Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Krišková

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200207
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200207.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zast.: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka,
Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6572/2014-2.3 zo dňa 14.08.2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20.01.2014 bola spoločnosťou Tatry mountain
resorts, a.s., Demänovská dolina 72, Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „žiadateľ“) Okresnému úradu
Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo
„okresný úrad“) doručená žiadosť o vydanie:
- rozhodnutia o udelení výnimky z ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 1 písm. a/
a § 14 ods. 1 písm. c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č.
543/2002 Z.z.“),
- rozhodnutia o vydaní súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/, d/, l/ a m/ a
§ 14 ods. 2 písm. b/, d/, e/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z. a
- rozhodnutia o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 a 4 citovaného zákona.
O uvedené rozhodnutia žiadateľ požiadal v súvislosti s realizáciou stavby „Kabínková lanová dráha 15
MGD Krupová - Kosodrevina“.

2. O udelenie výnimiek zo zákazov stanovených v § 14 ods. 1 písm. a/, c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002
Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s:
- vjazdom a státím motorových vozidiel, ktoré mali zabezpečovať dopravu materiálu pri realizácii
dotknutej stavby,
- pohybom osôb podieľajúcich sa na realizácii stavby mimo vyznačeného turistického chodníka za
hranicou zastavaného územia obce,
- hlukom, ktorý majú spôsobovať stavebné mechanizmy a osvetlením zo stavebných mechanizmov,
- potrebou rozrušenia skalného podložia trhacími prácami malého rozsahu, ak by to bolo potrebné a ak
by túto činnosť bolo možné považovať za banskú a činnosť vykonávanú banským spôsobom.

Všetky tieto činnosti plánoval žiadateľ vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu a len v súvislosti s
dotknutou stavbou.

3. O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ
požiadal v súvislosti s preložkou časti lesnej cesty (§ 13 ods. 2 písm. c/), rekonštrukciou oplotenia
vodného zdroja Srdiečko, ako aj v súvislosti s oplotením staveniska a skladov stavebného materiálu
(§ 13 ods. 2 písm. d/), umiestnením unimobuniek pre robotníkov (§ 13 ods. 2 písm. l/) a umiestnením
výpustného objektu do toku Bystrianky (§ 13 ods. 2 písm. m/). O vydanie súhlasu podľa § 14 ods.
2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s umiestnením reklamných plôch a
bilboardov na Krupovej a Kosodrevine, ako aj vstupných portálov, informačných tabúľ a reklamných tabúľ
nad turniketmi, ako aj v súvislosti s umiestnením tabúľ podľa stavebného poriadku na označenie stavby.
O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti
s potrebou použiť vrtuľník pri výstavbe a na prepravu časti stavebného materiálu. O vydanie súhlasu
podľa § 14 ods. 2 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s osvetlením bilboardov
a reklamných plôch a trasy lanovky z dôvodu tzv. nočnej prevádzky. O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2
písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s prípadnou potrebou použiť na rozbíjanie
skalného podložia trhacie práce malého rozsahu.

4. O vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal z dôvodu, že prácami na
uvedenej stavbe mali byť poškodené aj biotopy Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové, X1/Ls9.a Rúbaniská
s prevahou bylín a tráv na stanovištiach po smrekových lesoch čučoriedkových (iniciálne štádium), Ls5.2
Kyslomilné bukové lesy, Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, Kr10 Kosodrevina. O vydanie
súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti so zatrubnovaním
potoka, rekonštrukciou vodného zdroja Srdiečko bez navýšenia odberu vody, vypúšťaním predčistených
odpadových vôd do toku Bystrianky, ako aj vypúšťaním podzemných vôd do základovej jamy objektu na
Krupovej do pravostranného prítoku toku Bystrianky. Žiadateľ rovnako požiadal o zhodnotenie vplyvu
na populáciu dotknutých chránených druhov.

5. Do začatého správneho konania sa listom zo dňa 23.01.2013 prihlásil žalobca ako účastník konania.
Pred vydaním rozhodnutia o žiadosti žiadateľa si okresný úrad vyžiadal stanovisko od Štátnej ochrany
prírody - Správy Národného parku Nízke Tatry (ďalej aj ako „ŠOP - Správa NAPANT“), ktorá bo svojom
stanovisku č. NAPANT/98/014 zo dňa 19.02.2014 s povolením výnimiek a udelením súhlasov pre
žiadateľa súhlasila, a to za dodržania podmienok uvedených v stanovisku. Toto stanovisko okresný úrad
doručil žiadateľovi a žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca vo vyjadrení k uvedenému stanovisku s udelením
výnimiek a súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. pre žiadateľa nesúhlasil a požadoval, aby udeľovanie
akýchkoľvek výnimiek a súhlasov pre žiadateľa bolo zastavené. Dňa 24.03.2014 sa na okresnom úrade
uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žiadateľ zobral časť svojej žiadosti späť, a to v súvislosti s
vydaním súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. na osvetlenie lanovej dráhy počas
nočnej prevádzky.

6. O žiadosti žiadateľa rozhodol okresný úrad dňa 23.04.2014 rozhodnutím č. OU-BB-
OSZP1-2014/07595-Ku (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 67 písm. h/ zákona č.
543/2002 Z.z. tak, že:
- povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/, § 14 ods.
1 písm. c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002 Z.z. Výnimkou povolil žiadateľovi vjazd a státie motorových vozidiel,
pohyb osôb v priestore staveniska mimo vyznačených turistických chodníkov, používanie zariadení
spôsobujúcich svetelné a zvukové efekty, ktorými sú na stavbu používané stroje a zariadenia mimo
uzavretých stavieb a svetelné efekty z osvetlených bilboardov a reklamných plôch a vykonávanie
trhacích prác malého rozsahu v súvislosti s realizáciou dotknutej stavby podľa dokumentácie pre
stavebné konanie spracovanej Ateliérom AAE, s.r.o. na parcelách opísaných vo výroku prvostupňového
rozhodnutia v k.ú. B. G.,
- vydal súhlas podľa § 6 ods. 2 a 4, § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/, d/, l/ a
m/ zákona č. 543/2002 Z.z. a § 14 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ citovaného zákona, na základe ktorého
mohol žiadateľ v súvislosti s realizáciou dotknutej stavby podľa dokumentácie pre stavebné konanie
spracovanej Ateliérom AAE, s.r.o. na parcelách opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia
v k.ú. B. G. poškodzovať a ničiť biotopy európskeho významu (viď bod 4 tohto rozsudku) na v
rozhodnutí vymedzenej ploche, meniť stav mokrade zatrubnením potoka v súvislosti s rekonštrukciou
vodného zdroja Srdiečko bez navýšenia odberu vody, vypúšťaním predčistených odpadových vôd

do toku Bystrianky, ako aj vypúšťaním podzemných vôd do základovej jamy objektu na Krupovej
do pravostranného prítoku toku Bystrianky, umiestniť výpustný objekt do toku Bystrianky, uskutočniť
preložku časti lesnej cesty, zrekonštruovať oplotenia vodného zdroja Srdiečko, oplotiť stavenisko a
sklady stavebného materiálu, umiestniť za hranicu stavebného územia obce krátkodobé prenosné
zariadenia unimobunky na ubytovanie robotníkov, umiestniť na stavenisko tabuľu v súlade so stavebným
poriadkom, tabule v záujme bezpečnosti práce, ako aj reklamné plochy a bilboardy na Krupovej a
Kosodrevine, ako aj vstupných portálov, informačných tabúľ a reklamných tabúľ nad turniketmi, použiť
vrtuľník pri výstavbe a preprave časti materiálu a vykonávať technické geologické práce v súvislosti s
rozbíjaním skalného podložia pre umiestnenie stavby,
- zastavil konanie podľa § 82 ods. 9 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. vo veci vydania súhlasu podľa §
14 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu žiadateľa.
Okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí zároveň podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.
žiadateľovi určil vo výroku rozhodnutia uvedené podmienky vykonávania povolenej činnosti, a to za
účelom zabezpečenia ochrany prírody a krajiny. Platnosť prvostupňového rozhodnutia bola stanovená
odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti do dňa, kedy žiadateľ písomne oznámi ukončenie realizácie
stavby okresnému úradu, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky.

7. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.08.2014 zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že jeho výroková časť znie: Okresný úrad na základe žiadosti žiadateľa vydáva súhlas
podľa § 6 ods. 2 a 4, § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/, d/, l/ a m/ a § 14
ods. 2 písm. b/, d/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z., na zásah do biotopov európskeho významu (viď
bod 4 tohto rozsudku, ktorých identifikácia, popis ich stavu a určenie relatívnej plochy biotopov v
rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR sú uvedené v prílohe č. 1 napadnutého
rozhodnutia a mapové vymedzenie hraníc dotknutých biotopov je uvedené v prílohe č. 2 napadnutého
rozhodnutia), na zásad do mokrade, na výstavbu lesných ciest, na oplotenie pozemku za hranicami
zastavaného územia obce, na umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, na umiestnenie
zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku
alebo vodného diela, na umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, ako aj
akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača alebo tabule, na let lietadlom, ktorého výška
je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla, na vykonávanie technických
geologických prác; povoľuje výnimku podľa § 14 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 1 písm. a/ a §
14 ods. 1 písm. c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002 Z.z. na vjazd a státie motorovým vozidlom na pozemky
za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska,
čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, na pohybovanie sa mimo
vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce,
na používanie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, na vykonávanie banskej činnosti
a činnosti vykonávanej banským spôsobom v súvislosti s realizáciou dotknutej stavby na parcelách
konkretizovaných v rozhodnutí v katastrálnom území B. na území s tretím stupňom ochrany v Národnom
parku Nízke Tatry; podľa § 82 ods. 9 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. zastavuje konanie vo veci vydania
súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona na osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate
a športového areálu mimo uzavretých stavieb a podľa § 82 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. určuje
podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti (konkretizované vo výroku napadnutého rozhodnutia
žalovaného). Platnosť rozhodnutia bola rovnako stanovená odo dňa nadobudnutia právoplatnosti do
dňa do dňa, kedy žiadateľ písomne oznámi ukončenie realizácie stavby okresnému úradu, najdlhšie do
doby spustenia stavby do trvalej prevádzky. Odôvodnenie tohto rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie
k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie.

II.
Žaloba

8. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z
nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

9. Uviedol, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie, keďže nezodpovedalo § 6 ods. 2 zákona č.
543/2002 Z.z. v znení platnom po 31.12.2013. Dôvodil, že súhlas orgánu ochrany prírody má obsahovať
náležitosti uvedené v uvedenom zákonnom ustanovení pod písm. a/ až e/. Keďže takýto súhlas sa

udeľuje v správnom konaní rozhodnutím, tieto náležitosti sú obligatórnou náležitosťou rozhodnutia. S
poukazom na § 47 ods. 1 Správneho poriadku zdôraznil, že príloha nie je náležitosťou rozhodnutia.
Mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vo veciach ochrany prírody a krajiny nemôžu obsahovať
iné náležitosti ako sú tie, ktoré ustanoví zákon. Pokiaľ Správny poriadok vo všeobecnosti, ani zákon č.
543/2002 Z.z., nedefinujú prílohu ako súčasť rozhodnutia správneho orgánu, potom nie je možné, aby
orgán ochrany prírody v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, ako aj v rozpore s čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, vydal rozhodnutie „s prílohou“ (príloha č. 1 a príloha č. 2). Poukázal na to, že nie je ani možné
definovať zákonom ustanovený postup, ktorým by bolo možné napadnúť vecnú nesprávnosť prílohy
rozhodnutia správneho orgánu a podľa názoru žalobcu nemožno ani identifikovať ako by o takomto
odvolaní mohol odvolací orgán rozhodnúť. Napadnuté rozhodnutie preto podľa žalobcu trpí vadou,
ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Nie je totiž možné, vzhľadom na umiestnenie náležitostí
rozhodnutia podľa § 6 ods. 2 písm. a/ až e/ zákona č. 543/2002 Z.z., podrobiť námietkam popis stavu
biotopu a ďalšie náležitosti, napr. určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho
istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR. V tejto súvislosti poukázal
na rozdiely pri určení podielu relatívnej plochy jednotlivých biotopov v prvostupňovom rozhodnutí a
prílohe napadnutého rozhodnutia a dôvodil, že určenie relatívnej plochy biotopu vo vzťahu k výmere
toho istého biotopu v rámci celého biogeografického regiónu na území SR je podstatnou náležitosťou
rozhodnutia. Preto podľa žalobcu nemožno považovať za vecne správne a vychádzajúce zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu takéto líšiace sa podiely biotopu európskeho významu, ktorý má byť zabraný
navrhovanou činnosťou k celkovej výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického
regiónu na území SR.

10. Ďalšou vadou, ktorá mala podľa žalobcu za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného je skutočnosť, že i keď navrhovaná činnosť bude mať negatívny vplyv na chránené
druhy živočíchov a rastlín, prvostupňový orgán rozhodol napriek tomu, že na konanie o udelenie
výnimiek z druhovej ochrany nebol vecne príslušný. Na tomto mieste poukázal na žiadosť žiadateľa o
zhodnotenie vplyvu na populáciu dotknutých chránených druhov. Zdôraznil, že z podkladov rozhodnutia
však nevyplýva žiadne vyjadrenie k otázke negatívneho vplyvu na populáciu dotknutých druhov zo
strany orgánu ochrany prírody, prípadne odbornej organizácie ochrany prírody. Naopak, zo žiadosti
žiadateľa vyplýva, že prvostupňový orgán požiadal, aby v povoľovacom konaní v rámci územnej ochrany
na základe žiadosti overil a vo vydanom povolení na základe výsledkov overenia prípadne výslovne
potvrdil skutočnosti zistené už v procese podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie (EIA), a to, že povoľovacia činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutých
chránených druhov. Z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, sekcie environmentálneho
hodnotenia a riadenia, odboru environmentálneho posudzovania, zo dňa 28.10.2011, ktorým sa
ministerstvo vyjadrovalo k zmene trasy zasnežovania: traverz kosodrevina - Derešská múda, vyplýva,
že posunom objektu údolnej a vrcholovej stanice kosodrevina dôjde k navýšeniu trvalého záberu z 946
m2 na 2.095 m2. Vyplýva z neho aj záver, že navrhovaná zmena nebude mať podstatný nepriaznivý
vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom povinného posudzovania podľa § 18 ods. 4
zákona. Z vyjadrenia Okresného úradu Brezno, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej
správy posudzovania vplyvov na životné prostredie, zo dňa 14.02.2014 vyplýva, že navrhovaná činnosť
(jej zmena) pravdepodobne nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a nie je
predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 5 zákona. Žalobca zastával názor, že z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva, že činnosť žiadateľa tak, ako bola predmetom posudzovania vplyvov
na životné prostredie, ktoré bolo zakončené vydaním záverečného stanoviska zo dňa 06.05.2009, nie
je totožná s činnosťou pre realizáciu ktorej žiadateľ v predmetom konaní žiadal o udelenie výnimiek a
súhlasov. Na predmetnú vec podľa žalobcu nemožno vzťahovať ustanovenie § 40 ods. 1 vety druhej
písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z., keďže zmena uvedenej činnosti nebola posudzovaná podľa osobitného
predpisu. Toto zákonné ustanovenie viaže výslovne vylúčenie zákazu podľa § 34 ods. 1 písm. a/ a § 35
ods. 2 písm. b/ a c/ na zistenie, že konkrétna činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany
dotknutého územia. Zdôraznil, keďže navrhovaná činnosť nepochybne povedie k porušeniu zákazov
podľa § 35 ods. 2 písm. b/ a c/ zákona č. 543/2002 Z.z., tak nebolo možné, aby vo veci rozhodol
prvostupňový orgán.

11. Ďalej žalobca uviedol, že navrhovaná činnosť sa uskutočňuje v národnom parku, kde je ochrana
prírody podľa § 19 zákona č. 543/2002 Z.z. nadradená nad ostatné činnosti. Poukázal na to, že
ani jeden zo správnych orgánov nedal odpoveď na otázku, prečo považuje žiadosť žiadateľa za
odôvodnený prípad na udelenie výnimky a súhlasu. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného, že biotopy

európskeho významu, so zásahom do ktorých vyslovil súhlas, sú menej hodnotné, neobstojí, nakoľko
medzi dotknutými biotopmi sú nielen biotopy európskeho významu, ale aj prioritný biotop európskeho
významu. Mal za to, že správny orgán nemôže z vlastného rozhodnutia zmeniť potrebu ochrany
prioritného biotopu európskeho významu, ktoré ochrana má zvláštny význam vzhľadom na podiel jeho
prirodzeného výskytu v Európe. So zreteľom na definíciu týchto biotopov bolo podľa žalobcu potrebné,
aby správne orgány oboch stupňov zvážili záujem na ich ochrane so záujmom pri realizácii navrhovanej
činnosti. Namietal, že správne orgány nahradili takúto úvahu konštatovaním, že dotknuté územie je
už v súčasnosti ovplyvňované a zmenené ľudskou činnosťou a že lyžiarske stredisko sa nachádzalo
v národnom parku ešte pred jeho vyhlásením a predtým než sa žiadateľ stal jeho prevádzkovateľom.
Toto konštatovanie však podľa žalobcu nevypovedá o jednotlivých výnimkách udelených v predmetnom
konaní ani o vydaných súhlasoch. Podľa žalobcu žiaden zo správnych orgánov nevysvetlil, prečo
považuje za odôvodnený prípad rozširovanie lyžiarskeho strediska rozrušovaním skalného podložia
trhacími prácami, umiestnením reklamných plôch a bilboardov, osvetlením týchto reklamných plôch,
či osvetlením trasy lanovky z dôvodu nočnej prevádzky. Je nepochybné, že tieto činnosti nie sú pre
prevádzku lyžiarskeho strediska už existujúceho v čase vyhlásenia národného parku nevyhnutné.
Správne orgány nevysvetlili, prečo žiadosti žiadateľa vyhoveli v celom rozsahu a prečo je napr. osvetlenie
reklamných tabúľ a bilboardov odôvodneným prípadom udelenia výnimky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 15.12.2014, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S argumentáciou žalobcu nesúhlasil a s poukazom na
znenie ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. a § 47 ods. 5 Správneho poriadku uviedol, že
pokiaľ zákon č. 543/2002 v uvedenom ustanovení upravuje osobitné náležitosti súhlasu orgánu ochrany
prírody na poškodenie alebo zničenie biotopu európskeho alebo národného významu, je v súlade s týmto
zákonom a Správnym poriadkom, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody takéto náležitosti obsahuje.
Zdôraznil, že náležitosti súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. boli v napadnutom rozhodnutí
obsiahnuté. Uvedené je podľa žalovaného zrejmé zo skutočnosti, že na tieto údaje sa odkazuje vo výroku
napadnutého rozhodnutia (viď bod 7 tohto rozsudku - prílohy č. 1 a č. 2 napadnutého rozhodnutia) a
boli ako neoddeliteľná súčasť rozhodnutia doručené účastníkom konania. Dôvodil, že predmetnú formu
určenia náležitostí podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. zvolil z dôvodu potreby zabezpečenia
prehľadnosti a zrozumiteľnosti vydaného rozhodnutia a takýto spôsob ich vyjadrenia je podľa žalovaného
v súlade s ustálenou aplikačnou praxou rozhodovania správnych orgánov. Poukázal na to, že Správny
poriadok ani zákon č. 543/2002 Z.z. neustanovujú požiadavky na formálno-technickú úpravu rozhodnutí
ani presné vzory rozhodnutí, preto podľa žalovaného nemôže byť v rozpore s týmito právnymi predpismi
pokiaľ správny orgán zaradí údaje, ktoré vyžaduje zákon č. 543/2002 Z.z., do osobitnej časti rozhodnutia
označenej ako príloha.

13. K žalobcom namietaným rozdielom pri určení podielu relatívnej plochy jednotlivých biotopov žalovaný
uviedol, že samotná plocha biotopov európskeho významu, na poškodenie alebo zničenie ktorej bol
okresným úradom vydaný súhlas podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. je totožná s plochou biotopov
európskeho významu, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Zdôraznil, že správne
orgány oboch stupňov vychádzali z rovnakých údajov o výmere zasiahnutých biotopov európskeho
významu, ktoré sú určujúce pre rozhodnutie o vydaní súhlasu podľa uvedeného zákonného ustanovenia.
Pokiaľ ide o určenie podielu relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu
v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR, táto plocha sa neuvádza vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia, ale v jeho odôvodnení, a to na strane 8. Konštatovanie okresného
úradu v tomto smere vychádza z dokumentácie vypracovanej v súlade s prílohou č. 8a zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“)
„Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok
sever a strediska Chopok juh Kabínková lanová dráha 15 MGD Krupová - Kosodrevina“, ktorá bola
súčasťou žiadosti predloženej žiadateľom a na základe ktorej vydal okresný úrad odborné stanovisko
citované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. V uvedenej dokumentácii je na strane 17 uvedený
percentuálny záber biotopov vo vzťahu k ploche biotopu v alpskom biogeografickom regióne, ktorý je
zhodný s tým ako sa uvádza v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Ako zdroj výmery biotopov
európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne na území SR je uvedený list Štátnej ochrany
prírody SR (ďalej len „ŠOP SR“) zo dňa 08.11.2010.

14. Zdôraznil, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo stanovisko ŠOP SR zo dňa
18.07.2014, ktoré si žalovaný vyžiadal vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.
Súčasťou tohto stanoviska bola aj tabuľka s aktuálnymi údajmi o celkovej výmere dotknutých biotopov
európskeho významu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR, z ktorej žalovaný
vychádzal v napadnutom rozhodnutí. Ako zdroj výmery biotopov európskeho významu v alpskom
biogeografickom regióne na území SR je v uvedenej tabuľke obsiahnutý aktuálny reporting ŠOP SR
pre Európsku komisiu v zmysle čl. 17 smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených
biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“). Tento reporting bol
vypracovaný v roku 2013 a dňa 30.10.2013 zverejnený na webovej stráne Európskej environmentálnej
agentúry. Uviedol, že rozdiel vo výpočte relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho
istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR bol spôsobený rôznymi údajmi
o ploche biotopov európskeho významu na území SR v rámci alpského biogeografického regiónu. Pokiaľ
prvostupňový orgán vychádzal z údajov poskytnutých ŠOP SR v liste č. ŠOPSR/3528/2010, v ktorom
ŠOP SR vychádzala z údajov aktualizovaných v roku 2006, žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z
odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 18.07.2014, v ktorom ŠOP SR poskytla aktuálne údaje týkajúce
sa výmery dotknutých biotopov európskeho významu vychádzajúce z údajov poskytnutých Európskej
komisii v rámci pravidelného reportingu opakujúceho sa každých šesť rokov, pričom tieto údaje boli
aktualizované v roku 2012. V tejto súvislosti žalovaný s poukazom na § 59 ods. 1 Správneho poriadku
uzavrel, že žalovaný v odvolacom konaní preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, pričom
na základe odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 18.07.2014 poskytujúceho aktuálne údaje týkajúce
sa výmery biotopov európskeho významu zistenú vadu odstránil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

15. Ďalej žalovaný dôvodil, že konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie, nebolo konaním
o povolení výnimiek z podmienok druhovej ochrany, ale konaním o vydanie súhlasov a povolenie
výnimiek z podmienok územnej ochrany, keďže pre predmet konania je určujúca žiadosť žiadateľa, v
ktorej žiadateľ popri vydaní súhlasov podľa § 6 ods. 2 a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadal o vydanie
súhlasov a povolenie výnimiek z podmienok územnej ochrany ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z.
pre územie s tretím stupňom ochrany. Na toto konanie je podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z.
príslušný okresný úrad v sídle kraja, t.j. orgán ochrany prírody. Zdôraznil, že okresný úrad ako príslušný
orgán mal k dispozícii podklady, na základe ktorých mohol posúdiť otázku vplyvu navrhovanej činnosti na
populácie dotknutých druhov. V tejto súvislosti poukázal na obsah stanoviska ŠOP SR - Správa NAPANT
č. NAPANT/98/014 zo dňa 19.02.2014, ktoré bolo jedným z podkladom prvostupňového rozhodnutia.
V tomto stanovisku bola tiež vyslovená požiadavka, ktorá sa ako podmienka č. 7 premietla do oboch
rozhodnutí správnych orgánov a podľa ktorej pred začatím prác je nutné každoročne zabezpečiť
v spolupráci so Správou NAPANT identifikovanie miest, kde bude potrebné práce uskutočňovať
neskôr až po vyvedení mláďat chránených druhov živočíchov a rešpektovať písomne dohodnuté
obmedzenia ŠOP SR - Správy NAPANT. V zmysle uvedeného žalovaný zdôraznil, že prvostupňový
orgán v konaní o povolení činnosti z hľadiska územnej ochrany overil vplyv navrhovanej činnosti na
populácie chránených druhov, pričom na základe stanoviska ŠOP SR - Správy NAPANT určil podmienky
vykonávania povoľovanej činnosti. Dodržiavanie týchto podmienok má zabezpečiť, že navrhovanou
činnosťou nebudú porušené ustanovenia § 34 a § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. upravujúce podmienky
druhovej ochrany.

16. Poukázal na to, že výstavba kabínkovej lanovej dráhy Krupová - Kosodrevina bola predmetom
posudzovania v rámci celého súboru navrhovaných činností pod názvom „Obnovenie prepojenia Chopok
sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“,
ku ktorým bola podľa zákona o posudzovaní vplyvov vypracovaná správa o hodnotení z novembra 2010
a vydané záverečné stanovisko žalovaného č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011. V tomto stanovisku
žalovaný ako príslušný orgán odporučil realizáciu navrhovaných činností za splnenia podmienok a
realizácie opatrení uvedených v záverečnom stanovisku. Podľa tohto stanoviska navrhované činnosti
nebudú mať samostatne alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi významný vplyv na územia
sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany. Od vydania uvedeného záverečného stanoviska
došlo k zmene parametrov stavby, ktoré boli na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
posúdené príslušnými orgánmi podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Zmeny navrhovanej činnosti boli
posúdené na základe stanovísk dotknutých orgánov, vrátane orgánov ochrany prírody a dotknutých
obcí z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej zmeny činnosti, miesta vykonávania navrhovanej

zmeny činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, vrátane vplyvov na chránené
územia, pričom príslušné orgány vzali do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území.
Výsledkom tohto posúdenia bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.10.2011 a vyjadrenie Okresného
úradu Brezno zo dňa 14.02.2014, z ktorých vyplýva, že zmeny navrhovanej činnosti nebudú mať
podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie sú predmetom zisťovacieho konania, resp.
povinného posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná
činnosť, v súvislosti s ktorou žiadateľ žiadal o vydanie súhlasov a výnimiek podľa zákona č. 543/2002
Z.z., bola predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

17. Konštatoval, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležitým
spôsobom odôvodnili povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vo veci
žiadosti žiadateľa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na predložený spisový materiál
uviedol, že okresný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie najmä na základe skutočností, že lyžiarske
stredisko v uvedenom území, aj keď v menšom rozsahu, jestvovalo už v období vyhlásenia územia
za národný park. Zásahy do ekosystému národného parku súvisiace s povoľovanou činnosťou sú
plánované v človekom zmenených alebo ovplyvnených ekosystémoch a väčšina dotknutého územia
je už v súčasnosti ovplyvňovaná, fragmentovaná a zmenená ľudskou činnosťou. Činnosti, ktoré sú v
treťom stupni ochrany zakázané a na ich vykonávanie je potrebná výnimka, sa týkajú len vjazdu a státia
s motorovými vozidlami, ktoré budú vykonávať stavbu, pohybu osôb zabezpečujúcich stavbu a pod. Ide
prevažne o činnosti dočasné. Jedinou trvalo činnosťou je osvetlenie bilboardov. Umiestnenie stavby nie
je v treťom stupni ochrany ani na území národného parku zakázané. Zákazy vyplývajúce zo zákona
č. 543/2002 Z.z. sa v danom prípade vzťahujú na obslužné činnosti nevyhnutné pre zabezpečenie
realizácie stavby. Navyše okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí stanovil podrobnejšie podmienky
vykonávania činnosti tak, aby sa minimalizoval dopad stavby na územie národného parku. Biotopy
európskeho významu sú v danom území menej hodnotné, čo sa prejavilo aj v tom, že uvedené územie
nebolo zaradené do navrhovaného územia európskeho významu, ktorého predmetom ochrany sú
biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej
uviedol, že navrhované aktivity sú súčasťou komplexnej rekonštrukcie lyžiarskeho strediska, pričom
žiadateľ pri jeho zámere postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal
na to, že ŠOP SR - Správa NAPANT už v programe starostlivosti o Národný park Nízke Tatry z roku 1997
vytvorila krajinný priestor KP 1.6, ktorý bol charakterizovaný ako „Účelovo vytvorený priestor s vysokým
stupňom urbanizácie, umelými zásahmi do terénu a značnými antropickými vplyvmi“. Do tohto priestoru
bola zaradená aj oblasť Srdiečko - Kosodrevina.

18. Záverom žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na súčasný stav dotknutého územia, ktoré je síce
zaradené v treťom stupni ochrany, ale z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny patrí k menej
hodnotným územiam, rovnako vzhľadom na stanovené podrobnejšie podmienky vykonávania činností,
je vydanie súhlasov a povolenie výnimiek plne v súlade s § 2 ods. 1 druhá veta zákona č. 543/2002
Z.z. Mal za to, že navrhovaná činnosť bola správnymi orgánmi na základe zhromaždených podkladov
posúdená náležitým spôsobom z hľadiska jej vplyvu na predmet ochrany v dotknutých chránených
územiach.

IV.
Posúdenie veci

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

23. Podľa § 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) tento
zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb
a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej
rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať
podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových
služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa)
ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a
fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy,
ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad
a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním
zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj
spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa)
ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého
stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu.

26. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa)
ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa
dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu
národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas
obsahuje aj
a/ identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu,
b/ popis jeho stavu,
c/ mapové vymedzenie hranice biotopu,
d/ vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení
potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu,
e/ určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci
príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky.

27. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na
zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna
a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností
správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.

28. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa)
územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len „územná ochrana") podľa tohto zákona sa rozumie
ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa
ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.

29. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti
žiadateľa) na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým

vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,
najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,
cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo
letištného priestoru.

30. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na
území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
c/ výstavbu lesných ciest a zvážnic,
d/ oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného
sadu a vinice,
l/ umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia
alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za
hranicami zastavaného územia obce,
m/ umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo
správe vodného toku alebo vodného diela.

31. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na
území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané
a/ vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,
c/ pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami
zastavaného územia obce,
f/ použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie,
reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,
j/ vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.

32. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na
území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a/ vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o),
b/ umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, ako aj akéhokoľvek iného
reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule,
d/ let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako
300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,
f/ vykonávanie technických geologických prác.

33. Podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa)
okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v
územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a
ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, a ak ide
o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a
povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2.

34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,
ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov
právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a
funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného

predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je
správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

38. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

39. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie
žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci žiadosti žiadateľa o udelenie
výnimky a vydaní súhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z.z.

40. Zákon č. 543/2002 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých na území,
na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti,
ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany zakázané. Orgán ochrany prírody
môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, pričom zákon č. 543/2002
Z.z. výslovne neupravuje pre udelenie súhlasu (prípadne výnimky) s inak zakázanou činnosťou bližšie
hľadiská. Orgán ochrany prírody musí pri úvahe, či súhlas alebo výnimku udelí vychádzať z účelu zákona
č. 543/2002 Z.z. (predovšetkým § 1 ods. 1, § 2 ods. 1). Nástrojom, ktorý k dosiahnutiu tohto účelu
má orgán ochrany prírody, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. Záujem
ochrany prírody spočíva v tom, že činnosti uvedené v § 14 zákona č. 543/2002 Z.z. sú zakázané, teda
záujem ochrany prírody je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v treťom stupni
ochrany prírody je zákaz tam vymenovaných činností, tento je v záujme ochrany prírody, potom povolenie
výnimky z tohto zákazu je zakaždým zásahom do záujmu ochrany prírody. So zreteľom na zmysel a
obsah, ktoré vyplývajú zo zákona č. 543/2002 Z.z. je nevyhnutné v správnom konaní skúmať, či záujem
na udelení výnimiek a súhlasov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito
zásahmi. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/5/2018 z 21.11.2018)

41. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať náležitosti predpísané príslušným právnym
predpisom. Minimálny štandard v tomto smere predstavuje úprava náležitostí rozhodnutí správnych
orgánov podľa Správneho poriadku. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 Správneho poriadku
musí mať rozhodnutie správneho orgánu zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové
a formálne náležitosti. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym poriadkom sú vymedzené
taxatívne. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Popri
obsahových náležitostiach písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne
náležitosti (§ 47 ods. 5 Správneho poriadku). Veľmi detailne rozpracované náležitosti rozhodnutia
obsahujú tiež osobitné právne predpisy. Táto skutočnosť odzrkadľuje rozsiahlosť úloh verejnej správy
zabezpečovaných v pôsobnosti jednotlivých rezortov. Tie sú špecifické predovšetkým pre rozhodnutia,
ktorými sa zakladajú určité oprávnenia, ktoré treba z hľadiska verejného záujmu realizovať za presne
vymedzených podmienok. Existencia odlišných obsahových a formálnych náležitostí rozhodnutí vrátane
ich špecifických názvov z nich v podstate vytvára typové rozhodnutia, ktoré sú špecifikom správneho
konania.

42. Rozhodnutie o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. musí obsahovať osobitne
predpísané náležitosti upravené pod písm. a/ až e/. Keď žalobca namietal, že príloha rozhodnutia nie je
jeho zákonnou náležitosťou, tak súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Pokiaľ zákon č. 543/2002
Z.z. upravuje osobitné náležitosti súhlasu orgánu ochrany prírody na poškodenie alebo zničenie biotopu
európskeho alebo národného významu, tak aj podľa názoru súdu je rozhodnutie orgánu ochrany
prírody v súlade so zákonom, ak tieto náležitosti obsahuje, pričom je bez právneho významu, či sú
tieto náležitosti obsahom výroku, odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, prípadne jeho prílohy.
Náležitosti vyplývajúce z § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. boli v napadnutom rozhodnutí žalovaného
obsiahnuté, čo vyplýva zo skutočnosti, že na tieto údaje sa odkazuje vo výroku napadnutého rozhodnutia
(viď bod 7 tohto rozsudku - prílohy č. 1 a č. 2 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že samotný Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 upravuje odôvodnenie ako obsahovú
náležitosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorého hlavnou úlohou je presvedčiť účastníkov o správnosti
postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Odôvodnenie je hlavným merítkom
posudzovania prípadnej nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto
sa súd stotožnil s postupom žalovaného, kedy osobitné náležitosti súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona
č. 543/2002 Z.z. uviedol v prílohách rozhodnutia, ktoré ako neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia doručil

účastníkom správneho konania spolu s rozhodnutím. Týmto postupom žalovaného bola bezpochyby
zabezpečená prehľadnosť a zrozumiteľnosť jeho rozhodnutia.

43. V tejto súvislosti súd po oboznámení sa s obsahom prvostupňového rozhodnutia okresného úradu a
prílohy č. 1 napadnutého rozhodnutia žalovaného konštatuje, že plocha dotknutých biotopov je v oboch
rozhodnutiach správnych orgánov totožná (výrok prvostupňového rozhodnutia v časti o vydaní súhlasu
a príloha č. 1 napadnutého rozhodnutia). Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, okresný úrad
a rovnako tak aj žalovaný pri rozhodnutí o vydaný súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.
vychádzali z rovnakých údajov o výmere zasiahnutých biotopov európskeho významu. To však neplatí
vo vzťahu k určeniu percentuálneho podielu relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere
toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR. Ako ďalej vyplýva
z administratívneho spisu, okresný úrad pri určení relatívnej plochy biotopu európskeho významu
(odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, str. 8) vychádzal z dokumentácie vypracovanej v súlade so
zákonom o posudzovaní vplyvov („Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie
lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh Kabínková lanová dráha 15 MGD
Krupová - Kosodrevina“), ktorá bola súčasťou žiadosti predloženej žiadateľom podľa uvedeného zákona
a na základe ktorej vydal okresný úrad odborné stanovisko č. OU-BB-OSZP-2014/03448 Ku zo dňa
07.02.2014. Ako správne konštatoval žalovaný, v uvedenej dokumentácii je percentuálny záber biotopov
zhodný s tým, ktorý uviedol okresný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Zdrojom tejto
výmery biotopov európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne na území SR bol list ŠOP SR
zo dňa 08.11.2010. Na druhej strane podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo stanovisko
ŠOP SR zo dňa 18.07.2014, ktoré si žalovaný vyžiadal pri rozhodovaní o vydaní súhlasu podľa § 6 ods.
2 zákona č. 543/2002 Z.z. V tomto stanovisku je uvedená tabuľka s aktuálnymi údajmi o celkovej výmere
dotknutých biotopov európskeho významu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR a
žalovaný z týchto aktuálnych údajov aj vychádzal. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel vo výpočte relatívnej
plochy biotopu európskeho významu spočíval v prevzatí odlišných údajov o ploche biotopov európskeho
významu na území SR v rámci alpského biogeografického regiónu. Postup žalovaného, kedy v súlade
s § 59 ods. 1 Správneho poriadku odstránil zistené vady prvostupňového rozhodnutia, pri vypracovaní
ktorého prvostupňový orgán vychádzal z neaktuálnych údajov, súd považuje za správny. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného preto vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a námietka žalobcu
je v tomto smere nedôvodná.

44. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatku vecnej príslušnosti okresného úradu súd prisvedčil
žalovanému, že konanie o v úvode tohto rozsudku opísanej žiadosti žiadateľa nebolo konaním o povolení
výnimiek z podmienok druhovej ochrany, ale konaním o vydanie súhlasov a povolenie výnimiek z
podmienok územnej ochrany. Ako správne uviedol žalovaný, pre predmet konania je určujúca žiadosť
žiadateľa. Z obsahu žiadosti žiadateľa nepochybne vyplýva, že popri vydaní súhlasov podľa § 6 ods. 2
a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. požiadal o vydanie súhlasov a povolenie výnimiek z podmienok územnej
ochrany ustanovených v tretej časti prvej hlave zákona č. 543/2002 Z.z. pre územie s tretím stupňom
ochrany. Na toto konanie je podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. príslušný okresný úrad v sídle
kraja, t.j. prvostupňový orgán.

45. Súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo odôvodnil povolenie
výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vo veci žiadosti žiadateľa. Podľa názoru
súdu správna úvaha žalovaného v danom prípade neprekračuje medze § 14 a § 6 citovaného zákona.
V posudzovanej veci bolo orgánmi ochrany prírody a ŠOP SR zhodne viackrát konštatované, že pri
vykonávaní predmetných činností síce bude dochádzať k určitým zásahom, a teda k ovplyvneniu
biotopov rastlín a živočíchov, avšak tieto zmeny budú prevažne krátkodobého charakteru a nebudú mať
podstatný negatívny vplyv na samotnú ochranu prírody a krajiny. Činnosti, ktoré boli predmetom žiadosti
žiadateľa sú činnosťami obslužnými, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie realizácie stavby. Ako bolo
uvedené, orgány ochrany prírody v danom prípade potvrdili minimálny zásah do chráneného územia
povolenými výnimkami, a to za dodržania nimi stanovených podmienok podľa § 82 ods. 12 zákona
č. 543/2002 Z.z., ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a žalovaný vec správne právne posúdil.

46. Záverom súd uvádza, že ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov
SR je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si
jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak bez povšimnutia nemôže zostať ani tá skutočnosť, že

v čase rozhodovania súdu už bolo vydané rozhodnutie č. 28977/2017/SŽDD/83357 zo dňa 30.11.2017
(právoplatné dňa 21.12.2017) o povolení na začatie trvalej prevádzky a trvalého užívania stavby lanovej
dráhy „KLD 15 MGD Krupová - Kosodrevina“. Ako bolo uvedené v bode 7 tohto rozsudku, vydaním
rozhodnutia o začatí trvalej prevádzky stavby zanikla aj platnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

47. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.