Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200264
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd E. sudkyňou Z.. Z. Y. právnej veci žalobkyne: M. N., nar. XX.XX.B., bytom L. B., B. XX N., zast.

S.. S. S., advokátom, AK H. XXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému: K., s.r.o., K. XX, XXX XX G., F.: XX
XXX XXX, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške XXX,- eur, takto

r o z h o d o l :

L. je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur, a to do X dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

L. vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa súd dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania

rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. K. žaloby odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. XCsr/X/XXXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, bola ako žalobkyňa v
postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní bola úspešná, keď Q. súd E. vyhovel jej podanej žalobe
rozsudkom sp. zn. XCsr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. K. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. V uvedenom rozhodnutí okresný súdu uviedol, že po vykonanom
dokazovaní je toho názoru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. S.
výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov

určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu
žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ,
pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. N. teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy
síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní
veriteľom stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. B., zmluvne zakotvenú
žalovaným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená

jednostranne. Z. a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej
zmluve.

M. spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie mojich spotrebiteľských práv. N. práva musela
brániť v pôvodnom konaní. K. finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa

dodávateľ nedopúšťal recidívy. H. je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na
súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie
požadujem vo výške XXX,- eur, čo predstavuje približne sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkorobohatiť prostredníctvom rozhodcovského rozsudku vydaného N. rozhodcovským súdom sp. zn. N.
XXXXX/XX, z XX.XX.XXXX.

X. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

X.VdanomprípadejepredmetomkonaniazaplateniesumyXXX,-eursprísl..Spoukazomkuvedenému
súd dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 297 a § 219 ods. X U. sporového poriadku vyhlásil v danej veci
rozsudok bez nariadenia pojednávania. Q. o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej

tabuli tunajšieho súdu dňa XX.XX.XXXX.

K. § 297 U. sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje X XXX,- eur.

K. § 219 ods. X U. sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

X. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XCsr/X/XXXX-XX,

vyjadrením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

X. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. XCsr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na návrh
žalobkyne bolo vedené konanie voči žalovanému o zrušenie rozhodcovského rozsudku N.
rozhodcovskéhosúduzriadenéhopriM.prearbitráž,sosídlomI.2,8X1XXG.,vydanýdňaXX.XX.XXXX

podsp.zn.NVrozhodcovskomkonaníbolažalovanejuloženápovinnosťuhradiťžalobcovisumu XX,-
eur, úrok z omeškania X,XX eur, poplatok XXX,XX eur, úrok XX,XX% ročne zo sumy XXX,- eur od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výškeX%ročnezosumyXXX,-eurodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX,zosumyXX,-eurodXX.XX.XXXX
do zaplatenia, zmluvnú pokutu XX,- eur, trovy mediačného konania XXX,XX eur, poplatok za upomienku

XX,- eur a trovy rozhodcovského konania XXX,XX eur. Vo zvyšnej časti súd rozhodcovské konanie
zastavil. Q. súd E. vyššie uvedeným rozsudkom žalobe vyhovel, predmetný rozhodcovský rozsudok
zrušil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

V odôvodnení tohto rozhodnutiu súd uviedol, že podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX. 4.

XXXX, sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred a) rozhodcovským súdom alebo pred
b) všeobecným súdom. K. žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky
vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ
podanímžalobynarozhodcovskomsúde,spotrebiteľsataktozačatémurozhodcovskémukonaniumusel

podrobiť. K. žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na
súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

N. po vykonanom dokazovaní bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom. S. výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď

vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania
aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je
na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. N. teda podľa
uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby
v rozhodcovskom konaní veriteľom stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným

súdom. B., zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky,
súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov ( bod XX. rozsudku).V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne. Z. a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor
zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie

rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve ( bod XX.
rozsudku).

K. zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok
možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach §45 - XX tohto zákona napadnúť žalobou na

príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Z. z dôvodov podania žaloby je, ak spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy. N. však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný
návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. J. D. súdny dvor vo
svojom rozsudku zo dňa XX. novembra XXXX, U. (C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXXX, bod XX), uviedol, že
ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s

predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré
by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú
nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy/ doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta.

Y. stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je
domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom
záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa
zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. I. tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej
zmluvy/doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak

súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy/doložky spotrebiteľ ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. N. teda na základe uvedených dôvodov aj samotnú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako
absolútne neplatný právny úkon ( bod XX. rozsudku).

X. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ustanovenie § 3 ods. X L. č. XXX/XXXX
Z.z. síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto
ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. K. rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné
zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj
iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. K. finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako

náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. K. požadovaných finančných
prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť
inak. U. primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v
ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,
nielen deklaráciu porušení.

Má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Q. súdu E. pod sp. zn. XCsr/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
V. nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. L. považuje vzhľadom na okolnosti
prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu
a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva.

K. požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné už napraviť inak. K. práva by nebolo možné napraviť inak napríklad v tom prípade, ak by
L. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané.

U. primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch,
v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochranu nie len jeho deklaráciu. L. má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na
prechádzajúce konanie neprimerane prísne. L. je ďalej toho názoru, že L. žiadna ujma, ktorá by
odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by

malozanásledokspôsobeniehrubejnerovnováhymedziprávamiapovinnosťamiveriteľaaspotrebiteľa,
a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. K. finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za
spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. K. finančné zadosťučinenie predstavuje
peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plneniealebo prípadnú náhradu škody. K. žalobkyne požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do
úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Y. však nepredstavuje daný
prípad.

L. sám konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s
obsahom L., bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. L. svojim podpisom na L. ďalej prehlásil, že si L. prečítal, že ju
uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. L. mal možnosť si
L. pred jej podpisom prečítať. L. teda poskytol žalobcovi úver v dobrej viere, že sú mu známe zmluvné

dojednania.

K. finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu,
ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v
zmysle generálnej prevencie). N. funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne

pôsobí preventívne. Z. európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku
sankčnej funkcie, teda funkciu preventívnu. J. však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou.
K. funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských
prácnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na spotrebiteľa. K. primeraného finančného

zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade
nemožnochápaťakopozitívnepreventívnepôsobenie.K.naopak,takýtopostupvaplikačnejpraxisúdov
by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov,
bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. V
prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia

(restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobcovi priznané
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať.

K. finančné zadosťučinenie, uplatnené L. (vo výške XXX,- eur) za poskytujúce ochranu a
ospravedlňujúce ľahostajnosť L.. Y. priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za

žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné uplatnenie a priznanie
sumy bezdôvodného obohatenia. W. konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných
súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené
v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s
poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vo vnútroštátnom prostredí môže byť teda

vytvorený a aplikovaný vlastný model sankcionovania tak, aby bola možná náprava súladná s právnym
poriadkom. H. žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia nie je adekvátne
okolnostiam, nakoľko žalobca mal možnosť brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek
tomu bol absolútne ľahostajný. L. sa teda mohol brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním
svojho neobozretného a ľahostajného konania.

X. Podľa § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona N. národnej rady
č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,L. o ochrane spotrebiteľa“), proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
protiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva.L.samôženasúdeprotiporušiteľovidomáhať,

aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). N., ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

K. § 2 písm. a) L. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo

povolania.

K. § X ods. 3 L. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.K. § 4 ods. X L. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie, ukladať povinnosti bez právneho dôvodu,
upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách.

X. Podľa § 1 ods. X zákona NR SR č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,L. o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

XX. Podľa § 5X ods. 1, 2 a X zákona č. XX/XXXX Zb. Q. zákonníka ( ďalej len ,,Q. zákonník“) platného a
účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. O. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. N. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

K. § X3 ods. X a 5 Q. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. J. podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

K. § 53a Q. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. O. má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. V. povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

K. § 54 ods. X a X Q. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. N. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

XX. Podľa N. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
čl. 3, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, a to ku škode spotrebiteľa. K. sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

K. čl. X ods. X N. V. č. XX/XX/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

K. čl. X ods. X N. V. č. XX/XX/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

XX. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. X L. o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súdeúspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. W. právo nie je možné zamieňať s právom
na vydanie bezdôvodného obohatenia. K. pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ
uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. XXX/XXXX

Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Q. zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. W. práva
však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana
spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

XX. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. L. nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. N. povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá
ujma tu je. G. právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy.

XX. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. XCsr/X/XXXX, žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ. N. vychádzal
z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, vo vzťahu k žalobkyni bolo na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky vedené rozhodcovské konanie, bol vydaný rozhodcovský rozsudok a v civilnom
sporovom konaní sa žalobkyňa úspešne domohla zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku.

K. vyššie uvedenom rozhodcovskom rozsudkom mal súd za to, že v prejednávanej veci išlo o
spotrebiteľský vzťah založený úverovou zmluvou. N. úverovej zmluvy bola rozhodcovská doložka.
K. rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňovala voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal

žalobu na rozhodcovskom súde. V. doložka je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie
vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom,
ktorý je pre neho nepredvídateľným. M. forma mimosúdneho riešenia sporov musí byť procesne a
hmotnoprávne súladná so zákonnými požiadavkami na ochranu spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd
žalobe vyhovel.

XX. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí J. súdu N. republiky sp.zn. X Q. XX/XXXX zo
dňa XX. júna XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa
ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

XX. Najvyšší súd N. republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo
povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z
porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej

zmluve(pozriuznesenieNSSR,sp.zn.XCdo/XXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX).W.právavšaknemožno
rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v
konaní začatom na podnet dodávateľa.

XX. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax H. súdu v K., podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného

nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. § X3 ods. 5 Q. zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť
do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj
postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi
rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac

pritom na to, že aj vďaka žalobkyni vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere
so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Q.
spotrebiteľa nie je dovŕšená už vydaním bezdôvodného obohatenia, pretože vydanie bezdôvodného
obohatenia totižto predstavuje úspešné uplatnenie práva na súde a inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona

nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok KS PO sp. zn. XXCo/XXX/XXXX,
rozsudok KS PO sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok KS PO sp. zn. XXCo/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).XX. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo
spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. N. žalobkyňa
musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konania na ochranu svojich

spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci
priznaniefinančnéhozadosťučinenia.Q.uvedeného,vrozhodcovskomkonanížalovanejnapoplatkoch,
zmluvnej pokute, trovách mediačného a rozhodcovského konania bola uložená povinnosť zaplatiť
celkovosumuXXX,XXeur.Ajdanáskutočnosť,kdeprebežnéhospotrebiteľasanejednáozanedbateľnú
sumu, na žalobkyňu nepriaznivo vplývala.

G. to žalovaný kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu
obsahujúcu neprijateľnú podmienku, spočívajúcu v tom, že žalobkyni bola znemožnená voľba
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde a spotrebiteľ sa v takom prípade musel podrobiť rozhodcovskému konaniu pred
rozhodcom zvoleným žalovaným. E. nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. J.

zmluvnú podmienku predloženú a pripravenú žalovaným posúdil súd prvej inštancie v konaní XCsr/X/
XXXX ako neprijateľnú zmluvnú podmienky v rozpore so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 3
ods. X zákona č. XXX/XXXX o ochrane spotrebiteľa z uvedeného preto vyplýva splnenie predpokladu na
primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen
samotným zákonom č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa ale aj osobitnými predpismi.

XX. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Y. právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. J. škody ako inštitút
súkromného práva v podmienkach N. republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú

funkciu. K. porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve W. a exemplary
damages v práve I. G.) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. N. náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Z. európskych

predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu
preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

F. relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne
účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry D. a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za

diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“

XX. ,,Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. K. jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyni spôsobená ujma v podobe preplatenia

poskytnutého úveru a plnenia z neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. J. žalobkyňa tiež musela
chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na
vyhľadanie odbornej pomoci. J. je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim
zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe
náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. K. posudzovaní primeranosti súd tiež

zohľadnil výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú žalovaný získal, pričom konanie žalovaného odvolací
súd vyhodnotil ako „konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,
minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.“ (bod XX. odôvodnenia rozsudku KS PO
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

XX. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. W. L. o ochrane spotrebiteľa priznáva
spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy,
keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal
ochrany svojich práv - rozsudok H. súdu v K. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práva žalobkyne zo strany žalovaného,
ktorého ochrany sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne
dôvodné. I. z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilostitohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval
súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné
zadosťučinenie súd považoval sumu XXX,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal.

L. sa úspešne domáhala porušenia práva na súde a to zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného na
základeneprijateľnejzmluvnejpodmienky,čímpredišlavznikumajetkovejškody.J.skutočnosti,žejebez
právneho významu pri uplatnení primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného

zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila.

I. na porušenie práva spotrebiteľa v danom prípade vo forme rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky, následného vedenia rozhodcovského konania a vydania rozhodcovského
rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa úspešne dovolala v civilnom konaní, je priznaná výška
finančného zadosťučinenia podľa názoru súdu primeraná vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým

okolnostiam prípadu.

XX. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. K. zadosťučinenia nie sankcia za samotnú existenciu

neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení
obsiahnutý.

XX. Podľa § 251 zákona č. XXX/XXXX Z.z. U. sporového poriadku ( ďalej len ,,U.“), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

K. § X62 ods. X a 2 U., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení priznal žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.