Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010603
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119010603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného U. G., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 4T/3/2019-3037 zo dňa 08.10.2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 06.02.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný U. G., nar. XX.XX. XXXX vo S., trvale bytom S.,
Z. XX, t. č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 4T/3/2019-3037 zo dňa 08.10.2019 bol
obžalovaný U. G., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., Z. XX, uznaný vinným zo spáchania zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe

že

odzačiatkuroku2017do15.05.2018sipravidelnezadovažovaloddoteraznezistenýchosôbanajneskôr
od júna roku 2017 od v samostatnom konaní už skôr odsúdeného A. J. metamfetamín minimálne pre
svoju potrebu, pričoma) dňa 14.05.2018 Košiciach na ulici Lomnickej v osobnom motorovom vozidle zn. FIAT DOBLO
CARGO 1.6 JTD bielej farby evidenčného čísla TT244FM prechovával v 3 plastových vreckách béžový
kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 2043 mg, s priemernou koncentráciou 46,9 % hmotnostných

metamfetamínu, obsahujúci 958 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 24 bežným jednotlivým
dávkam drogy v hodnote 122,58 €,

b) dňa 15.05.2018 v D. - S., na ulici P., v garáži súpisného čísla XXXX prechovával na komode pri
gauči v priesvitnom plastovom vrecku biely kryštalický materiál s hmotnosťou 33 mg, s priemernou

koncentráciou63,9%hmotnostnýchmetamfetamínu,obsahujúci21mgabsolútnehometamfetamínu,čo
zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávky drogy, v plastovej dóze biely kryštalický materiál s hmotnosťou 58
mg, s priemernou koncentráciou 35,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 21 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávky drogy, v priesvitnom plastom vrecku
biely kryštalický materiál s hmotnosťou 764 mg, s priemernou koncentráciou 47,5 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúci 363 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 9 bežným jednotlivým

dávkam drogy, teda v celkovom množstve 0,855 g v hodnote 51,30 €,

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím
na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) rokov. Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd zaradil obžalovaného v zmysle §

48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 3037-3046.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal na
Okresný súd Trnava dňa 05.03.2019 obžalobu sp. zn. Kv 60/18/2200-162 na obžalovaných A. J., A.
D., U. G. a Mgr. B. K. (ktorí boli medzičasom odsúdení) pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na skutkovom podklade obžaloby. V dôsledku učinených
vyhlásení o vine u obžalovaných J., D. a obžalovanej K. a ich následne odsúdenie potom konanie o
obžalovanom U. G., ktorý učinil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku na podklade
obžaloby okresný súd vylúčil na samostatné konanie, o ktorom rozhoduje v tejto veci.

Okresný súd na hlavom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom všetkých spoluobžalovaných
(t.č. už odsúdených), výsluchom svedkov N. X. a O. D., výsluchom znalca MUDr. A. S., prečítaním
výpovede obžalovaného J. z prípravného konania postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, ako
aj listinnými dôkazmi jednotlivo špecifikovanými na str. 8 rozsudku okresného súdu (postačuje len odkaz
odvolaciehosúdunazoznamlistinnýchdôkazovtaxatívnevymenovanýchvrozsudku,pozn.odvolacieho

súdu).

Po vykonaní dokazovania okresný súd ešte pred vyvodením záveru o vine obžalovaného pristúpil
k zmene právnej kvalifikácie skutku v obžalobe a to tak, že skutok, ktorý sa obžalovaného U. G.
kládol za vinu právne posúdil podľa ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,

vynechajúc pritom ods. 2 písm. e) tohto ustanovenia (ako kvalifikačný znak spáchanie trestného činu
vo „väčšom rozsahu“) a tiež kvalifikačný znak podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, a to skutok
spáchaný závažnejším spôsobom konania, a to „po dlhší čas“. Zmenu právnej kvalifikácie odôvodnil
poukazom na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR ale i všeobecných súdov SR a z nej vyplývajúcu
nemožnosťaplikácieprivilegovanejskutkovejpodstatypodľa§171ods.1,resp.ods.2Trestnéhozákona

s ohľadom na množstvo zistených drog u obžalovaného (spolu 34 jednorazových dávok). Vo vzťahu
ku kvalifikačnému znaku „po dlhší čas“ s prihliadnutím na výpoveď samotného obžalovaného, ktorá v
tomto smere nebola vyvrátená, práve naopak, túto výpoveď potvrdil znalec MUDr. Mário Straka, bolo
preukázané, že obžalovaný bol nepravidelným konzumentom drog, k spáchaniu skutku síce dochádzalo
opakovane, avšak s väčšími časovými odstupmi, nie v rovnakých intervaloch ani rovnakej intenzite,

preto nebolo preukázané, že obžalovaný páchal skutok po dlhší čas. Taktiež nebol naplnený kvalifikačný
znak „väčšieho rozsahu“ a to s prihliadnutím na predbežne stanovenú súhrnnú hodnotu zaistenej drogy
celkom vo výške 173,88 eur (122,58 eur + 51,30 eur). Po úprave právnej kvalifikácie okresný súd dospel
k jednoznačnému záveru o tom, že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu na skutkovom základeobžaloby (po úprave právnej kvalifikácie ako bolo uvedené vyššie). Tento záver bol podopretý v podstate
aj tým, že hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť nevinný zo
spáchania skutku, počas celého konania však popieral len aplikáciu kvalifikačného znaku „po dlhší čas“,

pričom svoju vinu výpoveďami vo vzťahu k ostatnému či skutkovému ako aj právnemu základu uznal a
oľutoval, uznanie urobil počas pojednávania.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný
(skutočnosť, či sa obžalovaný pokiaľ ide predošlé odsúdenie osvedčil okresný súd nezisťoval, nakoľko

išlo o iný charakter trestnej činnosti), obžalovaný bol doposiaľ 18 krát priestupkovo riešený za priestupky
na úseku cestnej premávky, voči jeho osobe je vedené jedno správne konanie týkajúce sa agendy
zbrojných preukazov a držby strelných zbraní. Okresný súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Základná
trestná sadzba za tento zločin predstavuje 3 až 10 rokov, vzhľadom na pomer poľahčujúcich k
priťažujúcim okolnostiam (1:0), okresný súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného poriadku upravil základnú

trestnú sadzbu tak, že hornú hranicu znížil o 1/3. Upravená trestná sadzba potom predstavovala 3 roky
až 7 rokov až 8 mesiacov. Okresný súd vzhľadom na všetky okolnosti skutku uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie výlučne čo do výroku o
treste, a to bezprostredne po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2019 (č.l. 3030
rub), ktoré následne v zákonnej lehote písomne odôvodnili (č.l. 3061).

Podľa názoru obžalovaného je trest vo výmere 6 rokov neprimerane prísny, vzhľadom na spôsob

spáchania skutku, následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti ako aj osobu obžalovaného
ako páchateľa. Súd nemal za preukázané, že obžalovaný páchal skutok po dlhší čas, čím by bol
naplnený kvalifikačná znak závažnejšieho spôsobu konania. Taktiež nebolo preukázané, že by aktivita
obžalovaného smerovala k predaji drog iným osobám, čo len potvrdzuje tvrdenie obžalovaného o
tom, že je len konzumentom drog, nie dealerom. Okresný súd prikladá konaniu obžalovaného vysokú

mieru závažnosti (vzhľadom na zaistené množstvo drog), pričom opomína, že ide o príležitostného
konzumenta drog, ktorý nejaví žiadne známky psychickej ani fyzickej závislosti. Okresný súd sa v rámci
odôvodneniavýrokuotrestesnažíodlíšiťnenaplneniekvalifikačnéhoznakupodlhšíčasačasspáchania
skutku ako okolnosť vedúcu k určeniu výšky trestu. Preukázanie spáchania skutku po dlhší čas v konaní
nebolo preukázané, napriek tomu súd pričítal túto okolnosť na ťarchu obžalovaného pri uložení trestu

hypotetickými úvahami. Rovnako hypoteticky a neprípustne súd vyslovil závery o budúcom správaní
sa obžalovaného na slobode, na ktoré nie je oprávnený a ide len o jeho domnienku. Pokiaľ ide o
stretávanie sa s obžalovaným J. ako závadovou osobou, aj v tomto smere súd vyvodil nepodložené
sociologické závery, čím prekročil hranice práva. V odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek úvaha o
tom,prečovzdelanieobžalovanéhovoblastizdravotníctva,jehošportovúkariérubymalmaťobžalovaný

komplexnú vedomosť o účinkoch drogy. Podľa názoru obhajoby mal súd okrem vyššie uvedeného vziať
do úvahy práve to, že obžalovaný bol nepravidelným konzumentom drog, netrpí drogovou závislosťou,
nie je dealer, množstvo drogy obsahovalo necelé 2 dávky, obžalovaný nepáchal trestnú činnosť po
dlhší čas, nemožno ho považovať za recidivistu, pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný,
nie je potrebné, aby sa obžalovaný podrobil psychiatrickej liečbe, obžalovaný sa riadne živý opravou

motorových vozidiel, prostredie v akom žije nemôže byť za žiadnych okolnosti dôvodom na uloženie
vyššieho trestu. Úvahy súdu pokiaľ ide o uloženie trestu prekračujú hranice stanovené Trestným
zákonom a Trestným poriadkom zároveň.

Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu obhajoba navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti

výroku o treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 rozhodol
tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 06.02.2020 za prítomnosti obžalovaného a
jeho obhajcu a zástupcu Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s
napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu.
Zástupca Krajskej prokuratúry Trnava považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny, navrholodvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca
obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a tiež na odvolacom návrhu. Obžalovaný
považuje uložený trest za neprimerane prísny, poukázal na to, že od začiatku trestného konania oľutoval

skutok.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo

vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými
úvahami sa spravoval a k akým záverom dospel. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku, pričom odvolací súd poukazuje na precízne
vypracovanie rozsudku tak po skutkovej ako aj právnej stránke.

Pokiaľ však ide o uložený trest, odvolanie obžalovaného bolo v celom rozsahu dôvodné, pretože takto
uložený trest sa javí ako neprimerane prísny, nezohľadňujúce základné zásady v zmysle § 34 Trestného
zákona, z ktorých sa má pri ukladaní trestných sankcií vychádzať. Práve preto odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok pokiaľ ide o napadnutý výrok treste a spôsobe jeho výkonu (§ 321 ods. 1 písm. e/
Trestného poriadku) a vo veci sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku).

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Pre poriadok odvolací súd dodáva, že predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého
rozsudku len vo vzťahu k výroku o treste, ktorý obžalovaný výslovne odvolaním napadol. Vo vzťahu k

výroku o vine ostáva rozsudok nezmenený, odvolací súd limitovaný práve odvolacími dôvodmi preto
výrok o vine z hľadiska jeho správnosti nepreskúmaval, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v
podrobnostiach naň aj odkazuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací
súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné,

aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

Vzhľadom na ustálenie viny obžalovaného, vychádzajúc pritom z odôvodnenia napadnutého rozsudku
v časti výroku o vine bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaný U. G. svojim konaním

naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu (zločinu) nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Za tento skutok zákon dovoľuje uložiť páchateľovi trest odňatia
slobody vo výmere 3 - 10 rokov (§ 172 ods. 1 Trestného zákona). Okresný súd správne vzhliadol u
obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný

priznal k spáchaniu skutku a svoj čin úprimne oľutoval. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť,
že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný zo spáchania skutku
na podklade obžaloby. Z obsahu jeho výpovede ako aj priebehu konania jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný nepopiera okolnosti skutku tak, ako mu boli kladené za vinu, ale popiera len aplikáciu
kvalifikačného znaku spáchania skutku závažnejším spôsobom, a to po „dlhší čas“, ktorý mu napokon

pričítaný nebol. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tie u obžalovaného zistené neboli. Preto vzhľadom
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti bolo potrebné postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákonamodifikovaťhornúhranicuzákladnejtrestnejsadzbyo1/3tak,žeupravenátrestnásadzbapotom
bola v rozmedzí 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.Odvolací súd sa nemôže stotožniť s výškou uloženého trestu v takej výmere, ako ho uložil okresný súd,
a to v trvaní 6 rokov a odvolacie námietky obhajoby sú v celom rozsahu dôvodné. Takýto trest je pre

obžalovaného neprimerane prísnym, vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv. sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou
trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Požiadavka primeranosti trestu nemôže byť naplnené len formálnym postupom v zmysle zákonných
ustanovení, bez akéhokoľvek zohľadnenia relevantných skutkových okolností. Represia v podobe
uloženého trestu musí byť úmerná bezpráviu, ktoré spôsobila. V žiadnom prípade však toto bezprávie
nemôže prevažovať. Tak ako neprimerane mierny aj neprimerane prísny trest nemôže plniť jednak

funkciu individuálnej ako ani generálnej prevencie.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že u tohto obžalovaného ide o prvopáchateľa drogovej trestnej
činnosti. Odhliadnuc od predošlého odsúdenia (kedy bol právoplatne odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy, ktorého závažnosť je nepomerne nižšia oproti tomuto skutku) nebolo zistené, že by

sa obžalovaný dostal do konfliktu zo zákonom. Taktiež nebolo preukázané, že by bol od užívania
drog závislý tak po fyzickej ako ani psychickej stránke, čo bolo potvrdené aj závermi znalca MUDr.
Mária Straku, ktorý navyše uviedol, že u obžalovaného neboli zistené žiadne abstinenčné príznaky,
ani dôsledok pravidelného užívania drog tzv. túžba a snívanie o droge. V nadväznosti na to potom
znalec vyslovil záver (priaznivý pre obžalovaného), že jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Znalec

tiež k osobnosti obžalovaného poukázal na to, že nejde o duševne narušenú osobu a vzhľadom
na túto prognózu nie je u obžalovaného potrebné skúmať jeho duševný stav. Odvolací súd nemá
pochybnosť o tvrdení obžalovaného o tom, že nepravidelným užívaním sa snažil len zvýšiť pracovný
výkon (aj to len občasne), a to opäť s prihliadnutím na závery znalca, ktorý tiež konštatoval, že nie je
možné túto verziu obžalovaného vyvrátiť, nakoľko je všeobecne známe, že drogy tohto druhu pomáhajú

udržať konzumenta v bdelom stave a zvýšiť jeho produktivitu a aktivitu. Ide teda o príležitostného
konzumenta, nie o drogovo závislú osobu. Drogy si zabezpečoval výlučne pre vlastnú potrebu (potvrdil aj
spoluobžalovaný a medzitým odsúdený A. J.), nebolo preukázané, že by s drogami aktívne obchodoval,
t.j. zabezpečoval ich distribúciu v rámci akéhosi reťazca a tým ohrozoval zdravie a život iných.
O nepravidelnej konzumácií bez návykov svedčí aj to, že drogy užíval výlučne fajčením, teda nie

intravenózne, alebo šňupaním a tiež intenzita užívania u obžalovaného sa počas obdobia, od kedy s
užívaním začal nielenže nemenila, ale ani nestupňovala. Vo vzťahu k zabezpečovaniu drog je potrebné
tiež prihliadnuť na to, že nebola dokázaná prvotná iniciatíva obžalovaného ako sa k drogám dostať, čo
znamená, že viedol riadny život aj bez omamných látok a nepotreboval ich na každodennej báze (tak
ako konštatoval okresný súd). Sám obžalovaný J. uviedol, že kontakt na G. dostal od známej, teda bol

to on, kto vyhľadal obžalovaného a nie naopak. Pokiaľ išlo o protislužby, rovnako obžalovaný J. prvý
oslovil obžalovaného G. s požiadavkou na odvoz z Košíc do Trnavy, s požiadavkou ukázať mu mesto
Košice. Obžalovaný J. tiež ako prvý oslovil obžalovaného G. s požiadavkou o prenájom auta, opravu
pokazeného auta ako aj sprostredkovanie náhradných dielov a tiež sprostredkovanie áut na opravu a
ďalší predaj. Nešlo teda o iniciatívu obžalovaného G., ktorý ako prvý kontaktoval J. a už vôbec nie za

účelom kúpy drogy, ktoré ako bolo dostatočne preukázané dostal len ako protislužbu.

Obžalovaný G. od počiatku vyšetrovania riadne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní,
de facto sa k spáchaniu skutku priznal, s výnimkou námietok pokiaľ ide o naplnenie kvalifikačného
znaku závažnejšieho spôsobu konania „po dlhší čas“, s čím sa okresný súd vysporiadal. V prospech

obžalovaného tiež bolo hodnotenie z ÚVV Leopoldov, ktorým bolo správanie a plnenie si povinností
obžalovaným hodnotené kladne, bez akýchkoľvek nedostatkov. Napokon, potrebné je tiež prihliadnuť aj
na to, že obžalovaný G. je otcom maloletého dieťaťa, voči ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť,ktorej plnenie bude mať neprimerane dlhým pobytom vo výkone trestu sťažené, čo bude mať nepriaznivý
dopad na jeho maloleté dieťa.

Tu je namieste zdôrazniť záver okresného súdu, s ktorým sa odvolací súd nemôže stotožniť, a ktorého
správnosť aj dôvodne namietala obhajoba, a to prihliadnutie na užívanie drog po dlhší čas v neprospech
obžalovaného pokiaľ ide o uloženie trestu. V časti odôvodnenia vo vzťahu k preukázaniu viny okresný
súdveľmipodrobneuviedol,zakýchdôvodovnebolomožnékonštatovaťnaplneniekvalifikačnéhoznaku
- spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania „po dlhší čas“, no naproti tomu už protichodne túto

podľa názoru samotného súdu nepreukázanú skutočnosť pripisuje na ťarchu obžalovaného. Nemožno
akceptovať taký postup súdu, kedy jednu a tú istú skutočnosť na jednej strane vykladá pre obžalovaného
priaznivo a na druhej strane mu ju pripíše na ťarchu a zohľadňuje pri uložení trestu v neprospech
obžalovaného.

Ďalšou dôvodnou námietkou obhajoby bolo poukazovanie na opakované hypotetické závery okresného

súdu, a to jednak pokiaľ ide akési dobrovoľné inkorporovanie procesu aplikácie a zabezpečovanie si
drog obžalovaným do každodenného života, tiež o pravdepodobnosti návratu k zaobstarávaní si a
aplikácií drogy aj po výkone trestu, tiež úvahy o informovanosti o účinkoch omamných látok vzhľadom
na komplexnosť osoby obžalovaného a v neposlednom rade o stykoch s tzv. závadnými osobami
obchodujúcimi s drogami. Aj táto námietka obhajoby bola v plnom rozsahu dôvodná. V napadnutom

rozsudku sám okresný súd výslovne uvádza „..právny názor súdu nemôže byť len na domnienkach..“,
no pokiaľ ide o vyššie uvedené námietky boli úvahy pri určení trestu založené práve na takýchto
domnienkach.

Pokiaľideoúdajnédobrovoľnéinkorporovanieprocesuaplikácieazabezpečovaniesidrogobžalovaným

do každodenného života, táto úvaha nebola žiadnymi dôkazmi preukázaná, práve naopak, sám
okresný súd v odôvodnený napadnutého rozsudku konštatoval, že u obžalovaného dochádzalo k
nepravidelnému užívaniu omamných látok, o čom svedčí aj absencia abúzu (závislosti). Nemožno
súhlasiť ani s tým, že podľa súdu si obžalovaný „učinil z drogy pracovný prostriedok pre získanie
živobytia“aobžalovanýsvyššoumieroupravdepodobnostisakužívaniudrogvráti.Tietozáverysúdunie

sú podložené žiadnymi dôkazmi, zo žiadnych dôkazov nevyplývajú ani len nepriamo, ide o domnienky
a hypotetické úvahy okresného súdu. Znova treba poukázať na to (čo bolo aj riadne preukázané) a to,
že obžalovaný bol nepravidelným konzumentom. Jeho pracovný výkon, resp. to či mal v danom období
prácu nesúviselo a ani priamo nezáviselo od toho, čo mal aktuálne v držbe a konzumoval omamné látky
alebo nie. Ako sám obžalovaný uviedol, oprave áut sa venuje dlhodobo, predtým sa živil ako ochrankár,

predajcazdravotnýchavýživových doplnkov.Obžalovanýajpredtýmakozačalužívaťdrogyprostriedky
na živobytie, resp. prácu ktorou si zabezpečoval prostriedky na živobytie mal a jeho zárobková činnosť
v žiadnom prípade nebola závislá od užívania omamných látok ako uviedol okresný súd. Navyše,
pokiaľ ide o stanovenie možnej prognózy nápravy, resp. resocializácie obžalovaného, okresný súd nie
je oprávnený vyvodzovať takéto závery a zachádzať do hodnotiacej činnosti znalca (pretože len znalec

je povolaný na vyslovenie takéhoto záveru). Okresný súd rovnako ešte pred samotným nariadením
výkonom trestu nemôže svojimi závermi zachádzať do oblasti oboru jednak penitenciárnej a jednak
postpenitenciárnej vedy. Rovnako okresný súd nie je oprávnený ako laik hodnotiť sociologický rozmer
správania sa obžalovaného po výkone trestu a takýto záver potom zohľadniť pri uložení trestu.

Pokiaľ ide o vzdelanie, prípadne pracovnú kvalifikáciu obžalovaného, táto tiež neumožňuje urobiť záver
okresného súdu o tom, či obžalovaný mal, resp. nemal vedomosť o účinkoch omamných látok, navyše,
v danej veci je úplne irelevantná. Obžalovaný sám uviedol, že občas „fajčil“ amfetamín, aby bol bdelejší
a zvýšil svoj pracovný výkon, teda vedel, že práve táto droga ma účinok aký popisoval. Obžalovaný v
konaní nijako nevyvrátil, že by nemal vedomosť o účinkoch drogy, a pokiaľ by aj vedomosť skutočne

nemal, nie je to v danom prípade relevantné.

Napokon, vyvodzovanie záverov o možnej budúcej spolupráce obžalovaného hoci aj v rámci legálnych
podnikateľskýchčinnostísobžalovanýmA.J.aďalšímizávadnýmiosobamiastýmspojenéautomatické
riziko a istotu, že by bol využívaný na páchanie trestnej činnosti taktiež boli len domnienkou, ktorá

nemala podklad vo vykonaní. Okresný súd v tomto štádiu nemôže nielenže vedieť, ale ani len
predpokladať (a napokon to ani nie je jeho úlohou) ako sa obžalovaný bude správať po výkone trestu, v
akej spoločnosti sa bude pohybovať, ako naň bude výkon trestu vplývať a jeho budúci postoj k spáchaniu
protiprávnej činnosti.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd pristúpil k zmierneniu uloženého trestu
obžalovanému, tak, že tomuto uložil za spáchaný skutok trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6

mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ústavu, s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd má
jednoznačne za to, na nápravu obžalovaného vzhľadom na mieru závažnosti konania obžalovaného,
jeho postoj k spáchaniu skutku, ako aj osobnosť páchateľa postačuje trest v takom trvaní, ako uložil
odvolací súd,

Nad rámec odôvodnenia a pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dať okresnému súdu do
pozornosti niektoré formulácie, ktorých by sa mal pri vyhotovení rozhodnutia vystríhať.

Pokiaľ ide o výroky rozhodnutia (vo vzťahu k právnej kvalifikácií skutku a uloženia trestu), táto časť
má obsahovať príslušné zákonné ustanovenie, z ktorého súd vychádzal s uvedením trestnej sadzby,
na ktorú súd páchateľa odsudzuje. Do tejto časti sa v žiadnom prípade nevkladajú úvahy súdu, resp.

jeho myšlienkové postupy ako napr. „aplikujúc zásadu in dubio pro reo“ alebo napr. tiež časť „nezistiac
okolnosti § 37 Trestného zákona“, tak ako to urobil okresný súd. Tieto „vsuvky“ sú výlučne vecou
odôvodnenia, pretože sila a presvedčivosť spočíva práve v odôvodnení, do ktorého sa bezpodmienečne
odráža každý jeden výrok rozsudku.

Rovnako pozornosti odvolacieho súdu neušli formulácie v časti výroku o treste, kedy okresný súd
používa neurčité, a pre obžalovaného s najväčšou pravdepodobnosťou aj nezrozumiteľné formulácie
ako „...uložil trest v strednej tretine...“ (str. 19 rozsudku, koniec prvého odseku) a potom tiež formuláciu
„...rozhodol o uložení trestu na rozhraní 2 a 3 tretiny trestnej sadzby...“ (str. 20 rozsudku, koniec
druhého odseku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutie totižto nemá byť zrozumiteľné len pre súd, ale

predovšetkým pre samotného obžalovaného (nakoľko konštitutívne účinky smerujú práve do jeho
základných práv a slobôd), ktorého povinnosťou nie je dohadovať sa, čo svojimi formuláciami súd asi
myslel. Namiesto spomenutého sa javilo vhodné tieto formulácie vypustiť (spolu s už vyššie uvedenými
hypotézami, domnienkami a sociologickými prognózami o budúcej možnej recidíve obžalovaného) a
nahradiť ich celkom jasne, stručne a vecne uvedením konkrétnej výšky trestu, čím by požiadavke

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia okresný súd celkom dostatočne učinil zadosť.

Na záver si odvolací súd neodpustí reagovať na exponované vyjadrenia okresného súdu pokiaľ ide o
prirovnaniu spôsobu života obžalovaného k spôsobu života asociálneho jedinca, ktorý mal prameniť z
akejsi sociálnej deprivácie (viď str. 19 rozsudku), a to len z dôvodu, že obžalovaný zvykol občas prespať

v garáži, kde opravoval autá (na čom odvolací súd nevidí nič nezvyčajné ani pohoršujúce). Odvolací
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obmedzenie hodnotenia a prejavovania subjektívnych postojov
k skutkovým okolnostiam každého prípadu sa nevzťahuje len na osoby zúčastňujúce sa pojednávania
(ktorým sa výslovne ukladá povinnosť zdržať sa takéhoto konania) ale aj súdu, o to viac, že je to práve
súd, ktorý je nielen odbornou ale aj morálnou autoritou. Práve preto by sa okresný súd mal zdržať

takýchto vyjadrení, keď navyše skúmanie spôsobu života a osobnosť obžalovaného nielenže nespadá
do jeho právomoci, ale tiež preto, že bez ohľadu na status jedinca nielen ako subjektu trestného konania
ale status v spoločnosti vôbec má odsúdený rovnaké právo na ľudskú dôstojnosť a ochranu jeho integrity
aké právo zodpovedá osobe, ktorá sa porušenia zákona nedopustila.

Práveprevyššieuvedenéskutočnostipotomodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupokiaľideouložený
trest a spôsob ich výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a postupom podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.