Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206826
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1615206826.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Q. zastúpený

Aequitas s.r.o., IČO: 36 628 841, Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: ZUMAKOR,
s.r.o., IČO: 46 713 204, Puškinova 564, 908 72 Závod, o zaplatenie 4.072,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.072,50 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 2.034 € od 12.12.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 2.038,50 € od 08.12.2013 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.072,50
€ s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodanie drevnej hmoty. V žalobe uviedol, že
žalobca a žalovaný uzavreli neformálne kúpnu zmluvu na základe objednávky žalovaného na dodávku
drevnej hmoty za cenu 75 € za m3 bez DPH, dodaný tovar žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou
č. XXXX/XXX splatnou 07.12.2013 na sumu 2.038,50 € a faktúrou č. XXXX/XXX splatnou 11.12.2013
na sumu 2.034 €. Žalovaný tieto faktúry nezaplatil. Žalobca si popri nároku na istinu uplatnil aj úrok z

omeškania, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhradu trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/197/2015-24 zo dňa 28.12.2015, ktorým
žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým,
že jedinou oprávnenou osobou konať za žalovaného v čase vystavenia objednávky tovaru bola jeho
konateľka J., ktorá žalobcovi nikdy žiadnu objednávku v žiadnej forme nedoručila a žalovaný zastúpený
konateľkou neuzavrel v písomnej ani ústnej forme so žalobcom žiadnu zmluvu na dodanie tovaru.

Žalovaný tiež nemá žiadnu vedomosť o tom, že by tovar prevzal a písomne jeho prevzatie potvrdil, v
doklade k faktúre č. XXXX/XXX je síce podpis, ale nepatrí žalovanému a k faktúre č. XXXX/XXX. nie je
dodanie tovaru potvrdené. Pohľadávku žalobcu preto neuznáva.

3. Žalobca sa k obsahu odporu vyjadril podaním doručeným súdu 08.10.2018, uviedol, že tvrdenia
žalovaného sú nepravdivé. Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu pre uzatvorenie zmluvy o
dielo, resp. kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že na dokladoch o pôvode dreva nie je podpis žalovaného ešte

neznamená, že tovar nebol dodaný. Kamióny s drevnou hmotou pre žalovaného prevzal Z., následne
bola spracovaná p. M. na píle, žalobca navrhol v konaní výsluchu označených svedkov.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v duplike nevyjadril.5. Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci

pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový
a právny stav:

6.Zfaktúryč.XXXX/XXXzodňa21.11.2013splatnej07.12.2013nasumu2.038,50€vyplýva,žežalobca
vyúčtoval žalovanému bukovú guľatinu v množstve 22,65 m3 za cenu 75 € m3, t.j. spolu 1.698,75 €

bez DPH.

7. Z Dokladu o pôvode dreva vyplýva, že žalobca ako dodávateľ dodal žalovanému ako odberateľovi
22,65 m3 bukového dreva, doklad je opatrený šifrou odberateľa.

8. Z faktúry č. XXXX/XXX. zo dňa 26.11.2013 splatnej 11.12.2013 na sumu 2.034 € vyplýva, že žalobca

vyúčtoval žalovanému bukovú guľatinu v množstve 22,60 m3 za cenu 75 € m3, t.j. spolu 1.695 € bez
DPH.

9. Z Dokladu o pôvode dreva vyplýva, že žalobca ako dodávateľ dodal žalovanému ako odberateľovi
22,60 m3 bukového dreva, doklad nie je opatrený šifrou odberateľa.

10. Z písomnosti žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 28.04.2014, podanej na poštovú prepravu
07.05.2014, vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho nárok na zaplatenie pohľadávky neuznáva
a faktúry vracia.

11. Žalobca cestou právneho zástupcu na pojednávaní vo veci nad rámec písomných vyjadrení uviedol,
že so žalovaným obchodoval aj v minulých obdobiach, a to tak pri dodávke bukovej guľatiny. ako aj
dubovej guľatiny. Za žalovaného objednával obchody p. C., ktorý vystupoval ako zástupca žalovaného
a ten aj tovar preberal. Objednávky boli ústne, nakoľko v tejto komunite sa obchody uzatvárajú ústne.
Drevo sa následne pílilo na píle p. M. a podľa vedomostí žalobcu ani faktúru za pílenie žalovaný

neuhradil.

12. J. konateľka žalovaného ako strana sporu na pojednávaní vo veci uviedla, že je pravdou, že jej
bývalýmanželM.malpoverenieuzatváraťobchodyzažalovanéhodoroku2015.Manželmalvprenájme
pílu v Nových Zámkoch, kam chodil drevo píliť, o dovoze guľatiny sa konateľka dozvedela až keď nebola

uhradená faktúra. Podľa názoru konateľky sa dohody uzatvárajú v sídle firmy a s konateľom, ona nemá
vedomosťotom,kdedrevoje.Naotázkusúdukonateľkauviedla,žep.B.sp.C.obchodspoluvybavovali
a p. M. rezal drevo. Uviedla, že žalobca si má vymáhať pohľadávku od p. B., alebo od p. M..

13. Súd odročil pojednávanie na termín 30.10.2019 za účelom výsluchu stranami označených svedkov,

pričom súd uložil žalobcovi a žalovanému v súlade s § 197 ods. 1 CSP povinnosť zabezpečiť účasť
navrhnutých svedkov. Žalobca ani žalovaný povinnosť uloženú súdom nesplnili, podľa ich vyjadrenia im
termín oznámili telefonicky, cez internetovú sieť ako aj sms správou avšak svedkovia nereagovali, resp.
sa nedostavili. Strany požiadali preto súd o ich predvolanie. Za tým účelom súd odročil pojednávanie
odročil na ďalší termín 15.01.2020 a označených svedkov predvolal. Opätovne sa však účasť svedkov

nepodarilo zabezpečiť.

14. Podľa § 197 ods. 1 CSP ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

15. Podľa § 197 ods. 2 CSP ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie
svedka.

16. Podľa § 198 ods. 3 CSP ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka
zamietne.

17. S ohľadom na hospodárnosť konania a po poučení o procesnom postupe a poučení podľa § 154
CSP strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a netrvajú na výsluchu svedkov,
preto súd samostatne na pojednávaní nerozhodoval o tom, že návrhy na výsluch svedkov zamieta.18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky

okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 40/165 Zb. Občiansky zákonník, právne úkony právnickej osoby vo
všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou
listinou alebo zákonom (štatutárne orgány)

20. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za
neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

21. Podľa § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba

svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy,
ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
ani nemohla vedieť.

22. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni,

ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

23. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

24. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

25. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

26. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenie alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

27. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu vzniku omeškania, ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil
svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

28. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s
plnením peňažného záväzku.

31. Podľa § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je
40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.32. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa žalobou domáha
zaplateniakúpnejcenyzadodanúbukovúguľatinu,súdpretosubsumovaldanýprávnyvzťahpodprávnu
úpravu kúpnej zmluvy v § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorej vyplýva záväzok predávajúceho
dodať kupujúcemu tovar a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť

kúpnu cenu.

34. Súd primárne skúmal otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, ktorú namietal
žalovaný, keď jeho obrana spočívala v tom, že neuzavrel prostredníctvom konateľa žiadnu zmluvu ani
nevystavil objednávku a žalobca si má vymáhať pohľadávku od p. M. alebo p. B.. Pokiaľ žalobca označí
v návrhu účastníka na strane žalovaného, ktorý nie je vecne pasívne legitimovaný, súd žalobu musí z

tohto dôvodu zamietnuť a ďalšie dokazovanie už nevykonáva (Rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 6/2000
zo dňa 14. februára 2002). Súd po vykonanom dospel však k záveru, že táto námietka žalovaného
nie je dôvodná. Otázka pasívnej legitimácie účastníka v občianskom súdnom konaní zásadne vyplýva
z ustanovení hmotného práva a nie z ustanovení práva procesného. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že za žalovaného až do roku 2015 bol poverený konateľku dojednávať a uzatvárať obchody

jej bývalý manžel M., čo preukazuje pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu, že podstatné podmienky
kúpnej zmluvy (predmet kúpy a kúpnu cenu) dojednával s p. C.. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou
o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Zastúpenie vzniká
na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody

o plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného
zákonníka upravuje konanie podnikateľa v prípade právnickej osoby tak, že koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno
dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ, ktorým v súdenej veci bola právnická
osoba - právny predchodca žalobcu, udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Plná moc môže byť všeobecná (generálna),
ktorá oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú
moc alebo zvláštna (špeciálna), ktorá je obmedzená len na určitý právny úkon. Okrem prípadov, keď
zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému právnemu úkonu, je vecou splnomocniteľa, či ku
každému právnemu úkonu, ktorý má byť vykonaný v jeho zastúpení, vystaví splnomocnencovi zvláštnu

plnú moc, alebo či mu udelí tzv. všeobecnú plnú moc.

35. V súdenej veci mal súd za preukázané, že žalovaný neformálne splnomocnil na uzatváranie
obchodných zmlúv p. M. v rozhodnom období. Je potrebné dať do pozornosti žalovaného, že len
v prípade, že zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu určitú formu, vyžaduje sa zachovanie

predpísanej formy aj v prípade konania splnomocnenca. Kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka je však neformálnym právnym úkonom, preto písomná formy nie je podmienkou jej platnosti
a nevyžaduje sa ani pre splnomocnenie tretej osoby konať za žalovaného. Súčasne súd poukazuje na
úpravu fikcie zákonného zástupcu v § 16 Obchodného zákonníka. Podľa § 16 Obchodného zákonníka
podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že

konajúca osoba na to nie je oprávnená. Ustanovenie § 16 upravuje fikciu zákonného zástupcu, za
ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkarni podnikateľa, ak je druhý konajúci v
dobrej viere, že ide o podnikateľa, to znamená, že nevie, že tam konajúca osoba nie je k takémuto
konaniu oprávnená. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu jednoznačne vyplynulo, že sú
splnené podmienky fikcie zákonného zastúpenia žalovaného M. pri uzatvorení neformálnej kúpnej

zmluvy na tovar, nakoľko ako sama konateľka uviedla, p. M. je jej bývalý manžel a bol poverený
konať za žalovaného pri uzatváraní obchodov až do roku 2015, pričom neuviedla žiadne obmedzenia.
Obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je predmetom posúdenia v tejto veci, vznikol v r. 2013, teda v čase,
keď sa za žalovaného bol oprávnený zaväzovať aj p. M.. Strany naviac obchodovali aj v minulosti
(skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval) a žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu

nikdy nenamietal, že by takto konajúca osoba na konanie v mene žalovaného nebola oprávnená, preto
konanie žalobcu je potrebné považovať za konanie v dobrej viere, že konajúca osoba je na úkon
oprávnená.36. Vykonaným dokazovaním mal preto súd za preukázané, že medzi stranami sporu boli uzavreté
kúpne zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka, na základe ktorých žalobca ako predávajúci
dodal žalovanému tovar (bukovú guľatinu), ktorého dojednanú kúpnu cenu vo výške 75 € za m3

mu vyúčtoval faktúrami č... Súd mal napokon za preukázané, že žalovaný tovar aj prevzal, nakoľko
sama tvrdená skutočnosť, že sa tak nestalo výlučne osobou konateľky spoločnosti nepreukazuje opak.
Doklad o pôvode dreva k dodávke zo dňa 21.01.2013 je opatrený šifrou odberateľa, pričom tvrdenie
obrana žalovaného, že podpis nepatrí oprávnenej osobe (M. ale ním poverenej osobe p. B., s ktorým
obchod vybavoval) a ani prípadná absencia dobrej viery žalobcu, že by za žalovaného nekonala osoba

oprávnená, neboli v konaní ničím preukázané. Čo sa týka dodávky dreva zo dňa 25.11.2013, v danej
dodávke bol vystavený doklad o pôvode, v ktorom bol označený žalovaný ako odberateľ, pričom žalobca
uviedol, že žalovaný zmenil miesto dodania tovaru a toto sa malo dodať na pílu v Holíči, kde ju pílil
p. M.. Skutočnosť, že p. M. drevo pre žalovaného rezal potvrdila aj konateľka žalovaného, preto súd
dospel k záveru, že tovar bol aj v tomto prípade dodaný na žalovaným určené miesto. Žalovaný navyše
faktúry za dodanie tovaru prevzal a dodanie ani opodstatnenosť fakturácie nesporoval, faktúry vrátil

žalobcovi až v máji 2014 (t.j. takmer 7 mesiacov po ich vystavení) po tom, čo sa žalobca začal listom z
11.04.2014 domáhať ich úhrady. Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať
za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných
pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá);
nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť) (Rozsudok NS ČR

sp. zn. 21 Cdo 2682/2013 zo dňa 26.6.2014). Súd však má za to, že žalobcom predložené dôkazy
vzájomne súvisia a podporujú sa, sú navzájom súladné a v tejto vzájomnej previazanosti nepripúšťajú
iný logický spôsob priebehu udalostí ako tvrdí žalobca a dostatočne presvedčivo vyvracajú procesnú
obranu žalovaného. Súd preto posúdil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie ceny za tovar v časti istiny
ako plne dôvodný a žalobe v časti istiny vyhovel.

37. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom toto omeškanie trvá, súd
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny, keď základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. deň
nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, je 0,25 % ročne, úrok z omeškania predstavuje sadzbu

9,25 % ročne. Súd aplikoval právnu úpravu omeškania platnú od 01.02.2013, nakoľko záväzkový vzťah
medzi stranami vznikol po 01.02.2013.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).