Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010834
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115010834.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2016, v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Slavoja
Sendeckého, o odvolaní obžalovanej C. W. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
3T/70/2015 zo dňa 27.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej C. W. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica bola obžalovaná C. W. uznaná vinnou zo
zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ako externá účtovníčka subjektu Y. J. - POPAKO, IČO: 22 625 909, s miestom podnikania Banská
Bystrica, Československej armády 758/13 pôsobiaca pod obchodným menom C. W. - RIKA, IČO: 30

573 556, s miestom podnikania Slovenská Ľupča, Lichardova 4 v období od 13.01.2010 do 14.04.2014
uskutočňovala z bankových účtov patriacich subjektu Y. J. - POPAKO, č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený
v O. X. a.s., č. XXXXXXXX/XXXX vedený v U. U. a.s. a č. XXXXXXXX/XXXX vedený v U. U. a.s., bez
vedomia ich majiteľa úhrady v prospech bankových účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. C. X.
a.s. a č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v U. U. a.s., ktorých jedinou majiteľkou a disponentkou je C. W.,
realizovala v prospech účtu XXXXXXXXX/XXXX úhrady - dňa 13.1.2010 bola realizovaná úhrada vo

výške 375,25 €, dňa 12.2.2010 vo výške 575,75 €, dňa 15.04.2010 vo výške 339,39 €, dňa 14.6.2010
vo výške 333,11 €, dňa 13.07.2010 vo výške 357,79 €, dňa 12.08.2010 vo výške 499,99 €, dňa
10.09.2010 vo výške 494,94 €, dňa 13.10.2010 vo výške 494,94 €, dňa 12.11.2010 vo výške 497,90 €,
dňa 28.01.2013 vo výške 2.452 €, dňa 15.04.2013 vo výške 700,00 €, dňa 31.03.2014 vo výške 345,60
€, dňa 14.04.2014 vo výške 205,97 €,
realizovala v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX úhrady dňa 13.12.2010 vo výške 475,50 €, dňa

14.12.2010 vo výške 449,67 €, dňa 14.12.2010 vo výške 754,32 €, dňa vo výške 1.153,93 €s dňa
13.01.2011 vo výške 477S77€, dňa 11.02.2011 vo
výške 422,49 €, dňa 15.02.2011 vo výške 294,25 €, dňa 02.03.2011 vo výške 935,40 €,
dňa 22.03.2011 bola realizovaná úhrada vo výške 555,00 €, dňa 19.04.2011 vo výške
385,55 €, dňa 10.05.2011 vo výške 200,00 €, dňa 13.05.2011 vo výške 395,50 €, dňa vo výške 444,32
€, dňa 27.06.2011 vo výške 699,90 €, dňa 27.06.2011 vo

výške 699,90 €, dňa 12.07.2011 vo výške 474,88 €, dňa 12.08.2011 vo výške 452,94 €,
dňa 22.08.2011 vo výške 1.535,97 €, dňa 22.08.2011 vo výške 897,20 €, dňa 13.09.2011
vo výške 456,98 €, dňa 28.09.2011 vo výške 776,01 €, dňa 13.10.2011 vo výške 432,10
€, dňa 31.10.2011 vo výške 960,00 €, dňa 11.11.2011 vo výške 423,47 €, dňa vo výške 312,83 €, dňa
29.11.2011 vo výške 1.008,80 €, dňa 12.12.2011 vo
výške 533,33 €, dňa 30.12.2011 vo výške 656,40 €, dňa 12.01.2012 vo výške 455,55 €,

dňa 13.02.2012 vo výške 445,54 €, dňa 05.03.2012 vo výške 135,82 €, dňa 05.03.2012
vo výške 120,00 €, dňa 13.03.2012 vo výške 422,48 €, dňa 13.04.2012 vo výške 444,44€, dňa 11.05.2012 vo výške 449,49 €, dňa 23.05.2012 vo výške 317,51 €, dňa vo výške 359,18 €, dňa
12.06.2012 vo výške 463,50 €, dňa 13.07.2012 vo
výške 422,22 €, dňa 13.08.2012 vo výške 125,38 €, dňa 13.08.2012 vo výške 440,44 €,

dňa 03.09.2012 vo výške 638,67 €, dňa 13.09.2012 vo výške 444,24 €, dňa 10.10.2012
vo výške 525,00 €, dňa 11.10.2012 vo výške 484,84 €, dňa 16.10.2012 vo výške 391,36
€, dňa 13.11.2012 vo výške 486,36 €, dňa 12.12.2012 vo výške 491,06 €, dňa vo výške 989,34 €, dňa
11.01.2013 vo výške 499,94 €, dňa 04.02.2013 vo
výške 525,00 €, dňa 12.02.2013 vo výške 399,99 €, dňa 14.03.2013 vo výške 455,55 €,

dňa 10.04.2013 vo výške 525,00 €, dňa 12.04.2013 vo výške 455,62 €, dňa 06.05.2013
vo výške 525,00 €, dňa 13.05.2013 vo výške 476,06 €, dňa 13.06.2013 vo výške 494,10
€, dňa 11.07.2013 vo výške 436,77 €, dňa 12.08.2013 vo výške 525,00 €, dňa vo výške 496,50 €, dňa
02.09.2013 vo výške 307,19 €, dňa 09.09.2013 vo
výške 525,00 €, dňa 12.09.2013 vo výške 474,46 €, dňa 11.10.2013 vo výške 525,00 €,
dňa 04.11.2013 vo výške 307,19 €, dňa 14.11.2013 vo výške 397,46 €, dňa 09.12.2013

vo výške 399,00 €, dňa 12.12.2013 vo výške 415,30 €, dňa 27.12.2013 vo výške 314,04
€, dna 13.01.2014 vo výške 477,66€, dňa 13.02.2014 vo výške 496,77 €, čím spôsobila subjektu Y. J.
- POPAKO, IČO: 22 625 909, s miestom podnikania Banská Bystrica, Československej armády 758/13
škodu vo výške 44.443,06 Eur.
Bola za to odsúdená podľa § 237 ods. 2 Tr. zák. (v odseku sa jedná o zrejmú pisársku chybu, keďže

mal byť uvedený odsek 3, toto pochybenie bude potrebné napraviť), § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, § 39
ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 2 roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Y. J. - POPAKO, odkázaný s nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom obhajcu. V
písomnom odvolaní uviedla, že nebolo preukázané, že by sa dopustila skutku, ktorý je jej kladený za vinu
a nenaplnila pojmové znaky žalovaného trestného činu. Podľa jej názoru súd vychádzal z nesprávne
ustáleného skutkového stavu a rozhodnutie je predčasné, pretože neboli predložené dôkazy, najmä vo

vzťahu k subjektívnej stránke trestného činu. Vo výroku o náhrade škody prvostupňový súd vyslovil
pochybnosť a odkázal poškodeného s jeho nárokom na občianske súdne konanie. Uvedený postup
odvolateľ považuje za protirečivý, keďže právna kvalifikácia sa odvíja od výšky spôsobenej škody. Bolo
povinnosťou súdu ustáliť škodu. Súd v jej neprospech opomenul vyhodnotiť dve platby v celkovej výške
20.600,- Eur, ktoré z jej strany predstavovali splátku pôžičky. Ona sa teda o túto čiastku neobohatila.

Podľa nej prelínanie súkromných a podnikateľských platieb v jednoduchom účtovníctve poškodeného
má význam na ustálenie škody. Zastáva názor, že poškodenému nemohla súkromnou pôžičkou spôsobiť
škodu pri spravovaní jeho majetku slúžiaceho na podnikateľské účely. Všetky čiastkové platby v
účtovníctve poškodeného boli evidované ako ostatné nedaňové údaje. Ako ďalej uvádza, dáva do
pozornosti súdu skupinu listinných dôkazov, z ktorých vyplývalo znižovanie daňového základe, a to

i vystavovaním fiktívnych faktúr. Skutočným tokom finančných prostriedkov sa však súd nezaoberal.
Podľa jej názoru tieto skutočnosti majú súvis s účtovnými operáciami, ktoré sa jej kladú za vinu. Práve
v súvislosti s nekalými finančnými operáciami mal poškodený svoj ekonomický záujem poskytnúť jej
adekvátnu hodnotu vo formu bezúročných pôžičiek v porovnaní so stavom, keby s ním nespolupracovala
na daňovej optimalizácii. Poškodenému nemohla vzniknúť škoda, keďže takýmto konaním znížila mieru

očakávaného prírastku určujúcu základ dane. Pôžičky boli dohodnuté ústne a neboli podchytené v
účtovníctve, preto ani znalkyňa nenašla účtovnú zmienku o nej. V postupe súdu nebola zohľadnená
zásada „ultima ratio“, v zmysle ktorej má byť trestné právo použité len ako krajný prostriedok pri
najzávažnejších porušeniach spoločenských záujmov. V danom prípade poskytovali normy súkromného
práva údajne poškodenej spoločnosti dostatočné prostriedky na ochranu práv a chránených záujmov,

pričom uplatnením nároku v trestnom konaní poškodený dosiahol, že svoje nároky uplatnil bez toho,
aby musel znášať súdne poplatky.
V konečnom dôsledku navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a ju spod obžaloby oslobodiť.
Odvolanie podali aj prokurátor okresnej prokuratúry a splnomocnenec poškodeného, títo však odvolania
vzali späť, čo predseda senátu zobral uznesením na vedomie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nemožno označiť za dôvodné.Obžalovanásaodpočiatkubránilatým,žeakoúčtovníčkapracujúcapreobžalovaného,sispoškodeným
dohodla pôžičku. Pôžičku čerpala tak, že si na svoje účty posielala finančné prostriedky z účtov
spoločnosti poškodeného. Po úhradách v jej prospech z účtov spoločnosti poškodený vedel, nevedel

všakčíslokonkrétnehoúčtu,kdebudúuhrádzané.Sumu,ktorúpoukázalavprospechsebasipoškodený
mohol odkontrolovať. S poškodeným vychádzala spočiatku veľmi dobre, pomáhala mu v rôznych
oblastiach profesijných i osobných, keďže poškodený ponechal ekonomiku firmy na nej. Mala dojem,
že poškodený sa fungovaniu ekonomiky nerozumie. Neskôr chcel, aby podpísala notársku zápisnicu o
pôžičke, ktorá reálne nezodpovedala tomu, čo si požičala a čo mu mala splatiť, preto to odmietla urobiť.

V rámci odvolania poukázala na nekalé účtovné praktiky, s ktorými bol poškodený uzrozumený a to bol
tiež hlavný dôvod, prečo jej poskytol pôžičku.
Obhajobu obžalovanej vyvrátil svojou výpoveďou poškodený, ktorý potvrdil, že obžalovaná robila
účtovnícke práce v jeho spoločnosti a ako jediná zo zamestnancov, okrem neho, mala prístup k účtom
spoločnosti, pričom preplácala faktúry, robila a vyplácala mzdy a robila tiež daňové veci. Obžalovaná
si fakturovala za svoju prácu a mzdu si sama preplácala. Dôveroval jej až do začiatku roku 2014, keď

zistil, že namiesto ôsmich miezd pre zamestnancov došlo k úhrade deviatich. Neskôr kontrolou zistil,
že dochádzalo k opakovaným platbám na dva účty. Keď žiadal o vysvetlenie obžalovanú, potvrdila mu,
že sú to jej účty, nevedela mu však vysvetliť prečo tam peniaze z účtov spoločnosti posielala. Nikdy sa
nedohadovali na žiadnej pôžičke, ani o tom, že si môže obžalovaná posielať firemné peniaze na svoje
účty.

Aj svedok G. L. potvrdil, že len obžalovaná uhrádzala faktúry, robila výplaty a mohla robiť úhrady z
bankových účtov patriacich spoločnosti. Mal vedomosť o tom, že obžalovaná robila úhrady naviac a
popísal rovnako ako poškodený, ako sa na to prišlo.
H. J. ako svedkyňa uviedla, že ona ako predavačka v prípade, keď došla faktúra, originál postúpila
obžalovanej k preplateniu a kópiu zapísala do knihy vystavených faktúr a odovzdala ekonómke.

Svedkyňa mala vedomosť, že prístup k účtom spoločnosti mal len poškodený a obžalovaná.
Svedkyňa N.. D. nastúpila ako účtovníčka po obžalovanej, mala prístup k účtovníctvu len za rok 2014.
Nemá prístup k celému účtovníctvu a preto sa nevedela k veci náležite vyjadriť. Za rok 2014 našla
tri platby, ktoré sa nedali spárovať. Nevedela sa vyjadriť k úhrade zo strany obžalovanej na účet
poškodeného vo výške 20.600,- Eur, čo mala urobiť obžalovaná v prospech poškodeného.

Znalkyňa z oblasti účtovníctva a daňovníctva potvrdila, že zmapovala platby z účtov poškodeného v
prospechúčtovobžalovanej.Tietoprevodynebolipodloženéžiadnymidokladmi,zktorýchbysadalzistiť
účel platby. Tieto platby boli účtované v peňažnom denníku ako ostatný príjem neovplyvňujúci základ
dane. V účtovníctve nebol žiadny záznam o nejakej pôžičke.
Aj krajský súd vychádzajúc z týchto dôkazov a reagujúc na dôvody odvolania poukazuje na to, že

obžalovaná pracovala pre poškodeného na základe ústnej dohody. K jej kompetenciám patrila aj úhrada
došlých faktúr prostredníctvom elektronického prevodu, teda internet bankingu. Bolo preukázané, že
obžalovaná prostredníctvom internet bankingu previedla z účtov poškodeného na svoje účty vedené
v Obchodnom banke a Slovenskej sporiteľni čiastku 44.443,60 Eur. Neobstojí potom tvrdenie, že táto
bezúročná pôžička jej bola poskytnutá preto, že vedela o nezákonných postupoch poškodeného o

fiktívnych faktúrach, pomocou ktorých sa poškodený snažil znížiť daňový základ. Obžalovanej nič
nebránilo, aby na takéto ňou popísané nezákonné postupy nepristúpila a naopak počínala si v zmysle
zákona. Javí sa tiež nelogické, aby poškodený podal trestné oznámenie na obžalovanú, pričom by
sa vystavil riziku trestného stíhania, ak by úmyselne prostredníctvom fiktívnych faktúr a fiktívneho
zdaniteľného plnenia sa snažil znížiť daňový základ a teda aj daňové odvody. Tieto skutočnosti pritom

potvrdené neboli. Obžalovaná si bola vedomá, že v prípade legálneho poskytnutia pôžičky by to muselo
byť zaevidované v účtovných dokladoch, k tomu však nedošlo a platby v prospech jej účtov neboli
podložené žiadnymi dokladmi. Skutočnosť, že obžalovaná mala vracať postupne finančné prostriedky
má síce vplyv na výšku náhrady škody, nemá ale vplyv na ustálenie škody, ktorú obžalovaná spôsobila.
Obžalovanej ako účtovníčke pritom vyplývali povinnosti zo Zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z.

Obžalovaná bola podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona poverená vedením účtovníctva, ustanovenia § 7 a
8 uvádzaného zákona stanovujú povinnosti, akým spôsobom je potrebné viesť účtovníctvo. Obžalovaná
si tieto povinnosti neplnila a poškodenému bola spôsobená väčšia ako značná škoda.
Správne si preto počínal okresný súd, keď uznal obžalovanú vinnou zo zločinu porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §

138 písm. b) Tr. zák., pretože inému spôsobila značnú škodu tým, že porušila povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy a zo všeobecne záväzného predpisu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - teda
po dlhší čas.Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu. Je potrebné uviesť, že za zločin, ktorého sa obžalovaná
dopustila je hrozené trestom odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Keďže prevažovali poľahčujúce okolnosti,
vrchná trestná sadzba sa znížila o jednu tretinu rozdielu medzi spodnou a vrchnou trestnou sadzbou,

čiže na 7 rokov a 8 mesiacov.
Okresný súd zobral v úvahu okolnosti prípadu i osobné pomery obžalovanej a použil zmierňovacie
ustanovenie, keďže uloženie trestu, hoci na spodnej hranici trestnej sadzby, by bolo pre obžalovanú
neprimerane prísne. Za použitia zmierňovacieho ustanovenia jej potom uložil trest odňatia slobody na 2
roky, pričom jej výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Mal tak urobiť podľa

ustanovenia § 50 ods. 1 a nie § 51 ods. 1 Tr. zák., keďže neukladal probačný dohľad.
Takto uložený trest krajský súd pokladá za skôr mierny, i keď na druhej strane ho nepokladá za
neprimeraný.
Nepochybil okresný súd, keď odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie, pretože obžalovaná uvádzala, že poškodenému postupne vracala peniaze, ktoré si zasielala v
prospech svojich účtov. Rozsah vrátenia nebol však náležite preukázaný a v tomto smere bude potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.
Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.