Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118200445.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore žalobcu: GR REAL s.r.o., so sídlom

Bojnícka 10/10, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 48 146 358, právne zastúpeného JUDr. Michalom
Krutekom, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. G. D., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX
XX E. Š. XXX, X. I. D., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX E. Š. XXX, zastúpená Združenie Brániť sa oplatí -
BSO, so sídlom Potočná 37, 080 06 Prešov, IČO: 42 379 083, v spore o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

III. Zamieta vzájomný návrh žalovaných na určenie vlastníckeho práva.

IV. Žalovaní v časti vzájomného návrhu nemajú nárok na náhradu trov konania a žalobcovi v tejto časti
náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2018 žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných
vypratať pozemok G. Č.D. XXX/X, G. O. „. evidovanú na katastrálnej mape, druh pozemku záhrady
o celkovej výmere 788 m2, pozemok, G. Č. XXX/X evidovanú na katastrálnej mape, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 137 m2, pozemok G. Č. XXX evidovanú na katastrálnej
mape, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 a stavbu so súpisným číslom
XXX, rodinný dom postavený na Parcele Č. XXX/X, zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXX, M. G.,
M. E. Š., T. Ú. Š., a to bez povinnosti žalobcu zabezpečiť im bytovú náhradu. Zároveň žiadal, aby
boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na Liste vlastníctva Č.D. XXX, M. G., M. E. Š., T. Ú.
E. Š., ktorú nadobudol na základe príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 18.07.2017,

o čom bola spísaná Notárska zápisnica Č.D. L. XXXX/XXXX zo dňa 18.07.2017. Žalovaní ako
predchádzajúci vlastníci nehnuteľnosti napriek písomnej výzve dražobníka spoločnosti DRAŽOBNÍK,
s.r.o. sa nezúčastnili odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi, o čom bola dražobníkom spísaná zápisnica
o odovzdaní predmetu dražby dňa 10.08.2017. Žalovaní aj napriek tej skutočnosti, že už viac ako päť
mesiacov nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, tú naďalej užívajú a bývajú v nej bez akéhokoľvek právneho
titulu, pričom za jej užívanie neplatia žalobcovi žiadnu odmenu.
2. Žalovaní sa k žalobe žalobcu vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 03.04.2018, v ktorom žiadali

žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že ich právny zástupca, ktorý ich zastupoval v konaní pod sp.
zn. 25Csp/101/2017, v ktorom žiadali zdržať sa výkonu záložného práva rozhodol bez ich vedomia,
vykonal úkony o ktorých nevedeli, následne zobral žalobu späť bez ich vedomia. Zároveň podali trestné
oznámenie na G. Q., ktorý sa im vyhráža, že celú rodinu dostanú z domu aj napriek tomu, že vo veciprebieha súdny spor. Momentálne im chcú odpojiť elektrickú prípojku z dôvodu, že už nie sú vlastníci
nehnuteľnosti. Dražobná spoločnosť urýchlene konala vydražením nehnuteľnosti aj napriek tomu, že
vedela, že podali odvolanie voči neodkladnému opatreniu a vec na Krajskom súde nie je ukončená.

Sú úplne psychicky na dne, sú ochotní a majú vôľu splácať dlh, ale splátkou ktorú môžu zaplatiť.
Slovenská sporiteľňa ako veriteľ nechcela pristúpiť na žiadnu dohodu. Aj Okresný súd Prešov sa pričinil
o to, keď svojím rozhodnutím zamietol neodkladné opatrenie, ktoré malo mať iba dočasný charakter.
Týmto svojím rozhodnutím Okresný súd uvoľnil cestu súkromnej dražobnej spoločnosti, ktorá sa za
pochybných udalostí poponáhľala s výkonom dražby. Dražbu považujú za neplatnú z dôvodu, že Krajský

súd rozhodol, že ruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ich právny
zástupca im tvrdil, že rozhodnutie Krajského súdu nemá význam, keďže už je nehnuteľnosť vydražená.
Veľmisastýmnestotožnili,avšaknevedelitoposúdiť.Všetkotaksmerovaloktomu,abynehnuteľnosťsa
rýchlo vydražila, a aby v zákonných lehotách sa nemohli brániť. Zároveň sa aj odignorovalo rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove. Ich rodina je v ohrození a ocitne sa na ulici kvôli nezodpovednému konaniu
a svojvôli advokáta.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2018 uviedol, že konanie prebiehajúce
na tunajšom súde pod sp. zn. 25Csp/101/2017 je toho času právoplatne ukončené a skončilo
sa späťvzatím žaloby zo strany žalovaných, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca podal
predmetnú žalobu o vypratanie takmer šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaní rovnako do dnešného dňa, ako to vyplýva aj z ich vyjadrenia

nepodnikli žiadne kroky k tomu, aby si zabezpečili iné ubytovanie a rovnako sa nepokúsili dohodnúť so
žalobcom na uzatvorení nájomnej zmluvy, respektíve na vydaní bezdôvodného obohatenia.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovanej v 2. rade, listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, a to zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.08.2017, výpisom z Listu
vlastníctva Č. XXX, Notárskou zápisnicou číslo L. XXXX/XXXX, pripojeným spisom tunajšieho súdu

25Csp/101/2017, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Z Notárskej zápisnice číslo L. XXXX/XXXX spísanou dňa 18.07.2017 notárom C.. E. T. o osvedčení
a vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 20 Zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
mal súd za preukázané, že žalobca sa stal vydražiteľom nehnuteľnosti, rodinného domu súpisné Č.
XXX S. prináležiacich pozemkoch zapísaných na Liste vlastníctva Č. XXX, S. P. G. Č. XXX/X, druh

pozemku záhrada o výmere 788 m2, Parcely číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 137 m2, parcelné číslo XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 a
rodinného domu so súpisným číslom XXX postavenom na Parcele číslo XXX/X S. to za cenu 77.400 Eur.
Vydražiteľom sa stal žalobca. Dňa 10.08.2017 bola spísaná zápisnica o odovzdaní predmetu dražby
dražobníkom DRAŽOBNÍK, s.r.o., z ktorého vyplýva, že pôvodní vlastníci nehnuteľnosti v tomto spore

žalovaní odmietli napriek písomnej výzve odovzdať nehnuteľnosť žalobcovi.
6. Z výpisu z Listu vlastníctva Č. XXX, M. G., M. E. Š., T. Ú. E. Š. mal súd za preukázané, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 a to Parcely registra „Q. Č. XXX/X o výmere
788 m2, druh pozemku záhrady, Parcely Č. XXX/X o výmere 137 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, Parcely Č. XXX o výmere 99 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a

rodinného domu súpisné Č. XXX L. G. Č. XXX/X, ktoré nadobudol na základe dobrovoľnej dražby, o
čom bola spísaná Notárska zápisnica číslo L. XXXX/XXXX dňa 18.07.2017 a to osvedčenie o vykonaní
dobrovoľnej dražby.
7. Dňa 27.02.2017 podal žalovaný v 1. rade trestné oznámenie, o čom bola spísaná Okresnou
prokuratúrou Prešov zápisnica o trestnom oznámení, z ktorej vyplýva, že spoločnosť žalobcu po

vydražení rodinného domu, v ktorom žalovaný v 1. rade býva so svojou rodinou naňho a na jeho rodinu
napriek tomu, že vie, že má v domácnosti dve dospelé a dve trinásťročné dvojičky, ktoré trpia závažnou
chorobou a to C. S., pri ktorej musí byť prísny režim v zmysle dodržiavania životosprávy, hygieny a
rovnako aj psychická pohoda, žalobca ich odhlásil z trvalého pobytu, odhlásil im vodu, elektrinu a chcel
im odhlásiť plyn. Pán V. Q. im vyslovene povedal, že ho spolu s jeho rodinou z domu dostanú a to aj

napriek skutočnosti, že vo veci prebiehal súdny spor o zdržanie sa výkonu záložného práva. To, že v
tomto spore bola vzatá žaloba späť, sa dozvedel len včera, z jemu neznámych dôvodov a žalobu vzal
späť advokát C.. B. O., na ktorého podal sťažnosť na komoru advokátov. Spoločnosť žalobcu skutočne
robí všetko preto, aby ho dostala z domu zneužívajúc jeho hmotnú núdzu. Napriek skutočnosti, že vedia,
že v dome má postihnuté maloleté deti, ktoré si vyžadujú neustálu opateru. G.Á. Q. mu povedal, že príde

do kuchyne, tam si sadne a ostane bývať v dome.
8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25Csp/101/2017 mal súd za preukázané, že
Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 25Csp/101/2017 - 18 zo dňa 26.05.2017 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré podali v tomto spore žalovaní v celom rozsahu súd zamietol. Súd 1.stupňa mal za to, že okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie odkladného
opatrenia nebolo osvedčené. Súd 1. stupňa poukázal na článok 4 Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam podľa ktorého, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ

oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku a to spôsobom
dohodnutým vo Všeobecných obchodných podmienkach. Súd 1. stupňa bol toho názoru, že žalovaný
postupoval v súlade so zmluvou a obchodnými podmienkami. Žalobcovia v podanom návrhu nijako
nepreukázali, ani neosvedčili prečo by výkon záložného práva v súlade so zmluvou mal byť dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd dospel k záveru, že návrh, v tomto spore žalovaných, je

nedôvodný, a preto ich neodkladné opatrenie zamietol.
9. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/62/2017-27 zo dňa 09.08.2017 bolo zrušené
rozhodnutie súdu 1. stupňa. Odvolací súd bol toho názoru, že súd 1. stupňa nesprávne rozhodol.
Odvolací súd uviedol, že žalovaní v tomto spore uvádzali skutočnosti spočívajúce v nemožnosti úver
predčasne zosplatniť z dôvodu absentujúcej dohody zmluvných strán, ktoré iste nie sú bez právneho
významu, avšak tieto skutočnosti bude musieť posúdiť súd prvej inštancie v rámci konania o veci samej.

Až v tomto konaní sa s konečnou platnosťou rozhodne, či žalobcami uplatnený nárok je dôvodný, alebo
nie. Žalovaní v tomto spore jednoznačne uvádzali, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. absentovalo
oprávnenie zosplatniť úver. Tieto námietky žalovaných odvolací súd považoval za závažné. Rovnako
odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa pri svojim rozhodnutí nijako nezaoberal dodržaním
princípu proporcionality pri navrhovanom postupe výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou s

prihliadnutím na výšku dlhu k hodnote nehnuteľnosti rodinného domu s pozemkami, keď rovnako
neskúmal, či táto nehnuteľnosť je jediným obydlím žalovaných a ich rodiny. Odvolací súd poukázal na
to, že je potrebné starostlivo zvážiť, či uvedené opatrenie formou dobrovoľnej dražby je vzhľadom na
výšku pohľadávky a osobu dlžníka primerané, resp., či nie je priestor na dohodu o splátkach dlžnej sumy,
či prevzatie dlhu inou osobou, prípadne vymáhanie dlžnej sumy súdnou cestou. Súd prvého stupňa

sa uvedeným nijako nezaoberal, t. j. nezaoberal sa primeranosťou výkonu záložného práva a ani to,
či týmto výkonom práva neprídu žalobcovia o obydlie. Podľa odvolacieho súdu princíp proporcionality,
vrátane princípu zvýšenej ochrany chránených osôb musí byť zohľadnené ako zákonné podmienky
taktonavrhovanéhopostupuformoudobrovoľnejdražby.Naviac,keďsamostatnýmdôvodomneplatnosti
dražby je pritom aj neprimeranosť, ktorá sa posudzuje vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Neprimeranývýkonzáložnéhoprávajepritomaktuálnyvždy,keďhodnotazálohuprevýšiviac
akodvojnásobokhodnotypohľadávky.Odvolacísúdpoukázalnato,žedraženounehnuteľnosťoumábyť
obydlie záložcu, čo však rovnako súd prvej inštancie neskúmal a výsledkom dobrovoľnej dražby má byť
stratahlavnéhoobydliazáložcuajehorodinyapritompohľadávkubolomožnéuspokojiťinýmspôsobom,
nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou, vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok.

Dobrovoľná dražba musí predstavovať akési ultima ratio. V demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutné
pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky, čo rovnako súd
prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neskúmal. Je
mimoriadne dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci, a nie iba ako to konštatoval
súd prvej inštancie, že žalovaní neosvedčili okolnosti, od ktorých vyvodzujú opodstatnenosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25Csp/101/2017-50 zo dňa 11.01.2018 mal súd za
preukázané, že konanie v tomto spore o zdržanie sa výkonu záložného práva bolo zastavené, a to
pre písomné späťvzatie zo dňa 01.12.2017. Dňa 15.05.2018 bol súdu doručený návrh na vydanie
neodkladného opatrenia zo strany žalovaných ako aj vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva.

V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalovaní uviedli, že so Slovenskou sporiteľnou dňa
07.04.2011 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 63.000
Eur. Jej súčasťou bolo aj získanie úveru, t. j. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zapísaných na Liste vlastníctva Č.D. XXX. Slovenská sporiteľňa, a.s. úver predčasne ukončila a to
Listomz03.11.2016označenýmakooznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru.Natentoúkon

nemala Slovenská sporiteľňa žiadne oprávnenie. Urobila ho v rozpore so znením zmluvy. Svojho práva
sa domáhali v konaní pod sp. zn. 25Csp/101/2017. Poverená dražobná spoločnosť DRAŽOBNÍK, s.r.o.
nehnuteľnosti v 1. kole dražby dňa 25.04.2017 nevydražila, a to z dôvodu, že v deň dražby sa neprihlásil
žiaden záujemca o kúpu nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade upovedomil G. G.. S. G. aj o tom, že je
v súdnom konaní, čo je zapísané aj v notárskej zápisnici. Následne dňa 18.07.2017 sa konalo 2. kolo

dražby, ktorého sa zúčastnil žalovaný v 1. rade, kde opäť upozornil licitátora a notára, že prebieha súdne
konanie o zdržanie sa výkonu záložného práva. Jeho námietku a aj jeho prítomnosť notár, aj licitátor
odignorovali a nezapísali to do notárskej zápisnice. Následne zahájili dražbu, kde vydražiteľom sa stal
žalobca. Žalobca zároveň odhlásil celú rodinu z trvalého pobytu. Žalovaní podali trestné oznámenie nanového majiteľa na Okresnej prokuratúre v Prešove. Týmto písomným podaním sa zároveň domáhajú,
aby súd rozhodol, že sú vlastníkmi rodinného domu a parciel zapísaných na B. E. XXX.
11. Dňa 07.04.2011 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená

Zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným úver vo
výške 63.000 Eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 424,41 Eur od 20.06.2011
s termínom konečnej splatnosti úveru 20.01.2030.
12. Dňa 07.04.2011 bola medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade
podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky, ktorá

vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2011, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX, T. Ú. E. Š..
13. Listom zo dňa 03.11.2016 Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru na
základe Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2011, a to ku dňu 03.11.2016 a
vyzvala žalovaných na zaplatenie pohľadávky vo výške 56.888,08 Eur.
14. Dňa 25.04.2017 sa konalo prvé kolo dražby, o čom bola vyhotovená Notárska zápisnica číslo L.

XXXX/XXXX, kde žalovaný v 1.rade vyhlásil a vzniesol námietku proti konaniu dražby. Zároveň uviedol,
že ocenenie nehnuteľnosti je podhodnotené zhruba o 50.000 Eur. Rovnako žalovaný v 1. rade uviedol,
že banka keď ukončila úver, zrušila úverovú aj záložnú zmluvu, preto podľa jeho názoru nie je možné
vykonať dobrovoľnú dražbu. Zároveň uviedol, že bola podaná žaloba o zdržanie sa výkonu záložného
práva na Okresnom súde v Prešove, pričom konanie sa vedie pod sp. zn. 25Csp/101/2017. Táto

dobrovoľná dražba bola neúspešná, a to z dôvodu, že sa v dražbe nikto neprihlásil. Žalovaný v 1. rade
podal dňa 17.04.2018 trestné oznámenie L. G.. S. G., prokuristu, dražobníka a licitátora a notára C.. E.
T. z dôvodu, že dňa 18.07.2017 došlo k vydraženiu ich rodinného domu. Z obsahu trestného oznámenia
vyplýva, že E. Y. J. sa konala o jedenástej hodine dobrovoľná dražba. Na tejto dražbe spoznal C.. L.,
ktorý v júli 2017 bol ohliadnuť dom a predstavil sa ako záujemca o kúpu domu v hodnote 140.000 Eur.

Potom čo žalovaný v 1. rade vstúpil do miestnosti konania dražby, uvedomil si, že C.. L. ho oklamal a
chcel iba zhodnotiť stav ich nehnuteľnosti. Licitátor ako aj notár ako jediného účastníka dražby zapísali
C.. L. a jeho prítomnosť odignorovali. Po zložení zábezpeky licitátor konštatoval, že neexistujú žiadne
zákonné dôvody pre upustenie od dražby a pristúpil k dražbe nehnuteľnosti. Licitátora upozornil, aj
notára, že prebieha súdne konanie o zdržanie sa výkonu záložného práva na súde. Na to mu licitátor

S.. G. zareagoval prevracaním papierov, ktoré mal pred sebou a konštatoval, že nič tu nevidí. I jeho
námietku úplne odignorovali a nezapísali ani do notárskej zápisnice. Nezapísaním tejto námietky do
notárskej zápisnice žalobca urobil vklad do katastra nehnuteľnosti s čistým listom vlastníctva a s ťarchou
doživotného užívanie nehnuteľnosti. Notár, aj licitátor ho uviedli do omylu, čím došlo k poškodeniu nielen
majetku, ale aj jeho zdravia. Je psychicky úplne na dne. Prokurista Q. sa im pred dražbou telefonicky

a aj osobne vyhrážal, že dom bude jeho a že ich z domu dostane nakoľko uviedol, že má pod palcom
súdy na Slovensku.
15. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C/3/2018-92 zo dňa 21.05.2018 súd zamietol návrh
žalovaných v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.05.2018 s odôvodnením, že
podľa názoru súdu iný štátny orgán, ktorý je nositeľom verejnej veci, nemožno ho označiť za tretiu osobu,

v zmysle ktorej by bolo umožnené uložiť neodkladným opatrením akúkoľvek povinnosť. Na základe
odvolania žalovaných zo dňa 15.06.2018 Krajský súd v Prešove Uznesením č. k. 10Co/65/2018-123
zo dňa 07.08.2018 bolo zrušené uznesenie súdu 1. stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Uznesením Okresného súdu Prešov 7C/3/2018-132 zo dňa 19.09.2018 súd vyzval žalovaných v 1. a
2. rade, aby v zmysle záverov Krajského súdu v Prešove opravili, respektíve doplnili svoj návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom podaní zo dňa 25.09.2018 vzali
svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť, v dôsledku čoho súd Uznesením číslo konania
7C/3/2018 - 149 zo dňa 28.09.2018 zastavil konanie o návrhu žalovaných v 1. a 2. rade na nariadenie
neodkladného opatrenia.
16. Žalovaná v 2. Rade súdu uviedla, že s manželom prišla o všetko. Z jej manžela je malé decko.

Žalobca ich okradol. Úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. s manželom nesplácali. Nerobia podvody, snažia
sa slušne zarobiť a slušne žiť. Úver od Slovenskej sporiteľne brali v sume 63.000 Eur. Mali splácať
mesačnú splátku v sume 430 Eur. V tom čase jej manžel ochorel, rovnako aj sama ochorela, prišla o
prácu, a preto pre niekoho je suma 430 Eur určená na večeru, pre nich je to celý majetok. V tom čase,
keďže mali zdravotné problémy s manželom a dostala výpoveď v práci, nevedeli sumu 430 Eur mesačne

splácať. Rovnako ju okradli v práci, boli psychicky na dne, nemali žiaden príjem, a preto túto splátku v
Slovenskej sporiteľni nevedeli uhrádzať. Ak nemajú sumu 430 Eur titulom splátky, nemôžu zaplatiť sumu
1.000 Eur. Skúšali si požičať od nebankových spoločnosti, ale tam boli strašne vysoké úroky. Slušne
zarábajúcičloveknemôžeprísťktýmtopeniazom.Slovenskásporiteľňaúverzosplatnila. SoSlovenskousporiteľňou sa pokúšali telefonovať niekoľkokrát, prepájali ju od jedného k druhému zamestnancovi,
stále im povedali, že ich prepoja na iného človeka. V Slovenskej sporiteľni, a.s. neexistovala jedna
osoba, ktorá by im povedala dobre, máte problém a dlžíte peniaze a ideme to s vami riešiť. Išli za

advokátom, keďže v Slovenskej sporiteľni nepochodili. V tom čase si s manželom ohodnotili aj dom.
Manžel našiel súdneho znalca, ktorý ocenil ich rodinný dom na sumu 149.000 Eur. Aj tieto peniaze
vyhodili nadarmo, nakoľko si chceli požičať v inom peňažnom ústave na úver v Slovenskej sporiteľni,
keďže tam však boli na červenom papieri, úver nedostali ani v Prima banke, ani v iných peňažných
ústavoch. Následne navštívili advokáta O., ktorý si pozrel zmluvu a povedal, že zosplatnenie úveru

zo strany Slovenskej sporiteľne nebolo v súlade s právnym poriadkom. Odporučil im podať žalobu na
súd a povedal, že ich vie zastupovať. V tom čase im ochoreli deti, ktoré mali 13 rokov, obidve skoro
zomreli. S manželom sa v celom rozsahu spoliehali na svojho advokáta O., ktorému dali plnú moc.
Ten povedal, že pôjde na dobrovoľnú dražbu a podá žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva,
že dražobná spoločnosť nemôže dať dom do dražby. S manželom si mysleli, že ručia domom, ale iba
za úver 63.000 Eur. Nevedeli, že v prípade nesplácania úveru im dom zoberú. Štatutárny zástupca

žalobcu povedal, že súdy majú kúpené, že na súde nič nevyriešia. V spätnom čase to hodnotí aj tak, že
súdy robili všetko, čo povedal štatutárny zástupca žalobcu. Ich advokát O. nešiel na dražbu. Uviedol, že
má súdne pojednávanie a dražby sa zúčastniť nemôže. Manžel v 1. kole dražby namietal, že hodnota
nehnuteľnosti je nízka, keďže disponuje znaleckým posudkom na 149.000 Eur, pričom v dražbe bola
ohodnotená na sumu 105.000 Eur. Dom v tomto 1. kole kúpený nebol, pričom dražobník osvedčil, že

manžel bol prítomný na dražbe. Následne manžel uvádzal, že prebieha konanie na súde o zdržaní
sa výkonu záložného práva, aby počkali na súdne pojednávanie. Dražba sa však skončila a vec sa
nepredala. Následne rozhodol Krajský súd v Prešove, že zrušil rozhodnutie I.. E.. Manžel sa zúčastnil
2. kola dražby, namietal, žiadal, nič nebolo platné. Žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby nepodali,
nakoľko ich advokát podal žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. Manžel mal pocit, že sa niečo

deje, stále volal advokátovi, najprv mu nedvíhal, potom povedal, že nemá čas a následne manžel osobne
na súde zistil, že 26. februára advokát v ich mene zobral návrh na nariadenia odkladného opatrenia, ako
aj žalobou o zdržaní sa výkonu záložného práva späť. Tento úver zo Slovenskej sporiteľne 63.000 Eur si
zobrali z dôvodu refinancovania ich predchádzajúcich úverov, keďže zo strany nebankových spoločností
mali požičaných 12 alebo 11 úverov a nevládali ich splácať. Tento použili na refinancovanie týchto dlhov

a ostal im iba tento jeden úver v Slovenskej sporiteľni. Nemajú možnosť si zabezpečiť iné bývanie. Tento
rodinný dom budovali celý život. Je to niečo, ako keby im niekto chcel vziať ich život. Nemajú žiadny byt,
žiadne úspory, žiadne finančné prostriedky. Manžel je toho času nezamestnaný, má plienky, je ako malé
decko, je po C. G.. V rodinnom dome bývajú aj dve štrnásťročné dievčatá, ktoré chodia na základnú
školu, sú dvojičky a dcéra, ktorá navštevuje vysokú školu. Syn sa odsťahoval do podnájmu, narodilo sa

im s priateľkou bábätko, úspory nemajú žiadne. Výťažok z dražby im neostal žiaden. Ešte Slovenská
sporiteľňa ich vyzýva na zaplatenie sumy 3.500 a 4.000 Eur. Nikde nechodili na dovolenky, nič drahé
si nekupovali, všetko dávali do rodinného domu o ktorý prišli. S manželom boli podvedený od samého
začiatku. Jej dcéra, ktorá býva v dome študuje na vysokej škole. Dve maloleté dcéry bývajúce v dome
trpia K. C. S., je to s nimi veľmi ťažké, pretože C. S. nie je choroba, ktorá sa dá za polroka vyliečiť. Už

boli na tom celkom dobre, ale znova to prišlo. Potrebujú vyhľadať pomoc psychológa a psychiatra. Jej
manžel, ktorý býva v dome sa vôbec nevie sám o seba postarať, nevie ísť ani sám na záchod. Prvýkrát
ho nechala v čase tohto pojednávania samého. Všetko mu vadí. Jediný úspech, ktorý dosiahla je, že
manžel toho času nemá plienky, je ako malé decko, všetko sa musí odznova naučiť. Nemajú žiadne
úspory, majú kopu dlhov. So svojimi deťmi vedú jednoduchý život a chcú normálne so svojimi deťmi

bývať. Jediné čo chceli, aby im banka vyhovela a pomohla im posunúť splátky. Snažili sa splácať. Sama
sa teraz snaží pracovať v noci, cez deň sa snaží starať o manžela, ako aj o deti. Žalobu na advokáta
nepodali, nakoľko je to teraz to posledné, keďže má starosti s manželom a s maloletými deťmi. Musí
sa postarať aj sama o seba. Chceli sa odsťahovať ku svojmu známemu, aby ich zobral tri deti, chorého
manžela, aj ju, avšak známy povedal, že majú nejaké problémy a dom dávajú do realitných kancelárií

na predaj. Manžel potrebuje kľud, je vážne chorý, keď je hudba hlasnejšia, už ho to ruší. Keď niečo
spadne, zľakne sa, bojí sa tmy. Rovnako si hľadali aj možnosť náhradného bývania cestou inzerátov,
ale suma za nájom, respektíve podnájom je tak vysoká, že je vyššia ako bola pre nich splátka úveru,
ktorú nemohli splácať Slovenskej sporiteľni. Syn jej nemôže pomáhať, nakoľko nemá z čoho. Zarába v
hrubom 500 Eur, žije s priateľkou a sám žije v podnájme, majú malé dieťa. Dcéra jej pomáhať nemôže,

nakoľko študuje na vysokej škole a pomáha jej v starostlivosti o manžela. Našla si prácu, kde jej ponúkali
900 Eur, ale ich podmienka bola, aby skončila s vysokou školou, s tým nesúhlasila, a preto prestala tam
dcéra pracovať a pomáha jej v starostlivosti o manžela.17. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalobe je dôvodné vyhovieť. Poukázal na to, že v tomto
spore nie žiadny rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že žalobca nemôže zodpovedať za bytovú
otázku žalovaných. Zo strany žalovaných nebol prednesený žiaden návrh na uzatvorenie mimosúdnej

dohody, žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti neprispievajú žiadnou sumou titulom nájmu, respektíve
bezdôvodného obohatenia a nepokúsili sa so žalobcom ani dohodnúť.
18. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

22. Z vykonaného dokazovania v tomto spore vyplynulo, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti
na základe dobrovoľnej dražby, o ktorej bola spísaná Notárska zápisnica číslo L. XXXX/XXXX dňa
18.07.2017 a to osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa Zákona číslo 527/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov o dobrovoľnej dražbe, a to za vydraženú cenu 77.400 Eur. Z predloženého Listu
vlastníctva číslo XXX, M. G., M. E. Š., T. Ú. E. Š. mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti 1/1, a to G. O. „. Č. XXX/X, záhrady o celkovej výmere 788 m2, G. Č. XXX/X o
celkovej výmere 137 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, G. Č. XXX o výmere 99 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu so D. Č. XXX L. G. Č. XXX/X. Z predloženej
zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.08.2017 pre súd vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2.
rade ako predchádzajúci vlastníci predmetnej nehnuteľnosti odmietli túto nehnuteľnosť vydať žalobcovi.

V predmetnej nehnuteľnosti bývajú dve maloleté deti žalovaných, dcéra študujúca na vysokej škole a
žalovaní v 1. a 2. rade ako manželia.
23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 3Cdo/49/1996 publikovaného v
Súdnej praxi 38/1997, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú normotvornú platnosť, ale
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na
základe všeobecných morálnych pravidiel, pravidiel elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho
charakteru konajúcich. Paragraf 3 Občianskeho zákonníka umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere,

či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je,
odoprieť tomuto právu ochranu. Ide o výnimočný prípad, kedy výkon práva vážne poškodí užívateľa
veci bez toho, aby vlastníkovi priniesol zodpovedajúci prospech a vyhovenie žalobe by sa dotýkalo
významného práva žalovaných, a to práva na bývanie.
25. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/2010, súd môže zohľadniť všetky

relevantné individuálne okolnosti veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov.
26. Ústava pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné
vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodách ( Pl. ÚS 5/93, Pl. ÚS 15/98) aj na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/279/2012 zo dňa

14.11.2013, medzinárodnou zmluvou je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú
Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 06.02.1991 a bol publikovaný v Oznámení Federálneho
ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb. Článok 16 tohto dohovoru zaručuje maloletému
dieťaťu právo na ochranu domova, pričom v zmysle článku 3 tejto právnej normy záujem (blaho) dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj pri rozhodovacej činnosti

súdov. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu uznávajú

právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Napokon, je právo na ochranu
domovazaručenéajčlánkom8Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,ktorýprebývalú
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18.03.1992 a bol uverejnený v OznámeníFederálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.
28. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život.

Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka je domov miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde
je doma, rodný domov.
29.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo279/2012zodňa14.11.2013,
pre niekoho je domov miesto, kde sú alebo boli rodičia alebo aspoň jeden z nich, miesto ktoré poskytuje
človeku pocit bezpečia, zázemia, do ktorého sa vždy môže vracať, ku ktorému ho niečo viaže. Domov

je jednou zo základných ľudských (životných) potrieb, bez ktorej nemožno spokojne žiť. V prípade
detí, ktorých rodičia prestali spolu žiť, domov aspoň čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a zostáva
ako istota, ktorá je predpokladom pre ich zdravý telesný a duševný vývoj. Zachovanie domova detí,
či maloletých alebo aj plnoletých, až do času kým samy nenadobudnú schopnosť vytvoriť si inde iný
vlastný domov, bolo podľa názoru dovolacieho súdu súčasťou všeobecných predstáv o slušnosti a
spravodlivosti. Je všeobecne známou skutočnosťou odpozorovanou zo samotnej prírody, že „mláďatá

samyopúšťajúrodnéhniezdo,akmajúdosťsilnékrídla“.Právunaochranudomovadetípretotrebadaťv
konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Dovolací
súd konštatoval, že zachovanie domova detí je teda dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd
nezrušil a nevysporiadal podielové spoluvlastníctvo.
30. Súd konštatuje, že strata obydlia je podľa názoru súdu najextrémnejšou formou zásahu do práva

na rešpektovanie obydlia zvlášť v prípade, keď v predmetom rodinnom dome bývajú dve maloleté deti
trpiace závažnou psychickou poruchou.
31. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/211/2013 zo dňa 29.05.2014, Ústava
Slovenskej republiky pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy
je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a

základných slobodách. Pri vymedzení obsahu uvedených pojmov je potrebné prihliadať aj na príslušnú
judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Obydlie možno definovať ako miesto,
kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu. Akékoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva

na obydlie by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu
nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že
podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte. Predmetná vec je na jednej strane o ochrane
vlastníka nehnuteľnosti a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečenie
bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Vzhľadom na vyššie spomínaný význam práva

na obydlie bolo potrebné vec posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva žalobcu, ale
komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, vrátane hľadiska, či ochranu vlastníckeho
práva možno odoprieť s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka.
32. Súd uvádza, že dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom
etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti,

poctivého správania. Dobré mravy je možné vykladať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Občiansky zákonník
a ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré
mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok

spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazov v právnej norme
včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a
preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodatné
(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.08.2008 sp. zn. 16Co/152/2008).
33. Súd žalobu žalobcu o vypratanie zamietol z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka.
34. Súd poukazuje na obsah pripojeného spisu 25Csp/101/2017, ktorý súd na pojednávaní oboznámil
a z ktorého vyplýva, že žalovaní v tomto spore sa svojim návrhom zo dňa 21.04.2017 domáhali,
aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým zakáže zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou k nehnuteľnosti. Súd Uznesením číslo konania 25Csp/101/2017-18 zo dňa 26.05.2017 návrh

žalovaných zamietol, pričom toto uznesenie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k.
10Co/62/2017-27 zo dňa 09.08.2017, v ktorom odvolací súd poukázal na nesprávnosť postupu súdu 1.
stupňa. Podľa tvrdení žalovaných prebiehala dobrovoľná dražba pre neexistujúcu pohľadávku, nakoľko
veriteľ nebol oprávnený predčasne zosplatniť poskytnutý úver. Teda hodnota pohľadávky je viac nežsporná. Žalovaní tvrdili, že k predčasnému zosplatneniu úveru nemalo dôjsť a bez určenia výšky,
prípadného určenia samotnej existencie tejto pohľadávky by mohlo dôjsť k rozporu so zákonom a v
prípade by došlo k neoprávnenému výkonu dobrovoľnej dražby. Rovnako odvolací súd konštatoval, že

súd 1. stupňa vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol návrh žalovaných na nariadenie neodkladného
opatrenia neskúmal, či nejde o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a to v tom prípade, ak
záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je jediným obydlím žalobcov
a ich rodiny a ak by napriek uvedenému vydraženiu nehnuteľnosti došlo na strane žalovaných k
závažnej a neodstrániteľnej ujme. Rovnako odvolací súd poukázal v rozhodnutí, že súd 1. stupňa

sa nijako nezaoberal dodržaním princípu proporcionality pri navrhovanom postupe výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou. Žalovaní v 1. a 2. rade súdu následne uviedli, že napriek tomu, že
o tejto skutočnosti vôbec nevedeli, advokát, ktorý ich zastupoval v konaní pod spisovou značkou
25Csp/101/2017vzalžalobuozdržaniesavýkonuzáložnéhoprávaspäťbezichvedomiaasúdnásledne
uznesením zo dňa 11.01.2018 konanie zastavil. Súd poukazuje na obsah listín, ktoré predložili žalovaní
v 1. kole dražby, ktorá sa konala dňa 25.04.2017 o čom bola spísaná notárska zápisnica ako osvedčenie

o vykonaní dobrovoľnej dražby L. XXXX/XXXX, kde žalovaný v 1. rade sa tejto dražby osobne zúčastnil,
vzniesol námietku proti konaniu dražby. Uviedol ako dôvod podhodnotenie nehnuteľností o 50.000
Eur, zároveň upozornil licitátora dražby, prokuristu, že na tunajšom súde pod sp. zn. 25Csp/101/2017
prebieha konanie o zdržanie sa výkonu záložného práva vrátane konania o neodkladnom opatrení.
Upozorňoval na túto skutočnosť, upozorňoval rovnako na skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a.s.

nebola oprávnená postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka zosplatniť úver. Na tieto skutočnosti,
či prokurista, licitátor, ako aj samotný notár, ktorý bol prítomný na dražbe nereagovali. Napriek týmto
dôležitým námietkam žalovaného v 1. rade, tieto subjekty dňa 18.07.2017 uskutočnili dražbu, o čom
bola spísaná Notárska zápisnica L. XXXX/XXXX a nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2.
rade bola takýmto nekalým postupom vydražená. Súd zdôrazňuje, že žalovaní vložili svoj osud do rúk

právnemu zástupcovi, ktorého splnomocnili na konanie. Žalovaní sú jednoduchí ľudia, ktorí nemajú
právnické vzdelanie. Dôverovali svojmu advokátovi. Ten nepodal žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Podal žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva, ktorú
neskorším podaním vzal späť, čo viedlo súd k zastaveniu konania a postup v rámci dobrovoľnej dražby
nebol zastavený. Napriek prebiehajúcemu konaniu na tunajšom súde 25Csp/101/2017 tieto subjekty

vykonali a vydražili nehnuteľnosť vlastnícky patriacu žalovaným bez toho, aby zohľadnili tak závažné
námietky ako je prebiehajúceho súdne konanie o zdržanie sa výkonu záložného práva. Nerešpektovali,
že voči uzneseniu súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaní
podali odvolanie a odvolací súd rozhodol až 22 dní po vydražení predmetnej nehnuteľnosti. Z výpovede
žalovanej v 2. rade mal súd za preukázané, že prosili advokáta, aby prišiel na prvé konanie dražby,

aby im pomohol. Ten mal iné povinnosti a dobrovoľnej dražby sa nezúčastnil. Takýto postup dražobnej
spoločnosti,akoajsubjektov,ktorévykonalidražbuniejemožnéhodnotiťinakakorozpornésozásadami
slušnosti, poctivosti a súd to hodnotí ako hrubý rozpor s dobrými mravmi. V neposlednom rade je
potrebné uviesť, že v Notárskej zápisnici zo dňa 18.07.2017 je uvedené ohodnotenie nehnuteľnosti na
sumu 103.187,74 Eur. Zosplatnenie úveru, ktoré realizovala Slovenská sporiteľňa, a.s. bolo v sume

56.888,08 Eur, pričom samotná nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 77.400 Eur, čím podľa názoru
súdu bola značne podhodnotená. V tomto spore súd považoval za veľmi dôležité zhodnotiť ako pristúpil
samotný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. ku svojim klientom, a to žalovaným, s ktorými dňa 07.04.2011
uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, kde im poskytol úver 63.000 Eur, ktorí sa
žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 424,41 Eur. Pokiaľ žalovaní nemajú na

takúto splátku úveru, ťažšie si je možné predstaviť postup tohto veriteľa, keď od žalovaných požadoval
splácanie ešte vyšších splátok, podľa tvrdení žalovaných v sume 1.000 Eur. Ak človek nemá na základné
životné potreby, zaplatenie bývania, ťažšie si vie predstaviť, zaplatiť ešte vyššiu splátku ako pôvodne
dohodnutú v úverovej zmluve.
35. V dome, ktorý bol vydražený a ktorého vlastníkom sa stal žalobca, býva okrem žalovanej v 2. rade,

žalovaný v 1. rade, ktorý je po C. Q. G., toho času neschopný samostatne fungovať a uspokojovať svoje
základné potreby. Manželka - žalovaná v 2. rade poskytuje svojmu manželovi plnú starostlivosť, ktorý
bol prepustený z nemocnice, o čom svedčí predložená lekárska správa o zdravotnom stave žalovaného
v 1. rade. Samotný žalovaný v 1. rade už v podaných trestných oznámeniach na notára, prokuristu a
licitátora danej dražby poukazoval, že stratil nielen svoj majetok, ktorý sa snažil celý život nadobudnúť,

ale predovšetkým svoje zdravie. V dome okrem žalovaných býva dcéra žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá
tohočasuštudujenavysokejškoleavneposlednomradedvemaloletédetidvojičky,ktorétrpiazávažnou
psychickou poruchou a to C. S.. Pri samotnej liečbe vyžadujú pokoj a psychickú pohodu, rovnako pokoj
a kľud potrebuje žalovaný v 1. rade, ktorý je po závažnej C. Q. G.. Zo strany žalovaných v 1. a 2. radesúd zohľadnil skutočnosť, že z dôvodu ťažkého postihnutia a zdravia žalovaného v 1. rade a v čase, keď
žalovaná v 2. rade prišla o prácu nemali z čoho splácať splátku Slovenskej sporiteľni titulom úveru, v
tom čase rovnako ochoreli ich dve maloleté deti na závažnú psychickú poruchu, a to C. S..

36. V neposlednom rade súd bral do úvahy, že toho času žalovaní v 1. a 2. rade nemajú možnosť
zabezpečiť si iné bývanie. Samotná žalovaná v 2. rade vo svojich výpovediach uviedla, že majú spustu
dlhov, nemajú žiadne úspory, nevedia si vyriešiť svoju bytovú otázku. Celý život žili v rodinnom dome,
ktorý bol ich domovom, kde sa stretávali ako rodina, o ktorý sa celý život starali a doňho investovali.
Snažili sa nájsť možnosť náhradného bývania cestou nájmu, respektíve podnájmu, avšak bezvýsledne,

nakoľko výška mesačnej splátky prevyšuje ich mesačný rozpočet, keďže manžel je toho času po ťažkej
cievnej mozgovej príhode. Žalovaná v 2. rade síce pracuje, ale nedosahuje takýto príjem, aby si vedeli
tento nájom a podnájom zaplatiť. Žalovaná v 2. rade súdu uviedla, že oslovili svojho známeho, či by sa
k nemu mohli nasťahovať spolu s manželom a dvoma maloletými deťmi a jednou dcérou, ktorá študuje
na vysokej škole, avšak bezúspešne, pretože dom predáva, majú problémy a dávajú ho do realitnej
kancelárie. Súd sa nestotožňuje s argumentom právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že zo strany

žalovaných v 1. a 2. nie je vôľa sa so žalobcom dohodnúť. Ťažšie možno hovoriť o dohode so žalobcom,
keď sa súd oboznámil s obsahom trestných oznámení podávaných zo strany žalovaného v 1. rade na
prokuristu, štatutára žalobcu z ktorého vyplývajú vyhrážky rodine žalovaných, ktorých sa mali tieto osoby
dopustiť. Súd ešte poukazuje na správanie sa veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., keď po celkovom
zosplatnení úveru a prebiehajúcej dobrovoľnej dražbe vyžaduje podľa tvrdení žalovanej v 2. rade od

žalovaných v 1. a 2. rade napriek skutočnosti, že prišli o to najcennejšie, a to o dom, obydlie, ktorý si
budovali celý život, ešte sumu prevyšujúcu 3.000 Eur.
37. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu o vypratanie pre rozpor s dobrými mravmi v súlade
s § 3 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v spore o

vypratanie nehnuteľnosti neúspešný, nemá tak nárok na náhradu trov konania. Súd žalovaným náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú, ani si nárok na
ich náhradu neuplatnili.
39.Vtomtosporesabolopotrebnézaoberaťajvzájomnýmnávrhomžalovanýchv1.a2.radenaurčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na B. E. Č. XXX, T. Ú. E. Š..

40. V rámci predbežného právneho názoru postupom podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku
súd uviedol a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/34/2011
zo dňa 22.02.2012, podľa ktorého príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva
formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Takýto
prechod práva je právnou skutočnosťou, ktorú nie je možné preskúmať v rámci iného konania ako

konania upraveného v § 21 ods. 2 a 3 Zákona číslo 527/2002 Z.z. Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie
neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote počítanej
od konania dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto, ani súd spochybňovať
prechodprávanadobrovoľnejdražbe.Najvyššísúd vtomtorozhodnutíuviedol,žeajvZbierkestanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky (R 23/2010) aplikačno súdna prax uzatvára, že

neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo
podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona číslo 527/2002
Z.z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní
podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu. Súd na uvedenú skutočnosť upozornil
žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 27.06.2018 ako aj na pojednávaní dňa 12.11.2018.

Navyše, žalovaní v 1. a 2. rade neuviedli žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by súd mal
určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na B. E. Č. XXX, T. Ú. E. Š.. Samotný nesprávny
postup veriteľa titulom zosplatnenia úveru, ktorý nebol upravený v Zmluve o úvere, ani vo Všeobecných
obchodných podmienkach, podľa názoru súdu nezakladá vlastnícke právo žalovaných v 1. a 2. rade
k predmetným nehnuteľnostiam zapísaných na B. E. Č. XXX, a to práve s poukazom na citované

rozhodnutie Najvyššieho súdu, kde súd už v tomto spore nemôže preskúmavať, či dobrovoľná dražba,
ktorá prebehla dňa 18.07.2017 je platná, resp. neplatná. Z tohto dôvodu súd vzájomný návrh žalovaných
v 1. a 2. rade na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam ako nedôvodný zamietol.
41. O trovách konania v tejto časti súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s použitím § 257
C.s.p. Žalovaní boli v časti vzájomného návrhu neúspešní, keď súd ich vzájomný návrh zamietol. Nárok

na náhradu trov konania tak vznikol žalobcovi. Súd aplikujúc ustanovenie § 257 C.s.p. zohľadňujúc
predmet tohto sporu, ktorým je vypratanie nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrila žalovaným v 1. a 2.
rade,zohľadňujúcichnepriaznivúmajetkovú,sociálnusituáciu,keďmanželjeodkázanýnapomocsvojej
manželky, je po ťažkej C. Q. G., zároveň žalovaná v 2. rade dosahuje príjem približne 500 Eur v hrubom,pracuje v noci, aby uživila rodinu, súd je toho názoru, že je plne dôvodné aplikovať tento výnimočný
inštitút, a to § 257 C.s.p., a náhradu trov konania žalobcovi v spore o vzájomnom návrhu žalovaných
na určenie vlastníckeho práva, nepriznať. Priznaním nároku na náhradu trov konania žalobcovi v tejto

časti by podľa názoru súdu bola ohrozená celková sociálna situácia žalovaných a v neposlednom rade
aj ich maloletých detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.