Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 20, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/681/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606205708
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5606205708.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z. XXXX/XX, XXX XX J. Q., o vymoženie pohľadávky vo výške 99,58 eur s prísl., vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX
5221/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8Er/681/2006 zo
dňa 17. 07. 2019 sa v časti výroku o zastavení exekúcie zamieta.

II. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8Er/681/2006 zo dňa 17. 07. 2019 sa v časti
výroku o trovách exekúcie mení tak, že sa súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd uznesením sp. zn. 8Er/681/2006 zo dňa 17. 07. 2019 rozhodol o zastavení exekúcie
podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň týmto uznesením
postupom podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi trovy exekúcie vo výške 38,81 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote sťažnosť oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že sa exekúcia zastaví z dôvodu preklúzie a na náhradu trov exekučného konania
bude zaviazaný povinný. Exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o priestupku,
ktoré sa stalo vykonateľným dňa 24. 09. 2004. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o
nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty

určenej na ich zaplatenie. Trojročná lehota v zmysle uvedeného ustanovenia na vykonanie rozhodnutia,
v priebehu ktorého malo byť konanie v danej veci nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 24.
09. 2007. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo
po uplynutí lehoty 3 rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Vyjadril názor, že právny
účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení
účinnom od 01. 09. 2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. 09. 2008. Exekučný titul

márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty stratil vlastnosť vykonateľnosti, a preto došlo k zániku
práva oprávneného vymáhať predmetnú pohľadávku. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Mal za to, že exekúcia mala byť zastavená už dňa 24. 09. 2007. V súvislosti s povinnosťou
uhradiť trovy exekučného konania poukázal na aktuálnu judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4M Cdo 11/2008), kde Najvyšší súd dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie
na zastavení konania. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte

nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného nazastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty
určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy.

3. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preskúmané v zmysle § 248 a nasl. CSP,
pričom bolo zistené, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená.

4. Pokiaľ oprávnený, namietal dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie, v tejto časti súd sťažnosť
zamietol podľa § 239 ods. 2 CSP, pretože smerovala len proti dôvodom rozhodnutia.

5. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval súd podľa § 243j Exekučného poriadku, podľa ktorého
v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť,
že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to
najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu
vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. V posudzovanej veci predložil

súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie súdu až v roku 2019, hoci už v roku 2007 bolo zrejmé,
že uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky oprávneného tak, ako to správne uviedol
oprávnený v sťažnosti (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08.
2008). Za daných okolností je zrejmé, že pasivita súdneho exekútora spôsobila, že exekučné konanie
nebolo ukončené v primeranej dobe. Z uvedeného dôvodu súd zmenil napadnuté uznesenie vyššieho

súdneho úradníka spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).