Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2010

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/132/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610203851
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2010:5610203851.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu M. V., bytom v M., R. XXXX/X,. právne
zastúpeného advokátkou Mgr. B. K. B., so sídlom v M. S. XX,. proti žalovanému F. Š., bytom P. XXX,. v
konaní o zaplatenie 16.596,96 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 16.596,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z istiny 16.596,96 eur od 21. 01. 2010 do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.523,19 eur
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. B. K. B.,
vedený v T. B., a, s., pobočka M., číslo účtu: XXX. XXX XXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 12. 05. 2010 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal na vrátenie pôžičky 16.596,96 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 21.
01. 2010 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôžičku poskytol žalobca

žalovanému v hotovosti pred podpisom zmluvy o pôžičke, jej podpisom prevzatie pôžičky žalovaný
potvrdil. Vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky podaním z 26. 11. 2009, ktoré si žalovaný v odbernej
lehote neprevzal. Zásielka sa fikciou považuje za doručenú 21. 12. 2009. Odvtedy bol žalovaný povinný
vrátiť žalobcovi pôžičku v lehote do 20. 01. 2010.

Tunajší okresný súd dňa 02. 06. 2010 vydal platobný rozkaz č.k. 1Ro/371/2010-15, proti ktorému

žalovaný v zákonnej lehote podal odpor z 21. 06. 2010, odôvodnený tým, že v októbri 2005 sa so
žalobcom dohodol na ústnej zmluve o pôžičke vo výške 150.000,- Sk, na pôžičke 150.000,- Sk a
poslednej vo výške 200.000,- Sk, ktorá bola uzatvorená už písomne a boli do nej započítané aj pôžičky
z minulosti. Pri podpise zmluvy o pôžičke prevzal od matky žalobcu len sumu 200.000,- Sk, teda 6.639,-
eur. Zaviazal sa platiť pôžičku v 3-mesačných intervaloch v splátkach vo výške 10 % z požičanej sumy,
ktoré na základe ústneho pokynu žalobcu prevzala jeho matka alebo D. V.. V jednom prípade zaplatil
so súhlasom žalobcu osobným motorovým vozidlom zn. Nissan Primera, ktoré bolo splátkou pôžičky

vo výške 95.00,- Sk (3.153,- eur). Podľa vedomia žalovaného je vozidlo vo vlastníctve žalobcu, ktorý
ho užíva. Písomná zmluva o pôžičke z 12. 02. 2008 zahŕňala aj pôžičku z 27. 06. 2007 vo výške
3.983,27 eur. Žalobca požaduje dvakrát zaplatiť tú istú pôžičku. V čl. 1.2 zmluvy o pôžičke z 12. 02.
2008 svojím podpisom potvrdil, že pred podpisom tejto zmluvy prevzal pôžičku 500.000,- Sk. Mal za
to, že pôžička v tento deň dosiahla takúto sumu, keďže prevzal 300.000,- Sk postupne od 27. 06. 2007
do 12. 02. 2008 a 12. 02. 2008 sumu 200.000,- Sk. Ustanovenie čl. 2.1 zmluvy neobsahuje formu, akou

má veriteľ vyzvať dlžníka na vrátenie pôžičky, jej voľba bola na vôli zmluvných strán. V čl. 2.2 zmluvy
sa zaviazal vrátiť pôžičku v bydlisku veriteľa. Zmluvu pripravil a obsahovo štylizoval žalobca, ktorý
osobne nebol prítomný pri jej podpise ani pri prevzatí pôžičky 12. 02. 2008. Ak by bola žalovanému 12.02. 2008 vyplatená pôžička 500.000,- Sk, zmluvu by nebol uzatvoril. Právny úkon je neplatný podľa §
49a Obč. zák. nakoľko žalovaný ho urobil v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom

musela vedieť. Žalovaný ako dlžník pôžičku zaplatil v splátkach doručením na adresu žalobcu do 26.
11. 2009.

Súd po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom zmluvy o
pôžičke z 12. 02. 2008, zmluvy o pôžičke z 23. 09. 2008, zmluvy o pôžičke zo 14. 10. 2008, oznámení

o zrušení zmluvy o stavebnom sporení z 13. 12. 2007, s fotokópiou zmluvy o prevode vlastníctva bytu
z 13. 11. 2001, s fotokópiou kúpnej zmluvy z 22. 07. 2007, fotokópiou osvedčenia o evidencii osobného
motorového vozidla ev. č. MT-642CB Nissan Primera 20 4D, výpoveďami svedkov J. V., D. V. a I. Š.,
fotokópiou výzvy na vrátenie pôžičiek z 26. 11. 2009 a obálky, v ktorej bola táto doručovaná, zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 12. 02. 2008 žalobca a žalovaný uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke peňazí 500.000,- Sk,
keď žalovaný ako dlžník svojím podpisom tejto zmluvy potvrdil, že táto suma mu bola vyplatená v
hotovosti pred podpisom tejto zmluvy. Tieto finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť v mieste
bydliskaveriteľavlehote30-tichkalendárnychdnínasledujúcichpodoručenívýzvyveriteľa,adresovanej
dlžníkovi, na vrátenie pôžičky. Zmluva bola uzatvorená v dvoch vyhotoveniach, keď každá zo zmluvných

strán obdrží po jednom jej rovnopise. Text tejto zmluvy napísala vlastnoručne matka žalobcu J. V. podľa
zmluvy z 27. 06. 2007. Zmluva bola podpísaná v mieste bydliska žalobcu žalobcom aj žalovaným, kde
žalobca žalovanému zároveň odovzdal hotovosť 500.000,- Sk. Výšku tejto sumy určil žalovaný, ktorý
žalobcu požiadal o poskytnutie takejto pôžičky. Žalobca v minulosti získal finančné prostriedky predajom
nehnuteľností, a to 2-izbového bytu č. 26, nachádzajúcom sa na 1. poschodí vo vchode č. 7, bytového

domu súp. č. XXXX. na ulici V. v M., číslo orientačné 7. Kúpna zmluva bola uzatvorená 13. 11. 2001 a jej
vkladbolpovolenýKatastrálnycmúradomvŽ.,SprávoukatastraM.vkonaníV3071/01dňa03.01.2002.
Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 200.000,- Sk. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 19.
09.1997 OkresnýmúradomvM.,katastrálnymodboromodpredaližalobcaspolusosvojoumatkouJ.V.
akopredávajúcinehnuteľnostizapísanénaLV1487kat.úz.S.,atopozemky parc.č.761/2ovýmere428

m2, záhrada, parc. č. 761/3 o výmere 453 m2, zastavaná plocha súp. č. 684 za 500.000,- Sk. Túto kúpnu
cenu, podľa výpovede svedkyne J. V., prevzal žalobca. Žalobca navyše získal finančné prostriedky -
úspory v stavebnom sporení, ktoré mu boli vyplatené 13. 12. 2007 spolu vo výške 158.632,70 Sk. Od r.
2007 je žalobca živnostníkom a v minulosti dlhšie časové obdobie pracoval v cudzine. Prvýkrát požičal
sumu 120.000,- Sk žalovanému 27. 06. 2007, druhýkrát žalovaných 500.000,- Sk dňa 12.2.2008 a 23.

09. 2008 sumu 100.000,- Sk v menších čiastkach, dňa 14. 10. 2008 ďalších 100.000,- Sk. Pôvodne
mal získať žalovaný hypotekárny úver do 2-3 mesiacov a vrátiť žalovanú pôžičku, k čomu nedošlo. Brat
žalobcu ani jeho matka od žalovaného žiadne splátky pôžičky nepreberali. Automobil Nissan Primera
od žalovaného zakúpili rodičia žalobcu, za 90.000,- Sk v hotovosti, všetko zabezpečoval otec žalobcu.
Zmluva bola ústna. V evidencii motorových vozidiel je vedené na matku J. V.. Žalovaného žalobca

niekoľkokrát vyzýval na vrátenie pôžičky ústne - telefonicky, potom mal utajené číslo. Neprebral si ani
písomnú výzvu. Žalovaný mal viac podlžností. Predával autá, niekedy pre zárobok, niekedy z donútenia,
aby mal zdroj obživy. Údaje o vrátených pôžičkách si žalovaný poznamenával do zošita, ktorý stratil. Dňa
23. 09. 2008 účastníci (žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník) uzatvorili písomnú o pôžičke financií
vo výške 100.000,- Sk, ktoré sa zaviazal dlžník vrátiť v lehote 30-tich kalendárnych dní nasledujúcich

po doručení výzvy veriteľa adresovanej dlžníkovi na vrátenie pôžičky v miestne bydliska veriteľa. Dňa
14. 10. 2008 uzatvorili účastníci konania zmluvu o pôžičke 100.000,- Sk, ktorá bola žalovanému
vyplatená v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy a ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote 30-tich kalendárnych
dní nasledujúcich po doručení výzvy veriteľa, adresovanej dlžníkovi na vrátenie pôžičky. Zaviazal sa
vrátiť pôžičku v mieste bydliska veriteľa. Zmluva bola uzatvorená v dvoch vyhotoveniach, keď každá

zo zmluvných strán obdrží po jednom jej rovnopise. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky
písomnosťou z 26. 11. 2009 cestou svojej právnej zástupkyne, a to na vrátenie pôžičky 20.580,23 eur,
požičanej na základe zmluvy o pôžičke z 27. 06. 2007 a z 12. 02. 2008. Zásielka bola podaná na poštovú
prepravu ako doporučená do vlastných rúk na pošte v M. 01. 12. 2009. Bola uložená 03. 12. 2009 a
vrátená odosielateľovi 29. 12. 2009, po jej neprevzatí v odbernej lehote adresátom.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je o omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobe vyhovel. Žalobca preukázal existenciu
záväzkovéhovzťahu,vzniknutéhomedziúčastníkmikonania12.02.2008,atozmluvyopôžičke.Zmluva
bola uzatvorená písomnou formou a obsahuje vlastnoručné podpisy žalobcu ako veriteľa aj žalovaného
ako dlžníka. Jej predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov 500.000,- Sk. Ak sa žalovaný bránil,
že táto suma predstavuje súčet všetkých dovtedy požičaných peňazí žalobcom žalovanému, svoje

tvrdenie nepreukázal. V odpore aj na pojednávaní žalovaný tvrdil, že prvú pôžičku mu poskytol vo výške
150.000,- Sk žalobca už v roku 2005 na kúpu automobilov pre seba aj pre manželku. Túto pôžičku
podľa vlastného tvrdenia na pojednávaní vrátil za 1,5 - 2 roky, keď poskytoval splátky 60.000,- Sk
ročne. V odpore však tvrdí, že suma tejto pôžičky má byť zahrnutá v žalovanej čiastke 500.000,- Sk. Ak
by peniaze vrátil tak ako tvrdil, potom by ich prevzatie nepodpísal 12.2.2008. Ďalšiu pôžičku vo výške

150.000,- Sk mal dostať od žalobcu 28. 06. 2007 pri začatí svojej podnikateľskej činnosti. Tvrdil o nej,
že ju splácal splátkami vo výške 10 % požičanej sumy, každé 3 mesiace, pravidelne do februára 2008,
takže ju celú nevrátil. Dňa 12.2. 2008 si podľa vlastného tvrdenia požičal len 200.000,- Sk, v zmluve
bola napísaná čiastka 500.000,- Sk predstavujúca súčet týchto pôžičiek. Tu súd udáva, že žalovaný
uzatvoril písomnú zmluvu o pôžičke 12. 02. 2008 dobrovoľne, slobodne a vážne. Pred podpisom si ju

prečítal, čo nespochybnil a pokiaľ nesúhlasil s čiastkou 500.000,- Sk tam uvedenou, podľa vlastného
vyjadrenia sa nedomáhal opravy tejto sumy, zmluvu podpísal tak, ako bol jej text nachystaný. Tvrdil,
že mu matka žalobcu vysvetlila, že je to suma za obdobie od roku 2005 a keď zaplatí celú pôžičku,
mali sa dohodnúť koľko poskytne navyše. Toto tvrdenie žalobcu nepreukázala žiadna zo svedeckých
výpovedí aj keď súd prihliadal na to, že svedkovia J. V. a D. V. sú blízki príbuzní žalobcu rovnako ako

I. Š. je manželkou žalovaného. Navyše žalobca požičal žalovanému 100.000,- Sk dňa 23. 09. 2008
a 100.000,- Sk 14. 10. 2008 písomnými zmluvami o pôžičke, ku ktorým sa žalovaný na pojednávaní
26. 10. 2010 vyjadriť nevedel priznajúc, že ide o jeho podpisy. Tvrdil, že na týchto zmluvách nebol
uvedený dátum a keď ich podpísal, potom bol dátum dopísaný. Ide opäť o tvrdenie vybočujúce z rámca
logického sledu udalostí. Ak by došlo k podpisu týchto zmlúv za takýchto podmienok, potom by bol

žalovaný tieto pôžičky označil už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Na otázku
súdu, či si požičiaval od žalobcu ďalšie dve čiastky po 100.000,- Sk len uviedol, že to už nechápe, keď
si pamätá, že mal od žalobcu požičaných len 500.000,- Sk, ktoré vrátil. Aj vzhľadom na neprehľadnosť
finančného hospodárenia žalovaného, ktorý podľa vlastných tvrdení postupne kúpil a predal okolo 15-20
automobilov, na čo si požičiaval finančné prostriedky, je prirodzené, že si nepamätá dostatočne dobu

a množstvo od žalobcu požičaných financií. K tejto neprehľadnosti prispel aj fakt, že žalovaný presne
na pojednávaniach nevedel uviesť, kedy a v akej výške vrátil predošlé pôžičky žalobcovi, resp. akú
časť z nich. O jeho postoji k finančnému hospodáreniu svedčí aj fakt, že svoje poznámky o vracaní
financií jednoducho stratil. Súd pri takejto zmätočnosti nielen výpovedí a tvrdení žalovaného, ale aj
jeho hospodárenia s financiami nemohol inak ako ustáliť, že 12. 02. 2008 si žalovaný od žalobcu

požičal hotovosť 500.000,- Sk. Tieto peniaze sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote 30 kalendárnych dní
nasledujúcich po doručení výzvy veriteľa na vrátenie pôžičky. Žalovaný však tvrdil, že všetky svoje
podlžnosti voči žalobcovi splácal štvrťročnými splátkami vo výške 10 % požičanej sumy. Toto tvrdenie,
aj keď je zhodné s tvrdením svedkyne I. Š., je nepravdepodobné. Súd predovšetkým prihliadal na blízky
príbuzenský pomer tejto svedkyne k žalovanému a zároveň výpoveď žalovaného a svedkyne Š. v tomto

smere vyhodnotil v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä s obsahom predložených troch
písomných zmlúv o pôžičke, výpoveďou žalobcu a svedkov V. a V.. Keďže ide o svedecké výpovede
osôb, ktoré sú v blízkom príbuzenskom pomere so žalobcom, rozhodujúcim z tohto hľadiska bol obsah
písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke z 12. 02. 2008, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobcom dobrovoľne.
Podľa tejto zmluvy mal žalovaný povinnosť vrátiť požičané peniaze po výzve veriteľa. Aj vzhľadom na

výšku finančnej sumy je nelogické, aby ju žalobcovi v rozpore s písomným ujednaním splácal vzhľadom
na nedostatok finančných prostriedkov, ktorý žalovaný riešil predajom áut a požičiavaním peňazí..
Žalovaný nespochybnil, že od 05. 01. 2009 je nezamestnaným. Aj z tohto pohľadu je nelogické jeho
tvrdenie, že pôžičky splácal a že sa dohodli so žalobcom, že po vrátení pôžičiek mu poskytne odplatunavyše. Poskytnutie takejto odplaty majetkové pomery žalovaného neumožňujú ani neumožňovali. Ak
v písomnej zmluve z 12. 02. 2008 je dohodnutý spôsob vrátenia pôžičky, potom by v zmysle právnej
úpravy mohlo dôjsť k zmene len vzájomnou dohodu účastníkov (jej existenciu žalobca poprel a žalovaný

nepreukázal).Súdtiežpoukazujenato,žežalovanýuzatvorilsožalobcompísomnézmluvyopôžičkeajv
dňoch 23. 09. 2008 a 14. 10. 2008, kde bol dohodnutý rovnaký spôsob vrátenia pôžičky. Nie je logickým,
aby sa vzhľadom na takéto predošlé skúsenosti účastníci náhle rozhodli pre zmenu spôsobu vrátenia
pôžičky. V tejto písomnej zmluve je jasne uvedená aj výška pôžičky čiastkou 500.000,- Sk. Opäť súd
musí konštatovať, že z obsahu zmluvy nevyplýva, že ide o súčet už skôr požičaných peňažných súm.

Rovnakozobsahutejtozmluvynevyplýva,žečasťsumypredstavujepôžičkuačasťodplatuzapožičanie
peňazí. Akbyajsúdmaluveriťtvrdeniu žalovaného,že 12.02.2008prevzalpôžičkuvovýške200.000,-
Sk oproti písomne deklarovanej čiastke 500.000,- Sk, keď v minulosti si mal požičať od žalobcu 2x
150.000, -Sk, ktoré sú zahrnuté v čiastke 500.000,- Sk, toto tvrdenie je vyvrátené samotnou výpoveďou
žalovaného, ktorý vzápätí uviedol, že z týchto pôžičiek prvú vrátil splátkami po 10 % štvrťročne z
požičanej sumy a druhú splácal do februára 2008. Ak by toto tvrdenie žalovaného bolo pravdou, potom

by vo vlastnom záujme nepodpísal zmluvu o pôžičke na čiastku 500.000,- Sk. K tvrdeniu žalovaného o
tom, že časť pôžičky vrátil vo forme naturálneho plnenia v spočívajúcej hodnote osobného motorového
vozidla zn. Nissan Primera, ktoré mal odpredať žalobcovi uvádza, že predmetom pôžičky boli peniaze
a žalovaný bol povinný vrátiť veci rovnakého druhu, teda peniaze. V prípade dohody na čiastočnom
vrátení pôžičky v naturáliách by bola potrebná dohoda účastníkov o zmene záväzku, ktorá tvrdená

ani žalovaným nebola a jej existenciu žalobca poprel. Navyše svedeckou výpoveďou J. V. aj D. V. je
preukázané, že vozidlo bolo kupované pre J. V. jej manželom, M. V., v evidencii dopravného inšpektorátu
je vedené na ňu. Podľa tvrdenia svedkyne bola kúpna cena tohto motorového vozidla vyplatená v
hotovosti k rukám žalovaného bez akejkoľvek písomnej dohody alebo potvrdenia. Tomu tvrdeniu súd
uveril, keďže žalovaný aj nim tvrdené splátky pôžičky poskytoval bez akéhokoľvek písomného dokladu.

O omyle pri vzniku pôžičky nie je možné hovoriť, lebo žalovaný si obsah písomnej zmluvy o pôžičke
prečítal, porozumel mu, nežiadal jej opravy a podpísal ju. Splatnosť pôžičky nastala tak, ako bola
zmluvnýmistranamidojednaná.Neprevzatievýzvynavráteniepeňazívúložnejdobežalovanýmzakladá
fikciu jej doručenia podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Zásielka doručovaná žalovanému
na adresu jeho bydliska po jej neprevzatí v úložnej dobe bola vrátená odosielateľovi 29.12.2009, za

doručenú sa považuje týmto dňom (ide o zásielku do vlastných rúk). Lehota na splnenie povinnosti
určená podľa dní uplynula 28.1.2010 (štvrtok), od 29.1.2010 je žalovaný v omeškaní a žalobcovi patrí
úrok z omeškania (nie úrok z pôžičky). Jeho výška je podľa nar. č. 87/95 Z.z. v platnom znení o 8
percentuálnych bodov vyššia ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania, čo je k 29.1.2010 9% ročne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Právo na náhradu
trov vzniklo žalobcovi ako účastníkovi úspešnému v konaní. Odmena za jeden úkon právnej služby je
v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/04 Z.z. v platnom znení o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb vo výške 320,34 eur a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia, za

písomné podanie žaloby, za zastúpenie na pojednávaní dňa 26. 10. 2010 a na pojednávaní dňa 08. 12.
2010, spolu vo výške 1281,36 eur za 4 úkony právnej služby. Z titulu náhrady výdavkov na miestne
telekomunikačné a miestne prepravné patrí podľa § 16 ods. 3 označenej vyhlášky suma vo výške 1/100-
iny výpočtového základu, čo za prípravu a prevzatie zastúpenia predstavuje 6,95 eur a za ostatné 3
úkony právnej služby poskytnuté v roku 2010 po 7,21 eur, spolu 28,58 eur. Z titulu náhrady hotových

výdavkov podľa § 15 písm. a) označenej vyhlášky patrí náhrada súdneho poplatku vo výške 995,50 eur a
náhrada cestovných výdavkov za cestu z M. (sídlo pr. zástupkyne žalobcu) do L.. M. (sídlo súdu) a späť
v dňoch 26. 10. 2010 a 08. 12. 2010. Táto náhrada je za deň 26. 10. 2010 vo výške 36,56 eur za cestu
osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz A 150, ktorého priemerná spotreba pohonných hmôt
podľa fotokópie dokladu o jeho evidencii je 6,2 litra. V tento deň bola podľa dokladu o kúpe cena jedného

litra pohonných hmôt vo výške 1,26 eur. Ide o vzdialenosť 70 km za jednu cestu, základná náhrada za
opotrebenie motorového vozidla je potom 12,81 eur (70 km x 0,183 eur podľa platnej právnej úpravy).
Množstvopoužitýchspotrebovanýchhmôtje4,34litra(6,2litra:100x70km),cenapoužitýchpohonných
hmôt je potom 5,47 eur (4,34 litra x 1,26 eur/liter) a náhrada cestovných výdavkov za jednu cestu je 18,28
eur (12,81 + 5,47), čo aj za cestu spiatočnú predstavuje 36,56 eur (18,28 x 2). Za cestu z 08. 12. 2010

prislúcha náhrada cestovných výdavkov 36,94 eura, nakoľko cena jedného listra použitých pohonných
hmôt toho istého motorového vozidla pri tej istej vzdialenosti je 1,31 eur za liter, takže cena za 4,34
litra je 5,68 eur. Za čas strávený cestou zo sídla advokátky, zastupujúcej žalobcu, do sídla súdu a späť
patrí náhrada podľa § 15 písm. b) v spojení s § 17 citovanej vyhlášky vo výške 1/60-iny výpočtovéhozákladu za každú aj začatú polhodinu, čo za 6 polhodín za jednu spiatočnú cestu predstavuje 72,12 eur,
spolu za 2 pojednávania 144,24 eur. Spolu je prisúdená náhrada trov konania vo výške 2.523,19 eur.
Súd na jej zaplatenie zaviazal žalovaného s poukazom na § 149 ods. 1 Obč. súd. por. zaviazal k rukám

advokátky zastupujúcej žalobcu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne riadne a včas nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno
navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.