Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118209656
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118209656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so
sídlom Senec, Lichnerova 23, IČO: 51 474 786, proti žalovanému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XX, o zaplatenie 1.903,68 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 8. júla 2019 č. k. 19Csp/97/2018-60 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.350 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.350 eur od 23.08.2018 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,82% o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 06.05.015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.500 eur so splatnosťou
úveru v 36-mesačných splátkach po 52,88 eura mesačne, celkovú čiastku, ktorú mal dlžník zaplatiť (úver
+ úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru 2.053,68 eura, predpokladaná
RPMN za úver 26,68%, ročná úroková sadzba úveru 17,45%, priemerná RPMN za úver 34,42%.).
V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, žalobca oznámil žalovanému
zosplatnenie úveru listom zo dňa 20.08.2015. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497

OZ, § 52, § 54 OZ, § 1, § 9, § 11 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj § 544 ods. 1, 2 OZ a § 517 ods. 1
OZ. Konštatoval, že zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá
pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a uzavretú úverovú zmluvu
súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Keďže sa v prejednávanom spore jedná o spotrebiteľský úver,
pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z hľadiska dodržania podstatných náležitostí v zmysle ust. §
9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Skutočnosť,
že zmluva neobsahuje niektoré náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona nespôsobuje jej

neplatnosť,absenciazákonompredpísanýchnáležitostímázanásledok,žeposkytnutýúversapovažuje
zabezúročnýabezpoplatkov(§11ods.1zák.č. 129/2010Z.z.).Popreskúmaníobsahuzmluvyzistil,že
zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. a to dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Samotnázmluva uzatvorená medzi stranami zahŕňa v podstate dve zmluvy, jednak zmluvu o úvere, ktorou sa
žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver do sumy 1.500 eur, kde žiadny údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru sa neuvádza a popri tomto klasickom úvere je tu aj ďalšia zmluva o revolvingovom

úvere, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo výške ďalších
1.500 eur za splnenia dojednaných podmienok (bod 4.2 zmluvných dojednaní). Zo zisteného skutkového
stavu vyplynulo, že medzi stranami sporu došlo len k poskytnutiu a čerpaniu tzv. klasického úveru,
pretože žalovaný ako dlžník neplnil splátky riadne. Údaj o termíne konečnej splatnosti obsiahnutý v
článku 4 bod 4.5 zmluvných dojednaní sa týka len prípadu, ak bol poskytnutý aj revolvingový úver.

Doba trvania zmluvy nie je uvedená ani v bode 9.1 zmluvných dojednaní, kde je uvedené, že zmluva o
RÚ je uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto
zmluvou o RÚ. Zvýraznil, že slovo „termín“ významovo znamená presné časové vymedzenie určené
pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho. Ak má ísť o termín konečnej splatnosti z
časového hľadiska, potom presným časovým vymedzením je uvedenie dňa, mesiaca a roka konečnej
splatnosti. Ak je tento údaj obligátornou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže byť

tento údaj vyvodzovaný spotrebiteľom z iných údajov uvedených v zmluve. S poukazom na absenciu
vyššie uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. dospel
súd k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade žalovaný požiadal o úver vo
výške 1.500 eur, bol mu však poskytnutý úver len vo výške 1.350 eur, čo deklaroval samotný žalobca
výpisom z účtu, žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu splátku, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť

len skutočne poskytnutú istinu vo výške 1.350 eur. V ďalšej časti zvlášť poukázal na zmluvnú podmienku
uvedenú v článku 8 bod 8.1 zmluvy pod názvom Sankcie, keď tento text hodnotil ako predtlačený a
vopred naformulovaný bez možnosti, aby spotrebiteľ mohol do textu konkrétnej výšky zmluvnej pokuty
zasiahnuť. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania
zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 OZ. Vzhľadom na charakter dojednania a začlenenia v texte

právneho úkonu nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná
individuálne. Preto súd žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nepriznal. Priznal žalobcovi len nárok z
požičanej istiny a vo zvyšku, teda v časti zostávajúcej istiny a vyčíslených zmluvných pokút vo výške
863,64 eura súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania počnúc
dňom 23.08.2018, kedy sa žalovaný preukázateľne nachádzal v omeškaní s vrátením požičanej sumy

žalobcoviasadzbevovýške5%ročnevsúladesust.§517ods.2OZvspojenísust.§3nariadeniavlády
č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013. V časti nároku žalobcu na ďalšie úroky z omeškania
súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, čistý úspech žalobcu
bol v rozsahu 41,82%, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny tak, že v napadnutej časti bude žalobe v celom rozsahu vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že odvolanie podáva proti výrokom II. a III. uvedeného rozsudku. Čo sa týka termínu konečnej
splatnosti úveru, z ust. článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej
splátky úveru podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ust. článku

9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving
sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru
je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca
z uvedeného zákonného ustanovenia. Na podporu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 13Co/11/2014. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15,

ktorý konštatoval, že článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/146/2017 podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V zmluvách
uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“

či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za požitia eurokonformného výkladu dospieť k
záveru,žetotoustanovenielenspresňuje,čosplátkaúveruzahrňuje.Vďalšejčastinamietalrozhodnutie
súdu prvej inštancie, v ktorej bol zamietnutý uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že
ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť. Zmluvnápokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá § 53 ods. 1 OZ. Ustanovenia a obmedzenia zmluvnej pokuty
boli dodržané a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľné.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380
CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti
náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie považoval zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a
žalovanýmdňa 06.05.2015zaspotrebiteľskúazároveňzazmluvubezúročnúabezpoplatkov.Stakýmto
právnym posúdením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Skutočnosť, že zmluva uzatvorená

medzi stranami sporu je spotrebiteľská ani jedna zo strán sporu nenamietala, žalobca namietal, že
zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované zák. č. 129/2010 Z. z., a preto ju nemožno považovať za
bezúročnú a bezpoplatkovú, keď uvádzal, že v oznámení veriteľa o schválení úveru zaslanom dlžníkovi
je uvedený údaj o dátume, splatnosti prvej splátky a z týchto dôvodov zmluva spĺňa všetky náležitosti.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na spôsob uzatvorenia a vzniku zmluvy ako takej. Z obsahu

spisu jednoznačne vyplýva, a to z písomnosti nazvanej Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 8 spisu) podpísanej žalovaným dňa 04.05.2015
a žalobcom (veriteľom - dodávateľom) dňa 06.05.2015, že žalovaný žiadosť s konkrétnym obsahom
(vyplnený bod 5 formulára) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 6, pretože v tejto časti žiadosti bolo
uvedené, že bod 6 nevypĺňajte. V čase, keď žalobca túto žiadosť/zmluvu podpisoval, táto časť formulára

vôbecnebolavyplnená,žalobcajuvyplnilažnásledneatobezúčastižalovanéhonasvojompracoviskuv
Bratislave a žalovanému sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 5 a podpísaná veriteľom s dátumom
06.05.2015. Keďže žalovanému sa táto zmluva, ktorú bolo možné považovať ako návrh na uzatvorenie
zmluvy, vrátila s presne takými istými údajmi, ako požadoval, z toho je možné vyvodiť, že žalobca tento
návrh akceptoval, a preto takto uzatvorenú zmluvu je možné považovať za platnú a písomne uzatvorenú

dňom 06.05.2015.

7. Súd prvej inštancie považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že v nej nie je uvedená
konečná splatnosť úveru. Tak ako vyššie odvolací súd konštatoval, že v zmluve o revolvingovom
úvere (č. l. 8 spisu), ktorá bola uzatvorená dňa 06.05.2015 nie je uvedená konečná splatnosť úveru

a doba trvania zmluvy. Je v nej uvedený len počet splátok 36 a výška mesačnej splátky 52,88 eura.
Nie je v nej uvedené, kedy je splatná prvá splátka, v dôsledku ktorého údaju by sa dala vyvodiť i
konečná splatnosť úveru. Žalobca namieta, že tieto skutočnosti sú uvedené v oznámení veriteľa o
schválení úveru, avšak v spisovom materiály sa takéto oznámenie o schválení revolvingového úveru
nenachádza, preto je možné vychádzať len zo zmluvy, ktorú podpísali obidve strany sporu, v ktorej tento

údaj uvedený nie je. Odvolaciemu súdu je zo svojej praxe známe, že žalobca vedie množstvo sporov
obdobného charakteru, kde pri týchto zmluvách zasielal aj oznámenie o schválení spotrebiteľského
úveruvobdobnýchprípadoch,avšakvdanomprípadesatakétooznámenienenachádzaatakýtolistinný
doklad v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedoložil. V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/
zák. č. 129/2010 Z. z. absencia náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. f/ nie je v
nej uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie.

8. V ďalšej časti žalobca namietal, že súd nesprávne vyhodnotil ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č.
129/2010 Z. z. v tejto súvislosti odvolací súd opätovne podotýka, že v danom prípade súd prvej inštancie
neposudzoval zmluvu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a preto aj odvolací dôvod, ktorý
žalobca vo svojom odvolaní namietal, na daný prípad nie je možné aplikovať, pretože z týchto dôvodov
nevyhlásil súd prvej inštancie zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. V ďalšej časti namietal, že čo sa

týka zmluvnej pokuty, táto spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom a nie je možné, aby súd na ňu
neprihliadal. I v tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie uvedené
v bode 28. rozhodnutia a ako na správne ďalej poukazuje bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného
dokazovania (§ 387 ods. 2 CSP).9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako aj v
časti náhrady trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).