Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 17, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Csp/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208062
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8817208062.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobcu: D. Z., H..
XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, XXX XX N. H. R., zastúpeného: Mgr. Richard Petrov, advokát,
Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníková 3/A,
841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.102,02 € s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 586,50 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od
25.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 1.102,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.09.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 17.01.2014 sa žalobca
dostavil do kancelárie žalovaného na pošte vo N. H. R., kde požiadal o úver, ktorý bol schválený. Na
mieste mu bola predložená listina označená ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva č. XXXXXXXXX“ alebo „zmluvy“) a niekoľko ďalších listín na podpísanie a následne mu
boli v hotovosti vyplatené finančné prostriedky vo výške 800 €. Po podpísaní všetkých predkladaných

dokumentov odchádzal s jedným vyhotovením zmluvy č. XXXXXXXXX, Dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, Dohodou o plnení v splátkach, splátkovým kalendárom a tlačivom označeným ako
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere; Informácia o ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN) a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Žalobca bol povinný vrátiť
žalovanému poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach vo výške 165 €, spolu 1.320 €. Nakoľko žalobca
nedokázal tieto vysoké splátky uhrádzať riadne a včas, žalovaný navrhol uzatvorenie novej úverovej
zmluvy pod podmienkou vyrovnania celej výšky zostávajúceho dlhu z tejto zmluvy.

Do tohto momentu mal žalobca splatených 825 € a zostávalo mu splatiť 495 €. Dňa 13.11.2014 teda
žalobca podpísal novú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva č.
XXXXXXXXX“ alebo „zmluvy“), spolu s inými dokumentmi, ktoré mu opäť vyplnené predložila pani A. K..
Po podpísaní tejto zmluvy a všetkých ostatných dokumentov ako pri predchádzajúcej zmluve, žalobcovi
vyplatila v hotovosti sumu 605 € (1.100 € - 495 €). Nevyplatený rozdiel 495 € predstavoval vyrovnanie
úveru (825 € + 495 € = 1.320 €). Túto skutočnosť má žalobca potvrdenú na samostatnom dokumente

označenom ako Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov z 13.11.2014. Žalobca sa z dokumentov
tiež dozvedel, že v rozpore s predchádzajúcou dohodou o nižších splátkach bude musieť uhrádzať
ešte vyššiu splátku, a to až v sume 172 € mesačne. Žalobca ďalej poukázal na to, že Zmluvy, ktorémusel podpisovať, patria medzi tzv. typové zmluvy predkladané neobmedzenému počtu spotrebiteľov
bez možnosti individuálnych dojednaní. Obe napádané zmluvy odporujú zákonu o spotrebiteľských
úveroch, zákonu o ochrane spotrebiteľa, ako aj Občianskemu zákonníku, nakoľko svojím obsahom

neposkytujú spotrebiteľovi všetky informácie o úvere, zároveň ho dezorientujú v otázke skutočnej výšky
poskytovaného úveru, výšky RPMN úveru, a ich obsah je iba jednostranným prejavom vôle žalovaného.
Úmysel dezorientovať žalobcu v jeho právach a povinnostiach voči žalovanému možno nevidieť v
predkladaní tzv. Dohody o plnení v splátkach popri uzatváraní úverových zmlúv.
Takáto „dohoda“ sama o sebe predstavuje nevyjednanú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou

žalovaný mení podmienky čerpania úveru hneď pri podpise úverovej zmluvy. Napádané zmluvy nie
sú výsledkom individuálnych dojednaní medzi žalobcom a žalovaným a neobsahujú ani obligatórne
náležitosti spotrebiteľských úverových zmlúv podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Rovnako existencia týchto „dohôd“ spochybňuje určitosť právneho úkonu ako celku, teda
uzatvorenia zmlúv o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa napr. v zmluve č. XXXXXXXXX uvádza
RPMN úveru vo výške 111,95 % (bod 3). V Dohode o plnení splátkach k tejto zmluve už

žalovaný uvádza RPMN úveru vo výške 319,84 % (bod 2., druhá veta). Vzhľadom na rozdielnu výšku
RPMN pri uzatváraní jedinej zmluvy o úvere má za to, že Dohoda o plnení v splátkach je neplatným
právnym úkonom. Množstvo percentuálnych vyjadrení a následne ich zmien je bezpochyby mätúce a
neurčité pre bežného spotrebiteľa. Pokiaľ teda žalovaný v zmluve č. XXXXXXXXX uvádza RPMN 111,95
%, nemožno bez ďalšieho zmeniť novým dokumentom túto výšku až na 319,84 % bez toho, aby sa

zmenili podmienky samotnej úverovej zmluvy. Obsah takejto dohody nie je prejavom vôle žalobcu, ale
jednostranným prejavom vôle žalovaného, pričom je však zároveň takýto prejav s ohľadom na
obsah zmluvy neurčitý a v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve č. XXXXXXXXX údaj o RPMN úveru
absentuje. Zmätočne žalovaný uvádza iba percentuálne vyjadrenie nákladov predstavujúcich odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov (bod 2.), čo bežnému spotrebiteľovi nesprávne evokuje výšku

RPMN úveru. Zmluvná podmienka, dojednanie administratívneho poplatku vo výške 311,20 €, oproti
úveru 800 € v zmluve č. XXXXXXXXX a vo výške 352 € oproti úveru 1.100 € v zmluve
č. XXXXXXXXX nepochybne opäť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
žalovaným a žalobcom v neprospech žalobcu, keďže oprávňuje žalovaného iba na neprimerane
vysoké plnenie. Z uvedeného dôvodu by malo byť toto dojednanie posúdené v zmysle

generálnej klauzuly v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov ako neprijateľné, a teda neplatné. Zmluva č. XXXXXXXXX neobsahuje náležitosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) upravené v §9 ods. 2
pod písm. b) nakoľko „Vranov nad Topľou“ nie je miesto podnikania v zmysle jeho zákonnej definície,
písm. f) nakoľko nie je uvedená doba trvania zmluvy (či sa uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú), písm.

g) nakoľko úver bol vyplatený v hotovosti a nie formou vkladových lístkov (bod 3 Dohody o plnení v
splátkach) ani formou zmenky (posledný rámček zmluvy dole) a pre tieto rozpory možno mať za to, že
neboli dohodnuté podmienky na jeho čerpanie, písm. k) nakoľko absentuje celá úprava splátok úveru,
písm. j) nakoľko RPMN úveru je nesprávna, písm. w) nakoľko zmluva neobsahuje právo na odstúpenie
od zmluvy ani lehotu, počas ktorej ho možno uplatniť, odkazuje len na údajné poučenie a obsah VPP.

Zmluva č. XXXXXXXXX neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
(účinného v čase uzatvorenia zmluvy) upravené v §9 ods. 2 pod písm. b) nakoľko „Vranov nad Topľou“
nie je miesto podnikania v zmysle jeho zákonnej definície, písm. f) nakoľko nie je uvedená doba trvania
zmluvy (či sa uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú), písm. g) nakoľko úver bol vyplatený v hotovosti a
nie formou vkladových lístkov (bod 3 Dohody o plnení v splátkach) ani formou zmenky (posledný rámček

zmluvy dole) a pre tieto rozpory možno mať za to, že neboli dohodnuté podmienky na jeho čerpanie,
písm. k) nakoľko absentuje celá úprava splátok úveru, písm. j) nakoľko RPMN úveru absentuje, písm. w)
nakoľko zmluva neobsahuje právo na odstúpenie od zmluvy ani lehotu, počas ktorej ho možno uplatniť,
odkazuje len na údajné poučenie a obsah VPP. Žalobca ďalej uviedol, že vrátil žalovanému zo zmluvy
č.XXXXXXXXXspolu1.320€,čooprotireálneposkytnutémuúveru800€činírozdiel520€. Zozmluvy

č. XXXXXXXXX vrátil spolu 1.187,02 €, čo oproti reálne poskytnutému úveru 605 € činí rozdiel 582,02
€. Žalovanému zaplatil spolu 2.507.02 € (1.320 € + 1.187,02 €), avšak žalovaný poskytol žalobcovi len
1.405 € (800 € + 605 €). Vzhľadom na vyššie uvádzané výpočty predstavuje rozdiel vzájomných plnení
medzi žalovaným a žalobcom bezdôvodné obohatenie 1.102,02 €.

2. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2018, v ktorom
vyslovil názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvyo úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy
a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný má
za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej

objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však
do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok
žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote
v celom rozsahu dňa 13.11.2016 (posledná splátka bola uhradená dňa 13.11.2014). Žalobca svoj návrh

na súde uplatnil až dňa 2.10.2017, čo nie je sporné. Žalovaný má za to, že žalobcovi zo zmluvy
o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 11.11.2014, vzhľadom k skutočnosti že
od 11.11.2014 (uhradením istiny vo výške 800 €) mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení,
nakoľko žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorými sa hradili úroky a poplatky. Okrem toho
sú premlčané aj všetky nasledujúce splátky: splátka zo dňa 15.05.2014 v sume 165 €, splátka zo dňa
20.06.2014 v sume 165 €, splátka zo dňa 22.07.2014 v sume 165 €, splátka zo dňa

10.09.2014 v sume 165 €, splátka zo dňa 11.11.2014 v sume 165 € a splátka zo dňa 13.11.2014 v
sume 165 €. Skutočná vedomosť žalobcu o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej
výške predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Vedomosť o obsahu práva je
ovládaná zásadou neznalosť práva neospravedlňuje. Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne
predpokladá a inak tomu ani nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalostí ako východiska

pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamih vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva
je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Zákon č. 129/2010 Z. z.o spotrebiteľských
úveroch bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy
pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy sa
dozvedel, že ak v zmluvách chýbajú obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z.,

úver je bezúročný a bez poplatkov. V prípade tvrdení žalobcu, že o bezdôvodnom
obohatení sa dozvedal až po vysvetlení, ktoré mu podal právny zástupca je účelové. Žalobca sa reálne
dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom, v ktorom zaplatil
sumu nad rámec istiny. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že názor týkajúci sa vedomosti o
bezdôvodnom obohatení spotrebiteľa zastáva aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 67/2011,

akoaj sp.zn.5Cdo121/2009.Tokedyoprávnenýzískalinformácieoprávnejstránkemožnosti
domáhať sa vydanie bezdôvodného obohatenia (napr. o tom, ako môže právne kvalifikovať jeho nárok),
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (záver
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011). To kedy sa oprávnený dozvedel (dospel
k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je

pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Podľa názoru
žalovaného rozhodujúcim je zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý priamo ustanovuje kedy sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Bolo by neprimeranou ochranou práva spotrebiteľa a porušenie základnej
zásadyCivilnéhosporovéhoporiadku,ktoroujerovnosťstrán,pokiaľbybolzačiatokplynutiasubjektívnej
premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho právneho zástupcu dozvedel, že žalovaný sa na

jeho úkor bezdôvodne obohatil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5 Cdo 121/2009, sp. zn. 3 Cdo 169/2017. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 5Co/351/2016 zo dňa 17.5.2017, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/11, na názor
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/562/2015. Žalovaný ďalej namietol výšku vyčíslenej sumy,
ktorúsižalobcauplatňuje.Žalobcasiuplatňujezozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXsumuvovýške582,02

€. Žalobca však doposiaľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uhradil 1.166,50 €, pričom istina bola 1.100
€, a teda rozdiel medzi uhradenou sumou a istinou je vo výške 66,50 € a nie 582,02 €. Žalovaný navrhol,
aby súd žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu
na náhradu trov konania žalovanému.

3. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2018.
Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty žalobcu je viazaný
na deň splatenia poskytnutej istiny je nelogické a nepodložené a nevychádza ani z reálneho stavu veci,
keďže žalobca splácal žalovanému istinu rozloženú v 12 mesačných splátkach v sume 165 € vrátane
úrokov a poplatkov. Dňa 13.11.2014 bol žalobca nútený pod hrozbou zosplatnenenia dlhu podpísať

ďalšiu úverovú zmluvu, a to zmluvu č. XXXXX XXXX, z ktorej sa mala vyrovnať nesplatená istina
zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Pri osobnom stretnutí mu finančný agent žalovaného predložil zmluvu č.
XXXXXXXXX a následne po jej podpise mu v hotovosti vyplatil 605 €. Sumu
tvoriacu rozdiel medzi „poskytovanou“ istinou 1.100 € a vyplatenou sumou vo výške 495 € si finančnýagent žalovaného ponechal za účelom splatenia úveru č. XXXXXXXXX. Suma, ktorú si finančný agent
žalovaného ponechal, predstavovala posledné tri splátky úveru vrátane poplatkov a úrokov, čo bolo v
rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kedy v

prípade splatenia úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady
vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Fakt, že žalobca ku dňu 13.11.2014 zaplatil žalovanému okrem istiny aj zvyšné tri splátky úveru v plnej
výške vylučuje jeho vedomosť o tom, že sa na jeho úkor žalovaný obohatil. Naopak, správanie žalobcu
poukazuje na jeho absolútnu dôveru vo vzťahu k žalovanému, ktorý túto jeho

dôveru zneužil na získanie majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Objektívna premlčacia lehota mohla začať žalobcovi plynúť zo zmluvy č. XXXXXXXXX najskôr dňom
nasledujúcim po dni, kedy uhradil svoj dlh z tejto zmluvy, teda od 14.11.2014 a uplynula
dňa 14.11.2017. Subjektívna premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť najskôr dňa 24.01.2017, teda
deň nasledujúci po dni, kedy žalobca dobrovoľne uhradil žalovanému splátku na úver č. XXXXXXXXX
a žiadnu ďalšiu splátku už nezaplatil. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota by mohla uplynúť až dňa

24.01.2019, je však ohraničená trojročnou objektívnou lehotou, ktorá uplynula už skôr, dňa 14.11.2017.
Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou na súde dňa 2.10.2017, teda včas. Žalobca trvá na tom, že výška
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. XXXXXXXXX predstavuje sumu 582,02 € z
dôvodu, že reálne žalovaný vyplatil žalobcovi len 605 €. Vzhľadom na fakt, že žalovaný nenamietal
výšku bezdôvodného obohatenia uplatneného zo zmluvy č. XXXXXXXXX, jedná sa o zhodné

tvrdenie strán. Výška bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. XXXXX XXXX je podľa žalovaného v
sume 66,50 €, avšak žalovaný túto sumu nesprávne vyvodzuje z istiny 1.100 €, ktorú žalobcovi nikdy
neposkytol. Pokiaľ by žalovaný odpočítal od reálne poskytnutej istiny 605 € istinu, ktorú podľa neho
zaplatil žalobca v sume 1.166,50 €, výška bezdôvodného obohatenia by zodpovedala 561,50 €, čo je
takmer výška žalobcom uplatneného nároku 582,02 €. Žalobca na zmluvu č. XXXXX XXXX uhradil sumu

312 € vkladom v hotovosti na účet žalovaného, sumu 375,02 € prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobcu
a sumu 500 € cez Prvú oddlžovaciu s.r.o.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvami
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.01.2014 a zo dňa 03.11.2014, dohodami o zrážkach zo mzdy a

iných príjmov, dohodami o plnení v splátkach, splátkovým kalendárom, potvrdením o prevzatí finančných
prostriedkov, ďalej oboznámením písomného vyjadrenia žalovaného, písomného vyjadrenia žalobcu a
k nemu pripojenými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 17.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa veriteľ na žiadosť spotrebiteľa zaviazal pri podpise tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti
k rukám spotrebiteľa v sume 800 € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 520 €, t.j. zaplatiť

celkovú čiastku 1.320 €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené
súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu vo výške 208,80 €,
a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 311,20 €. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú
čiastku 1.320 €, ak nie je dohodnuté inak do 24.09.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Zmluvné strany sa
dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru nastane dňa 24.09.2014. V zmluve je ďalej uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie, že
výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a

je vo výške 111,95 %. Žalobca zároveň svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažných
prostriedkov uvedených v zmluve.

6. Sporové strany zároveň dňa 17.01.2014 uzatvorili Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že Zmluva o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.01.2014 sa mení tak, že spotrebiteľ sa zaviazal
veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 1.320 € v 8 pravidelných mesačných splátkach vo výške 165 €, vždy k
24. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 24.02.2014. V dohode je tiež uvedené, že výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľavzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru
a je vo výške 319,24 %.

7. Ďalej žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 17.01.2014 Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.
Žalobca touto dohodou vyslovil súhlas s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z
jeho mzdy čiastku 165 € a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa.

8. Žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 13.11.2014 ďalšiu Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa veriteľ na žiadosť spotrebiteľa zaviazal pri
podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver
v hotovosti k rukám spotrebiteľa, v sume 1.100 € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený
do spotrebiteľským úverom vo výške 964 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 2.064 €. Odplata

pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 352 €, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN) vo výške 32 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ
vzal na vedomie. Úrok bol dohodnutý vo výške 55,64 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo
sumu vo výške 612 €. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 2.064 €, ak nie je dohodnuté inak

do 13.11.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Zmluvné strany sa dohodli, že doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
nastane dňa 13.11.2015.

9. Medzi zmluvnými stranami bola dňa 13.11.2014 uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2014 sa mení tak, že spotrebiteľ sa zaviazal
veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 2.064 € v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 172 €, vždy
k 22. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.12.2014. V dohode je tiež uvedené, že výška ročnej

percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru a je vo výške 262,04 %.

10. Žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 13.11.2014 Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobca

touto dohodou vyslovil súhlas s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy
čiastku 172 € a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa.

11. Z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov vyplýva, že žalobca na úver zo zmluvy č.

XXXXXXXXX uhradil dňa 13.11.2014 sumu 495 €.

12. Podľa predložených potvrdení pre klienta žalobca uhradil na zmluvu č. XXXXXXXXX v hotovosti
splátky v celkovej výške 312 €.

13. Žalobca predložil súdu výplatné pásky za obdobie 1/2015 až 7/2015, z ktorých je zrejmé, že
zamestnávateľ žalobcu vykonal zrážky zo mzdy spolu vo výške 375,02 €.

14. Z prehľadu odoslaných platieb veriteľom spoločnosťou S. X. s.r.o. vyplýva, že na úhradu splátok zo
zmluvy č. XXXXXXXXX bolo odoslaných niekoľko splátok spolu v sume 367,04 €.

15. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadril k námietke
premlčania vznesenej žalovaným. Uviedol, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota nezačala
žalobcovi plynúť skôr, ako prestal plniť na tieto zmluvy v súlade so splátkovým kalendárom,
resp. v tom prvom období kedy dobrovoľne sám vykonával splátky. Poslednú splátku vo výške 40 €

uhradil ešte 26.02.2016, a teda ešte v tomto čase nemal žiadnu vedomosť o neplatnosti, prípadne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti tej druhej zmluvy, rovnako ako ani prvej. K tvrdeniu žalovaného, že
zákonná úprava platí teda pre všetkých a je verejne známa zo Zbierky zákonov a preto mal mať žalobca
vedomosť už pri podpisovaní zmlúv resp. pri vydaní konkrétneho právneho predpisu o nedostatkuobligatórnych náležitosti uviedol, že to isté platí aj pre žalovaného a to by znamenalo, že rovnako odo
dňa zverejnenia prípadnej právnej úpravy mal túto vedomosť aj žalovaný a teda dochádzalo u neho k
úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, kde je premlčacia lehota 10 rokov.

16. Žalobca vypovedal, že žalovaného požiadal o úver prvýkrát vo výške 800 €. Vysoké splátky nestíhal
splácať. Dostal sa do omeškania a tie splátky sa navyšovali z dôvodu pokút. Žalovaný mu preto navrhol,
aby si vzal ešte jeden úver, z ktorého bude splatený prvý úver. Z druhého úveru mu bolo vyplatených 600
€, nakoľko suma vo výške 495 € mu bola stiahnutá na úhradu splátok z prvého úveru. Splátky na tento

úver boli ešte vyššie, s čím nepočítal. Keďže však bol vo finančnej tiesni, zmluvu o úveru uzavrel. Splátky
sa snažil uhrádzať, no prišiel o zamestnanie. Neskôr sa však zamestnal. Pokiaľ pracoval v spoločnosti
V., bolo mu zo strany zamestnávateľa oznámené, že mu musí vykonávať zrážky zo mzdy v prospech
spoločnosti POHOTOVOSŤ. Keďže aj manželka mala nejaké pôžičky, oslovili spoločnosť S. X., ktorej
uhrádzali mesačne určitú sumu. Spoločnosť S. X., po stiahnutí určitých percent, túto sumu rozvrhla
na úhradu jednotlivých splátok z tej ktorej zmluvy. Neskôr oslovili právnu zástupkyňu, ktorú požiadali,

aby sa pozrela na ich všetky úverové zmluvy. Tá sa vyjadrila, že už nemusia uhrádzať ďalšie splátky
a že uhradené peniaze budú žiadať naspäť žalobou. Po tom, čo mu právna zástupkyňa povedala, že
zmluvy už preplatil, prestal S. X. spoločnosti poukazovať mesačnú splátku. Žalobca ďalej uviedol, že
nadobudol vedomosť o tom, že na predmetné úverové zmluvy uhradil viac ako mal, až po oslovení
právnej zástupkyne, približne začiatkom roka 2017.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. V zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia oboch
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v

čase uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase

uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX S. spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

24. V zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Ako vypláva z ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné
úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Ako vyplýva z ustanovenia § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. V zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.33. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

36. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. V danom prípade boli medzi stranami sporu uzavreté úverové zmluvy, ktoré sú absolútnym
obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnom spore však ide o spotrebiteľský
úver, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa považuje akákoľvek odložená platba a
samozrejmenapriekabsolútnemuobchodusaúverpopriinštitútepôžičkynedalnezahrnúťmedziprávne
vzťahyoznačenéakospotrebiteľskéúvery.Idevšakovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,pričom

spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.

39. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má

vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

41. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou aj

v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

42. Vykonaním dokazovania mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa
17.01.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi ako
spotrebiteľovi poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 800 €. V ten istý deň
bola medzi sporovými stranami uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskomúvere č. XXXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 13.11.2014 ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalobcovi vo výške 1.100 €. Rovnako ako v prípade

predchádzajúcej úverovej zmluvy, bola medzi sporovými stranami v ten istý deň uzatvorená Dohoda o
plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov.

43. Súd pristúpil ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí predmetných zmlúv a dospel

k záveru, že nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k), y) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Neuvedenie týchto náležitosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru. Z obsahu oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že neobsahujú výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto náležitosti sú uvedené až v dohodách o plnení v splátkach.
Z obsahu týchto dohôd vyplýva, že ich predmetom je zmena uzatvorených zmlúv o spotrebiteľskom
úvere. Vo vzťahu k spôsobu dojednania týchto zmlúv a dohôd má súd za to, že ide o nekalú obchodnú

praktiku zo strany žalovaného s cieľom zneprehľadniť situáciu pre spotrebiteľa a súčasne tiež s cieľom
obchádzať zákon o spotrebiteľských úveroch a platnú právnu úpravu, a teda ide o neplatné dojednania
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že
neexistuje žiadny logický argument na zmenu zmluvy v ten deň, keď bola uzavretá s rozsiahlymi
následkami pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu je aj obchádzaním zákona o spotrebiteľských úverov

ustanovenie v úverovej zmluve č. 802103006 o poskytnutí úveru spotrebiteľovi zmenkou, nakoľko ide
o vyplatenie finančných prostriedkov v hotovosti, čo zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase
uzatvorenia tejto zmluvy, nepripúšťa. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, pričom to, čo bolo
predmetom dohôd o splátkach malo byť všetko súčasťou úverových zmlúv. V Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX je uvedená výška RPMN 111,95 %. V Dohode o plnení v splátkach k Zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je však uvedená iná výška RPMN, a to 319,84 %. V Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX RPMN úplne absentuje. V tejto úverovej zmluve je len uvedené,
že odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov je vo výške 352 €, čo predstavuje RPMN vo výške 32
%. Súd preto konštatuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ako aj Dohoda o plnení v
splátkach k tejto zmluve, vzhľadom na údaje uvedené ohľadne RPNM, sú v rozpore s dobrými mravmi,

keďže rozdielne hodnoty RPNM mali za následok uvádzanie spotrebiteľa do omylu a zneistenie jeho
postavenia. Konanie žalovaného súd považuje za klamlivé, keďže dal podpísať žalobcovi v ten istý deň
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o plnení v splátkach s rozdielnymi údajmi.

44. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou dohodnutej ročnej úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá

pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 39,15 % ročne. Z internetovej stránky NBS
súdpreverovalúrokovémierypodobnéhoúveruvbankách azistil,žeprispotrebiteľskomúvere
so splatnosťou do 1 roka v období január 2014 činil úrok 6,92 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý
medzi stranami sporu v danom prípade je viac ako päťnásobne vyšší ako bol úrok požadovaný bankami.
Pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 55,64 %

ročne. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období november
2014 činil úrok 10,73 % p.a. Dohodnutý úrok medzi zmluvnými stranami je tiež viac ako päťnásobne
vyšší ako bol úrok požadovaný bankami.

45. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno

pri peňažnej pôžičke dohovoriť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že
by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala
žiadnemu obmedzeniu. Taktiež u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platia ustanovenia § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým

mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú
najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a
pôžičiek.

46. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) zaužívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.

zn. 5 Cdo 26/2011).

47. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru za absolútne
neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom.

48. Súd vzhľadom na nedodržanie uvedených obsahových náležitosti zmlúv, ako aj účelové konanie

žalovaného pri uzatváraní zmlúv a dohôd, vyhodnotil zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako bezúročné
a bez poplatkov, a preto žalovaný má nárok len na zaplatenie tých peňažných čiastok, ktoré žalobcovi
poskytol a teda žalobkyňa má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

49. Súd však nemohol vyhovieť žalobe v celom rozsahu, pretože nemal v konaní preukázané, že žalobca

zaplatil úhrady v uplatnenom rozsahu. Za nesporné súd považoval vykonanie úhrad žalobcu zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v sume 1.320 €. Žalovaný v spore nerozporoval úhradu tejto
sumy žalobcom na úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX. Žalovaný namietol výšku uplatnenej
sumy 582,02 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný poukázal na to, že žalobca
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uhradil 1.166,50 €, pričom istina z tejto zmluvy bola

vo výške 1.100 € a preto rozdiel medzi uhradenou sumou a istinou je vo výške 66,50 € a nie 582,02 €.

50. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobca na zmluvu č. XXXXXXXXX uhradil v hotovosti
splátky v celkovej výške 312 €, čo vyplýva z predložených potvrdení pre klienta. Ďalej boli žalobcovi na
úhradu dlžnej sumy z uvedenej zmluvy zrazené zo mzdy sumy v celkovej výške 375,02 €, čo je zrejmé

z predložených výplatných pások klienta. Žalobca tiež súdu predložil prehľad odoslaných platieb, z
ktorých vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti S. X. s.r.o. boli vykonané úhrady vo výške 367,04 €.
Žalobca teda v konaní preukázal, že na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uhradil spolu sumu 1.054,06
€ a nie sumu 1.187,02 € podľa žaloby. Žalovaný však vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu
tvrdil, že žalobca na uvedenú zmluvu uhradil sumu vo výške 1.166,50 €, teda vyššiu sumu ako vyplýva z

listinných dôkazov predložených žalobcom. Na základe uvedeného možno teda považovať za nesporné,
že žalobca na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uhradil sumu 1.166,50 €.

51. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobca z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX mal
žalovanému vrátiť len istinu 800 €. Celkovo však žalobca zaplatil čiastku 1.320 €, a preto rozdiel medzi
touto sumou a istinou úveru vo výške 520 € predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí
žalobcovi vydať. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX mal žalobca
žalovanému vrátiť istinu vo výške 1.100 €. Súd ustálil, že žalobca zaplatil na túto zmluvu sumu

1.166,50 €, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 66,50 € predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu zo zmluvy č.
XXXXXXXXX boli poskytnuté len prostriedky vo výške 605 €. Sám žalobca v žalobe, ako aj vo výpovedi
uvádza, že tento úver mu bol poskytnutý za účelom splatenia úveru č. XXXXXXXXX a že
suma vo výške 495 € predstavovala vyrovnanie tohto úveru, čo je zrejmé aj z predloženého potvrdenia

o prevzatí finančných prostriedkov. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovi bolo poskytnutých 1.100
€ s tým, že suma 495 € bola poukázaná na splatenie úveru č. XXXXXXXXX.

52. Súd na základe zisteného skutkového stavu mal preukázané, že suma 586,50 € je bezdôvodným
obohatením, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

53. V súlade s citovanou právnou úpravou súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému, t. j. od dňa 25.03.2018, kedy už bolobez pochybností preukázané omeškanie žalovaného s plnením. Žalovanému bola žaloba doručená
dňa 23.03.2018 a s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť

dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, sa tak žalovaný dostal do omeškania dňom
25.03.2018. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania dňom 16.09.2017, avšak nepreukázal, že
týmto dňom došlo k omeškaniu žalovaného. Žalobca nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz, z ktorého
by vyplývalo, že požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby. Súd
má za to, že týmto úkonom je až podanie žaloby, o ktorej sa žalovaný dozvedel dňa 23.03.2018, kedy mu

bola doručená. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba
ECB platná v období vzniku omeškania predstavuje 0,00 %) t. j. vo výške 5 % zo sumy 586,50 € od
25.03.2018 do zaplatenia.

54. K vznesenej námietke premlčania súd poukazuje na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove
24Co/25/2017-126 zo dňa 30.01.2018:

„Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a

mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol“ pritom
obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje preto
obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel medzi objektívnou a
subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých
osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle. (OGH

3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle
ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.“). Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým
bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa
o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia. Ako vyplýva z početných
rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností

(ani nie tak právneho posúdenia ), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom
prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške
bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Zdá sa teda, že
nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia.“.

55. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca nadobudol vedomosť, že na
predmetné zmluvy plnil viac než žalovanému prislúchalo až po tom, čo ho o týchto skutočnostiach
informovalaprávnazástupkyňa,ktorúkontaktoval.Podľavýpovedežalobcutobolozačiatkomroka2017,
pričom žaloba bola na súde podaná dňa 02.10.2017. Z uvedeného je zrejmé, že subjektívna premlčacia
lehota neuplynula. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so

žalovanýmakososubjektompodnikajúcimvoblastiposkytovaniaspotrebiteľskýchúverovvdobrejviere,
že ním predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch. V čase úhrady poslednej splátky žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemohol
anilenpredpokladať,žežalovanémuuhrádzalajpeňažnéplnenia,naktorémuzákonnýnároknevznikol.

56. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu
k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a
pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný musel vedieť, že neuvedením všetkých zákonných

náležitostí v zmluve o úvere a zakomponovaním neprijateľných zmluvných podmienok nastane sankcia
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vyhlásenia neprijateľnosti zmluvných podmienok,
a pre prípad, že sa tak stane, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel).
Konanie žalovaného, ktorý pri uzatváraní zmluvy nerešpektoval ustanovenia zákona slúžiace na
ochranu spotrebiteľa je potrebné považovať za nesúladné s dobrými mravmi, a teda jeho konanie

preto možno hodnotiť ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Úmysel žalovaného bezdôvodne
sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný už v čase uzatvorenia zmluvy, a teda bol daný aj
v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. (Porovnaj rozsudok Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.2Co
9/2012 zo dňa 21.01.2013.)

57. Keďže zo strany žalovaného išlo minimálne o nepriamy úmysel sa obohatiť, súd dospel k záveru, že
nedošlo ani k uplynutiu 10 - ročnej objektívnej premlčacej lehoty, a preto námietku premlčania vyhodnotil
ako nedôvodnú.

58. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

62. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 586,50 € spolu s príslušenstvom vyhovel a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd pre účely stanovenia úspechu vypočítal aj úroky z omeškania ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia. Žalobcom požadovaný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku súd
vyčíslil na sumu 128,92 €. Priznaný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia je vo výške 53,34

€. Žalobca bol preto v konaní úspešný vo výške 52 % (639,84/1.230,94 x 100 = 51,98). Keďže
obe sporové strany mali v konaní približne rovnaký úspech, súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.