Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205566
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216205566.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: C.. X. B., O.. XX.XX.XXXX, V.
Ľ.. Š. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Ján Jurč, advokát so sídlom Partizánska 5, 085 01
Bardejov, proti žalovanej: P.. Z. I.Á., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, V. P. G. XX, XXX XX V., právne zastúpená:
JUDr. Eva Hudáková, advokátka so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2016 domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom parcely CKN XXX o výmere 19 m2 zastavané plochy a nádvoria a garáže súp.č. XXXXX
postavenej na parcele CKN XXX zapísané v LV č. XXXX, kat. úz. Bardejov. V žalobe žalobca uviedol,
že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely CKN XXX o výmere 19 m2 zastavané plochy a nádvoria a

garáže súp.č. XXXXX postavenej na parcele CKN XXX zapísané v LV č. XXXX, kat. úz. Bardejov, pričom
pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli už nebohí L. F. a jeho manželka C., E.. M.D.,
rodičia žalovanej. Ešte v roku 1972, kedy predmetné nehnuteľnosti boli v osobnom užívaní podľa vtedy
platného Občianskeho zákonníka nebohý L. F. predmet sporu dal do nájmu spoločnosti Reštaurácie,
okresný podnik Bardejov. Nájom predmetu sporu pokračoval aj po uplynutí doby, na ktorú bola uzavretá
zmluva až do roku 1975, kedy došlo k odkúpeniu predmetu konania od predávajúcich, právnych

predchodcov žalovanej z ich osobného užívania v prospech správy národného majetku Reštaurácií,
okresný podnik Bardejov. V súvislosti s tzv. malou privatizáciu na základe dražby Prevádzkovej jednotky
hotel Topľa s právom hospodárenia štátneho podniku Reštaurácie Bardejov na základe zápisnice
o dražbe č. 7 zo dňa 13.9.1991 komisie pre privatizáciu národného majetku pre okres Bardejov,
vydražiteľom PJ č. karty 0083 sa stal C.. I. M., V. V., P. Š. B., člen konzorcia FAV, ktorý dňa 25.9.1991 na
základe záznamu vydražený majetok prevzal žalobca. Podľa čl. I. ods. 1 cit. záznamu a DKP-11-2201,
základná zostava DKP podľa prevádzkarní podniku 01 Reštaurácia OP Bardejov, prevádzkareň 024

Hotel Topľa Bardejov pod položkou inventárne číslo 31 je okrem iného uvedené rok nadobudnutia 1975,
za nadobúdaciu cenu 15.228,- Sk, s názvom položky garáž murovaný. Obdobná položka s takýmto
pomenovaním v centrálnom projekte, ktorý bol podkladom pri odovzdávaní a preberaní vydraženého
národného majetku sa v ňom nenachádza. Podľa Zmluvy o konzorciu zo dňa 12.9.1991 jeho členmi,
okrem vydražiteľa C.. I. M. boli aj C.. Y.. R. I. a žalobca. V exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX
349/1998 žalobca príklepom exekútora a schválením príklepu v 1/3 vydražiteľa v konzorciu, ktorého

v predmete konania boli členovia konzorcia podielovými spoluvlastníkmi nadobudol žalobca. V roku
2000 bývalí členovia konzorcia po tom, čo vydražený majetok previedli na právnické osoby, uzavreli
dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že predmet sporu pripadol žalobcovi.Žalobca ďalej uviedol, že niet pochýb o tom, že žalobca a ďalší dvaja členovia konzorcia FAV predmet
sporu nadobudli po 1/3 najskôr v dražobnom konaní 13.9.1991, potom v exekučnom konaní schválením
príklepu 1/3 opäť žalobca, čomu svedčí zápisnica o dražbe, záznam o prevzatí predmetu dražby a

v neposlednom rade základná zostava DKP podľa prevádzok inventárne číslo 31, ako aj uznesenie
OS Bardejov č.k. Er 690/98-17 zo dňa 7.12.1998 a od 13.9.1991 sa vydražitelia ujali skutočnej držby
a oprávnene predmet sporu držali nikým nerušene najmenej desať rokov do 13.9.2001, keď predtým
žalobca s C.. R.U.D. I. si vyporiadali prostredníctvom s.r.o. svoje podielové spoluvlastníctvo. Žalobca
zistil v roku 2012 že vlastníctvo k predmet sporu v katastri nehnuteľnosti nie je vedené na bývalých

členov konzorcia, ktorý vydražili v roku 1991, potiažne na žalobcu. Preto navrhol žalovanej spor vyriešiť
mimosúdnou cestou, avšak k jeho vyriešeniu po osobnom jednaní s jeho právnym zástupcom nedošlo. Z
LV č. 1196 kat.úz. Bardejov vyplýva, že žalovaná predmet sporu mala nadobudnúť na základe darovacej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bardejov pod č. X. XXXX/XXXX a na základe
osvedčenia o dedičstve v dedičskom konaní sp.zn. 3D 132/2005. Ďalej žalobca uviedol, že zistil, že MsÚ
Bardejov, oddelenie územného plánu životného prostredia a výstavby pod č. 2/2002 zo dňa 1.2.2002

Katastrálnemuúradu,správekatastraBardejov,stavbagarážepostavenánaparceleč.KNXXXvkat.úz.
Bardejov má pridelené súpisné číslo XXXXX, bola dokončená pred rokom 1976, ktorej stavebníkom bol
L. F. a manželka C.. Na základe toho potom označení stavebníci podali katastrálnemu úradu návrh na
zápis garáže do katastra ako svoje vlastníctvo napriek tomu, že v roku 1977 bola odpredaná bývalému
š.p. Reštaurácie Bardejov a predtým prenajatá práve stavebníkom L. F.. Vzhľadom k tomu, že nie je

zosúladený skutkový stav so stavom faktickým a iným spôsobom napriek pokusu vyriešiť spor mimo
súdnou cestou žalobca nemôže byť zapísaný ako vlastník nehnuteľností do katastra nehnuteľností,
žalobca týmto preukazuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu konania.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že predmet sporu - garáž - niky nepatrila právnemu

predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi. Uviedla, že jej právny predchodcovia uzatvorili s právnym
predchodcom žalobcu Reštaurácie š.p. Bardejov nájomnú zmluva, ktorá bola uzavretá v roku 1972
na dobu jedného roka za podmienok podľa vtedy platných právnych predpisov. Nájomná zmluva
pokračovala aj po uplynutí doby s tým, že sa doba nájmu predlžovala, pričom účastníci proti tomu
nevzniesli námietky. Poprela skutočnosť, aby došlo k vydržaniu nehnuteľnosti, keďže žalobca i jeho

právni predchodcovia jednoznačne vedeli, že sa nejedná o nehnuteľnosti v ich vlastníctve, ale vo
vlastníctve fyzickej osoby. Dôkaz vo forme prehlásenia C.. R. N. do notárskej zápisnice považuje za
nehodnoverný a nerelevantný, keďže samotný svedok prehlásil, že nikdy nevidel ani darovaciu ani
kúpnopredajnú zmluvy, takže nie je možné z toho dedukovať, aby došlo k prevodu vlastníctva z právnych
predchodcov žalovanej na právneho predchodcu žalobcu. Ďalej uviedla, že aj v čase privatizácie bolo

nutné presne identifikovať o označiť majetok, ktorý je predmetom privatizácie a tento takto označený
nebol. V zázname o odovzdaní PJ hotel Topľa Bardejov v roku 1991 nie je uvedené o akú konkrétnu
garáž sa jedná. Nie je konkrétne označená, identifikovaná, nie je uvedené číslo parcely, ani žiadny
iný identifikačný údaj, z ktorého by bolo zrejmé, o akú garáž sa jedná. Je málo pravdepodobné, aby
právny predchodca žalobcu Reštaurácie š.p. Bardejov, ak nehnuteľnosť nadobudli ako tvrdia, nemali ju

zaevidovanú od roku 1975 do roku 1991, pritom od tejto doby do roku 2002, kedy sa o uvedenú garáž
začala zaujímať, si ju terajší žalobca nijako nevysporiadal. O uvedenú garáž sa žalobca začal zaujímať
až po jej výzve na jej vypratanie, že sa jedná o prázdnu, zanedbanú a špinavú garáž a keď mu ostane,
že ju chce odkúpiť. Žalovaná má za to, že do roku 2002 žalobca vôbec nevedel, že by mala byť jeho
vlastníctvomalebovlastníctvombývaléhonájomcu.Medzitýmsijejoteczáležitostikugaráživysporiadal,

došlo k prideleniu súpisného čísla a od tejto doby jej otec a následne žalovaná ako dedička plní daňovú
povinnosť za spomínanú garáž. Užívať ju nemôže, keďže ju našla zamknutú na visiacom zámku, ktorý
zavesil žalobca. Situáciu riešil jej manžel, pričom žalobca uviedol, že aj pri privatizácii KOVO Reštaurácii
mal problémy, a keď predávajúci nemal na majetok list vlastníctva, majetok bol z privatizácie vylúčený,
toto však v tomto prípade nechce akceptovať. Predmetná garáž je prázdna, žalobca ju neužíva, zrejme

z dôvodu, že mu nepatrí. Vylučuje, aby predmetom privatizácie bola garáž, keďže v prípade predaja
sa jednalo o štátny podnik a keby došlo ku kúpe alebo predaju, museli by k tomu existovať právne
dokumenty a tieto by boli zaevidované v pozemkovej knihe, katastri nehnuteľností a v evidencii majetku.
Žalovaná má za to, že v danom prípade nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcu ani predajom ani
privatizáciou, ani vydržaním, keďže minimálne od roku 2001-2002 doposiaľ vedel žalobca, že mu garáž

nepatrí a začal sa o ňu zaujímať až na jej podnet.

3. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil viaceré pojednávania.4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením listín a to listu
vlastníctva, nájomnej zmluvy, notárskej zápisnice, záznamu z odovzdania - prevzatia, základnej zostavy
DKP, zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti, uznesenia sp.zn. Er 690/98, dohody o

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, zmluvy o konzorciu, oznámenia o
vydaní súpisného čísla stavbe, návrh na zápis domu - chaty - garáže do katastra nehnuteľností, výzvy
na vypratanie nehnuteľností, dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, potvrdenky, žiadosti
o pridelenie pozemku na výstavbu garáže - oznámenie, rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívania, kópiu katastrálnej mapy, platobných výmerov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento

skutkový stav:

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat.úz. Bardejov vyplýva, že žalovaná je evidovaná ako výlučný
vlastník pozemku parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavby - garáže súp. č.
XXXXX stojacej na parcele č. XXX. Ako titul nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva č. X. XXXX/
XXXX, Osvedčenie o dedičstve č. 3D/132/2005.

6. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi L. F., V., I. V. XX ako prenajímateľom a Reštaurácie, okresný
podnik,Bardejov,zastúpenýC..P.V.akonájomcomzodňa26.10.1972vyplýva,žeprenajímateľprenajal
nájomcovi dňom 01.11.1972 garáž nachádzajúcu sa v Bardejove na Nábrežnej ulici na dobu jedného
roka. Nájomné bolo dojednané vo výške 90,- Kčs mesačne.

7. Zo zmluvy o konzorciu FAV zo dňa 12.09.1991 uzatvorenej medzi účastníkmi konzorcia C.. Y.. R. I., C..
X. B., C.. I.M. M. vyplýva, že podľa § 106 zákona č. 103/1990 Zb. účastníci sa združujú na vykonávanie
obchodných prípadov - obstaranie, zabezpečenie a rozvoj hospodárskych jednotiek a aukčný nákup
prevádzkových jednotiek a objektov v Bardejove prípadne v ďalších obciach a mestách. Zmluva bola

uzatvorená na dobu piatich rokov, pričom združené osoby budú činnosť vykonávať spoločne a na
spoločný účet rovným dielom (1/3).

8. Zo záznamu napísaného dňa 25.09.1991 z odovzdania - prevzatia PJ hotel Topľa Bardejov k
majetku, ktorého do 13.9.1991 mal právo hospodárenia št. podnik Reštaurácie Bardejov vyplýva, že

odovzdávajúcou organizáciou boli Reštaurácie, š.p. Bardejov a preberajúcou organizáciou C.. I. M.,
C.. X. B., X. Š.. Ďalej vyplýva, že na základe zápisnice o dražbe č. 7 zo dňa 13.09.1991 komisia pre
privatizáciu národného majetku pre okres Bardejov, vydražiteľom PJ č. karty 0083 sa stal C.. I. M., člen
konzorcia FAV. Podľa čl. I, odsek 1/ vydražiteľ prevzal od odovzdávajúcej organizácie majetok, ktorý bol
predmetom dražby podľa záznamu vyhotoveného pre tento účel.

9. Z centrálneho projektu DKP-11-2201 základná zostava DKP podľa prevádzkarní, podnik Reštaurácie
OP Bardejov, obdobie 7/91 prevádzka Hotel Topľa Bardejov vyplýva, že pod číslom 31 je evidovaná
garáž murovaná, rok 1975, nadobúdacia cena 15.228,- Sk.

10. Zo zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti spísanej JUDr. Ladislavom Bezuniukom,
súdnym exekútorom sp.zn. EX 249/98 zo dňa 27.10.1998 vyplýva, že súdny exekútor na základe
vykonateľného exekučného titulu, ktorým sa uložila povinnému C.. I. M. povinnosť zaplatiť pohľadávku
2.731.611,85 Sk oprávnenému Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, vykonal v súlade s § 134 až 166
Exekučného poriadku exekúciu dražbou nehnuteľnosti a to majetkového podielu C.. I. M. zapísaný na

LV č. XXXX, kat.úz. Bardejov v pomere 1/3. Príklep udelil vydražiteľovi C.. X. B., ktorý urobil najvyššie
podanie vo výške 2.077.340,- Sk.

11. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 07.12.1998 sp.zn. Er 690/98-17 schválil príklep udelený
pri dražbe nehnuteľností: budova súp.č. XXX, postavená na parcele č. KN XXX a parcela č. KN XXX o

výmere 953 - zastavaná plochy, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, kat.úz. Bardejov v podiele
1/3 na mene C.. I. M. vydražiteľovi C.. X. B..

12. Z Dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uzatvorenej
dňa 20.03.2000 medzi spoluvlastníkmi spoločnosťami ZLATÁ ZUZANA, Fučíkova 25, Bardejov, IČO:

36 462 586 zastúpenej konateľom K. B. a spoločnosťou ARTIN, s.r.o., Radničné nám. 6, Bardejov,
IČO: 31 666 183 zastúpenej konateľom C.. Y.. R. I. vyplýva, že účastníci zmluvy sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností Hotela a nákupného centra TOPĽA umiestneného na parcele č. XXX/XXX o výmere
953 m2, kat.úz. Bardejov, zapísanej na LV č. XXXX, pričom nehnuteľnosť aj pozemok sa nachádza vzastavanom území mesta Bardejov na I. H. Č.. XX. Spoluvlastníci sa dohodli zrušiť k nehnuteľnosti a
pozemku spoluvlastníctvo a vysporiadanie uskutočniť reálnym rozdelením. Za tým cieľom p. V. vyhotovil
geometrický plán. Spoluvlastníci zrušili spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na parcele č. XXX

a vzájomne sa vysporiadali tak, ako je to vyznačené v pripojenom geometrickom pláne a technickej
správe, t.j. že ZLATÁ ZUZANA, s.r.o. sa stáva výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/
X vo výmere 645 m2 a nehnuteľnosti stojacej na tejto parcele zapísanej na LV č. XXXX kat.úz.
Bardejov, s.č. XXX, hotel TOPĽA zastavaná plocha podľa geometrického plánu, že ARTIN s.r.o. sa stáva
výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/X o výmere 308 m2 a nehnuteľnosti stojacej na

tejto parcele zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. Bardejov, s.č. XXX, hotel TOPĽA zastavaná plocha podľa
geometrického plánu.

13. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 262/2004, Nz 59105/2004 napísanej v Bardejove dňa 19.07.2004
JUDr. Jánom Hamarom, notárom na Notárskom úrade vyplýva, že C.. R. N., O.. XX.XX.XXXX Z. V.
V. - Y. G., P. M. XXXX/XX na žiadosť žalobcu ako zástupcu firmy ZLATÁ ZUZANA, s.r.o. vyhlásil, že

nehnuteľnosť garáž súpisné číslo XXXXX postavená na parcele č. XXX, parcela č. XXX zastavané
plochy o výmere 19 m2, vlastníctvo zapísané v LV č. XXXX, kat.úz. Bardejov bol odkúpený v roku
1977 od L. F., O.. XX.XX.XXXX bývalým podnikom Reštaurácie Bardejov a užíval sa ako súčasť Hotela
TOPĽA, Fučíkova 25, Bardejov. Pri privatizácii v roku 1991 bol zahrnutý do zoznamu nehnuteľností
patriacich Hotelu Topľa. C.. R. N. uviedol, že uvedené skutočnosti pozná, pretože garáž bola pri prvej

vlne privatizácie daná do súpisu majetku ako základný prostriedok inventarizovaný k prevádzke číslo
11-402-24 Hotel TOPĽA. V tom čase robil námestníka riaditeľa Reštaurácie štátny podnik Bardejov a
pripravovali podklady pre privatizáciu. Pre úplnosť uviedol, že kúpnu zmluvu ani skutočnosti o odkúpení
predmetnej garáže štátnym podnikom Reštaurácie Bardejov nemal k dispozícii, tieto boli archivované a
spravované ekonomickým námestníkom.

14. Z výsluchu svedka C.. R. N. vyplýva, že od roku 1975 pracoval v štátnom podniku Reštaurácie,
okresný podnik Bardejov a to na rôznych funkciách. Svedok uviedol, že predmetná garáž bola
inventarizovaná ako majetok štátneho podniku Reštaurácie, okresný podnik Bardejov, pričom garáž bola
kúpená na základe kúpnej zmluvy od L. F. v roku 1975 alebo 1977. Kúpnu zmluvu svedok nevidel. Z

výsluchu ďalej vyplynulo, že nie všetok majetok ktorý evidoval štátny podnik bol riadne vysporiadaný a
zdokladovaný a preto bol daný pokyn riaditeľa podniku, aby to právnik riešil, avšak nevie či sa to týkalo
aj predmetnej garáže.

15. Z výsluchu svedka R. I. vyplýva, že spolu so žalobcom ako spoločníci sa zúčastnili privatizácie a to

dražby Hotela Topľa v Bardejove, pričom predmetom privatizácie bol aj hnuteľný a nehnuteľný majetok.
V rámci súpisu majetku bola vedená aj garáž, avšak osobne pri preberaní majetku nebol, takže nevie nič
bližšie. Na vydraženom majetku vlastnil jednu tretinu a na základe toho sa vypočítal jeho podiel v m2 na
predmetnej nehnuteľnosti. Následne došlo k rozdelenie majetku a on ako výlučný vlastník spravuje jednu
tretinu. Nevedel uviesť, komu pripadla pri vyporiadaní majetku spoločníkov predmetná garáž, keďže ju

nikdy neužíval a nezaujímal sa o ňu. Pri vyporiadaní sa vychádzalo z toho, že každý dostal prislúchajúci
podiel m2 v danej budove a to, čo sa nachádzalo v tejto časti budovy, to patrilo jemu, pričom dohoda o
vyporiadaní konzorcia bola spísaná v roku 1997, 1998.

16. Z výsluchu svedka I. M. vyplýva, že bol výlučným dražiteľom Hotela Topľa v Bardejove, pričom

súčasťou dražby garáž nebola. Po dražbe sa dostavil na štátny podnik Reštaurácie Bardejov, kde
preberal podklady ohľadne dražby hotela, pričom v týchto dokumentoch sa nachádzala aj garáž, hoci
nebola súčasťou samotnej dražby. Uviedol, že niektorí zamestnanci Reštaurácii Bardejov mali záujem,
aby predmetná garáž bola súčasťou dražby, tak uvedený súpis majetku, ktorý obsahoval v zoznamoch
aj predmetnú garáž, podpísal. Zároveň sa dohodol s ekonomickým námestníkom š.p. Reštaurácie

Bardejov p. Y., že uvedená garáž nie je jeho ale ich, keďže štátny podnik bol stále funkčný. Konzorcium
v roku 1991 prevzalo užívanie hotela Topľa, pričom do troch mesiacov došlo medzi členmi konzorcia k
rozdeleniu užívania Hotela Topľa tak, že potraviny dostala pani B., textil pani I., drogériu jeho manželka.
Zvyšok prevádzkoval svedok, t.j. zeleninu a mäsnu, rovnako aj samotný hotel. Predmetnú garáž užívali
Reštaurácie Bardejov, štátny podnik. Z jeho výsluchu ďalej vyplynulo, že ani nevie presne o akú garáž

sa jedná, keďže v okolí Hotela Topľa bolo asi 40 garáži.

17. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne

podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“), včítane
ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových
účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické
osoby (ďalej len „privatizácia“).

19. Podľa § 2 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, majetkom

podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo
hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov
podniku.

20. Podľa § 5 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, prevod

majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa
schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní.

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších

údajov, ktorý obsahuje:
a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len
"privatizovaný majetok"),
b) údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol,
c) vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky,

neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby),
d) ocenenie privatizovaného majetku,
e) spôsob prevodu privatizovaného majetku, včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb, f) pri
založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy,
g) pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o

tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny,
h) pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok,
i) v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11
ods. 4,
j) spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym

úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku,
k) časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku.

22. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých

podnikov.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, za
vypracovanienávrhuprivatizačnéhoprojektupodnikuzodpovedázakladateľ,prípadnezriaďovateľ(ďalej
len „zakladateľ“), ktorému sa návrhy privatizačného projektu podniku predkladajú.

24. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, návrh
privatizačného projektu podniku vypracúva spravidla podnik, ktorého sa privatizácia týka. Ak návrh
privatizačného projektu podniku vypracúva zakladateľ alebo iná osoba než podnik, vyžiada si zakladateľ
k návrhu stanovisko podniku.

25. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, predaj
privatizovaného majetku uskutočňujú fondy na základe zmluvy uzavretej s kupujúcim alebo na verejnejdražbe. Ak sa predaj uskutočňuje na verejnej dražbe, postupuje sa primerane ako pri prevode majetku
štátu podľa osobitných predpisov.3)

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na
iné právnické alebo fyzické osoby, predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti
služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou
hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (ďalej len „prevádzková jednotka“).

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické alebo fyzické osoby, organizácie predajú prevádzkovú jednotku vo verejnej dražbe.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

32. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

33. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že je výlučným
vlastníkom parcely CKN XXX o výmere 19 m2 zastavané plochy a nádvoria a garáže súp.č. XXXXX
postavenej na parcele CKN XXX zapísané v LV č. XXXX, kat. úz. Bardejov. Podľa § 137 písm. c/
Civilného sporového poriadku sa žalobou možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem.

36. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. je
teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto

určenia domáha, t.j. žalobca. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k
potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

37. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

38. Súd v zmysle vyššie uvedeného predpokladu na vyhovenie určovacej žaloby podľa § 137 písm.
c/ C.s.p. dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý
právny záujem, keďže v prípade vyhovenia žaloby by dosiahol zosúladenie právneho stavu so stavomzapísaným v katastri nehnuteľnosti, teda uvedené súdne rozhodnutie by bolo podkladom na vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

39. Žalobca podanú žalobu postavil na tvrdení, že predmet sporu nadobudlo konzorcium FAV
privatizáciou na základe dražby Prevádzkovej jednotky Hotela Topľa v Bardejove, pričom predmet sporu
mal byť vo vlastníctve štátneho podniku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom
žalovanej, neb. L. F..

40. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, aby
predmetná garáž bola zakúpená š.p. Reštaurácie Bardejov od otca žalovanej L. F.. V konaní nebolo
sporuotom,žeotecžalovanejnazákladenájomnejzmluvyzodňa26.10.1972prenajalpredmetnúgaráž
nájomcovi Reštauráciám, okresný podnik, Bardejov na dobu jedného roka, pričom z dokazovania ďalej
vyplynulo, že nájomca v užívaní predmetnej garáže aj so súhlasom právneho predchodcu žalovanej
pokračoval aj po uplynutí v nájomnej zmluve dojednanej doby nájmu. Svedok C.. R. N. síce tvrdil,

či už na pojednávaní alebo v notárskej zápisnici, že predmetná garáž bola Reštauráciami, okresný
podnik, Bardejov zakúpená od L. F. a z uvedeného dôvodu bola aj inventarizovaná ako majetok štátneho
podniku, avšak súčasne uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu nevidel. Zároveň zo strany žalobcu nebol
predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukázal uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetnú garáž.

41. Žalobca ďalej v konaní tvrdil a snažil sa dokázať, že predmetom privatizácie na základe dražby
bola aj predmetná garáž, keďže zo záznamu napísaného dňa 25.09.1991 z odovzdania - prevzatia PJ
Hotel Topľa Bardejov v spojení zo základnou zostavou DKP, kde je pod číslom 31 evidovaná murovaná
garáž. K tomu súd uvádza nasledovné: Prevod privatizovaného majetku štátu, teda aj prevádzky š.p.
ReštaurácieBardejovHotelaTopľavBardejove,upravovalzákonč.92/1991Zb.opodmienkachprevodu

majetku štátu na iné osoby. Tento prevod sa vykonával podľa schváleného privatizačného projektu
podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní (§ 5).
Zároveň v zmysle § 2 uvedeného zákona majetkom podniku je súhrn vece a finančných prostriedkov,
ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných
majetkových hodnôt a záväzkov podniku. Predaj privatizovaného majetku sa uskutočňoval na základe

zmluvy uzavretej s kupujúcim alebo na verenej dražbe, pričom pri predaji na verenej dražba sa
postupovalo podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické a fyzické osoby. Zákon č. 92/1991 Zb. v § 6 ods. 1 stanovoval, že privatizačný projekt
podnikujesúhrnekonomických,technických,majetkových,časovýchaďalšíchúdajovamusíobsahovať
obligatórne náležitosti uvedené v písm. a) až k) uvedeného ustanovenia a ďalej mohol obsahovať

fakultatívne náležitosti uvedené v 6 ods. 2 písm. a) až d) uvedeného zákona. Z uvedených ustanovení
vyplýva, že privatizačný projekt mal obsahovať označenie majetku určeného na privatizáciu (§ 6 ods. 1
písm. a/) vrátane uvedenia údaja o tom, akým spôsobom štát majetok nadobudol (§ 6 ods. 1 písm. b/).
Uvedené označenie majetku určeného na privatizáciu v prípade nehnuteľností muselo byť vymedzené
tak, aby mohol byť vykonaný vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, t.j. pozemku a

garáže do katastra nehnuteľností. Z listín predložených žalobcom, t.j. záznamu zo dňa 25.09.1991
a zostavy DKP však jednoznačne vyplýva, že označenie pozemku parc. č. XXX ako privatizovaného
majetku absentuje úplne a teda tento nebol predmetom privatizácie ako súčasť prevádzky Hotela Topľa
v Bardejove. V zostave DKP je uvedená pod č. 31 murovaná garáž nadobudnutá v roku 1975 za kúpnu
cenu 15.228,- Kčs, avšak jej označenie nie je úplné, určité a zrozumiteľné. Na základe údajov uvedených

v zostave DKP nie je možné identifikovať o akú garáž sa jedná, kde sa nachádza. Uvedená neurčitosť
v označení predmetu privatizovaného majetku v časti označenej murovanej garáže má za následok, že
nie je spôsobilé spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych práv.

42. Nedodržanie vyššie uvedených kogentných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o náležitostiach

privatizačného projektu, spôsobuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka jeho absolútnu neplatnosť
v časti označeného privatizovaného majetku ako murovaná garáž. Zároveň v tejto časti je absolútne
neplatný aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť právneho úkonu. (pozri rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2012 sp.zn. 6Cbi/62/2011). Súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že ani výsluchmi zvyšných dvoch členov konzorcia FAV, t.j. C.. I. M. R. C.. Y.. R. I. nebolo

potvrdené tvrdenie žalobcu, že predmetom privatizácie bola aj garáž. C.. I. M. uvedenú skutočnosť
výslovne poprel, pričom výlučným dražiteľom pri privatizácii bol práve C.. I. M.. Z uvedeného vyplýva,
že traja členovia konzorcia FAV privatizáciou na dražbe prevádzky Hotela Topľa v Bardejove nemohli
nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva predmetnú garáž s pozemkom.43. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu vydržaním podľa § 134
Občianskeho zákonníka, súd považuje za potrebné uviesť nasledujúce.

44. V zmysle § 134 Občianskeho zákonníka je základným predpokladom vydržania to, že nadobúdateľ
je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Pritom držba musí byť pokojná, bez toho, aby si
uplatňoval niekto iný vlastnícke právo na túto vec, pričom vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený
držiteľ, t.j. ten, kto vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný a má za to, že mu vec patrí. Tvrdenie

držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

45. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmet sporu vydražili pri privatizácii Hotela Topľa v Bardejove traja
členovia konzorcia FAV, teda každý z nich nadobudol 1/3 podiel. Neskôr v roku 1998 žalobca v
exekučnom konaní vydražil 1/3 podiel C.. I. M.. Po prevedení majetku získaného privatizáciou na

právnické osoby mali tieto osoby uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
pričom podľa tejto dohody mal predmet sporu pripadnúť žalobcovi.

46. Ak žalobca tvrdil, že traja členovia konzorcia FAV vydražili predmetnú garáž a všetci traja sa
ujali skutočnej a oprávnenej držby predmetu sporu, tak uvedené tvrdenie je v rozpore z výsledkami

vykonaného dokazovania. Ostatní dvaja členovia konzorcia C.. I. M. R. C.. Y.. R. I. uvedené tvrdenie
žalobcu popreli. Člen konzorcia C.. I. M. vyslovene uviedol, že garáž nebola predmetom privatizácie, aj
keď sa následne objavila v zozname majetku, ktoré konzorcium FAV malo prevziať, pričom predmetnú
garáž mali naďalej užívať Reštaurácie Bardejov, š.p. Ani C.. I. M. a ani C.. Y.. R. I. sa o predmetnú
garáž nezaujímali, nevedeli kde sa nachádza a ani sa so žalobcom nedohodli na jej užívaní. Zároveň

vykonaným dokazovaním neboli preukázané ani ďalšie tvrdenia žalobcu, že 1/3 podiel C.. I. M. na
predmete sporu nadobudol dražbou v rámci exekučného konania v roku 1998, keďže v predloženom
rozhodnutí exekučného súdu o schválení príklepu udeleného pri dražbe nie je uvedená žiadna garáž.
Predmet sporu nie je uvedený ani v dohode o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 20.03.2000 medzi spoluvlastníkmi spoločnosťami ZLATÁ ZUZANA, s.r.o.

zastúpenej konateľom K. B. a spoločnosťou ARTIN, s.r.o. zastúpenej konateľom C.. Y.. R. I..

47. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen
z osobného presvedčenia držiteľa veci. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho

vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Z uvedeného pre súd jednoznačne vyplýva, že
žalobca nikdy nebol oprávneným držiteľom predmetu sporu. Žalobca odvodzuje vstup do oprávnenej
držby predmetu sporu dňom 13.09.1991, kedy mali členovia konzorcia FAV prevziať majetok získaný
privatizáciou. Ako už súd opakovane na základe vykonaného dokazovania konštatoval, ostatní dvaja
členovia konzorcia FAV popreli tvrdenia žalobcu, aby všetci traja členovia konzorcia a zároveň ako

podieloví spoluvlastníci sprivatizovaného majetku spoločne a nerozdielne vstúpili do držby a užívania
predmetu sporu. Vzhľadom na uvedené konanie členov konzorcia FAV ako podielových spoluvlastníkov,
bolo z objektívneho hľadiska dostatočne preukázané, že vzhľadom na tieto okolnosti nemohol žalobca
vstúpiť do dobromyseľnej držby predmetu sporu dňom 13.09.1991. Z objektívneho hľadiska nemohol
žalobca vstúpiť do dobromyseľnej držby ani na základe schválenia príklepu udeleného pri dražbe

v exekučnom konaní, keďže premetom dražby nebola garáž a ani na základe dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keďže premetom tejto dohody taktiež nebola garáž a zároveň
žalobca nebol ani účastníkom zmluvy. V tejto súvislosti súd nad rámec nevyhnutného konštatuje, že
samotný žalobca v žalobe tvrdil, že vydražený majetok získaný pri privatizácii bývalí členovia konzorcia
FAV previedli na právnické osoby (ZLATÁ ZUZANA, s.r.o. a ARTIN, s.r.o.). Ak by súd čisto teoreticky

pripustil, že žalobca vstúpil do dobromyseľnej držby predmetu sporu, tak potom bola garáž spolu s
ostatným sprivatizovaným majetkom podľa tvrdenia samotného žalobcu prevedená do podielového
spoluvlastníctva uvedených právnických osôb a žalobca prestal byť oprávneným držiteľom predmetu
sporu. Žalobca síce tvrdil, že na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
uzatvorenej medzi uvedenými právnickými osobami mala garáž pripadnúť žalobcovi, avšak predložená

dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa žiadnej garáže netýka a netýka sa ani
samotného žalobcu.48. Z uvedených dôvodov súd nemohol vyhovieť žalobe, keďže nemal za preukázané nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

49.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovaná mala v plný úspech vo veci, preto by mala voči žalobcovi právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovaná si náhradu trov konania v prípade úspechu vo
veci neuplatnila, súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).