Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1147/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119328166
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119328166.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Július Rosina, súdny exekútor,
so sídlom Stummerova 1553/47, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 051 444, proti povinnému: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, o vymoženie
pohľadávky vo výške 75,89 eur s príslušetnstvom, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Barbora
Božíková Ághová, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 405EX
197/19, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
16Ek/1147/2019 zo dňa 29. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1147/2019
zo dňa 29. novembra 2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.07.2019 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 75,89 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 17Er/267/2009-28 zo dňa 13.06.2018. K exekučnému titulu bola
predložená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, z ktorej vyplývalo, že exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 15.12.2018 a stal sa vykonateľným dňa 18.12.2018. Dňa 22.07.2019 poveril súd
vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 16Ek/1147/2019 zo dňa 29.11.2019 exekúciu podľa § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania
nepriznal, oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a oprávneného zaviazal
povinnosťou zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekútora vo výške 72 eur. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 prvá veta, § 45 ods. 1, § 46 ods. 1
písm. a), § 200, § 195, § 196, § 197, § 198 ods. 2, § 199, § 199a ods. 1, 2, § 199b, § 199c ods.
1, § 199d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“),
na ust. § 106 ods. 1 písm. b), § 226, § 232 ods. 1, § 238 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že exekučný
titul sa po začatí exekúcie stal formálne nevykonateľným, keďže vyznačená doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu bola z dôvodu nezákonnosti doručenia zrušená, v čoho dôsledku
na podklade nespôsobilého exekučného titulu nemožno viesť exekúciu, a preto musela byť exekúcia
zastavená. Poukázal na svoju povinnosť v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania ex offo skúmať
vykonateľnosť exekučného titulu z formálnej ako aj z materiálnej stránky v súlade s rozhodnutím II. ÚS
545/2010-15. Odkázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predovšetkým na
uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016
a sp. zn. 5Cdo 190/2009 zo dňa 30.06.2010, ktoré všetky potvrdzujú názor vyjadrený v napádanom
rozhodnutí o tom, že iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu, pričom
ak nebol exekučný titul správne doručený, má to priamo za následok vadnosť a nezákonnosť doručenia,

s ktorým sú spojené účinky nenadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti. Vyšší súdny úradník zistil,
že exekučný titul bol omylom doručený pôvodnému oprávnenému, v dôsledku čoho bola nesprávne
vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť na exekučnom titule, následne súd v základnom konaní zrušil
doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu a vykonal riadne doručenie predmetného
rozhodnutia oprávnenému, ktorý podal proti rozhodnutiu sťažnosť, pričom predmetný exekučný titul
doteraz nenadobudol právoplatnosť a nestal sa vykonateľným.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čo do výroku o zastavení exekúcie a o zaviazaní
oprávneného nahradiť trovy súdnej exekútorke, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa
18.12.2019 sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté výroky uznesenia zrušiť a návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietnuť. Sťažnosť odôvodnil tým, že predložením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
riadne preukázal, že exekučný titul bol v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany
povinného právoplatný a vykonateľný. Povinný pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil
žiadne dôkazy preukazujúce zrušenie doložky právoplatnosti, takýto dôkaz v rozpore s platnými normami
procesného práva a nad rámec svojich povinností a oprávnení zadovážil až exekučný súd, ktorý
požiadal Okresný súd Nitra o súčinnosť - o predloženie potvrdení o doručení exekučného titulu,
predloženie vyjadrenia OS Nitra a o predloženie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému
titulu. Exekučný súd tak priamo zabezpečil vytvorenie dôkazu po tom, ako povinný podal návrh na
zastavenie exekúcie, avšak dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, pričom inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným
prostriedkom. Súčasne navrhol zrušiť výrok IV. uznesenia, ktorým bol zaviazaný k úhrade trov súdnej
exekútorke vo výške 72 eur z dôvodu, že ak súd vyhovie jeho sťažnosti voči zastaveniu exekúcie,
neexistuje právny dôvod, aby oprávnený tieto trovy uhrádzal.

4. Povinný sa k sťažnosti oprávneného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania,
v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť
prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd má za to, že napadnuté
uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené
v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. V danom prípade vyšší súdny úradník v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver,
ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych

predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého
uznesenia. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia,
s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu
správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku)
vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

13. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne vyhodnotil, že exekúcia musí byť z dôvodu
nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu ex offo zastavená. Exekučný súd nemôže v
rámci exekučného konania skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda nemôže sa zaoberať
správnosťou resp. nesprávnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.
V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 191/2011 zo
dňa 15.12.2011) prieskumná činnosť súdu je obmedzená iba na to, či je exekučný titul vydaný
orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný, a
či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu; v tomto rozsahu je
exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul kedykoľvek počas exekučného konania a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
môže súd exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že v rozpore s argumentáciou
oprávneného súd môže, ba má povinnosť zisťovať zákonnosť doručenia exekučného titulu ako jednu
z podmienok splnenia formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva
priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia
(doručenie, právoplatnosť, uplynutie lehoty na plnenie) a teda vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva
vyznačením doložky vykonateľnosti, keďže táto doložka nekonštituuje vykonateľnosť, pričom vyznačenie
doložky vykonateľnosti predstavuje iba administratívno-technický úkon súdu. Je neprípustné, aby bola
exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce bolo na začiatku opatrené
pečiatkou vykonateľnosti, ale po formálnej stránke vykonateľné nebolo. Pre posúdenie vykonateľnosti
je procesnoprávne relevantné preskúmanie zákonných náležitostí pre vykonateľnosť rozhodnutia,
pričom posúdenie vykonateľnosti má prednosť pred formálnym vyznačením doložky. Ústavný súd
Slovenskej republiky zastáva názor, že exekútor, ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou
vykonateľnosti a posudzujú otázku vykonateľnosti rozhodnutí samostatne (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. decembra 2009). S poukazom na uvedené preto neobstojí
názor oprávneného týkajúci sa existencie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu
v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného. Súd nezistil oprávneným tvrdenú
svojvoľnosť v tom smere, že súd sám zisťoval otázku vykonateľnosti exekučného titulu. Vyšší súdny
úradník správne na podklade zisteného skutkového stavu neakceptoval nezákonný stav, kedy sa viedla
exekúcia na základe súdneho rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ nestalo vykonateľným a preto exekúciu v
súlade so zákonom zastavil. Podľa § 45 ods. 1, 2, § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku je možné
exekúciu vykonať len na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu. V zmysle
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo potrebné exekúciu zastaviť v celom rozsahu, pretože
súd mal preukázanú existenciu skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd dospel k
záveru, že vyšší súdny úradník vyhodnotil nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým
je v tomto prípade absencia vykonateľnosti exekučného titulu a to pod vplyvom napadnutia exekučného
titulu odvolaním. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd nestotožnil s výrokom oprávneného
uvedeným v sťažnosti, podľa ktorého by rozhodnutie súdu malo byť zrušené a exekúcia ďalej vedená.
Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci
exekúciu zastavil z dôvodu zistenia nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

14. Oprávnený napádal aj výrok o trovách, kedy ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnej
exekútorke a to z dôvodu, že mu súd nesprávne pričítal zavinenie zastavenia exekúcie, keďže oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.

15. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách
konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia
exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny
predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola
vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10)

16. Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v
prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia
musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného
exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy
exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom /m. m. I. ÚS 411/2012,
IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011).

17. V konaní tak neobstojí argument oprávneného, že v čase začatia exekučného konania neexistovali
akékoľvek procesné prekážky, ktoré by bránili oprávnenému podať návrh na vykonanie exekúcie. S
upriamením pozornosti na vyššie citované judikáty Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR má
súd za to, že vyšší súdny úradník správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, keď
oprávnenému z procesného hľadiska pričítal zavinenie zastavenia exekúcie.

18. Po prihliadnutí na tieto skutkové okolnosti, súd nevzhliadol žiadny dôvod na vyhovenie sťažnosti
oprávneného a preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 16Ek/1147/2019 zo dňa 29.11.2019 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.