výberov z
účtu, t. j. výberov z bankomatu, platby z účtu, platby platobnou kartou, v sume 24.382,31 eura a celkovú
sumu vkladov na účet vo výške 27.588,69 eura. Podľa čl. 1.3.4 Všeobecných obchodných podmienok
Ľ. V., v prípade závažného porušenia dohodnutých podmienok, najmä v prípade, ak klient nevyrovná
debetný zostatok na účte do 30 dní od jeho vzniku alebo keď je dôvodné podozrenie z falšovania

bankových alebo úradných listín, má banka právo zmluvu o účte vypovedať s okamžitou účinnosťou.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere, t. j. 20.
3. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

20.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v časti uplatneného
nároku zo zmluvy o spotrebnom úvere čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú

dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že
právny predchodca žalobcu (X. F., a. s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5000 eur. Nakoľko zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení
zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy

nekonalavrámcipredmetupodnikateľskejčinnosti,čovyplynulonajmäzoznačeniažalovanejvzmluve),
jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o
spotrebiteľskomúvere.Zmluvabolauzatvorenávpísomnejformeaobsahovalavšetkynáležitostiurčené
v zákonnom ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaná si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere, konkrétne povinnosť uhrádzať dojednané splátky úveru riadne a včas,

neplnila, čo taktiež nebolo medzi stranami sporu sporné a vyplynulo to aj z prehľadu splátok úveru,
predloženého žalobcom, právny predchodcu žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 3.
12. 2013. Medzi stranami sporu nebolo sporné oprávnenie právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v dôsledku omeškania s plnením splátok dlhu. Uvedená skutočnosť
nepriamo vyplývala aj z dojednania v čl. 4 ods. 4 zmluvy o úvere, v ktorom sa zmluvné strany dojednali,

že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je pohľadávka splatná dňom uvedeným v oznámení.
Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok,
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5060,14 eura, pozostávajúcich z nezaplatenej istiny
úveru vo výške 4040,73 eura, úrokov vo výške 52,24 eura a úrokov z omeškania vo výške 967,17 eura.
Medzi stranami sporu nebola sporná výška nezaplatenej istiny úveru ku dňu splatnosti úveru. Výška

nezaplatenej istiny úveru vyplynula aj z prehľadu splátok úveru, predloženého žalobcom. Súd priznal
žalobcovi aj právo na zaplatenie dojednaného úroku z úveru, avšak len ku dňu účinnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, t. j. k 3. 12. 2013. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté
peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je

splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú
náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013,
č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26.
3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov

zo splátok úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. za
obdobie po splatnosti úveru. V časti uplatneného úroku za obdobie od 4. 12. 2013 preto súd žalobu
zamietol. Podľa prepočtu úrokov za úver, predloženého žalobcom, predstavovala výška nezaplatených
úrokov ku dňu 4. 12. 2013 53,88 eura, pričom za obdobie od 3. 12. 2013 do 4. 12. 2013 bol úrok
vyčíslený na 1,64 eura. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 52,24 eura,

t. j. po odpočítaní úroku v sume 1,64 eura za obdobie od 3. 12. 2013 do 4. 12. 2013, teda po splatnosti
úveru. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Pri výpočte úrokov z omeškania súd
vychádzal z výpočtu úrokov z omeškania, predloženého žalobcom, z ktorého vyplynulo, že žalobcavyčíslil úroky z omeškania za obdobie od 21. 6. 2013 do 23. 10. 2016 v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy
dlžnej istiny. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny
vzťah, prislúchali žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa občianskoprávnych predpisov. Preto súd

priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy dlžnej istiny 64,51 eura od 21. 6.
2013 do 23. 7. 2013, čo činí 0,49 eura, zo sumy 131,67 eura od 24. 7. 2013 do 1. 8. 2013, čo činí 0,27
eura, zo sumy 4,51 eura od 2. 8. 2013 do 21. 8. 2013, čo činí 0,02 eura, zo sumy 70,80 eura od 22. 8.
2013 do 21. 9. 2013, čo činí 0,51 eura, zo sumy 137,98 eura od 22. 9. 2013 do 22. 10. 2013, čo činí 0,99
eura, zo sumy 207,96 eura od 23. 10. 2013 do 21. 11. 2013, čo činí 1,45 eura a vo výške 8,25 % ročne

zo sumy 276,77 eura od 22. 11. 2013 do 4. 12. 2013, čo činí 0,81 eura a zo sumy 4040,73 eura od 5. 12.
2013 do 23. 10. 2016, čo činí 962,63 eura, spolu 967,17 eura a v zostávajúcej časti vyčíslených úrokov
z omeškania podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd taktiež priznal žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy dlžnej istiny, t. j. zo sumy 4040,73 eura od 24. 10. 2016 do zaplatenia.

23. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods.
2 neustanovuje inak.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere, t. j. k 19. 7. 2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

25. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

29. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku zo
zmluvy o kontokorentnom úvere v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť.

Žalobca v spore tvrdil, že žalovanej poskytol kontokorentný úver jednostranným vyhlásením zo dňa 19.
7. 2007, pričom žalovaná stav potvrdila uzavretím dodatkov k zmluve o kontokorentnom úvere. Žalovaná
uzavretie zmluvy o kontokorentnom úvere nerozporovala, rozporovala len výšku uplatneného nároku.
Žalobca v spore nepreukázal, že jeho právny predchodca so žalovanou platne dojednal povinnosť
žalovanej platiť z poskytnutého úveru úrok a jeho výšku ako aj, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva

o kontokorentnom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z
listinných dôkazov, predložených žalobcom, mal súd preukázanú len skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu dňa 19. 7. 2007 jednostranne určil výšku úveru (úverového rámca) a výšku úroku. Jednostranné
vyhlásenie veriteľa však nie je možné považovať za zmluvné dojednanie. Napriek tomu, že následne
boli ku zmluve o kontokorentnom úvere uzavreté dodatky medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou č. 1 a č. 2 (z existencie a označenia ktorých je možné nepriamo vyvodzovať uzavretie
zmluvy o kontokorentnom úvere), opätovne v nich absentovalo dojednanie o povinnosti žalovanej
platiť z poskytnutých prostriedkov úrok a jeho výške, ako aj dojednanie o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Absenciu dojednania údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon o SÚ sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov žalobcovi prislúchalo

len právo na zaplatenie (vrátenie) prostriedkov reálne čerpaných žalovanou. Pri výpočte uvedenej sumy
súd vychádzal zo žalobcom predložených výpisov z účtu. V tejto súvislosti súd uvádza, že napriek
tomu, že žalobca bol vyzvaný na predloženie výpisov z účtu žalovanej od kalendárneho mesiaca, v
ktorom sa prvý krát dostala na účte do záporného zostatku, predložil len výpisy z účtu od 1. 1. 2011,pričom podľa výpisu z uvedeného kalendárneho mesiaca už predchádzajúci výpis za december 2010
mal záporný zostatok 2359,96 eura. Keďže žalobca nepreukázal, z čoho uvedená suma záporného
zostatku pozostávala, nakoľko nepredložil súdu výpisy z účtu žalovanej za obdobie predchádzajúce

januáru 2011, súd prihliadal len na predložené listinné dôkazy, teda výpisy z účtu žalovanej od januára
2011doskončeniazmluvnéhovzťahuzozmluvyokontokorentnomúvere,vrátaneskutočnosti,ževýpisy
za obdobie od júla 2012 do septembra 2012 súdu predložené neboli. Z uvedených výpisov z účtu súd
zistil celkovú sumu výberov platbami platobnou kartou, výberom z bankomatov a úhradami z účtu vo
výške 24.382,31 eura. Medzi stranami nebolo sporné, že z účtu sa uhrádzali aj splátky úveru, ktorých

celkovú výšku mal súd preukázanú zo žalobcom predloženého prehľadu splátok úveru v sume 2116,58
eura. Celková suma platieb z účtu potom činila 26.498,89 eura. Keďže z výpisu z účtu za uvedené
obdobie mal súd preukázanú celkovú sumu vkladov vo výške 27.588,69 eura, žalobcovi neprislúchalo
zo zmluvy o kontokorentnom úvere žiadne plnenie. Už len okrajom súd poukazuje na to (odhliadnúc od
skutočnosti, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov), že pokiaľ boli na ťarchu účtu
žalovanej zaúčtované poplatky, žalobca nepreukázal ich platné individuálne dojednanie so žalovanou.

V súlade so zákonným ustanovením § 4 ods. 5 zákona o SÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ žalovaná tvrdila,
že na účet jej bola poukázaná suma 6500 eur za účelom nákupu motorového vozidla pre jej dcéru,
z predložených výpisov z účtu vyplynulo, že 16. 1. 2013 bola poukázaná na účet žalovanej suma z
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vo výške 8474,78 eura a súčasne v ten istý

deň vykonaný výber hotovosti vo výške 6000 eur.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore
úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v spore predstavoval
4040,73 eura (priznaná suma istiny bez príslušenstva), čo v percentuálnom vyjadrení činí 65 %, jeho

neúspech 2146,17 eura (suma istiny zo zmluvy o kontokorentnom úvere), čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 35 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 30 % (65 % - 35 %).
Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %. V súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.