Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Karol Krochta

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202131
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718202131.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu C. E. D..y, so sídlom J., G. X, W.:
XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ T. G.. E. W. N., so sídlom J., E. X., W.: XX XXX XXX a 2/ C. O.,
nar. XX..XX.XXXX, adresa pobytu Y., V. XXXX, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20C/19/2018-86 z 23.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi
sumu 443,70Eur, vo výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť súdny poplatok vo výške 26,50Eur na
účet Okresného súdu Poprad a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

rozhodol nasledovne:

· „Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 443,70 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

· Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad

súdny poplatok vo výške 26,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

· Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva“.

2. Svoje rozhodnutie postavil na zistení, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy
443,70Eur, ktorá predstavuje žalobcom zaplatené odvody za prvých 30 dní dočasnej neschopnosti jeho

zamestnanca - policajta, ktorý utrpel pracovný úraz v dôsledku protiprávneho konania žalovanej 2/, ktorá
v tom čase mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným 1/. V podstate prevzal v tomto
právnu argumentáciu žalobcu, že odvody spadajú pod dávku nemocenského zabezpečenia, čím je daná
pasívne vecná legitimácia žalovaného 1/. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil
podľa ust. § 2 písm. g/, h/, i/, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001Z.z., § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 3, §
445Obč.zák.,§5,§6ods.1písm.a/,b/a§114ods.5zák.č.328/2002Z.z..Výrokotrováchkonaniaust.

§ 255 CSP, pričom odôvodnenie rozsudku nekorešponduje s výrokom, kde vo výroku stranám náhrada
trov konania nebola priznaná a v dôvodoch bolo uvedené, že žalobcovi ako úspešnému sa priznáva
náhrada trov rozsahu 100%. Výrok o poplatkovej povinnosti žalovaných ostal úplne bez odôvodnenia.

3. Tento rozsudok v čas podaným odvolaním, a to v rozsahu, v ktorom sa ho napadnutý rozsudok týka,
napadol žalovaný 1/, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/

CSP. Podstatou odvolacej argumentácii žalovaného 1/ je tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu bez toho, aby posúdila vzal v úvahu právnu argumentáciu žalovaného 1/, ktorá sa týkala právneho posúdenia žalobcom
uplatneného nároku. Tu poukazujúc na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 381/2002Z.z. v spojení s ust. § 114 ods.
5, § 5 a § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002Z.z. mal odvolateľ za to, že odvody za prvých 30 dní

dočasnej neschopnosti zamestnanca žalobcu, nie sú dávkou nemocenského zabezpečenia, ktorých
náhradu si potom žalobca môže uplatniť iba voči škodcovi, t.j. žalovanej 2/, nie však voči poisťovateľovi
- žalovanému 1/ z titulu uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnou poistení. Na základe uvedeného
navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť.

4. Žalovaná 2/ sa vo svojom vyjadrení priklonila ku odvolaniu žalovaného 1/, sama odvolanie nepodala.
Vo vzťahu ku nej sa tak stal rozsudok právoplatným (§ 367 ods. 2 CSP).

5. Žalobca vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaného 1/, to navrhol zamietnuť a rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Mal za to, že ním uplatnený nárok je dávkou nemocenského zabezpečenia,
poukazujúcnasvojuargumentáciupredprvoinštančnýmsúdomstým,žežalovaný1/vychádzazúzkeho

výkladu § 5 zák. č. 328/2002Z.z., neberúc do úvahy širší výklad celej druhej časti cit. zák., ktorá je
pomenovaná: „ Nemocenské zabezpečenie“. Na vyjadrenie žalovanej 2/, žalobca navrhol
odvolanie žalovaného 1/ zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Ďalšie podania strán dané neboli.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné zrušiť.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Žalobca na prvom mieste namieta nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa neho zakladá inú vadu
konania. Tu odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať iba

pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. /b CSP - porušenie práva na spravodlivý proces, a
nie pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod
dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. K samotnej nepreskúmateľnosti odvolací súd uvádza nasledovné.

11. Nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným § 220
ods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie
rozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je
vždytaktieždostatočnýmarozumnýmspôsobomvyrovnaťsasargumentmisporovýchstrán,ktorémôžu
mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým
a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne

akceptovateľným spôsobom vyrovná.

13. V súdenej veci súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoje závery však oprel výhrade
iba o argumenty žalujúcej strany (právne posúdenie otázky pasívnej legitimácie žalovaného 1/), ktorési nekriticky osvojil a založil na nich svoje rozhodnutie bez toho, aby v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol akým spôsobom sa vyrovnal s podstatnými argumentmi žalovanej strany k tejto otázke, teda
v odôvodnení jeho rozhodnutia chýba zmienka o tom, či súd prvej inštancie rozumným a primeraným

spôsobom reagoval na podstatné argumenty žalovaného 1/.

14. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd ešte dodáva, že k porušeniu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom súdu, ktorý je založený na celkom zjavne

nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení procesného predpisu upravujúceho náhradu
trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, ale v neposlednom rade aj v takom prípade, ak je
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu ku výroku o trovách konania v celkom zjavnom rozpore.

15. Podľa odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nepreskúmateľné. Týmto odňal
žalovanému 1/ právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné

rozsudok v napadnutej časti o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 443,70 Eur a v
súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a postupom podľa § 391
CSP v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom
na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo bezpredmetné zaoberať
sa ďalším odvolacím dôvodom žalovaného 1/.

16. V záujme eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybení potenciálne vedúcich k vade nového
rozhodnutia vezme súd prvej inštancie zreteľ na to, že v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a právom na spravodlivé konanie je ak neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a
argumenty strán, nevyhodnotí dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nedá odpoveď na podstatné právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s premetom ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou voči
nemu v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia ako to výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v
rozhodnutí z 1. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia
je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)

skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces ( sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1.apríla 2014).

17. K výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného 1/ odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa § 2 ods.2

Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebopomernúčasťžalovaný,akniejetiežodpoplatku
oslobodený. Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie
vo veciach súdnych poplatkov. Činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba však odlišovať od
občianskeho súdneho konania (NS SR uznesenie z 28.februára 2011, sp.zn. 1 Cdo 9/2011). Súd môže

súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti (NS SR, uznesenie zo 04.augusta
2011, sp.zn. 8 Sžf 37/2010). Výsledok konania je zrejmý až z právoplatného rozhodnutia súdu, nie skôr.
Ak súd prvej inštancie o poplatkovej povinnosti rozhodol pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia,
je jeho rozhodnutie predčasné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o poplatkovej
povinnosti žalovaného 1/ podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil. O poplatkovej povinnosti rozhodne súd

prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.