Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 17Er/76/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708202303
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7708202303.3

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému M. o vymoženie 165,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi priznáva trovy exekúcie vo výške 53,33 eur na ktorých

úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá Rozhodnutie o
priestupku zo dňa 9.3.2006, ktoré vydal ORPZ ODI Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v
zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné
predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.3.2018 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení

majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti
nadobudne.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad
jeho nadobudnutia do budúcnosti. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný

nedisponoval exekučne postihnuteľným a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani
reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť
pohľadávku ani čiastočne, nakoľko povinný po celu uvedenú dobu nemal žiadne finančné prostriedky na
svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového
vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval
náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.6. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí

mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne

ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného

počasdostatočnedlhejdobyvedeniaexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017,kdezákonzverilv§61nods.1písm.d)súdnemuexekútorovivydaťupovedomenieozastavení

exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Vdanomprípadeexekúciabolabezúspešne
vedená po dobu 10 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo
napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na

úhradu trov exekúcie.

7. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

8. Je tiež nutné konštatovať, že aplikujúc záver konštatovaný o.i. aj v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013, pokiaľ prekluzívna lehota začala
plynúť pred dňom 30.8.2008 a uplynula po dni 1.9.2009, je z hľadiska dôsledkov uplynutia prekluzívnej

lehoty len skúmať, či oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v prekluzívnej lehote. Návrh na
začatie exekúcie bol v danom prípade podaný dňa 26.2.2008, teda vrámci plynutia prekluzívnej lehoty.
Iné právne následky z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty už nemožno konštatovať a uplynutím
prekluzívnej lehoty k strate vykonateľnosti exekučného titulu nedochádza. Možno len konštatovať, že
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný vrámci 3 ročnej prekluzívnej lehote určenej na začatie výkonu

rozhodnutia.

9. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

10. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.12. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd

nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

14. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

15. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

16. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

19. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške 53,32

eur vrátane 20 % DPH.

20. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške
13,28 eur za 2 hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti:
prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 15 min, žiadosť o udelenie poverenia - 15 min, upovedomenie

o začatí exekúcie - 20 min, žiadosť - dopravný inšpektorát - 10 min, upovedomenie o spôsobe exekúcie
- 15 min, príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy - 15 min, exekučný príkaz zrážkami zo mzdy
- 15 min, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 10 min a vrátenie poverenia - 10 min. Súd
preskúmajúc uplatnený nárok dospel k záveru, že narozdiel od nároku súdneho exekútora na časovú
odmenu za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času nie je možné pripočítať určený čas

za úkony: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vrátenie
poverenia. Súd má totiž zato, v danom prípade sa jedná o výlučne administratívne práce vykonávané
v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora
je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Nejedná sa totiž o úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o

čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc uvedené súd
celkový počet uplatnených začatých hodín exekučnej činnosti znížil a pri výpočte časovej odmeny
vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 90 min, teda priznal náhradu za dve hodiny účelne
vynaloženénaexekúciu,kdekaždáajzačatáhodinajeodmeňovanásumou6,64eur/hodteda13,28eur.

21. Paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1, 2 za jednotlivé zákonom špecifikované úkony v § 15
ods. 1 vyhlášky si súdny exekútor uplatňoval vo výške 26,56 eur, nakoľko, ako uviedol, vykonal pri
zisťovaní majetkových pomerov povinného 8 úkonov exekučnej činnosti za uskutočnenie toho ktorého
úkonumupatrípaušálnuodmenuvovýške3,32eurzakaždýuskutočnenýúkon.Súdmázpredloženéhoexekučného spisu za preukázané, že uplatnený nárok je dôvodný a každý úkon za ktorý si odmenu
uplatnil bol vykonaný a teda že mu zaň patrí odmena; teda súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu
vo výške 26,56 eur, pričom sa jedná o odmenu tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na

vykonanieexekúcie,doručeniepríkazunazačatieexekúcie,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,
doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy
povinného a 2 úkony zisťovania majetku povinného.

22. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 4,60

eur, pozostávajúce z nákladov poštového.

23. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 8,89 eur.

24. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora,
na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil sumou 53,33 eur.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §

57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku II. trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).