Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719201207
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719201207.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkýň v 1/ rade J. Z., nar.

XX.X.XXXX, adresa pobytu A. K., R. XXX/XX a v 2/ rade E. Z., rod. W., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu
A. K., R. XXX/XX, obe zastúpené JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves,
Štefánikovo námestie 13, IČO: 50 525 158, proti žalovaným v 1/ rade Z. C., nar. XX.X.XXXX, adresa
pobytu A. K., O. XX/XX a v 2/ rade V. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu A. K., O. XX/XX, obaja
žalovaní zastúpení JUDr. Viktorom Novysedlákom, advokátom so sídlom Poprad, L. Svobodu 2674/1,
IČO: 42 029 538, v spore o zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú voči žalobkyniam v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovaným, zaplatiť žalobkyni v 1/ rade
sumu 4.240,- eur a žalobkyni v 2/ rade sumu 4.560,- eur. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa
2.9.2016 bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalovaní ako predávajúci predali
žalobkyniam ako kupujúcim rodinný dom súp č. XXX, a ktorý vykazuje vady. Podľa žalobkýň bola na
dome nevyhovujúca strecha, ktorá spôsobila škody na vnútorných častiach domu, a ktorú boli žalobkyne

nútené nechať vymeniť. Hodnotu strechy si v konaní uplatnili ako zľavu z kúpnej ceny. Podľa žalobkýň
im pri obhliadke domu nebola strecha sprístupnená a vady strechy boli žalovanými zatajené. Majú za
to, že dochádzalo k dlhodobému zatekaniu hore zo strechy a v spodnej časti zo zatajenej studne.

2. Žalovaní sa k podanej žalobe písomne vyjadrili a popreli skutkové tvrdenia žalobkýň. Uviedli, že pri
obhliadke domu žalobkyniam bola ponúknutá možnosť obhliadky podkrovia domu, čo žalobkyne odmietli
s tým, že po rebríku nepôjdu. Poukázali na skutočnosť, že žalobkyne mali možnosť si na obhliadku

zabezpečiť odborne zdatnú osobu, čo nevyužili. Dom začali žalobkyne užívať dňa 21.9.2016 a podľa ich
tvrdenia sa vada strechy prejavila až v júni 2017, t.j. po 9 mesiacoch. Ďalej žalovaní uviedli, že v zmysle
kúpnej zmluvy ani zámennej zmluvy si žalobkyne nevymienili žiadne vlastnosti rodinného domu a k
výmene strešnej krytiny pristúpili bez toho, aby žalovaným umožnili sa oboznámiť s rozsahom údajného
zatekania strechy a rozsahom poškodenia strechy, teda neumožnili žalovaným posúdiť či a v akom
rozsahu bola strecha poškodená a či vyžadovala výmenu. Podľa žalovaných pri prevzatí domu nebolo
murivo nikde zatečené a ani v zimných mesiacoch nedošlo k zatekaniu. V čase odovzdania domu nemali

žalovaní vedomosť o vadách strechy a tieto vady objektívne neexistovali. Žalovaní sú toho názoru, že
nebolo nevyhnutné vymeniť celú strechu či dokonca zmeniť druh krytiny z kanadského šindľa na plech.
Poukázali na to, že žalobcovia boli povinní urobiť všetko pre to, aby bola škoda čo najmenšia, avšak tak
neučinili. Rozsah škody tak mohol byť maximálne v hodnote opravy, avšak žalobkyne požadujú úhraduhodnoty celej novej strechy. Súčasne poukázali na to, že žalobkyne svoj nárok uplatnili ako nárok na
náhradu škody a následne požadujú zľavu z kúpnej ceny, v dôsledku čoho je tiež žaloba zmätočná a
navrhli jej zamietnutie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Q. M., T.. L. V., L. C. a P. B., ako
aj listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobkyne v 1/ rade súd zistil, že sa podanou žalobou domáha náhrady škody.

F., že počas obhliadok pred kúpou sa pýtala na strechu a boli ubezpečení, že strecha je nová,
dokonca rekonštruovaná. Potvrdila existenciu viditeľných stôp po zatečení. Počas suchého leta sa vada
neprejavila, avšak po prvom silnejšom daždi začalo do domu zatekať. Bola mokrá celá bočná stena
domu, kde sa následne objavili diery. Zatekalo do spálne cez stropné osvetlenie. Pod strechou zistili,
že je tam natiahnutá plachta a podložené vedro, pričom žalovaní mali uviesť, že pod strechou mali
uskladnený stavebný materiál - Nobasil. Na strechu je veľmi ťažký prístup, pretože sa ide cez strechu

altánku, po ktorej sa dá prejsť k podkrovnému priestoru domu. V čase obhliadky nebol však prístupný
rebrík a do podkrovných priestorov sa nahliadnuť nedalo. Za najdôležitejšiu vadu žalobkyňa v 1/ rade
uviedla zamlčanú existenciu studne v dome, na ktorú prišla žalobkyňa v 1/ rade pri vypratávaní domu,
a ktorá mala spôsobiť zavlhčenie celého domu. Studňu žalobkyňa objavila asi po jednom až dvoch
mesiacoch. Potvrdila asi 3 obhliadky domu pred podpisom kúpnej zmluvy, za účasti realitnej maklérky,

avšak vzhľadom na rozmiestnenie nábytku neboli stopy po zatečení viditeľné. Až pri maľovaní niekedy
koncom septembra 2016 žalobkyne našli stopy po zatečení. Po zistení vád od uzavretia kúpnej zmluvy
žalobkyne na vady upozorňovali žalovaných ústne. Podľa žalobkyne, pokiaľ by nedošlo k výmene
strechy, dom by nebol užívaniaschopný. Čo sa týka stavu strechy, žalobkyne si objednali obhliadku a
posúdenie stavu strachy s tým, že svedok P. B. skonštatoval na viacerých miestach poškodenie strechy

a potrebu jej kompletnej výmeny. Túto výmenu následne aj realizoval. Následne na otázku uviedla,
že fyzicky nikto žalobkyniam nebránil v obhliadke strechy, ale keď žalobkyne žalovaná v druhom rade
upozornila na popraskanú krytinu altánku, po ktorej je potrebné prejsť k podkrovným priestorom domu,
obhliadku týchto priestorov neabsolvovali. Navyše rebrík síce bol dostupný, avšak podľa žalobkyne bol
prehnitý. Potvrdila tiež, že už v čase obhliadky videli stopy po zatečení, avšak boli informované o tom,

že strecha bola rekonštruovaná. Čo sa týka studne, táto je v miestnosti v suteréne domu a je dôvodom
poškodenia podlahy a zamočenia múrov v dome.

5. Z výsluchu žalobkyne v 2/ rade súd zistil, že žalobkyne absolvovali niekoľko obhliadok domu s tým,
že po uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobkyne hneď do domu nasťahovali. Už v čase prvej obhliadky

domu videli stopy po zatečení v šatníku a v spálni a keď následne začali dom maľovať, zistili čo všetko
prehliadli, avšak boli zo strany žalovaných ubezpečené, že strecha je zrekonštruovaná a pri pohľade
zospodu sa naozaj zdala v dobrom stave. Žalobkyňa sa bála obhliadky podkrovných priestorov, nakoľko
prístupknimniejepriamozdomuapotvrdila,žežalovanáv2/radežalobkyneupozornilanapopraskanú
krytinu na streche altánku, po ktorej je potrebné prejsť. Potvrdila, že na vek strechy sa nepýtala. V čase

nasťahovania sa žalobkýň mali žalovaní stále k dispozícii kľúče, nakoľko svoje veci si odvážali postupne
a na vypratanie si dohodli lehotu 1 roka. Podľa žalobkyne v 2/ rade boli okolo stien v miestnostiach
nábytky a zatečenie nebolo viditeľné, navyše bol „suchý rok“. Pri silnejšom daždi v lete roku 2017
zatekalo do domu cez diery v streche na dvoch miestach. To zistil až oslovený P. B., ktorý následne
v decembri 2016 realizoval výmenu celej strešnej krytiny. Čo sa týka studne, žalobkyňa uviedla, že o

studni v dome taktiež nemala vedomosť.

6. Žalovaný v 1/ rade poprel skutkové tvrdenia žalobkýň a uviedol, že keďže fakticky došlo k zámene
nehnuteľností, dom bol v podstate vyprataný, nábytok bol presťahovaný do stodoly a nemôže byť
pravdou, že by boli steny v dome zakryté nábytkom. Poprel vedomosť o zatekaní do domu v čase

výmeny nehnuteľností a uviedol, že plachta bola v podkrovných priestoroch o doby, čo tam mal stavebný
materiál uskladnený syn žalovaných. Uviedol, že žalobkyne upozornil na to, že v čase dažďa zateká
okolo oplechovania komína do šatníka. Stopy po zatečení boli viditeľné. Čo sa týka studne v dome, o
tejto boli aj realitní makléri informovaní, z tejto studne bolo čerpadlom riešené splachovanie toalety. Dom
žalovaní predávali asi rok, mali 2 - 3 záujemcov. Kúpili ho asi v roku 2001 od brata žalovanej v 2/ rade O.

C., ktorý robil prestavbu domu aj strechy, o čom žalobkyne informovali. Čo sa týka prístupu k podkroviu,
žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že treba prejsť po popraskanej krytine altánku, ale je možné vybrať
6ks krytiny a vyjsť na strechu po rebríku, ktorý bol hliníkový a nie drevený. Navyše žalobkyne počas
obhliadok domu nežiadali o obhliadku podkrovných priestorov.7. Žalovaná v 2/ rade taktiež poprela skutkové tvrdenia žalobkýň a ďalej uviedla, že dom chceli predať
kvôli ochoreniu žalovaného v 1/ rade. Za účasti realitných maklérok absolvovali niekoľko obhliadok a

po dohode žalobkyňa v 1/ rade priviedla znalca, ktorému žalovaní odovzdali dokumentáciu k domu a
vykonaným prácam. Niekedy v júni 2016 žalobkyňa v 2/ rade žalovaných informovala o zatečení domu a
žalovanej v 2/ rade vynadala, preto žalovaná navrhovala stretnutie iba so žalobkyňou v 1/ rade. Nakoľko
žalobkyňa v 1/ rade odmietla stretnutie bez žalobkyne v 2/ rade, žiadne stretnutia sa neuskutočnilo.
Je pravdou, že jednu výzvu od žalobkýň neprevzali, avšak na druhú reagovali. Poukázala na to, že

žalobkyňa v 2/ rade je zo Spišského K., teda musela vedieť, že kupovaný dom nie je nový. Je pravdou,
že do domu pri prudkom daždi zatekalo okolo komína, ale žalovaný v 1/ rade so susedom to opravili.
Poukázala na to, že zatečenie bolo viditeľné, a že žalobkyne mali možnosť obhliadky celého domu a
tiež možnosť od zmluvy odstúpiť, čo nespravili.

8. Z výsluchu svedkyne Q. M. súd zistil, že táto je realitnou maklérkou a pre žalovaných hľadala

záujemcov o kúpu ich domu. Uviedla, že z dostupnej fotodokumentácie nie je žiadne zatečenie viditeľné
a že približne po roku od predaja ju žalovaní informovali, že žalobkyne žiadajú finančné vyrovnanie.
Svedkyňa absolvovala asi 10 obhliadok so záujemcami osobne a žiaden zo záujemcov nemal žiadne
výhrady. Poprela, že by boli niekde viditeľné stopy po zatečení, poprela tiež, že boli steny zakryté
vysokým nábytkom s výnimkou vyššej skrine v spálni. Potvrdila tiež, že záujemcov informovala o studni

priamo v dome. Strecha bola záujemcom sprístupnená, niektorí záujemcovia si strechu a podkrovné
priestory obhliadnuť boli. Žalobkyne si obhliadku strechy ani nežiadali. Podľa svedkyne žalovaný v 1/
rade informoval o zatečení šatníka okolo komína.

9. Z výsluchu svedka L. C., syna žalovaných súd zistil, že v predmetnom dome býval asi 12 rokov a so

strechou žiadne problémy nemali s výnimkou šatníka, kde bolo zatečené okolo komína. Potvrdil, že v
podkroví mal uskladnený stavebný materiál na zateplenie svojho domu. Uviedol, že bol prítomný aj pri
dvoch obhliadkach domu a v tom čase boli stopy po zatečení v šatníku.

10. Z výsluchu svedkyne T.. L. V. súd zistil, že ako realitná maklérka zabezpečovala pre žalobkyne kúpu

domu. Absolvovala jednu obhliadku, obhliadnutá bola aj studňa v suteréne domu, za účasti žalobkyne
v 2/ rade. Na zabezpečenie prístupu do podkrovných priestorov bol pripravený rebrík. Žalobkyne sa o
strechu nezaujímali. Nepamätala si, či v čase obhliadky bolo viditeľné zatečenie.

11. Z výsluchu svedka P. B. súd zistil, že v roku 2017 bol oslovený na obhliadku strechy domu. Strecha

bola v zlom stave a zatekala. Krokvy boli mokré, rovnako debnenie a okolo komína boli dosky prehnité.
Stav strechy vyhodnotil a navrhol jej kompletnú výmenu, nakoľko mal za to, že oprava nie je možná.
Pôvodná krytina musela byť na dome minimálne 10 rokov a bola poškodená vekom a poveternostnými
podmienkami. Potvrdil, že okolo komína sa už niekto pokúšal o opravu. Uviedol, že žalobkyňa v 2/ rade
si nepriala mať šindľovú strechu. Objednal materiál, demontoval starú krytinu a založil novú kvalitnejšiu

a trvácnejšiu krytinu.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.9.2016 súd zistil, že touto zmluvou žalovaní ako predávajúci na žalobkyňu
v 1/ rade ako kupujúcu previedli vlastnícke právo k domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku parc.
č. XXXX/X, ako aj k parcele parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcele

parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre
obec a k.ú. A. K. za kúpnu cenu 53.000,- eur. V čl. IV. bod 9 zmluvy kupujúca vyhlásila, že jej je stav
nehnuteľností dostatočne známy, so stavom sa dôkladne oboznámila a nemá k nemu žiadne výhrady.

13. Z zámennej zmluvy zo dňa 2.9.2016 súd zistil, že uvedenou zmluvou žalobkyňa v 2/ rade na

žalovaných previedla vlastnícke právo k bytu č. X v prízemí bytového domu súp. č. XX v A. K.,
zapísanému na LV č. XXXX a žalovaní na žalobkyňu v 2/ rade previedli vlastnícke právo k domu súp. č.
XXX vrátane pozemkov. Hodnoty zamieňaných nehnuteľností boli dohodnuté na sumu 57.000,- eur.

14. Z fotodokumentácie priloženej k žalobe je zrejmé, že vchod do podkrovnej časti domu je realizovaný

z vonkajšej časti a prístup je možný len zo strechy priľahlej stavby.

15. Z posudku P. B. - B. zo dňa 18.11.2017 súd zistil, že posudzujúci P. B. pri obhliadke zistil
závažné poškodenie krytiny a zatekania na drevené časti strechy ako aj poškodenie krytiny klincami,pričom dochádza k poškodzovaniu drevených častí strechy a stien domu. Fotodokumentácia zobrazuje
praskliny a poškodenia.

16. Z faktúry č. 0010 vystavenej P. B. - B. V. dňa 18.12.2017 súd zistil, že uvedený podnikateľ žalobkyni
v 1/ rade za nákup a spracovanie krytiny fakturoval sumu 3.967,94 eur.

17. Z faktúry č. 0001 vystavenej P. B. - B. V. dňa 3.1.2018 súd zistil, že uvedený podnikateľ žalobkyni v
1/ rade za nákup doplnkov demontáž starej krytiny a montáž novej krytiny fakturoval sumu 4.037,- eur.

18. Zo znaleckého posudku č. 77/2016 znalca Ing. Pavla Gejdoša súd zistil, že pre účely poskytnutia
úveru Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola hodnota domu súp. č. XXX určená na sumu 101.000,- eur. V
posudku je spomenutá studňa na dvore, nie v dome.

19. Z fotodokumentácie predloženej žalovanými súd zistil, že táto bola použitá pre potreby realitnej

kancelárie. Z fotodokumentácie je zrejmé, že v dome sa nenachádzali vysoké kusy nábytku a na
snímkoch nie sú badateľné stopy po zatečení.

20. Zistený skutkový stav sú nasledovne právne posúdil:

21. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa ust. § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že
vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy

a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

23. Podľa ust. § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno
zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže
scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

24. Podľa ust. § 501 Občianskeho zákonníka, ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ
za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.

25. Podľa ust. § 502 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov
alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady,
ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.

26. Podľa ust. § 504 Občianskeho zákonníka, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za

vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.
Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak
v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

27. Podľa ust. § 505 Občianskeho zákonníka, ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu

treba vytknúť do šiestich mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.

28. Podľa ust. § 506 ods. 1 Občianskeho zákonníka, len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je
povinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady.

29. Podľa ust. § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre
ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia
zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo
doplnenia toho, čo chýba.

30. Podľa ust. § 507 ods. 2 Občianskeho zákonníka, práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu
byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.31.Podľaust.§508ods.1Občianskehozákonníka,nárokzozodpovednostizavadyjepotrebnéuplatniť
na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol
vady u scudziteľa.

32. Podľa ust. § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo
dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci
alebo ak scudziteľ nepreukáže opak.

33. Podľa ust. § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený má právo na náhradu potrebných
nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba
uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak
právo zanikne.

34. Podľa ust. § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka, oprávnený má právo na primerané finančné

zadosťučinenie, ak svoje práva, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za
vady, úspešne uplatní na súde.

35. Podľa ust. § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje
nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

36. Podľa ust. § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

37. Podľa ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú

predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo
od zmluvy odstúpiť.

38. Podľa ust. § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov,

ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

39. Podľa ust. § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

40. Podľa ust. § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže
kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

41. Podľa ust. § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté

právo na náhradu škody.

42. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

43. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

44. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

45. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovýmzisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.

46. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to

prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

47. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané tvrdenie žalobkýň, že pred kúpou domu
nemali možnosť sa so stavom domu riadne oboznámiť. Z vykonaného dokazovania je naopak zrejmé,

že obhliadku domu absolvovali viackrát, avšak bez zabezpečenia si odborne zdatnej osoby a navyše
obhliadku podkrovia domu odmietli z dôvodu prístupu k podkroviu. Kupujúca žalobkyňa v 1/ rade pritom
v uzavretej kúpnej zmluve výslovne vyhlásila, že jej je stav nehnuteľností dostatočne známy, so stavom
sa dôkladne oboznámila a nemá k nemu žiadne výhrady. Minimálne zo znaleckého posudku č. 77/2016
mali žalobkyne vedomosť o tom, že dom je postavený v roku 1953, a že žalovaní dom kúpili v roku 2000.

Taktiež boli žalobkyne informované, že rekonštrukcia strechy predchádzala kúpe domu žalovanými, t.j.
v roku 2016 mala strecha viac ako 16 rokov.
Jednou z dôležitých zásad, ktoré sa v občianskom súdnom konaní v súčasnosti zdôrazňujú, je aj zásada
"vigilantibus iura" ("každý nech si stráži svoje práva"), z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti. V tomto smere má súd za

to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnym právam len ponúka, ale nevnucuje a práva patria
len bdelým. Pokiaľ sa teda žalobkyne z vlastného rozhodnutia či nezáujmu nestarali dôkladne o stav
kupovanej nehnuteľnosti, nemožno túto pasivitu pričítať na škodu žalovaných.

48. V konaní nebolo preukázané, že by vady strechy v čase kúpy domu žalobkyňou v 1/ rade existovali,

strany sporu len potvrdili zatečenie v šatníku po obvode komína. Zatečenie nevyplynulo ani z vyjadrení
svedkýň M. a V., nevyplýva ani z fotodokumentácie vytvorenej realitnou kanceláriou. Jediným dôkazom
predloženým žalujúcou stranou je posudok a vyjadrenie svedka B., ktorý sám výmenu strešnej krytiny
realizoval, svojim vyjadrením teda získal zákazku.
Aký bol skutočný rozsah poškodenia a či bolo nevyhnutné realizovať výmenu celej strešnej krytiny zistiť

nemožno, nakoľko žalobkyne realizovali výmenu krytiny bez toho, aby žalovaným umožnili si tvrdenia
o poškodení preveriť.
V tomto smere súd prisvedčil argumentácii žalovaných, že pokiaľ dochádza k prevodu vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy medzi fyzickými osobami v zmysle Občianskeho zákonníka tak toto
upravuje § 659 a ide o subjektívnu zodpovednosť predávajúceho. Vyžaduje sa, aby predávajúci zamlčal

úmyselne nejakú vadu predanej veci a neupozornil na to kupujúceho.
V danom prípade nebolo žalobkyňami preukázané, že vady predmetu kúpy v čase uzavretia kúpnej
zmluvy existovali, nebol produkovaný jediný dôkaz o tom, kedy vady mohli vzniknúť. Navyše svedok B.
uviedol, že k poškodeniu krytiny prispel vek a poveternostné podmienky.
Rovnako súd prihliadol na vyjadrenie svedka B., že výmenou strešnej krytiny za hodnotnejšiu a

trvácnejšiu sa dom žalobkyne v 1/ rade zhodnotil, čo v prípade náhrady škody neprichádza do úvahy
a v prípade zľavy z kúpnej ceny je takáto hodnota zľavy neprimeraná a nepreskúmateľná. Navyše z
podanej žaloby nie je zrejmé, z akého dôvodu si voči žalovaným uplatnila nárok žalobkyňa v 2/ rade,ktorá nie je vlastníčkou domu, nie je ani uvedená ako osoba, ktorá by čokoľvek platila. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.