Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/359/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209167
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4315209167.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobkyne: D.. E. Š., F.. XX.X.XXXX,

T. T. - S., I. F. C.: R. XX/H, XXX XX T., proti žalovanej: L. E., F.. X.X.XXXX, T. J. Č.. XXX/X, XXX XX
Š., v konaní zast. Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01
Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a o
určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 163 CSP.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%, ktorú je p o v i n
n á zaplatiť žalobkyňa žalovanej po právoplatnosti rozsudku a to vo výške stanovenej samostatným
uznesením do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd určil, že listina o vydedení z 20. júla 1998 spísaná
poručiteľom O.. Š. E., F. T. J. X, XXX XX Š., F. XX.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX, je neplatná a aby súd určil,
že dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú dané a aby určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že jej otec O.. Š. E., P. W. XX. Z. XXXX listinou o vydedení zo dňa 20.

júla 1998 ju vydedil. Ako dôvod vydedenia uviedol, že sa správala nedôstojne, že sa správala v rozpore
s dobrými mravmi tým, že sa vyjadrovala vulgárne, že neprejavovala trvalo o neho opravdivý záujem,
ktorý ako dcéra prejavovať mala a že organizovala voči nemu súdne spory. S dôvodmi, ktoré uviedol v
listine o vydedení nesúhlasí, pretože sa nezakladajú na pravde a je to hrubá a vymyslená lož. Poukázala
na to, že vzťahy medzi ňou a otcom boli dobré. Do roku 1997 všetok svoj majetok nadobudnutý v prvom
manželstve s bývalou manželkou E. E. (jej matkou) do obdobia ich rozvodu poručil závetom jej. V roku
1998 svoj závet z 27.5.1997 odvolal. Dôvodom tejto skutočnosti bolo, že sa jej otec 6.10.1995 rozviedol s

jej matkou, odsťahoval sa od nej a prisťahoval sa k svojej vtedajšej priateľke, neskoršej druhej manželke.
Po rozvode svojho manželstva začal zrejme pod vplyvom svojej druhej manželky útočiť proti matke
žalobkyne a aj proti žalobkyni. Jej otec podával proti jej matke veľký počet žalôb, ktoré sa týkali ich
spoločnéhopodnikaniaformouzdruženiaCestovináreňMELINDA,Šahy.Vtomčasežalobkyňapôsobila
ako riaditeľka cestovinárne a na základe podaní jej otca bola súdom predvolávaná ako svedok v týchto
konaniach. Jej otec sa dopustil aj trestného činu podvodu, sfalšoval podpis jej matky a na základe toho
previedol bez jej vedomia a súhlasu z jej účtu na svoj osobný účet 2.200.000,- Sk, za čo bol právoplatne

odsúdený. Otec ju vydedil účelovo. O jeho úmysle vydediť ju, informoval ju vopred, ešte predtým, ako
napísal listinu o vydedení na ňu tlačil a vydieral ju, aby nechodila na súd vypovedať ako svedok. Postoj
jej otca a jeho nesúhlas s jej správaním nasledoval po tom, ako jej otec chcel protiprávne predať auto
bez súhlasu jej mamy v autobazáre, na čo žalobkyňa prišla a vyzvala majiteľa autobazáru, aby autonepredával. Majiteľ autobazáru sa teda zdržal predaja a jej otec si auto predal sám, bez súčinnosti a
bez sprostredkovania autobazáru. Jej mame však žiadne peniaze z predaja nedal, ale napriek tomu
jej mama musela zaplatiť daň z príjmu z polovice sumy, ktorú prijal otec (235.000,- Sk) Jej otec okrem

toho odcudzil ďalšie finančné prostriedky z firmy podvodným spôsobom, skresľoval údaje v účtovníctve
spoločnej firmy s jej mamou. Keď preberala účtovníctvo firmy, bolo tam 4.000,- Sk, hoci malo byť v
pokladni vyše 4 milióny Sk. Jej otec vyberal prostredníctvom jej bývalého manžela prostriedky z banky,
ale príjmové doklady nepodpísal. Tieto prostriedky sa do pokladne nedostali. Jej bývalý manžel uviedol v
čestnom prehlásení podpísanom pred notárom, že prostriedky, ktoré vybral v banke, odovzdal jej otcovi.

Na súdoch bola povinná vypovedať len pravdu, čo sa nepáčilo jej otcovi. V rámci trestného stíhania
bola predvolávaná svedčiť. Reakciou jej otca bolo, že ak pôjde svedčiť, vydedí ju. K takému správaniu
otca nedávala žiadnu príčinu. Dokonca aj po rozvode jej rodičov sa s otcom stretávala a bola pripravená
kedykoľvek si s ním vysvetliť veci. Jej otec však podával žaloby proti jej mame a žaloval žalobkyňu o
vrátenie daru. Konanie o vrátenie daru vyhrala, pretože sa preukázalo, že jeho tvrdenia sú nepravdivé.
Okrem toho nie je pravda, že by sa s otcom nestretávala. Stretávali sa vo firme alebo aj mimo firmy často,

o čom existujú dôkazy (napríklad zápisnica zo zasadnutia členov združenia Cestovináreň MELINDA,
Šahy zo dňa 28.3.1998). Nie je tiež pravda, že by ho chcela pripraviť o jeho majetok a že by organizovala
súdne spory. V skutočnosti žiadnu žalobu proti otcovi nepodala, čo sa dá preveriť v archíve Okresného
súdu Levice. Naopak, jej otec pripravil o majetok jej matku, dopustil sa podvodu a podával nespočetné
množstvo žalôb proti jej matke a proti nej. Žalobkyňa sa domnieva, že jej otec konal pod vplyvom svojej

druhej manželky, ktorá sa za neho vydala pre peniaze. Jej súčasné konanie tomu nasvedčuje, požaduje
od nej a jej matky ďalšie peniaze, aby sa čo najskôr ukončilo dedičské konanie. V skutočnosti však jej
otec dlžil jej matke peniaze, ale žalovaná na neho stále tlačila, aby sa s jej mamou a so žalobkyňou
súdil. Rovnako skutočnosť, že spísal listinu o vydedení, bolo na podnet a pod vplyvom žalovanej. Z
uvedených dôvodov žalobkyňa namietla, že dôvody vydedenia uvedené otcom v listine o vydedení z 20.

júla 1998 nezodpovedajú skutočnosti a že zákonné dôvody pre jej vydedenie nie sú dané. Rozhodnutím
Okresného súdu Levice zo 17.12.2013, doručeným 13.4.2015 č. k. 10D/272/2010-226 bolo jej uložené,
aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na súde túto žalobu.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila úmrtný list poručiteľa O.. Š.Q.

E., listinu o vydedení z 20.7.1998, notársku zápisnicu N42/97, Nz39/97 zo dňa 27.5.1997 (závet),
notársku zápisnicu N74/98, Nz 73/98 z 30.4.1998 (odvolanie závetu), rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 4To/259/02-86 zo dňa 18.12.2002, špecifikáciu trov v trestnom konaní 4T/96/99-839, rozsudok
Okresného súdu Levice zo dňa 26.6.2002 č. k. 4T/96/99-839, rozsudok Okresného súdu Levice zo
dňa 10.8.2006 č. k. 11C/319/1998-513 a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.6.2007 pod č.

k. 7Co/286/2006-535, uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 17.12.2013 č.k. 10D/272/2010-226,
navrhla výsluch strán sporu.

3. K žalobe žalobkyne vyjadrila sa žalovaná tak, že uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu
neuznáva. Na svoju procesnú obranu uviedla, že je síce pravdou, že jej manžel O.. Š. E. majetok

nadobudnutý počas prvého manželstva závetom zo dňa 27.5.1997 poručil svojej dcére, E. Š., ale
dňa 20.7.1998 tento závet odvolal. Dôvody tohto svojho činu sám uvádza v listine o vydedení. Je
presvedčená, že dôvody uvedené v listine o vydedení sú pravdivé a dostatočne vážne, ak sa jej manžel
rozhodol učiniť takýto vážny krok. Dôvodom vydedenia nebol fakt, že sa rodičia žalobkyne rozviedli,
vonkoncom nie to, že pod jej vplyvom jej manžel začal útočiť proti bývalej manželke a svojej dcére. Jej

manžel bol silný charakter, rozhodný človek, konal vždy podľa vlastného uváženia a svojho najlepšieho
svedomia, a ona si nikdy nedovoľovala miešať sa do jeho vecí, ani do bývalých rodinných, ani do
firemných záležitostí združenia cestovinárne Melinda. Nie je pravdou, že jej manžel s cieľom útoku
podával žaloby proti bývalej manželke a dcére, ktorá istý čas pôsobila ako konateľka cestovinárne.
On podával žaloby preto, aby si získal svoje podiely zo spoločného majetku, aby mohol začať zase

podnikať. Bojoval za svoj vlastný majetok 15 rokov bezvýsledne. BSM podľa jej vedomia doteraz nie je
vyriešené - a už ani nebude - vďaka prieťahom v súdnych konaniach, ktoré celý ten čas organizovala
žalobkyňa za pomoci vtedajšieho právneho zástupcu, s cieľom zbaviť jej manžela celého jeho majetku.
Motivujúcim faktorom tejto snahy žalobkyne podľa jej názoru bol fakt, že sa jej rodičia v roku 1995
rozviedli a bála sa, že príde o ich spoločný majetok, nakoľko jej otec sa v roku 1996 druhýkrát oženil

a vzal si žalovanú za manželku. Žalobkyňa uvádza, že súdmi bola predvolávaná na pojednávania
ako svedok a musela na nátlak manžela žalovanej svedčiť proti pravde. K tomu sa vyjadriť žalovaná
nevie, pretože nebola prítomná na spomínaných pojednávaniach, ale si myslí, že je to zase číre
obviňovanie. Predmetom tejto veci nie sú firemné záležitosti, ktoré žalobkyňa vo svojej žalobe podrobnerozvádza dokazujúc vinu svojho otca v rôznych finančných záležitostiach. Tie pojednáva veľké množstvo
súdnych sporov. Predmetom tejto veci je správanie sa, prístup, vlastne vzťah žalobkyne k svojmu
otcovi, ktorý v konečnom dôsledku viedol k jej vydedeniu. K vydedeniu určite nedošlo preto, že na

súdnychpojednávaniachžalobkyňasvedčilaprotijejmanželovialeprenedôstojné,nemravnéavulgárne
správanie sa žalobkyne voči jej manželovi. Je pravdou, že po rozvode svojich rodičov žalobkyňa sa so
svojim otcom istý čas stretávala, žiadalo si to riadenie cestovinárne. Či sa stretávali aj mimo firmy, o
tom nemá žalovaná vedomosť, ale pravdepodobne nie, alebo len niekoľkokrát. Neskôr, keď žalobkyňa
začala obmedzovať svojho otca rôznymi prieťahmi a vytváraním káuz a najmä po tom, keď cestovináreň

prestalafungovať,saprestalistretávať.Asipäťrokovpredsmrťoujejmanželasamurazvečeržalobkyňa
telefonicky ozvala, že potrebuje peniaze, lebo chce stavať blízko Bratislavy, lebo jej dcéra, vnučka jej
manžela, má zdravotné problémy. Samozrejme jej peniaze poskytnúť nemohol, lebo sám nemal. Nejaký
čas boli v kontakte. Podľa nej si žalobkyňa myslela, že predsa len vymámi od otca nejaké peniaze.
Použila na to aj svoju dcéru, ktorú alebo pustila k telefónu, alebo nie. Keď žalobkyňa pochopila, že ďalšie
peniaze od otca nezhabe, komunikáciu prerušila. Ku konaniu o vrátenie daru vie uviesť len toľko, že jej

manžel mal na to právo. Mal na to určite dôvody, sám sa tak rozhodol. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že
konanie „vyhrala“, pretože sa preukázalo, že manželove tvrdenia boli nepravdivé. Nie preto ho vyhrala,
ale preto, že jej manžel svoje tvrdenia nevedel z právneho hľadiska dostatočne dokázať a to jednoducho
preto, lebo sa to nedalo podložiť dôkazmi, papiermi. Dôkazmi boli: celé správanie sa žalobkyne voči
jej otcovi, jej útoky proti nemu, jej bezcharakternosť, drzosť, bezcitnosť, neúcta a v najväčšej miere jej

chamtivosť. Jej manžel sa nevedel vysporiadať s tým, že z jeho dcéry pod vplyvom peňazí sa stal takýto
človek. Sama žalobkyňa najlepšie vie, čo všetko pre ňu otec urobil: nemala v ničom núdzu, dal ju za
svoje peniaze vyštudovať a ona celé svoje „umenie“ bezhraničnej chamtivosti obrátila proti nemu. Tento
vnútorný konflikt bol príčinou všetkého: toho, že svoju dcéru vydedil, toho, že chcel zobrať dary späť,
pritom vedel, že je to jeho dieťa, ktoré sa voči nemu takto hanlivo správa. Prieťahy o majetok, ktoré trvali

15 rokov a rozčarovanie sa vo svojej vlastnej dcére viedli k tomu, že od nadmerného množstva stresu
ochorel a nakoniec dňa 26.10.2010 zomrel. Žalovaná súhlasí s tým, že nie je pravda, že by žalobkyňa
chcela pripraviť svojho otca o jeho majetok, nielen chcela, ale aj pripravila. Žaloby jej manžel podával
preto, lebo chcel právnou cestou bojovať za svoj podiel zo spoločne nadobudnutého majetku a nie preto,
aby pripravil o majetok matku žalobkyne a ju. On vždy chcel dostať iba svoj majetok, nikoho iného, a

druhá strana mu v tom všelijakými spôsobmi stále a stále zabraňovala, čím mu úplne znemožnila ďalej
podnikať, nakoniec aj žiť. Domnienka žalobkyne, že jej otec konal pod vplyvom žalovanej nezodpovedá
pravde. Jej manžel bol dosť tvrdohlavý v dobrom slova zmysle, teda konal vždy podľa svojho najlepšieho
uváženia. Žalobkyňa ju vôbec nepozná, nevie nič o jej vzťahoch s jej otcom a predsa si dovoľuje vyhlásiť,
že sa žalovaná za neho vydala pre peniaze. Toto obvinenie kvalifikuje žalovaná ako hrubé porušenie jej

osobných práv. Keďže sa žalobkyňa o otca celý čas jej manželstva nezaujímala, nevedela o ňom nič,
inak by vedela, ako žil. Posledné 3 roky ich spoločného života boli mimoriadne ťažké, lebo jej manžel
sa už úplne vzdal nádeje, že voľakedy vôbec dostane svoj podiel z majetku. Stratil chuť do života,
lebo si uvedomil, že roky medzitým uplynuli a začať odznova už nebude schopný. Počas celého ich
manželstva žili v podnájme z jeho predčasného dôchodku, neskôr mu pribudol aj invalidný dôchodok

a z jej učiteľského platu, samozrejme zo dňa na deň. Veľmi ťažko znášal aj to, že on, kto založil a
prevádzkoval prosperujúcu cestovináreň, musí živoriť vďaka svojej nevďačnej dcére. Keď žalobkyňa
tvrdí, že sa zaňho vydala žalovaná pre peniaze, nevie, čo hovorí. Ich vzťah aj v najťažších chvíľach
života bol založený na vzájomnej úcte a láske. Kde bola ona, keď jej otec bol už chorý? Kde bola, keď
zomrel? Kde bola, keď ho pochovávala? Sú to len básnické otázky, ale pravdou je, že o otca žalobkyňa

nikdy neprejavila žiaden vážnejší záujem. Otec žalobkyne a manžel žalovanej bol vážený človek v celom
okolí. Každý ho poznal, bol prvým podnikateľom v okrese. Žalobkyňa v žalobe ďalej uvádza, že požaduje
od nej a jej matky ďalšie peniaze. Nijaké od nich nikdy nedostala. Dožaduje sa iba toho, čo jej právom
patrí. To je pravda, že chce, aby sa dedičské konanie čo najskôr ukončilo. Tomu sa ani čudovať nedá,
veď sa to už vďaka prieťahom zo strany žalobkyne ťahá šiesty rok. Tvrdenie žalobkyne, že stále na jej

otca tlačila, aby sa s jej mamou a s ňou súdil, je nezmysel. Je to iba jej výmysel. Rovnako ako to, že jej
otec spísal listinu o vydedení pod jej vplyvom. Nestalo sa to pod jej vplyvom, jej manžel, otec žalobkyne,
vedel, čo robí a prečo to robí. Žalovaná je toho názoru, že listina o vydedení spísaná vlastnoručne
jej manželom má byť bezpochybne svätým písmom pre každého, lebo to bola jeho vôľa a naviac pre
jeho nevďačnú a chamtivú dcéru, žalobkyňu. Z uvedených dôvodov je žalovaná toho názoru, že dôvody

vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 20.7,1998 zodpovedajú skutočnosti a že zákonné dôvody
pre vydedenie sú dané.4. Žalovaná na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila listinu o vydedení z 20.7.1998, závet
z 27.5.1998, úmrtný list, námietku zaujatosti notára z 15.3.2011, vyjadrenie k námietke zaujatosti notára
zo 6.6.2011, uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 14.7.2011 5Ndc/21/2011, uznesenie Okresného súdu

Levice sp. zn. 10D/272/2010 zo dňa 28.9.2011 a zo dňa 17.12.2013, listy predsedovi Okresného súdu
Levice, vyjadrenie postoja účastníka dedičského konania z 22.4.2014, podnet na Kanceláriu prezidenta
SR z 30.12.2014, upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu z 8.7.2015, list poručiteľa svojej
dcére v maďarskom jazyku s prekladom do slovenského jazyka z 25.12.2016.

5. K písomnému vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila tak, že zotrváva v celom rozsahu na
žalobe. Tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa so svojim otcom mala vcelku dobrý
vzťah, zhoršilo sa to iba potom, ako sa poručiteľ oženil so žalovanou. Žalovaná stále ovplyvňovala
poručiteľa, nabádala ho k rôznym žalobám proti bývalej manželke v súvislosti s podnikaním. Mala
záujem predovšetkým o majetok poručiteľa. Dôkazom toho je aj samotné vyjadrenie žalovanej, ktoré
v každom riadku sa zmieňuje iba o tom, ako získať konečne majetok poručiteľa a za tým účelom

nemá problém uvádzať aj hrubo skreslené informácie. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukazuje na
to, že žalobkyňa, ako dcéra poručiteľa, bola svedkom proti poručiteľovi vo viacerých kauzách, ktoré
žalobkyňa iniciovala, čo nie je pravda. Tieto spory podával poručiteľ. Ako je známe, každý ako svedok
je povinný podľa zákona sa vyjadriť pravdivo a tak konala aj žalobkyňa, keď bola v pozícii svedka v
niektorýchsúdnychkonaniachpredvolaná.Konaniaviacmenejsúviselispodnikanímrodičovžalobkyne,

teda sa týkali tak otca, ako aj matky žalobkyne. Okrem týchto nezhôd okolo firmy, ktoré pramenili
z toho, že poručiteľ mal dlhy voči manželke, resp. firme, žalobkyňa s otcom žiadne iné, vážnejšie
nezhody nemala, stretávali sa spolu aj po tom, ako sa poručiteľ oženil so žalovanou. Je pravdou, že
niekedy sa pohádali, ale to bolo najmä preto, že žalobkyňa sa nikdy nevyrovnala s rozvodom svojich
rodičov. Samozrejme stretnutia sa konali bez prítomnosti žalovanej. Poručiteľ sa stretával so žalobkyňou

pravidelne, aj v súvislosti s cestovinárňou, ktorú v tom čase riadila žalobkyňa. Pokiaľ ide o tvrdenia
žalovanej, že poručiteľ sa rozhodol pre vydedenie žalobkyne pre jej správanie sa voči poručiteľovi, najmä
však kvôli tomu, že nemala o poručiteľa opravdivý záujem, toto sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa sa
s poručiteľom stretávala aj v čase, keď poručiteľ žil v spoločnej domácnosti so žalovanou a to nielen
z dôvodu chodu firmy, ako to uvádza žalovaná. Žalobkyňa otcovi vybavovala počas jeho choroby aj

návštevy u odborných lekárov a tiež mu zabezpečovala aj potrebné lieky. O týchto skutočnostiach
nemôže mať žalovaná vedomosť, nakoľko poručiteľ pred ňou takéto veci zatajil. V čase, keď poručiteľ
vyhotovil listinu o vydedení v máji 1998, pri osobnom stretnutí hovoril žalobkyni o tom, že žalovaná
vyvíja nátlak, aby ju vydedil, ale on to nechce. O tom, že žalovaná využíva všetky možné aj nemožné
prostriedky na to, aby získala majetok po poručiteľovi svedčí jej vyjadrenie, v ktorom sa bez hanby

priznáva k tomu, že z majetku poručiteľa chce pomáhať svojmu dospelému synovi, ktorému by mal však
pomáhať predovšetkým jeho vlastný otec. O tom, aké boli v skutočnosti vzťahy žalobkyne s poručiteľom
sa môžu vyjadriť aj svedkovia, ktorí v čase zhotovenia listiny o vydedení sa stretávali tak so žalobkyňou,
ako aj s poručiteľom, ktorých mená a adresy zašle súdu žalobkyňa dodatočne.

6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila tak, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení k
žalobe v danej veci. Žalobkyňou uplatnený nárok neuznáva a jej vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v
plnom rozsahu odmieta. Svoj názor na vec už rozviedla vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a mieni
reagovať na niektoré hrubé tvrdenia žalobkyne, ktoré nemôže nechať bez reakcie. Nie je pravdou, že
manžela ovplyvňovala a že ho nabádala k podávaniu rôznych žalôb proti bývalej manželke. V súvislosti

s podnikaním žaloby podával sám manžel preto, aby získal svoj podiel majetku, aby mohol zase začať
podnikať. Žalovanej nejde o to, aby „konečne“ získala majetok poručiteľa - ako to uvádza žalobkyňa. Ide
jej o to, aby konečne získala tú časť dedičstva, ktorá jej právom patrí. Ide jej ďalej o to, aby sa už celá
táto kauza skončila, ktorá sa už - vďaka žalobkyni - ťahá siedmy rok. Čo sa týka vzťahu jej manžela a
jej dcéry (správne jeho dcéry): nezhody nepramenili iba z problémov okolo firmy, ale najmä z hrubého

a panovačného správania sa žalobkyne voči svojmu otcovi. Je síce pravdou, že sa stretávali aj po tom,
ako sa žalovaná s otcom žalobkyne zosobášili, ale iba v súvislosti s chodom cestovinárne a potom, keď
žalobkyňa ako konateľka zničila firmu, prestali sa stretávať. Svojim hrubým a netaktným správaním sa,
žalobkyňa zahnala jej manžela až do krajnosti, tak došlo k jej vydedeniu a nie preto, že ho žalovaná
ovplyvňovala. Keď žalobkyňa niečo také tvrdí, tak svojho vlastného otca nepoznala dostatočne. On bol

rozhodný, bol tvrdohlavý v dobrom slova zmysle, nikomu nedovoľoval, aby sa miešal do jeho vecí ani len
žalovanej a ona sa o to ani nepokúšala. Prešli roky a nestretávali sa. Žalobkyňa sa raz večer telefonicky
ozvala, že potrebuje peniaze na stavbu domu. Po tomto telefonáte sa niekoľkokrát stretli v Bratislave,
keď tam mal jej manžel cestu. Keď žalobkyňa zistila, že peniaze od jej manžela nezíska, lebo on sám ichnemá, kontakt s otcom prerušila. Posledné roky života jej manžela už vôbec neboli v kontakte. Tvrdenie
žalobkyne, že v čase napísania listiny o vydedení na svojho manžela vyvíjala nátlak, aby ju vydedil,
jednoducho nie je pravda. Listinu napísal u notárky v Šahách, kde bola aj uložená. Žalobkyňa sa o

zdravotný stav otca nezaujímala, nie že by vybavovala preňho návštevy u odborných lekárov a lieky.
O tom, aké vyšetrenia a kde ich jej manžel absolvoval, vedela ona. Posledné roky chodila dávať mu
predpisovať lieky sama. Teda mala prehľad o tom, aké lieky jej manžel užíva. Bola by zbadala, keby boli
nejaké lieky z iných zdrojov. Ako dôkaz môže byť zdravotná karta jej manžela, ktorá je uložená v ordinácii
bývaléhoobvodnéholekárajejmanželaMUDr.BlaškovŠahách.To,žeoaktivitáchohľadnevybavovania

lekárov a liekov nemôže mať žalovaná vedomosť, lebo to otec žalobkyne pred ňou zatajil, je číra lož.
Oni jeden pred druhým nič nezatajovali. Tu žalobkyňa vychádza zase zo svojich výmyslov. Je ľahké
niečo také prisúdiť niekomu takému, ktorý sa už nevie brániť. Vo svojom predchádzajúcom vyjadrení
žalovaná svojho syna ani nespomenula. Jej syn vyštudoval, pracuje, slušne zarába, založil si rodinu a
žije usporiadaným rodinným životom. Nepotrebuje teda pomoc ani podporu žalovanej. Vonkoncom nie
je žalobkyni nič do toho, na čo mieni žalovaná použiť svoj podiel z dedičstva.

7. Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorá bola riadne predvolaná a nepožiadala o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobkyňa požiadala listom zo dňa 28.9.2017 o odročenie
pojednávania stanoveného na deň 10.10.2017 z vážnych zdravotných dôvodov. Pripojila výmenný
list od lekára z 28.9.2017 o tom, že je v od 28.9.2017 v ošetrovaní kliniky s predpokladanou dobou

ošetrenia 21 dní. Súd na základe jej žiadosti pojednávanie odročil na deň 14.12.2017. Súd pojednával
14.12.2017 v jej neprítomnosti. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 14.12.2017 a žiadosť
o odročenie pojednávania z vážnych zdravotných dôvodov boli súdu doručené až po pojednávaní
súdu, dňa 29.12.2017 (zrejme v dôsledku nesprávnej adresy uvedenej žalobkyňou na obálke, došlo
k oneskorenému doručeniu žiadosti súdu). Pripojila výmenný list od lekára zo 7.12.2017. Žalobkyňa

opätovne žiadala o odročenie pojednávania stanoveného na deň 30.1.2018 z vážnych zdravotných
dôvodov. Pripojila lekárske potvrdenie, o tom, že vzhľadom k aktuálnym zdravotným obtiažam je
nevyhnutný kľudový režim v domácom prostredí, doporučené vyhýbať sa stresu minimálne do konca
nasledujúceho mesiaca. V opačnom prípade môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu. Pravidelné
lekárske kontroly. Súd pojednávanie odročil na deň 20.3.2018 a zároveň s poukazom na § 183 ods.1

CSP a § 183 ods.2 vety druhej CSP, keďže k odročeniu pojednávania stanoveného na 30.1.2018
- na deň 20.3.2018 došlo na žiadosť žalobkyne z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu súd
požiadal žalobkyňu, aby sa na ďalšom pojednávaní dala zastúpiť inou osobou, ktorá ju bude zastupovať,
ak z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu sa nebude môcť žalobkyňa pojednávania zúčastniť
osobne. V zmysle § 183 ods.2 vety druhej CSP od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa

dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej
nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobkyňa požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o
odročenie pojednávania stanoveného na 20.3.2018 z vážnych zdravotných dôvodov. Uviedla, že trvá
na osobnej prítomnosti a jej výsluchu na pojednávaní. Vzhľadom na uvedené a hospodárnosť konania
navrhla v zmysle § 163 CSP prerušiť konanie až do zlepšenia jej zdravotného stavu minimálne do

konca septembra 2018, vzhľadom na to, že je po operácii a čaká ju ďalšia operácia a rekonvalescencia.
Jej dôvody sú veľmi vážne a predpokladaný čas zlepšenia jej zdravotného stavu je minimálne 6 až 9
mesiacov. Žalobkyňa pripojila lekárske potvrdenie o tom, že vzhľadom k zhoršeniu zdravotného stavu je
nevyhnutný kľudový režim v domácom prostredí, doporučené jednoznačne sa vyhýbať stresu minimálne
do konca nasledujúceho mesiaca. V opačnom prípade môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu.

Pravidelné lekárske kontroly. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola riadne predvolaná a na pojednávaní
dňa 20.3.2018 nedala sa zastúpiť inou osobou, súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobkyňa sa
nedostavila na pojednávanie 27.9.2018. Predvolanie na pojednávanie žalobkyni súd považoval za
doručené s poukazom na § 111 ods.3 CSP, keď jej súd doručoval predvolanie na pojednávanie na adresu
ňou určenú na doručovanie a súdna zásielka sa vrátila súdu, ako neprevzatá v odbernej lehote, dňa

9.8.2018.Súd preto pojednával v jej neprítomnosti.

8. Žalovaná na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že žaloba je podaná
účelovo, sú dané všetky dôvody pre vydedenie žalobkyne. Dedičom podielu, ktorý by pripadol na
žalobkyňu, je dcéra žalobkyne, o čom žalobkyňa vie. Zo strany žalobkyne ide len o vytvorenie

psychického nátlaku na žalovanú, ktorú neznášala. Dôvody, ktoré uvádza vo svojich podaniach,
žalobkyňa nepreukázala. Nepreukázala tiež, že by dochádzalo k stretnutiam medzi ňou a poručiteľom.
Stretávali sa maximálne v čase, keď fungoval poručiteľov podnik, kde dcéra pracovala. 23 rokov
žalobkyňa nevkročila do domácnosti poručiteľa, záujem o svojho otca nemala. Podiel, ktorý pripadolna žalobkyňu, dedí jej dcéra, o čom vie, a 5 rokov už mohla mať majetok z dedičstva vysporiadaný.
Kontakt medzi žalobkyňou a poručiteľom bol zlý. Listina o vydedení bola napísaná u notárky. Žalobkyňa
poručiteľa pozrieť nebola. Žalovaná poukázala na to, že pokiaľ žalobkyňa žiada určiť, že listina o

vydedení je neplatná, skúmajú sa tam tak formálne náležitosti, ako aj materiálne náležitosti listiny.
Neplatnosť listiny sa skúma aj z toho hľadiska, či sú dané dôvody pre vydedenie alebo nie. Z toho
hľadiska petit v časti určenia dôvodov, že nie sú dané, je nadbytočný. Žalovaná uviedla, že považuje
petit žaloby aj za zmätočný. Podľa nej nie je daný dôvod na určenie, že listina o vydedení je neplatná
ani na určení, že dôvody určené o vydedení nie sú dané, nakoľko predmetom konania by mala byť

neplatnosť vydedenia ako jednostranného právneho úkonu. Listina je len akt, následok vydedenia, ktorá
obsahuje jednak dôvody, na základe ktorých sa poručiteľ rozhodol a jednal. Obsahuje formálnu stránku,
ktorá spôsobuje platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu. Nie je daný naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe, tak ako je podaná zo strany žalobkyne. Žalovaná poukázala na uznesenie NS SR
č. k. 2Cdo/222/2009, v ktorom sa uvádza, že v uvedenom konaní sa domáhala žalobkyňa neplatnosti
listiny o vydedení, hoci správne sa mala domáhať neplatnosti vydedenia ako jednostranného právneho

úkonu. Žalovaná namietala premlčanie daného nároku žalobkyne. Ako to vyplynulo z dokazovania,
dňa 7.3.2011 bola oboznámená žalobkyňa s obsahom listiny o vydedení, čo znamená že najskôr
8.3.2011 mohla podať žalobu. Urobila tak až 15.5.2015, po 3 ročnej lehote. Právo dovolať sa neplatnosti
podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti s § 40a O. z. je premlčacia doba 3 ročná a začína plynúť
odo dňa, kedy mohlo byť právo vykonané prvý raz. Toto tvrdenie opiera žalovaná o rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp.zn.5Co/155/2011. Ak by súd neprijal námietku premlčania, trvá na
tom, že nie sú dané dôvody, ktoré podala v žalobe. Dôvodom na vydedenie žalobkyne bolo vulgárne
rozprávanie sa voči jej otcovi spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, s tým že ho žalobkyňa
nenavštevovala. Tvrdenie žalobkyne, že sa stretávali vo firme napr. na zasadnutí členov združenia,
nemožno považovať za oprávnený záujem, nakoľko sa jedná o obchodnú záležitosť, kde vychádzajúc

z postavenia obidvoch účastníkov, mali právo sa zúčastňovať sa sedení. Žalobkyňa nikdy nenavštívila
otca, odmietala komunikovať, v čase, keď bol chorý, ho nenavštevovala a nezúčastnila sa ani pohrebu.
Otec žalobkyne na druhej strane mal záujem o stretnutie, snažil sa ju aj navštíviť v Bratislave, pričom
žalobkyňa ho odmietala. Pod jeho zdravotný stav sa podpísalo aj konanie žalobkyne pretože ťažko
znášal konanie svojej dcéry čo malo vplyv aj na jeho zhoršenie stavu a jeho smrť. Žalovaná poukázala

na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 24.2.2010. Poukázala na to, že pojem dobré mravy
predstavujeajurčitéstavysprávaniasa,ktorésúuznávanéatvoriazákladhodnotovéhoporiadku.Pokiaľ
je posudzovaná objektívna možnosť stretávania sa, žalobkyňa mala možnosť takto učiniť. Žalobkyňa
nebola schopná akceptovať skutočnosť, že jej otec má druhú partnerku. Zo strany poručiteľa, otca
žalobkyne,neboližiadneprekážky,ktorébybránilivriadnomkontaktemedzinimi. Čosatýkauvedeného

trestného činu, tento čin nijako nesúvisí so vzťahom poručiteľa, jedná sa o falšovanie podpisu vo vzťahu
k svojej bývalej manželke, pričom vzťah bývalej manželky a poručiteľa nebol predmetom konania a
nepoukázala na tento vzťah ani žalobkyňa. Nie sú dané žiadne materiálne náležitosti, ktoré by nesplnili
možnosť vydedenia a z uvedeného dôvodu žalovaná tvrdí, že listina o vydedení je platná a dôvod
vydedenia žalobkyne je daný. Žalovaná nesúhlasila s návrhom žalobkyne na prerušenie konania.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

10. Z úmrtného listu zo dňa 9.3.2011 vyhotoveného Matričným úradom Mesta Šahy vyplýva, že O.. Š.Q.
E., F.. XX.XX.XXXX W. R. Š. XX.XX.XXXX.

11. Z notárskej zápisnice zo dňa 27.5.1997 pod sp. zn. N42/97, Nz39/97 napísanej v notárskom úrade
JUDr. Jany Kuchárikovej vyplýva, že O.. Š. E., F.. XX.XX.XXXX (ďalej aj „poručiteľ“) všetok svoj hnuteľný
i nehnuteľný majetok nadobudnutý v prvom manželstve s bývalou manželkou E. E. do obdobia ich
rozvodu, teda do 6.10.1995, kdekoľvek sa nachádzajúci, testuje pre prípad svojej smrti v prospech svojej

jedinej dcéry z prvého manželstva E. Š., F.. XX.X.XXXX, T. Š., Q. Č.. X.

12. Z notárskej zápisnice zo dňa 30.4.1998 napísanej v notárskom úrade JUDr. Jany Kuchárikovej
pod sp. zn. N74/98, Nz73/98 vyplýva, že poručiteľ pri plnom vedomí a zo slobodnej vôle sa rozhodol
urobiť toto odvolanie závetu: Odvolávam a ruším závet spísaný vo forme notárskej zápisnice pod sp.

zn. N42/97, Nz39/97 dňa 27.5.1997 na notárskom úrade JUDr. Jany Kuchárikovej, notárky so sídlom v
Šahách. K uvedenému konaniu som bol nútený pristúpiť z dôvodov nedôstojného správania voči mne
ako otcovi zo strany mojej dcéry E.. E. Š., S.. E..13. Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26.6.2002 pod č. k. 4T/96/99-839 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.12.2002 pod č. k. 4To/259/02-869 vyplýva, že poručiteľ bol uznaný
za vinného, že dňa 28.5.1998 predložil pracovníčkam banky vo Všeobecnej úverovej banke, a. s.

Levice, expozitúre Šahy, prevodný príkaz s nepravým podpisom jeho bývalej manželky E. E. na prevod
2.200.000,- Sk zo spoločného účtu číslo 30144152/0200 na osobný účet číslo 1151313455/0200 bez
súhlasu spolumajiteľky účtu. Predmetná suma bola prevedená na jeho účet, čím spôsobil E. E. škodu vo
výške 716.170,20,- Sk, tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 6 písm. b) Trestného
zákona v znení zákona č. 553/2002 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“).

14. Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10.8.2006 pod č. k. 11C/319/1998-513 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.6.2007 pod č. k. 7Co/286/2006-535 vyplýva, že v právnej
veci žalobcu O.. Š. E., F.. XX.XX.XXXX proti žalovanej D.. E. Š., F.. XX.X.XXXX o vrátenie daru,
súd rozhodol, že žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva zamieta. Súd konanie v časti o vydanie
nehnuteľnosti zastavuje. Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania. Z rozsudku vyplýva, že súd

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca právnym titulom vrátenia daru podľa § 630 O. z. domáhal určenie
vlastníckeho práva v podiele 1 k nehnuteľnostiam na A. Č..XX, P.. Ú.. H..

15. Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26.6.2002 pod č. k. 4T/96/99-839 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.12.2002 pod č. k. 4To/259/02-869 vyplýva, že poručiteľ bol uznaný

za vinného, že dňa 28.5.1998 predložil pracovníčkam banky vo Všeobecnej úverovej banke, a. s.
Levice, expozitúre Šahy, prevodný príkaz s nepravým podpisom jeho bývalej manželky E. E. na prevod
2.200.000,- Sk zo spoločného účtu číslo 30144152/0200 na osobný účet číslo 1151313455/0200 bez
súhlasu spolumajiteľky účtu. Predmetná suma bola prevedená na jeho účet, čím spôsobil E. E. škodu vo
výške 716.170,20,- Sk, tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 6 písm. b) Trestného

zákona v znení zákona č. 553/2002 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“).

16. Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10.8.2006 pod č. k. 11C/319/1998-513 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.6.2007 pod č. k. 7Co/286/2006-535 vyplýva, že v právnej
veci žalobcu O.. Š. E., F.. XX.XX.XXXX proti žalovanej D.. E. Š., F.. XX.X.XXXX o vrátenie daru súd

rozhodol, že žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva zamieta. Súd konanie v časti o vydanie
nehnuteľnosti zastavuje. Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

17. Zo spisu Okresného súdu Levice 10D/272/2010 vyplýva, že súd vedie konanie v dedičskej veci
po poručiteľovi O.. Š. E., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX v Šahách (ďalej aj „poručiteľ“). Do

úvahy prichádzajúcimi dedičmi po poručiteľovi zo zákona sú žalobkyňa, dcéra poručiteľa (v prípade jej
nevydedenia) a žalovaná, manželka poručiteľa.
V spise sa nachádza závet napísaný formou notárskej zápisnice N42/97,NZ 39/97 dňa 27.5.1997, ako
aj odvolanie závetu spísané formou notárskej zápisnice N 74/98,NZ 73/98 dňa 30.4.1998. Zo zápisnice
zo 7.3.2011 napísanej na Notárskom úrade v Šahách vyplýva, že v uvedený deň nahliadla do spisu D..

E. Š., ktorej po nahliadnutí do spisu bola vydaná fotokópia listiny o vydedení spísaná poručiteľom. V
spise sa nachádza aj Listina o vydedení napísaná a podpísaná dňa 20.7.1998 poručiteľom v Šahách,
overená na základe predloženého originálu dňa 14.1.2011 u notárky JUDr. Jany Kuchárikovej, so sídlom
v Šahách, a to pracovníčkou ňou poverenou. Uznesením zo dňa 17.12.2013 pod č.k.10D 272/2010-226
Okresný súd Levice konanie prerušil a odkázal D.. E. Š., aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto

uznesenia podala návrh o určenie neplatnosti listiny o vydedení spísanej poručiteľom vlastnou rukou
dňa 20.7.1998. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2015.

18. Z Listiny o vydedení napísanej dňa 20.7.1998 v Šahách, podpísanej poručiteľom (ďalej aj „Listina
o vydedení“), vyplýva, že poručiteľ po zrelej úvahy vydeďuje pre prípad jeho smrti žalovanú z týchto

dôvodov: Dňa 30.4.1998 po dôkladnom uvážení, pri plnom vedomí a zo slobodnej vôle som odvolal
spísaný závet z 27.5.1997.K uvedenému konaniu som bol nútený pristúpiť z dôvodov nedôstojného
správania voči mne ako otcovi zo strany mojej dcéry E.. E. Š., S.. E.. Odvtedy správanie mojej dcéry sa
nezlepšil. Viackrát voči mne vystúpila vulgárnym spôsobom čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vôbec
ma nenavštevuje a neprejavuje voči mne ako poručiteľovi trvale opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

mal prejavovať. Poslednom čase svojím nepravdivým tvrdením chce ma pripraviť o celý môj majetok a
organizuje voči mne súdne spory.19. Uznesením zo dňa 30.4.2018 pod č.k.11C/359/2015-142 súd nariadil výsluch žalobkyne formou
písomnej výpovede žalobkyne s tým, aby v lehote 8 dní od doručenia uznesenia odpovedala písomne na
tam uvedené otázky. Vzhľadom na to, že zdravotný stav žalobkyni už dlhšiu dobu neumožnil dostaviť sa

na pojednávanie súdu, súd považoval za dôvodné a hospodárne vykonať výsluch žalobkyne ako strany
sporu formou písomnej výpovede. Žalobkyňa ako strana sporu môže na otázky uvedené vo výroku
uzneseniaodpovedaťpísomneamožnopredpokladať,žetentopostupvýsluchustranybudedostatočný.
Súd považoval uznesenie za doručené žalobkyni podľa § 111 ods.3 CSP, a to dňom 31.5.2018 a dňom
9.8.2018, keď sa súdne zásielky súdu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote a boli doručované na

žalobkyňou určenú adresu na doručovanie. Nakoľko žalobkyňa na uložené jej otázky uznesením súdu
písomne v stanovenej lehote neodpovedala, ani sa na pojednávanie súdu 27.9.2018 nedostavila a jej
výsluch formou písomnej výpovede a ani na pojednávaniach nebolo možno zabezpečiť, súd opätovne
výsluchžalobkyneakostranysporunenariadil,nakoľkobytovyžadovaloďalšieodročeniepojednávania.
Žalovaná uviedla, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

20. Podľa § 80 O. s. p., v znení platnom a účinnom do dňa 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a)o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b)o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c)o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

21. Podľa § 175k ods. 1 O. s. p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom,
a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského
práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

22. Podľa § 175k ods. 2 O. s. p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

23. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 470 ods.2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

25. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)splnení povinnosti,
b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

27. Podľa § 461 ods. 1 O. z., dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

28. Podľa § 469a ods. 1 O. z., poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a)v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b)o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c)bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,d)trvalo vedie neusporiadaný život.

29. Podľa § 469a ods. 2 O. z., pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky

vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods.2.

30. Podľa § 469a ods. 3 O. z., o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

31. Podľa § 473 ods. 1 O. z., v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom

32. Podľa § 473 ods. 2 O. z., ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho
deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

33. Podľa § 476 ods. 1 O. z., poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

34. Podľa § 476 ods. 2 O. z., v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

35. Podľa § 480 ods. 1 O. z., závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže
obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

36. Podľa § 480 ods. 2 O. z., poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

37. Obidve strany sporu prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona po poručiteľovi O.. Š. E., pričom
žalobkyňa len v prípade ak by nedošlo k jej platnému vydedeniu. Tým je daná ich vecná legitimácia
v spore. Rozhodnutím podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O. s. p. bolo možné v dedičskom konaní
uložiť aj podanie žaloby na určenie neplatnosti listiny o vydedení, pretože určenie, či listina o vydedení

je alebo nie je platná, súčasne je určením existencie či neexistencie listiny o vydedení, a teda je
jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Žaloba o
určenie , že listina o vydedení je neplatná, ktorú žalobkyňa podala v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p. nie
je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti,
u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu (uvedené v rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/108/2008 z 29. septembra 2009). Ide o žalobu aj v zmysle §
137 písm. d) CSP.V danom prípade Okresný súd Levice uznesením zo dňa 17.12.2013 pod č.k.10D
272/2010-226 prerušil konanie o dedičstve po poručiteľovi O.. Š. E., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX
a odkázal žalobkyňu , aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh o určenie
neplatnosti listiny o vydedení spísanej poručiteľom vlastnou rukou dňa 20.7.1998. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.4.2015. Žalobkyňa žalobu na súd podala včas, dňa 15.5.2015. V danom prípade
právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení vyplýva z právneho predpisu
a nie je potrebné ho preukazovať. Pokiaľ ide o určenie, že dôvody uvedené v listine o vydedení nie
sú dané a o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi, žalobkyňa má právny záujem na tomto
určení, keď dôvody vydedenia popiera a postavenie žalobkyne bez tohto určenia by bolo neisté.

38. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo zo zákona. V danom prípade
poručiteľvlistineovydedeníprejavilvôľu,abyžalobkyňa,ktoráprichádzadoúvahyakoneopomenuteľná
dedička zo zákona, nededila po ňom. Poručiteľ výslovne neurčil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj

na osoby uvedené v § 473 ods. 2 O. z.

39. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité formálne a materiálne
náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych
úkonov) je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1

O. z. taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie
sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento
dôvodmusíexistovaťužvčasepredprejavomporučiteľovejvôlevlistineovydedení.Existenciadôvodov
vydedenia sa tak posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Formálnou náležitosťouvydedenia je listina o vydedení, ktorá musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov, ako
aj špeciálnym náležitostiam podľa ustanovení § 476 a 480 O. z. Listina o vydedení musí obsahovať
dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia

dôvodov uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 O. z.

40. V danom prípade z listiny o vydedení vyplýva, že poručiteľ pre prípad svojej smrti prejavil určite,
jasne a zrozumiteľne svoju vôľu vydediť žalobkyňu. Poručiteľ listinu o vydedení napísal vlastnou rukou,
uviedol v nej deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Uviedol v nej aj dôvod vydedenia skutkovým

opisom, z ktorého je zrejmé, že ide o dôvod podľa § 469a ods.1 písm. b) O. z., v zmysle ktorého poručiteľ
môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať.

41. Pri posudzovaní materiálnej náležitosti vydedenia, súd skúmal, či sú dané dôvody pre vydedenie
žalobkyne na základe ich skutkového opisu v listine o vydedení. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol,

že žalobkyňa viackrát voči nemu vystúpila vulgárnym spôsobom, čo považuje za rozpor s dobrými
mravmi. Uviedol tiež, že ho žalobkyňa vôbec nenavštevuje, neprejavuje voči nemu ako poručiteľovi
trvale opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Tiež uviedol, že v poslednom čase
svojím nepravdivým tvrdením ho chce pripraviť o celý jeho majetok a organizuje voči nemu súdne
spory. Poručiteľ závetom z 27.5.1997 všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok nadobudnutý v prvom

manželstve s bývalou manželkou E.K. E. do obdobia ich rozvodu, teda do 6.10.1995, kdekoľvek sa
nachádzajúci testoval pre prípad svojej smrti v prospech žalobkyne. Je preto zrejmé, že pokiaľ ide o
posúdenietoho,kedynastalidôvody,ktoréprevydedeniežalobkyneporučiteľuvádzavlistineovydedení
z 20.7.1998, ide o obdobie po 27.5.1997 a do dňa 20.7.1998.

42. Medzi stranami sporu je sporné, že dôvody pre vydedenie žalobkyne v listine o vydedení sú pravdivé
a že sú dané. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že dôvody uvedené v listine
o vydedení nie sú pravdivé, pričom žalovaná uviedla, že tieto dôvody sú pravdivé a vážne, ak sa
poručiteľ rozhodol učiniť takýto vážny krok. Dôvodom vydedenia podľa žalovanej nebol fakt, že sa rodičia
žalobkyne rozviedli, vonkoncom nie to, že pod jej vplyvom jej manžel začal útočiť proti bývalej manželke

a svojej dcére. Jej manžel bol silný charakter, rozhodný človek, konal vždy podľa vlastného uváženia
a svojho najlepšieho svedomia, a ona si nikdy nedovoľovala miešať sa do jeho vecí, ani do bývalých
rodinných, ani do firemných záležitostí združenia cestovinárne Melinda. Nie je podľa žalovanej pravdou,
že jej manžel s cieľom útoku podával žaloby proti bývalej manželke a dcére, ktorá istý čas pôsobila ako
konateľka cestovinárne. On podával žaloby preto, aby si získal svoje podiely zo spoločného majetku, aby

mohol začať zase podnikať. Predmetom tejto veci nie sú firemné záležitosti, ktoré žalobkyňa rozvádza
dokazujúc vinu svojho otca v rôznych finančných záležitostiach. Predmetom tejto veci je správanie sa,
prístup, vlastne vzťah žalobkyne k svojmu otcovi, ktorý v konečnom dôsledku viedol k jej vydedeniu.
K vydedeniu určite nedošlo preto, že na súdnych pojednávaniach svedčila proti poručiteľovi, ale pre
nedôstojné, nemravné a vulgárne správanie sa žalobkyne voči poručiteľovi. Po rozvode sa žalobkyňa

istý čas stretávala s otcom, žiadalo si to riadenie cestovinárne. Či sa stretávali mimo firmy nemá o tom
vedomosť, ale pravdepodobne nie alebo len niekoľkokrát. Neskôr, keď žalobkyňa začala svojho otca
obmedzovať rôznymi prieťahmi a vytváraním káuz a najmä potom, keď cestovináreň prestala fungovať,
prestali sa stretávať. Ku konaniu o vrátenie daru uviedla žalovaná, že podľa nej mal na to jej manžel
právo , mal na to určite dôvody a sám sa tak rozhodol. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že konanie „vyhrala“,

pretože sa preukázalo, že manželove tvrdenia boli nepravdivé. Nie preto ho vyhrala, ale preto, že jej
manžel svoje tvrdenia nevedel z právneho hľadiska dostatočne dokázať a to jednoducho preto, lebo sa
to nedalo podložiť dôkazmi, papiermi. Tvrdenie žalobkyne, že stále na jej otca tlačila, aby sa s jej mamou
a s ňou súdil, je nezmysel. Je to iba jej výmysel. Rovnako ako to, že jej otec spísal listinu o vydedení pod
jej vplyvom. Nestalo sa to pod jej vplyvom, jej manžel, otec žalobkyne, vedel, čo robí a prečo to robí.

43. Keďže skutkové tvrdenia strán sú sporné, súd pri rozhodovaní o podanej žalobe prihliadal na
výsledky vykonaného dokazovania o tvrdených skutočnostiach . Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že o
poručiteľa prejavovala opravdivý záujem, že ho navštevovala, že by sa s ním stretávala mimo obchodnej
činnosti a že by išlo z jej strany o skutočný vnútorný vzťah, aký má byť medzi dcérou a otcom a že

jej vystupovanie k otcovi nebolo vulgárne. Žalobkyňa nepredložila a neoznačila žiaden dôkaz, ktorým
by existenciu takéhoto vzťahu voči poručiteľovi ako k otcovi preukázala a ktorým by preukázala, že vo
vzťahu k otcovi vystupovala slušne. Ako dôkaz o tom, že sa žalobkyňa s otcom stretávala vo firme a
mimo firmy často, označila žalobkyňa zápisnicu zo zasadnutia členov združenia Cestovináreň Melinda,Šahy, zo dňa 28.3.1998. Uvedený dôkaz môže potvrdiť len to, že išlo o stretnutie, ktoré bolo nevyhnutné,
týkajúce sa obchodných záležitostí. Nesvedčí to však o tom, že by žalobkyňa mala záujem o udržiavanie
bežných príbuzenských vzťahov s poručiteľom. Nebolo tiež preukázané, že by zo strany poručiteľa boli

vytvárané prekážky, ktoré by bránili v bežných rodinných kontaktoch medzi žalobkyňou a poručiteľom.
Žalobkyňa uvádzala, že otcovi vybavovala počas jeho choroby aj návštevy u odborných lekárov a tiež
mu zabezpečovala potrebné lieky. Neuvádzala, kedy k tomu malo dôjsť. Žalovaná poukázala na to,
že žalobkyňa sa nezaujímala o zdravotný stav poručiteľa, nie že by vybavovala pre neho návštevy u
lekárov a lieky. Žalobkyňa na svoje tvrdenie nepreukázala a ani neoznačila žiadny dôkaz. Z jej tvrdenia

ani nevyplýva, že by malo ísť o vybavovanie návštev u lekárov a vybavovanie liekov pred napísaním
listiny o vydedení.

44. Žalobkyňa poukázala na to, že poručiteľ sa dopustil trestného činu podvodu sfalšovaním podpisu
jej matky a bez jej súhlasu a bez jej vedomia previedol na osobný účet peniaze 2 200 000 Sk.
Ďalej poukázala na to, že poručiteľ chcel protiprávne predať auto Hyundai Lantra, ktoré patrilo do

bezpodielového spoluvlastníctva jej matky a poručiteľa, bez súhlasu jej matky v autobazáre, na čo
žalobkyňa prišla a vyzvala majiteľa autobazáru, aby auto nepredával. Poručiteľ auto predal sám, bez
súčinnosti a bez sprostredkovania autobazára, bez vedomia a súhlasu jej matky. Poukázala tiež na
to, že poručiteľ odcudzil ďalšie finančné prostriedky z firmy podvodným spôsobom, skresľoval údaje v
účtovníctve spoločnej firmy s jej mamou. Napriek tomu, že medzi matkou žalobkyne a poručiteľom vznikli

problémy, týkajúce sa ich spoločného majetku, žalobkyňa neoznačila a ani nepredložila žiaden dôkaz
na svoje tvrdenia, že by poručiteľ na ňu tlačil a že by ju vydieral, aby nechodila na súd vypovedať ako
svedkyňa a že reakciou jej otca bolo, že ak pôjde svedčiť proti nemu, vydedí ju.

45. Žalobkyňa poukázala na to, že poručiteľ podával žaloby proti jej matke a proti nej a ju žiadal o

vrátenie daru, pričom konanie o vrátenie daru vyhrala, pretože sa preukázalo, že tvrdenia poručiteľa
sú nepravdivé. Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10.8.2006 pod č. k. 11C/319/1998-513 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.6.2007 pod č. k. 7Co/286/2006-535 vyplýva,
že žalobkyňa bola procesne úspešná v konaní, ktoré bolo voči nej začaté na základe žaloby poručiteľa.
Len samotný výsledok uvedeného konania neodôvodňuje záver, že nie sú dané dôvody pre vydedenie.

46. Žalobkyňa nepreukázala, že by poručiteľ napísal listinu o vydedení na podnet a pod vplyvom
žalovanej. Tiež uvádzala, že zrejme pod vplyvom žalovanej začal poručiteľ útočiť voči nej. Uviedla
tiež, že v čase, keď poručiteľ vyhotovil listinu o vydedení v máji 1998, pri osobnom stretnutí jej hovoril
poručiteľ o tom, že žalovaná vyvíja nátlak, aby ju vydedil, no on to nechce. Žalovaná uvedené tvrdenia

žalobkyne popierala. Poukazovala na to, že poručiteľ bol silný charakter, rozhodný človek, konal vždy
podľavlastnéhouváženiaaonasinikdynedovoľovalamiešaťsadojehovecí,anidobývalýchrodinných,
ani do firemných záležitostí združenia Cestoviny Melinda. Žalobkyňa na svoje tvrdenia nepredložila ani
neoznačila dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázala.

47. Žalobkyňa nepreukázala, že ku dňu napísania listiny o vydedení žalobcu nebol daný dôvod pre
vydedenie podľa §469a ods. 1 písm. b) O. z., ktorým je, že žalobkyňa o poručiteľa trvale neprejavovala
opravdivý záujem, ktorý ako potomok mala prejavovať. Súd považuje za postačujúce dôvody pre
vydedenie žalobkyne podľa § 469a ods. 1 písm. b) O. z. dôvody uvádzané poručiteľom, že viackrát
vystúpila voči nemu vulgárnym spôsobom, čo je v rozpore s dobrými mravmi , že vôbec nenavštevovala

poručiteľa, že neprejavovala trvale opravdivý záujem voči poručiteľovi, ktorý by ako potomok mala
prejavovať.

48. Žalobkyňa uviedla, že o tom, aké boli v skutočnosti vzťahy žalobkyne s poručiteľom sa môžu
vyjadriť svedkovia, ktorí v čase zhotovenia Listiny o vydedení sa stretávali tak so žalobkyňou, ako aj s

poručiteľom, ktorých mená a adresy zašle dodatočne. Žalobkyňa v konaní nenavrhla výsluch svedkov.

49.Súdnepovažujezapremlčanýnárokžalobkyneuplatnenýtoutožalobouspoukazomna§40aO.z.,a
§101O.z.,nakoľkouvedenéustanovenieupravujemožnosťdovolaťsalenrelatívnejneplatnostizávetu,
podľa § 479 O. z. v prípade neopomenuteľného dediča. V prejednávanej veci pokiaľ ide o neplatnosť

listiny o vydedení, ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú sa premlčanie nevzťahuje.

50. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, že
listina o vydedení napísaná poručiteľom 20.7.1998 je neplatná, že dôvod pre vydedenie podľa § 469aods. 1 písm. b) O. z. na základe listiny o vydedení napísanej poručiteľom 20.7.1998 nie je daný a že
žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

51. Žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania podľa § 163 CSP. Súd tento návrh zamietol, nakoľko
nedošlo k zhodnému návrhu obidvoch strán sporu s prerušením konania. Žalovaná totiž s prerušením
konania nesúhlasila.

52. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech, súd preto rozhodol, že žalovaná má nárok na
náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa žalovanej po
právoplatnosti rozsudku a to vo výške stanovenej samostatným uznesením do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I., III. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Proti výroku II. rozsudku odvolanie nie je prípustné.