Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/414/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715216855
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7715216855.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobkyne L. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom v C., ul. L. XXX/XX zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Krompákom, so sídlom
Michalovská 2, 073 01 Sobrance, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátkou kanceláriu JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právneho úkonu
a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.9.2015 a po jej spresnení (podanie doručené
súdu 4.12.2015 č.l. 31 a nasl. spisu) domáhala proti žalovanému, aby súd rozhodol rozsudkom tak, že:

I. Žalovaný zruší platnosť a účinnosť predmetných jednotlivých zmlúv o úvere podpísaných mylne v
zmysle Obchodného zákonníka a nahradí ich novými zmluvami o pôžičke s navrhovateľkou, ako s

občiankou SR, spotrebiteľkou, s nepodnikateľkou, v zmysle Občianskeho zákonníka, v zmysle zákona
č. 258/2001 Z. z. a v súlade s nariadením vlády SR z 11.6.2008 zverejnenom v Zbierke zákonov
č.238/2008, čiastka 93, strana 1901 a v súlade s nariadením vlády SR z 28.5.2014 zverejnenom v
Zbierke zákonov č.141/2014, čiastka 50, strana 1100, ktoré pojednávajú o výške odplaty za poskytnutý
spotrebiteľský úver.

II. Súd určí, že zmluvná odplata dojednaná v zmluvách o úvere uzavretých medzi stranami: č. XXXXXX-

XXXXX zo dňa XX.X.XXXX je neplatná v časti, v ktorej sú dohodnuté odplaty za poskytnutý úver
prevyšujúce finančnú čiastku 6.226,56 € .

III. Žalovaný nastaví v novej zmluve o pôžičke podľa rozsudku I. v časti odplata za poskytnuté peňažné
prostriedky v zmysle Občianskeho zákonníka v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch o pôžičkách pre spotrebiteľov v súlade s nariadením vlády
SR z 11.6.2008 zverejnenom v Zbierke zákonov č. 238/2008, čistka 93, strana 1901 a v súlade s

nariadením vlády SR z 28.5.2014 zverejnenom v Zbierke zákonov č. 141/2014, čiastka 50, strana 1100,
ktoré pojednávajú o výške odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver.IV. Žalovaný v nových zmluvách o finančnej pôžičke vyčísli a započíta žalobkyni doteraz uhradené
splátkysdôrazomnaosobitnévyčíslenieužuhradenejistinyaosobitneúrokov,ktoréposlúžiaakozáklad
pre splátkovú úhradu reálne poskytnutých finančných prostriedkov podľa predmetných zmlúv o úvere v

opravenej spotrebiteľskej zmluve o finančnej pôžičke.

2. Žalobkyňa nežiadala priznať v prospech seba úhradu úrokov z omeškania ani trov konania, avšak
zároveň navrhla aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
žalobkyni súdne poplatky stanovené súdom a žalobkyňou uhradené súdu.

3. V priebehu sporu navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení:

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzavretá medzi žalobkyňou
(na strane dlžníka) a žalovaným (na strane veriteľa) dňa XX.X.XXXX v Michalovciach je neplatná.

II. Súd nahrádza vôľu žalovaného tak, že ako veriteľ uzatvára so žalobkyňou ako spotrebiteľkou zmluvu
o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka, v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré
pojednávajú o poskytovaní spotrebiteľského úveru a výške odplaty za takýto úver.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná odplata dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-
XXXXX, ktorá bola podpísaná medzi žalobkyňou (na strane dlžníka) a žalovaným (na strane veriteľa)
v Michalovciach dňa XX.X.XXXX je neplatná v časti, v ktorej sú dohodnuté odplaty za poskytnutý úver
prevyšujúce finančnú čiastku 6.226,56 €

IV. Súd u r č u j e, že doteraz vykonané splátky žalobkyňou v prospech žalovaného v celkovej výške
2.660,- € sa započítavajú na úhradu poskytnutého spotrebiteľského úveru (viď výrok II.).

4. Súd uznesením č. k. 11C 414/2015-77 zo dňa 28.4.2016 pripustil zmenu žaloby, tak ako to navrhla
žalobkyňa a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.5.2016.

5. Odôvodnila to tým, že uzavrela so žalovaným dňa XX.X.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXX-XXXXX (ďalej Zmluvy o úvere), na základe ktorej v zmysle bodu 1.1 Zmluvy bola žalovaným
uvedená výška úveru až 13.248,- € pričom podľa Zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške 4.000,- €
čo predstavuje rozdiel o 9.248,- € viac ako v skutočnosti jej bol poskytnutý. V Zmluve bol uzavretý

aj splátkový kalendár na 48 mesačných splátok po 286,- € čo predstavuje sumu 13.248,- € teda ide
o rovnakú sumu, ktorá je uvedená v bode 1.1 Zmluvy, ktorá predstavuje dohodnutú výšku úveru.
Namietala neplatnosť zmluvy v častiach: a) Výška poskytnutých peňažných prostriedkov, b) Odplata za
poskytnuté peňažné prostriedky, c) Právne postavenie dlžníka. Poukázala na to, že zmluvu uzatvorila
ako spotrebiteľka a nie ako fyzická osoba - podnikateľ, a to bez ohľadu na to, ako je v zmluve o

úvere označená. Považuje sa za spotrebiteľku a bola žalovaným uvedená do omylu pokiaľ ide o jej
právny stav, pretože nie je v SR evidovaná ako podnikateľka, nie je registrovaná ani ako samostatne
zárobkovo činná osoba v SR, nemá zo zákona ani povinnosť viesť si účtovníctvo a nie je zo zákona
ani registrovaná na Daňovej správe SR. Žalovanému pre potreby zmluvy o úver uviedla svoje ročné
číslo ako identifikáciu svojej osoby a súkromný bankový účet žalobcu a zmluva obsahuje dáta o jeho

osobe ako o fyzickej osobe spotrebiteľovi. Nepoprela, že síce pracuje v zahraničí ako opatrovateľka,
kde je úradne evidovaná, čo žalovaný uviedol do Zmluvy o úvere a takto z nej ako spotrebiteľky v SR
účelne robil podnikajúcu osobu, čo zneužil aj v bode 1.1 Zmluvy o úvere, kde sa uvádza v prvej vete
„Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky...“Tvrdila,
že spĺňa podmienky ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo úver žiadala ako fyzická osoba, ktorá

poskytnuté finančné prostriedky potrebovala pre vlastnú osobnú spotrebu a pre spotrebu príslušníkov
svojej rodiny a domácnosti, teda nie ja účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na činnosť opatrovateľky v Rakúsku nepotrebuje žiadne peňažné prostriedky, nakoľko daná práca si
vyžaduje len jeho osobu a jej osobnú prácu a pri výkone práce opatrovateľky má všetko (ubytovanie,
stravu, pomôcky a prostriedky na prácu opatrovateľky a podobne) zabezpečené v rodine, v ktorej

býva a poskytuje práce opatrovateľky. Dokonca aj cestu z jej domu do domu rodiny, u ktorej pracuje
ako opatrovateľka, a späť hradí daná rodina. To znamená, že ako opatrovateľka nepotrebuje a ani
nepotrebovala na svoju prácu v Rakúsku žiadne peňažné prostriedky. Uviedla ďalej, že dokumenty, ktoré
ohľadne úveru podpisovala boli dokumentmi, ktoré boli vyhotovené žalovaným a v ktorých nemohlažalobkyňa nič zmeniť, len podpísať. Nemala ani len právne povedomie, ktoré by jej umožnilo náležite
rozumieť obsahu týchto dokumentov, ktoré jej žalovaný predložil na podpísanie. Žalobkyňa bola vo
finančnej a časovej tiesni a nemala peňažné prostriedky na to, aby sa obrátila na právnika, ktorý by

jej vysvetlil a objasnil obsah dokumentov predkladaných žalovaným. Žalobkyňa sa ako spotrebiteľka
ocitla vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, t.j. žalovaným, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
veriteľa, t.j. žalovaného, jeho lepšou znalosťou práva a lepšou dostupnosťou právnych služieb, a
samozrejme možnosťou stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Pre takéto vzťahy je charakteristické, že zmluvné dojednanie pochádza od dodávateľa (veriteľa), t.j.
žalovaného, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný
moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Uviedla, že keď jej žalovaný predložil dokumenty, tak
nemal ani len čas si ich prečítať s porozumením, a to i vzhľadom na to, že žalovaný jej predložené
dokumenty, resp. ich obsah nevysvetlil, len poukázal na miesta, na ktorých som sa ako dlžník mal
podpísať. Tvrdila, že žalovaný jej nevysvetlil ani to, čo je to revolving, resp. revolvingový úver a že

žalovanýspracovanímúverovejdokumentáciesledovaljedinýcieľ,atozneužiťjejprávnunegramotnosť,
využiť moment jeho finančnej a časovej tiesne a pripraviť dokumenty tak, aby žalobca bol v nevýhode,
v nerovnom postavení a nebol chránený ustanoveniami o ochrane práv spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ
nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, keďže išlo o vopred predtlačené
formuláre a jej bol formulár zmluvy o úvere predložený len na podpísanie, pričom daný formulár bol

vyplnený veriteľom, t.j. žalovaným a žalobkyňa mala Zmluvu o úvere už len podpísať. Uviedla ďalej,
že spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať faktickú
nerovnováhu medzi spotrebiteľom a profesionálnym dodávateľom (veriteľom), tj. žalovaným, a to formou
obmedzenia autonómie vôle profesionálneho dodávateľa (veriteľa), tj. žalovaného. Pokiaľ ide o obranu
žalovaného týkajúcu sa Oznámenia NBS zo dňa 08.06.2015, číslo OFS-6582/2015 tak uviedla, že

NBS nezisťovala náležite skutkový stav veci, keďže vychádzala len z písomnej dokumentácie (ohľadne
zmluvy o úvere), ktorá bola vyhotovená žalovaným. Nepochybne bola zmluva uzavretá medzi stranami
ako tzv. typová zmluva a je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., pričom
tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Je teda potrebné

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Ďalej uviedla, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §
39 Obč. zák. a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O
takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy (viď rozhodnutie Najvyššie súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súladesovšeobecnýmimravnýmiamorálnymizásadamidemokratickejspoločnosti.Vzhľadomnarôznu
judikatúru zaoberajúcu sa ochranou spotrebiteľa dávam na vedomie tú skutočnosť, že podľa rakúskej
právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť,
neskúsenosť alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe

za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo
vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č. 4). Aj keď podľa slovenskej právnej
úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu §
39 OBZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj
ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky atď.). V konečnom dôsledku ide o skutkovú

podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie
je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery
okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porovnaj rozhodnutie Rakúskeho Najvyššieho súdneho
dvora OGH 3 Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z toho dôvodu neplatnosti zmluvy
úverovej povahy teda k skutkovej podstate trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu poukázala

na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.). Ak by sa preukázal najmenej nepriamy
úmysel veriteľa, išlo by pre zmenu o neplatnosť úverovej zmluvy pre rozpor so zákonom (§ 235 TZ).
V jej prípade ide o nadvládu veriteľa, t.j. žalovaného nad jej osobou ako dlžníkom a to z dôvodutiesne, čiastočnej ľahkomyseľnosti a právne negramotnosti. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov
nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého
je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a veriteľ

to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť
úver za podmienok vopred stanovených veriteľom, ktoré až na výšku úveru som ja ako dlžník nemohla
nijako ovplyvniť (dôvod - typová zmluva veriteľa). V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri
posudzovaní jej bonity, t.j. bonity spotrebiteľa, poukázala na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie
úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15%, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na

najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu
nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a
preprípad,žetakneurobí,nariaďujesankcie.Keďposkytovateľporušítútopreverovaciupovinnosťmôže
napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov (viď Spolkový zákon o spotrebných
úverochčl.14).Zároveňuviedla,žedokumentyvsúvislostisúverom,ktoréjejbolipredloženéžalovaným
na podpísanie jej neboli ani len vysvetlené, nemala možnosť oboznámiť sa s nimi, bolo jej len povedané,

kde to mám podpísať. V danom čase, keď peniaze súrne potrebovala sa nad tým nezamýšľala a
predpokladala, že ich v krátkom čase vráti. Uviedla, že dlh voči žalovanému má záujem predčasne
splatiť, avšak nie vo výške, ktorú od nej žiada žalovaný. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa
toho, že tunajší súd nie je nie je miestne príslušný tak uviedla, že postúpením veci Okresného súdu
Bratislava V, by došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu a k zásahu do základného práva žalobcu

by došlo nesprávnou interpretáciou ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa. Uviedla, že má za
to, že je potrebné aplikovať na danú právnu vec ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa, a teda aj
ustanovenie § 87 písm. f) OSP, podľa ktorého je popri všeobecnom súde odporcu na konanie príslušný
aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a preto je na
konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere príslušný Okresný súd Michalovce a nie

je dôvod na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava V.

6. Žalovaný navrhol voči nemu v celom rozsahu žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobkyňa nemá na
požadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujempredstavujevzmysleustálenej
súdnej praxe vyjadrenie procesnej požiadavky na opodstatnenosti podanej žaloby o určenie a jeho

praktický význam pre strany sporu. V súvislosti so žalobou na určenie neplatnosti právneho úkonu
zároveň platí aj to, že predmetom tohto určenia môže byť len určenie, či tu právo je alebo nie je (§
137 písm. c) CSP). Práve skutočnosti, kam sa v zmysle právnej teórie radia aj právne úkony je možné
určovať len vtedy, ak to osobitný predpis výslovne upravuje. V žalobe sa neuvádza žiadny dôvod alebo
skutočnosť, v zmysle ktorých by žaloba v časti určenia neplatnosti zmluvy bola procesne prípustná,

nakoľko žalobca zakladá svoje nároky na predikcii, že peňažné prostriedky neboli použité na výkon
podnikateľskej činnosti, ale pre osobnú potrebu. Spochybnil aj relevanciu samotného vedenia sporu
z dôvodu, že o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov medzi stranami sa vedie konanie na
Okresnom súde Bratislava V na základe ním podanom návrhu dňa 2.9.2015 na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, ktorý doplnil a zmenil dňa 21.4.2016 a ktoré je po podaní námietok žalobkyňou

vedené pod sp. zn. 3CbZm 974/2015 a preto prejednávanie tejto veci a jeho výsledok nemôže priniesť
zmenu v postavení žalobkyne. Ďalej namietal, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa toho, že zmluvy
uzatvárala ako fyzická osoba a nie podnikateľka sú účelové a nepravdivé, nakoľko pred uzavretím
zmluvy a pri podávaní žiadostí o poskytnutie úverov vystupovala ako podnikateľka a žiadala, aby jej
bol úver poskytnutý na podnikateľské účely a podnikanie. Táto skutočnosť, že vstupovala do vzťahu

ako podnikateľka a čerpala úver na podnikateľskú činnosť, nebola nikdy sporná a toto začala tvrdiť
až v priebehu súdneho konania. Pri uzavretí zmluvy predchádzalo podanie žiadosti, v ktorej sa
identifikovala žalobkyňa ako podnikateľka (body I., IV. a V.). V každej jednej žiadosti údaje potvrdila
žiadateľka - žalobkyňa svojim podpisom a až takto vyplnená žiadosť bola žalovanému predložená.
Žalobkyňa predložila pri podaní žiadosti o úver stále tie isté doklady, ktoré preukazovali jej podnikateľské

postavenie t.j. výpis z príslušného Rakúskeho obchodného registra, potvrdenia o podaní daňového
priznania za rok 2012 a 2013 a a fotokópie daňových priznaní. Tvrdenie, že v návrhu na vydanie
platobného rozkazu uviedol žalovaný, že jej nebolo pridelené IČO neznamená to, že v prípade, že jej
nebolo pridelené, nemôže byť podnikateľom v tých zmluvných vzťahoch, ktoré uzavrela so žalovaným.
Poukázal na súdnu prax, v ktorej je ustálené, že pokiaľ osoba, hoci len predstiera, že je podnikateľom,

tak sa nemôže dovolávať postavenia spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ rozhodol v rozhodnutí C-464/O1
vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG tak, že: „Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana
nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Rovnako
aj rozsudok Nemeckého spolkového Súdneho dvora z 22.12.2004 sp.zn. VIII. ZR 91/04: „Pokiaľspotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedenie dodávateľa do omylu) je treba
takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť
dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva“. Pokiaľ ide

o námietku žalobkyne, týkajúcej sa výšky úveru, k tomu poukázal na to, že v jednotlivých zmluvách bolo
dohodnuté, že za poskytnutie úveru v dohodnutej výške a na stanovenú dobu mala žalobkyňa zaplatiť
dohodnutú zmluvnú odmenu, ktorá bola uhradená započítaním pri poskytnutí úveru, ktorá dohoda
o započítaní bola uvedená v článku 9. ods. 9.1 Zmlúv. Podľa ustálenej súdnej praxe (rozsudok NS
SR sp.zn. Obdo V 47/2001 ZSP 8/2004: „Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť

v prospech dlžníka peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v
hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných
prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo
na jeho účet v peňažnom ústave.“ Poukázal aj na to, že výška úveru a spôsob jeho poskytnutia bol
žalobkyňou akceptovaný v plnom rozsahu a nebol pri uzatváraní zmluvy a ani následne spochybňovaný

a rozporovaný. Žalobca dňa 14.7.2014 podal žiadosť o poskytnutie PROFI úveru, o ktorý požiadal
ako podnikateľský subjekt a do žiadosti doplnil údaje preukazujúce jeho právnu formu - remeselná
živnosť. Pre uzavretím zmluvy predložil žalovanému Živnostenský list a súčasne vyplnil kolónku odbor
podnikania - opatrovanie. Z ust. § 2 písmeno a) zák. č. 129/2010 Z.z., rovnako aj z ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Už zo samotného označenia povinného na zmluve
vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu právneho
vzťahu podľa § 497 a nasl. s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje
záväzkové vzťahy medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Z právneho vzťahu nepochybne vyplýva, že
sa spravuje režimom obchodného práva. Tvrdenie žalobcu o tom, že v predmetnom vzťahu vystupoval

ako spotrebiteľ a zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch
(keď je preukázané, že ich z dôvodu povahy právneho úkonu obsahovať nemusela) sú v rozpore s
dojednaným právnom stavom. Pritom skutočnosť, že zmluva obsahuje rodné číslo, nie je rozhodujúca.
Uvedenie rodného čísla ako jednoznačného identifikátora je logické, pretože na území Slovenskej
republiky žalobca žiadny iný jednoznačný a nezameniteľný identifikátor nemá (v podobe IČO). Slúži

len na zabezpečenie toho, aby osoba dlžníka bola vždy identifikovateľná na základe takého údaja,
ktorý je v zmysle právnej úpravy považovaný za jednoznačný, jedinečný a nesporný. Uvedenie rodného
čísla však neznamená, že sa tým mení povaha zmluvného vzťahu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa
žalobca je identifikovaný označením zahraničného registra, v ktorom je ako podnikateľ zapísaný. Bolo
by pomerne nelogické, aby sa „spotrebiteľ“ identifikoval v zmluve označením registra, v ktorom je ako

podnikateľ zapísaný. Uvedený zápis, ktorý je vyznačený v zmluve, je potrebné chápať v kontexte s celým
obsahom zmluvy. Skutočnosť, že fyzické osoby, ktoré uzatvoria zmluvu o výkone osobnej asistencie, sú
povinné sa zaregistrovať ako daňové subjekty, pritom v kontexte obsahu vzájomných záväzkov nie je
podstatnou. Pri uzatváraní zmluvného úverového vzťahu je potrebné vychádzať zo všetkých okolností
jeho uzatvorenia, predovšetkým zo správania sa zmluvných strán pred jej uzatvorením, prejavu vôle

(vrátane jej písomného vyjadrenia na hmotnom substráte), ako aj zo správania zmluvných strán po
uzatvorení zmluvy. Skutočnosť, či peňažné prostriedky boli alebo neboli poskytnuté na podnikateľské
účely, nie je rozhodujúca. Pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy
jednoznačne konal a vystupoval ako podnikateľ. To, aké boli jeho skutočné pohnútky a či boli v rozpore s
ním prejavenou vôľou je bez právneho významu. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ním

a žalovaným je resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. Ďalej poukázal na to, že podľa
§ 222 ods. 1 Trestného zákona: „Kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov“. V zmysle uvedeného sa žalobca
svojím podaním sám usvedčuje z toho, že sa mohol dopustiť trestného činu úverového podvodu.

7. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu vyplýva, že strany sporu uzatvorili podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka dňa XX.X.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere vrátane príloh č.
XXXXXX-XXXXX, predmetom ktorej bolo žalobkyni žalovaným poskytnutý úver na účely výkonu jej
podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13.248,- € do 8 pracovných dní

od doručenia jedného podpísaného rovnopisu Zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane jej príloh (Deň
poskytnutia úveru) s tým, že podpisom Zmluvy dlžník žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej výške,
vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom (čl. 1, bod 1.1 Zmluvy). Dlžník sa zaviazal
splatiť veriteľovi úver na uvedený bankový účet veriteľa v 48 mesačných splátkach vo výške 276,- €splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je uvedený v Prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy (čl. 2 bod 2.2 Zmluvy). Medzi stranami bola v čl. 4 bod 4.1 dohodnutá zmluvná odmena, ktorú sa
zaviazala za poskytnutie úveru ako aj za poskytnutie každého revolvingu žalobkyňa ako dlžník uhradiť

žalovanému ako veriteľovi vo výške 9.248,- € s tým, že je splatná ku dňu poskytnutia úveru (čl. 4 bod
4.1. a 4.2 Zmluvy). Z výpisu účtu (č.l. 144) vyplýva, že 17.7.2014 bola žalobkyni žalovanou poukázaná
na účet suma 1.400,- €. Z listu žalovaného zo dňa 24.9.2014 (č.l. 145) vyplýva, že oznámila žalobkyni,
že súhlasí s predčasným splatením revolvingového úveru a potvrdili aktuálny zostatok dlžnej sumy k
24.9.2014 12.796,- €.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31. 03. 2015 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

9. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
mu poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

16. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právny
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

17. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatniť ust. tohto zákona o predbežnom prejedaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo práv je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

20. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Súd v prvom rade skúmal, či má v tomto spore žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti úverovej zmluvy, na určení neplatnosti zmluvy v časti, v ktorej sú dohodnuté odplaty
za poskytnutý úver prevyšujúce finančnú čiastku 6.226,56 €, na určení, že doteraz vykonané splátky

žalobkyňou v prospech žalovaného v celkovej výške 2.660,- € sa započítavajú na úhradu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a na tom, aby súd nahradil vôľu žalovaného tak, že ako veriteľ uzatvára so
žalobkyňou ako spotrebiteľkou zmluvu o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka, v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktoré pojednávajú o poskytovaní spotrebiteľského úveru a výške odplaty

za takýto úver.

22. Za určovaciu žalobu považuje aktuálna súdna prax (uznesenie NS SR 1Mcdo 1/2009) aj žalobu
o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa (uznesenie
NS SR 1Mcdo 1/2009). Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je

potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri
skúmaní podmienok umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba
vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere má žalobca
ako spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým

úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom
rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh
nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa
odplaty (úroky, poplatky). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha

(žalobcu). Ak chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu. Novela Občianskeho zákonníka
zaviedladonášhosúkromnéhoprávanovýpojem-spotrebiteľskázmluva.Právnaúpravaspotrebiteľskej
zmluvy sa stala súčasťou nového právneho odvetvia, tzv. spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa tak
normy súkromného práva, ako aj verejného práva. Verejné odvetvie práva sa vyznačuje prevahou

kogentných noriem a predstavuje určitú odchýlku od všeobecnej koncepcie súkromného práva,
vychádzajúcejzozásadyzmluvnejautonómie.Právotútozásadumodifikujezaúčelomzvýšenejochrany
slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je spotrebiteľ. Právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., teraz § 137 písmeno
c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určeniastalojehoprávnepostavenieneistým.Zanedovolenúmožnopovažovaťurčovaciužalobu,pokiaľ

neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (prípadne) i iná žaloba. V tomto spore naliehavý právny záujem s osobitného predpisu
nevyplýva a preto bolo nutné vyhodnotiť či žalobkyňa na požadovanom určení má alebo nemá naliehavýprávny záujem. K tomu je potrebné dodať, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená, čo do
naliehavého právneho záujmu v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa
§ 137 písmeno a) CSP. Určovacia žaloba má preventívny charakter a bude opodstatnená najmä v

prípadoch keď k porušeniu práva ešte nedošlo čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno
spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo strany žalovaného.
V prípadoch, kedy požadované určenie existencie, či neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi
stranami by malo len charakter prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi stranami tak na takomto určení
nebude daný naliehavý právny záujem. A práve v tomto spore sa jedná o takýto prípad, keďže ako

súd zistil tak na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm 974/2015 prebieha spor vyvolaný
návrhom žalovaného proti žalobkyni na vydanie zmenkového platobného rozkazu z titulu zmenky
vyplývajúcej z predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom spore podala žalobkyňa námietky
a navrhuje aby sa súd zaoberal predbežne tými istými otázkami ako v tomto spore, t.j. platnosťou
zmluvy, zmluvných dojednaní, posúdením či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, že je úver bezúročný
a bez poplatkov atď. V označenom spore bol vydaný platobný rozkaz č.k. 3CbZm 974/2015-22 dňa

14.12.2016 (č.l. 169), v ktorom bola žalobkyni uložená povinnosť do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu zaplatiť žalovanému zmenkovú sumu 11.662,80 € so 6% úrokom od 2.9.2015 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu 38,88 € a trovy konania na základe návrhu žalovaného na podklade zmenky zo dňa
XX.X.XXXX, ktorá bola vystavená za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z predmetnej zmluvy,
ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v tomto spore domáha. Dňa 22.4.2016 žalovaný podal na označený súd

v označenom spore Doplnenie a zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 21.4.2016 (č.l. 179), ktorým
po čiastočnom späťvzatí návrhu sa domáha voči žalobkyni zaplatenia zmenkovej sumy 11.662,80 €, 6%
ročného úroku zo zmenkovej sumy 11.662,80 € od 2.9.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 38,88 €
a náhrady trov konania. Z obsahu tohto podania vyplýva, že v spore bude riešená otázka, či sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobkyňa to tvrdí a žalovaný naopak tvrdí, že sa jedná o zmluvu uzavretú

podľa Obchodného zákonníka, keďže žalobkyňa bola v tom čase podnikateľkou a teda, že sa jedná
výlučne o obchodnoprávny záväzkový vzťah, keďže žalobkyňa tieto skutočnosti namietala v odpore zo
dňa 8.2.2017, ktorý podala proti tomuto platobného rozkazu (č.l. 181) a namietala neplatnosť zmenky
z dôvodu, že zmluva a zmluvné dojednania sú neplatné. Právna teória i prax ustálili, že právny záujem
na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa právne postavenie žalujúcej strany zlepší alebo ak sa odstráni

právna neistota jeho postavenia v právnom vzťahu. Z rozhodnutia NS SR 3Cdo 112/2004 ďalej vyplýva,
že určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo práv je alebo nie je. Podľa názoru
súdu, ak by súd tejto žalobe vyhovel tak tým by právne postavenie žalobkyne nezlepšil. Je zrejmé, že

v označenom spore sa súd bude zaoberať ako predbežnou otázkou platnosťou zmluvy a zmluvných
dojednaní a preto nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobkyne a vyhovujúci výrok by nemal pre
ňuprávnyvýznam.Ztýchtodôvodov súdžalobuzamietolprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu.

23. Súd ešte dodáva, že zamietol vykonanie dokazovania žalobkyňou, ktorá navrhla, aby súd vypočul

svedkyňu pani Semanovú, zamestnankyňu žalovaného, ktorá s ňou uzatvárala predmetnú zmluvu a to
na okolnosti jej uzavretia ako aj svoju dcéru a navrhla, aby súd zistil od žalovaného, či sú rozdielne
finančné provízie pre týchto sprostredkovateľom, ak ide o podnikateľský úver a ak ide o spotrebiteľský
úver. Súd v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP rozhodol tak, že tieto dôkazy nevykoná z dôvodu, že vzhľadom
na dôvod zamietnutia žaloby, by vykonanie týchto dôkazov bolo irelevantné.

24. Žalovaný podaním zo dňa 18.5.2017 došlým súdu 25.5.2017 navrhol, aby súd podľa ust. § 162 CSP
prerušil toto konanie z dôvodu, že medzi stranami sporu v súčasnosti prebieha súbežne iné konanie a
to vyššie označené na Okresnom súde Bratislava V, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku voči žalobkyni
na zaplatenie peňažnej sumy titulom predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere (č.l. 215).

25. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnené v tomto konaní riešiť.

26. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.27. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na určení či tu právo je alebo nie je tak zamietol aj návrh žalovaného na prerušení konania.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 257 CSP tak, že stranám
nepriznal náhradu trov náhradu trov konania a to aj napriek tomu, že žalovaná, ktorá mala v spore
úspech mala nárok voči neúspešnej žalobkyni na plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu, a to
nielen vo veci samej, ale aj vo veci náhrady trov konania, musí mať nielen oporu v zákone, ale musí
sa navonok javiť ako spravodlivé, lebo len taký výsledok zodpovedá základným princípom súdneho
konania. Významnými z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku

sú aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku žalobkyne na súde, vo svetle ktorých súd nepovažuje za
spravodlivé, aby žalobkyňa znášala trovy predmetného konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd
vidí aj v nepriaznivej finančnej situácii žalobkyne a jej rodiny, keď jediným príjmom žalobkyne je suma
756,- € a jej manžela, ktorý je živnostník a ktorý za rok 2016 nedosiahol žiaden zisk, pričom je voči nemu
vedené exekučné konanie. Okrem toho splácajú s manželom hypotekárny úver má ďalšie pohľadávky

vyplývajúce z ďalších spotrebiteľských zmlúv uzavretých s Prima bankou a spol. Quatro, a.s., ktoré
skutočnosti zdokladovala listinami. Vzhľadom na tieto skutočnosti prihliadajúc na postavenie žalovaného
na finančnom trhu súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).