Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/336/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715216568
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715216568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 31595545, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, zastúpenému Mgr. Daliborom
Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému EUROMIREA, s.r.o., IČO:
43896049, Priemyselná 8, Michalovce, zastúpenému JUDr. Valériou Brečkovou, Advokátska kancelária,
Daľkovská 470/14, Snina, o úhradu úroku z omeškania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k.
7C/409/2015-88 z 22.3.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce rozsudkom č.k. 7C/409/2015-88 zo dňa 22.3.2017 uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu2.523,44EURdo3dníod právoplatnosti rozsudkuapriznalžalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
Rozhodol tak o žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 28.4.2014, ktorým sa pôvodne žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 6.937,20 EUR s príslušenstvom, titulom dlžného poistného. Následne
Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 7C 76/2014-67 zo 16.9.2014 zastavil konanie o zaplatenie

sumy 7000 € a zostávajúci nárok o zaplatenie sumy 6.237,20 € s prísl. vylúčil na samostatné konanie.
Uznesením sp.zn. 7C/202/2014 z 27.1.2015 Okresný súd Michalovce na základe ďalšieho čiastočného
späťvzatia žalobcu zastavil konanie o zaplatenie sumy 4.200 € a úrokov z omeškania zo sumy 700 €
a zvyšný nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.037,20 € spolu s príslušenstvom vylúčil na samostatné
konanie.
Následne Okresný súd Michalovce uznesením sp.zn. 7C/204/2015 z 1.6.2015 na základe čiastočného
späťvzatia žaloby zastavil konanie o zaplatenie sumy 2.037,20 € a zostávajúci nárok žalobcu voči

žalovanému o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2.523,44 € vylúčil na samostatné konanie, v
ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.
Žalobcapozastaveníkonaniavčastiistinyzotrvalnapodanomnávrhunazaplatenieúrokovzomeškania
zo strany žalovaného v zmysle písomného uznania dlhu žalovaným zo dňa 4.6.2014, na základe ktorého
žalovaný uznal dlh čo do dôvodu, ako aj výšky, pričom predmetom uznania bolo aj príslušenstvo
žalovanej pohľadávky (úrok z omeškania).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1, § 801 ods. 1 a § 803 ods. 1 OZ a uzavrel,
že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu súborovej poistnej
zmluvy. Povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy si žalovaný voči žalobcovi neplnil a nezaplatil poistné
určené v poistnej zmluve, na základe čoho následne došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiudohody o splátkach a uznaní dlhu dňa 30. 5. 2014 v zmysle ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi
vo výške 6937,20 EUR - istina, ďalej pozostávajúci z úrokov z omeškania zo sumy 6 937,20 EUR vo
výške 9,25 % ročne od 10. 12. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 416,- EUR s tým, že uznaný

dlh uhradí žalovaný splátkovým mesačným kalendárom 1. až 9. splátka v sume 700,- EUR, 10. splátka
637,20 EUR + úroky z omeškania a trovy konania 416 EUR, alebo ďalším splátkovým kalendárom na
príslušenstvo.
Vychádzajúc zo skôr uvedenej dohody o splátkach a uznaní dlhu, ktoré boli uzavreté dňa 30.5.2014
medzi účastníkmi konania súd mal za to, že v danom prípade je jednoznačne preukázané, že zo strany

žalovanéhodošlokuznaniudlhuajvovzťahukpríslušenstvuvsúvislostisdlžnýmpoistným,čojezrejmé
jednak z bodu I. uznania dlhu uvedenej dohody a taktiež aj z bodu II. v rámci ktorého sú uvedené úroky
z omeškania a jednoznačne je uvedené v II. že po uhradení istiny v prípade žiadosti žalovaného o
splátkový kalendár na úroky a trovy konania má žalovaný zaslať žalobcovi písomnú žiadosť.
S poukazom na skôr uvedené súd priznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania ako príslušenstvo
v zmysle výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa
§§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania, resp. aby

rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný opakovane uviedol, že
neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na to, že v zmysle dohody so
žalobcomuhrádzalsmesačnýmisplátkamidlžnúistinunapoistnom,akoajtrovykonania.Akbyžalovaný
mal vedomosť o tom, že predmetom uznania záväzku sú aj úroky z omeškania, uhradil by aj tie, avšak
o tom, že predmetom dohody sú aj úroky z omeškania žalovaný nemal vedomosť. Žalovaný opakovane

zdôraznil, že predmetom dohody podľa jeho názoru bola iba úhrada dlžnej istiny a trov konania, nie
úrokov z omeškania, pričom bolo štandardným postupom žalobcu v prípade, ak dlžník uhrádza dlžnú
istinu odpustenie úrokov z omeškania tak, ako to potvrdil aj svedok L.. R. B.. Podľa názoru žalovaného
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď tohto svedka.

4. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že sa nestotožňuje s argumentáciou
žalovaného a považuje odvolanie za nedôvodné, pretože rozsudok je vecne správny, z ktorého dôvodu
žalobca navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci
jehotvrdenieotom,žedohodaoúhradedlžnejsumyzahŕňalaibaistinuatrovykonania,t.j.nevzťahovala

sanaúrokyzomeškania.TototvrdenienepreukázalanivýsluchsvedkaR.B..Žalobcazároveňzdôraznil,
že nedošlo k písomnému odpusteniu dlhu medzi žalobcom a žalovaným, naopak došlo k uznaniu dlhu,
predmetom ktorého je aj uznanie úrokov z omeškania.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:9. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, t.j. podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP

10. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd naopak neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poukazuje na to, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a
aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

13. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa
ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas

konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
Zároveň súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne

predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, t.j. nebol
naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. h) CSP.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru (vychádzajúc z dohody o splátkach a uznaní dlhu
uzavretej dňa 30.5.2014 medzi stranami sporu), že zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu aj vo

vzťahu k príslušenstvu v súvislosti s dlžným poistným. Naopak žalobca svoje tvrdenie o odpustení dlhu
v časti príslušenstva v konaní nepreukázal.

15. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu
nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích

dôvodov.

16. S poukazom na vyššie uvedené úvahy a vzhľadom na to, že odvolacie námietky odvolateľa boli
už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôkladne vysporiadal pri
rozhodovanívdanejveciavzhľadomnato,že skutočnostiuvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemu

súdu prijať iný záver k akému dospel súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním
ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania (vychádzajúc zo zásadu úspechu) potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).