Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 3, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207663
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119207663.2

Uznesenie

OkresnýsúdTrnava,vprávnejvecisporužalobcu:Čistýdeň,n.o.,Hody1369,Galanta,IČO:36084158,
zastúpený: Mgr. PhDr. Zuzana Tománková Miková, PhD., MPH., advokátka, Šancová 110, Bratislava,
protižalovanej:M..G.K.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.,Z.XXX/XX,oneoprávnenýzásahdodobrej
povesti právnickej osoby, rozhodujúc o sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.
k. 12C/75/2019-89 zo dňa 13. 01. 2020, vydanému vyšším súdnym úradníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09. 09. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. 09. 2019, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť verejne sa ospravedlniť, zdržať sa
ďalších vyjadrení na adresu žalobcu vo verejnom priestore, zaplatiť žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie v sume vo výške 60.000 Eur a nahradiť trovy konania.

2. Výzvou, č. k. 12C/75/2019-86 zo dňa 18. 12. 2019, bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu vo výške 1.796 Eur podľa položky č. 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov
Zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení v spojení s § 6 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. v lehote 10
dní. Súčasne bol žalobca poučený, že ak nebude poplatok zaplatený v určenej dobe, súd konanie s
poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení zastaví. Výzva bola

právnej zástupkyni žalobcu doručená dňa 26. 12. 2019.

3. Okresný súd Trnava vydal dňa 13. 01. 2020 uznesenie, č. k. 12C/75/2019-89, ktorým konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku zastavil a súčasne rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník, právnej zástupkyni žalobcu bolo doručené dňa 27.
01. 2020.

4. Dňa 13. 01. 2020 o 23.10 hod. (t. j. po vydaní uznesenia, č. k. 12C/75/2019-89 zo dňa 13. 01.
2020 a jeho zaslaní právnej zástupkyni žalobcu) doručil žalobca tunajšiemu súdu žiadosť o opravu
výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, nakoľko žalobca ako nezisková organizácia je od platenia
súdneho poplatku oslobodená zo zákona v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 71/1992
Zb. Na preukázanie účelu založenia žalobca predložil súdu výpis z registra neziskových organizácií.

Žalobca ďalej uviedol, že od svojho vzniku v roku 2000 nikdy nepodnikal, nevykonával činnosti, z
ktorých by dosahoval zisk, jeho príjmy boli príjmami z verejných zdrojov, všetky účelovo viazané výlučne
na poskytovanie starostlivosti o osoby závislé od návykových látok, ev. príjmy účelovo viazané z
verejných zdrojov na použitie skvalitnenia poskytovania všeobecne prospešných služieb. Rovnako v
iných konaniach, kde je nezisková organizácia Čistý deň, n. o., aktívne legitimovaná, súdny poplatok
neuhrádza.5. Proti uzneseniu, č. k. 12C/75/2019-89 zo dňa 13. 01. 2020, podal žalobca sťažnosť dňa 29. 01. 2020
a navrhol napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vo veci ďalej konať.

6. Žalobca sťažnosť odôvodnil tým, že výzvou súdu zo dňa 18. 12. 2019 bol vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 1.796 Eur. Na výzvu reagoval podaním zo dňa 13. 01. 2020, v ktorom
tvrdil, že poplatok bol vyrubený v rozpore so zákonom, keď oslobodenie neziskovej organizácie nie je
v danom prípade fakultatívne a viazané na požiadanie súdu. Oslobodenie je obligatórne na základe
zákonnej úpravy, a to v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 71/1992 Zb. Ustanovenie síce explicitne

neobsahuje legálny termín „nezisková organizácia“, avšak žalobca má za to, že zákonodarca uvedením
termínov „charitatívne“ a „humanitárne“ mal na mysli právnické osoby zriadené za účelom poskytovania
všeobecne prospešných služieb bez dosahovania zisku. Žalobca pritom poukázal na právnu úpravu
Zákona č. 71/1992 Zb. a Zákona č. 213/1997 Z. z. Žalobca má svoj účel založenia vymedzený ako
1. poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v spojení so zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 2.
poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, 3. poskytovanie sociálnoprávnej ochrany podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej

ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 4. humanitárna
starostlivosť, 5. ochrana ľudských práv a základných slobôd, 6. vzdelávanie a výchova. Žalobca ďalej
uviedol, že od svojho vzniku v roku 2000 nikdy nepodnikal, vykonával činnosti, z ktorých by dosahoval
zisk, jeho príjmy boli príjmami z verejných zdrojov, všetky účelovo viazané výlučne na poskytovanie
starostlivosti o osoby závislé od návykových látok, ev. príjmy účelovo viazané z verejných zdrojov na

použitie skvalitnenia poskytovania všeobecne prospešných služieb. Žalobca stále poskytuje všeobecne
prospešné služby, na báze samofinancovania, bez verejných zdrojov, kedy poskytuje starostlivosť
v svojpomocnej terapeutickej komunite trinástim osobám závislým od návykových látok. Rovnako v
iných konaniach, kde je nezisková organizácia Čistý deň, n. o., aktívne legitimovaná, súdny poplatok
neuhrádza. Uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré by tvorili oporu pre výrok

rozhodnutia. Žalobca namieta, že odôvodnenie je iba formálne, bez konkretizovanej aplikácie všetkých
zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na rozhodovanú vec a argumentačne sa nevysporiadava ani
s reakciou žalobcu zo dňa 13. 01. 2020 na doručenú výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku.
Zastavenie konania považuje žalobca za nezákonné. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozhodnutie
súd oprel o konanie žalobcu, ktoré označil za protiprávne s následkom zastavenia konania. Žalobca však

tvrdí, že nie žalobca, ale súd vo svojom rozhodovaní postupoval protiprávne, pretože pri rozhodovaní
o vyrubení/nevyrubení súdneho poplatku mal najprv skúmať, či v konaní je alebo nie je prítomný
zákonný dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia, súd
sa takouto možnosťou vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho túto právne rozhodujúcu skutočnosť
vylúčil. Samozrejmým následkom tohto postupu je nesprávne rozhodnutie, ktoré, ak by nadobudlo

právoplatnosť, by znamenalo upretie práva žalobkyne na prístup k súdu garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR.

7. Podľa § 239 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

8. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

9. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

10. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. Súd prvej inštancie rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (§ 248
CSP), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - žalobcom, v

neprospech ktorého bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podať sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti
(§ 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, podanú sťažnosť, ako aj ostatný obsah spisu postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) a dospel k záveru, že sťažnosť je neopodstatnená.

16. Predmetom prieskumu súdu prvej inštancie s poukazom na uplatnenú argumentáciu žalobcu bolo

posúdiť, či súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka nekonal v rozpore so zákonom, keď žalobcu
vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu a následne, keď vydal napadnuté uznesenie, ktorým
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

17. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) súdne poplatky (ďalej len
„poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodené nadácie a
charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na
ochranu spotrebiteľov.

19. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania a žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

20. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch právoplatným uznesením súdu o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť v celom rozsahu zaniká.

21. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok
za uplatnenie zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

22. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, prvostupňový súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výške poučený.

23. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje
vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o
sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu,
rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

24. Predmetom sporu je nárok vyplývajúci z neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby,
keď žalobca požaduje od žalovanej verejné ospravedlnenie, zdržanie sa ďalších vyjadrení na adresu
žalobcu a zaplatenie sumy 60.000 Eur ako primeraného finančného zadosťučinenia.

25. Na základe uvedeného však nemožno mať za to, že žalobca je oslobodený od platenia súdneho
poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch, keď toto ustanovenie vychádza
zo zásady, že od poplatku sú oslobodené verejnoprávne činnosti, teda činnosti, ktoré sa vykonávajú
vo verejnom záujme subjektmi na ten účel zriadenými. Z ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o súdnychpoplatkoch je zrejmé, že v prípade väčšiny subjektov postačí na oslobodenie od súdnych poplatkov
ich určité zaradenie, napr. štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy a pod. Pri niektorých
subjektoch však nemožno vylúčiť skúmanie jednak postavenia a podstaty činnosti, ktorú pod toto

ustanovenie zaradené subjekty vykonávajú, ako aj vecných hľadísk konkrétneho prípadu, najmä z
hľadiska, či v danom prípade ide o ochranu verejného záujmu.

26.Kvýkladuprávnychpredpisovaichinštitútovtotižnemožnopristupovaťlenzhľadiskatextuzákona,a
to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu

a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať
len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis;
na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia
ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický
a teologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný
konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (napr. I. ÚS 351/2010).

27. Účelom právnej regulácie obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch je
nesporne ochrana verejného a celospoločensky prospešného záujmu (viď uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 503/2012-10 zo dňa 23. 10. 2012).

28. V danom prípade ide o nároky vyplývajúce z neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej
osoby. Hoci žalobca predloženým výpisom z registra neziskových organizácií preukázal skutočnosť,
že je neziskovou organizáciou založenou za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb
(poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnych služieb, poskytovanie sociálnoprávnej
ochrany, humanitárna starostlivosť, ochrana ľudských práv a základných slobôd, vzdelávanie a

výchova), žalobca si však v tomto prípade uplatňuje voči žalovanému nároky vyplývajúce z
neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby (ospravedlnenie, zdržanie sa vyjadrovaní,
poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia), nie nároky vyplývajúce z verejnoprávnej činnosti,
pričom len takejto činnosti Zákon o súdnych poplatkoch v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) priznáva, a to za
splnenia konkrétnych predpokladov, osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Oslobodenie

od súdnych poplatkov nastáva pre žalobcu zo zákona iba v tom prípade, keď si žalobca v konkrétnej
prejednávanej veci uplatňuje nároky z verejnoprávnej činnosti.

29. Súd pritom podporne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. mája
2018, sp. zn. II. ÚS 229/2018.

30.Súdtedanezistil,žebyvyššísúdnyúradníkvdanomprípadenepostupovalsprávne,keďnadanúvec
neaplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch a žalobcu vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku za žalobu výzvou, č. k. 12C/75/2019-86 zo dňa 18. 12. 2019, a následne konanie
uznesením, č. k. 12C/75/2019-89 zo dňa 13. 01. 2020, pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

31. Čo sa týka námietky žalobcu, že vyšší súdny úradník sa v uznesení, č. k. 12C/75/2019-89 zo dňa
13. 01. 2020, nevysporiadal s reakciou žalobcu zo dňa 13. 01. 2020 na doručenú výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku, súd uvádza, že podanie žalobcu zo dňa 13. 01. 2020, bolo doručené súdu dňa 13. 01.
2020 o 23.10 hod., t. j. až po vydaní uznesenia, č. k. 12C/75/2019-89 zo dňa 13. 01. 2020, a jeho zaslaní

právnej zástupkyni žalobcu. To znamená, že v čase, keď vyšší súdny úradník sťažnosťou napadnuté
uznesenie vydal, podanie žalobcu zo dňa 13. 01. 2020 ešte súdu doručené nebolo.

32. Naviac súd uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces podľa § 46 čl. 1 Ústavy SR neznamená
právo na to, aby bola strana sporu pred súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jej požiadavkami, resp. s jej právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech
v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je totiž v právomoci
všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony (napr. III. ÚS 218/07, II. ÚS 567/2015).

33. Zo všetkého vyššie uvedeného mal súd za to, že sťažnosť žalobcu bola podaná nedôvodne, preto

túto vo výroku I. uznesenia zamietol, keď s postupom vyššieho súdneho úradníka sa súd prvej inštancie
stotožnil. Súd teda považuje napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka za vecne správne a
zákonné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).