Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/269/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116223421
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116223421.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: F., proti
žalovaným: 1. M. 3. DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Bratislava, Zelinárska
6, 4. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO:

36 865 036, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 4. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 12C/387/2016-110 zo dňa 24. apríla 2018 v spojení s opravným
uznesením č.k. 12C/387/2016-220 zo dňa 10. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanej v 4. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči

žalobkyni v plnej výške.
Žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné
opatrenie ktorým : I. žalovaným v 1. a 2. rade uložil zdržať sa úkonov smerujúcich k nakladaniu s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat.úz. U., obec U., okres Q. G., zapísané na LV č. XXX, dom

súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXX/XX, neprevádzať ich na iné soby a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, II. Žalovanému v 3. rade uložil zdržať sa výkonu realizácie záložného
práva nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. U., obec U., okres Q. G., zapísané na LV č. XXX,
dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXX/XX, nerealizovať predaj vo verejnej dražbe a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, III. Žalovanému v 4. rade uložil neuplatňovať si výkon
realizácie záložného práva nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. U., obec U., okres Q. G.,

zapísané na LV č. XXX, dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXX/XX, neuplatňovať záložné
právo predajom nehnuteľností a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, IV. Žalobkyni
uložil podať žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. V. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške.
1.2 V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami, neuplatňovať

a nerealizovať záložné práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. U., obec U., okres Q.
G., zapísané na LV č. XXX, dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXX/XX v takom znení ako
je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Návrh odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa
08.06.2006 odkúpila od W. L. predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 23.235,74 eura( 700.000.-Sk) ,
predaj sprostredkoval žalovaný v 1. rade a zaviazal sa zabezpečiť vklad jej vlastníckeho práva na
Správe katastra, ale na liste vlastníctva stále nie je zapísaná ako vlastník kúpených nehnuteľností,

hoci zaplatila kúpnu cenu. Kúpnu cenu vyplatila z úveru, ktorý jej poskytla žalovaná v 4. rade vo výške
28.214,83 eura (850.000.-Sk) na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.11.2006 a ktorý jej,ako vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere, bol poskytnutý na kúpu rodinného domu. Poskytnutý úver
si žalovaná v 4. rade zabezpečila Zmluvou o zriadení záložného práva uzatvorenou dňa 07.11. 2006
s W. L. ( predávajúcim) na zabezpečenie pohľadávky, ktorú mala žalovaná v 4. rade voči žalobkyni

ako dlžníčke zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.11.2006. Po zaplatení kúpnej ceny na účet
žalovaného v 1. rade si od neho prevzala kľúče od nehnuteľnosti, túto opravila aby bola spôsobilá
na užívanie a nasťahovala sa do nej aj s maloletou dcérou. Ešte pred tým, ako by bola zapísaná
v katastri nehnuteľností ako vlastníčka, predávajúci W. L. dňa XX.XX. XXXX zomrel a na základe
dedičského rozhodnutia sa stali jeho dedičmi žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sú vedení ako vlastníci

nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2006 ( LV č. XXX ). Následne jej
žalovaná v 3. rade zaslala oznámenie o výkone záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe s
protokolom o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti ako predmetu dražby. Kontaktovala žalovaného v 1.
rade , ktorý aj s manželkou - žalovanou v 2. rade sú vedení ako vlastníci nehnuteľností, aby dal veci do
priadku, ale odmietol vec riešiť či už návrhom na vklad jej vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy
alebo vrátiť jej kúpnu cenu. Nakoľko žalovaní v 3. a 4. rade pristúpili k výkonu záložného práva a hrozí

že sa bude musieť z nehnuteľnosti vysťahovať, domáha sa súdnej ochrany nariadením neodkladného
opatrenia, ktorým by sa zabránilo žalovaným v 1. a 2. rade ako vlastníkom zapísaným na LV č. XXX
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami tak, aby ich nepreviedli na iné osoby a žalovaným v 3. a 4.
rade aby sa zdržali výkonu realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností až
do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva žalobkyni k týmto nehnuteľnostiam,

ktorú žalobu podá v súdom určenej lehote.
1.3 Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1,3, § 325 ods.
1,2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP ako
aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu , na základe čoho prijal záver, že žalobkyňa osvedčila
dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a preto jej návrhu vyhovel. Poukázal na

to, že je daná potreba úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery a to z dôvodu, že vykonaním úkonov v súvislosti
s výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a to
v dôsledku dražby. Z písomných dokladov v spise je preukázané, že v súčasnosti prebiehajú úkony
súvisiace s výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam - konkrétne svedčí o tom oznámenie o začatí

výkonu záložného práva. Aj keď žalobkyňa nepreukázala výpisom z listu vlastníctva, že je vlastníkom
nehnuteľností, tvrdí, že vlastníkom sporných nehnuteľností sa stala na základe kúpnej zmluvy zo dňa
8.6.2006, preto súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Súd mal za to, že pokiaľ sa právoplatne nevyrieši otázka vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,niejevhodné,abysasospornýminehnuteľnosťaminakladaloa spoukazomnavyššie

uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Poukázal na to, že z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami
alebo právami v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny
charakter. Žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď
z predložených dôkazov vyplýva, že nehnuteľnosti odkúpila od vtedajšieho vlastníka kúpnou zmluvou

zo dňa 8.6.2006. Či je žalobkyňa skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v
konaní vo veci samej, pričom súd uložil žalobkyni podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej. Na
účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobkyňa pravdepodobnosť tohto
práva osvedčila. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne
hroziacejujmynapráve,oktoromsamározhodovať,tedanutnosťdočasnejúpravypomerov. Žalobkyňa

osvedčila, že žalovaní robia kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, ak by
aj však žalovaní nevykonali žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by
odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľajú a bolo by potrebné
čakaťnatakétoprávneúkonyžalovaných,neodkladnéopatreniebyužnebolomožnéaninariadiť,čímby
takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobkyne) bola neefektívna. Účelom

inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť
ochranu včasnú a efektívnu. Žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s
poukazom na §255 ods.1 CSP.

2.1 Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 4. rade ( odvolanie je v

rozsahu 47 strán a je obsahovo identické s predchádzajúcim odvolaním proti v poradí prvému uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie) a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť/ zmeniť a návrh zamietnuť, priznať
jej nárok na náhradu trov konania a postúpiť vec na miestne príslušný súd. Žalovaná podala odvolanieproti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu, že výroky I., II., sú
výrokmi vecne nesprávnymi, ktoré sú spôsobilé materiálne žalovanú v 4. rade poškodiť, ich dôsledkom
môže byť vznik skutkovej a právnej situácie, za existencie ktorej nebude možné fakticky realizovať jej

zákonné oprávnenie, vyplývajúce z existencie záložného práva, v súlade s oprávneniami záložnému
veriteľovi vyplývajúcimi z obsahu kogentnej právnej úpravy, a tak sa jedná o situáciu, kedy sú i uvedené
výroky v neprospech odvolateľa vo vzťahu k základnému právu žalovaného zaručenému čl. 20 Ústavy.
V dôvodoch svojho odvolania ako odvolacie dôvody uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e),
f), g), h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a odňal účastníkovi (strane) možnosť konať pred súdom, že súd prvej inštancie rozhodoval, aj
keď na to neboli splnené procesné podmienky, pretože bol nesprávne obsadený , keď rozhodoval sudca
miestne nepríslušného súdu. Ďalej namietala, že konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe nevykonaných dôkazov dospel k čiastočne nesprávnym
skutkovým zisteniam a zároveň zistený skutkový stav neobstojí a súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že z rozhodnutia nie je možné zistiť z ktorých
skutočností a z ktorých listín dospel súd k skutkovým zisteniam o osvedčení nároku žalobkyne a aký je
reálny súvis konania o určenie vlastníckeho práva a obsahu nariadeného neodkladného opatrenia.
2.2 Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie za situácie, ktorá bola
vyvolaná žalobkyňou, resp. jej nečinnosťou a kedy obsah listín ňou predložených v spojitosti s právnou

úpravou úplne vylučuje nielen existenciu nároku, ktorý by bolo potrebné chrániť, ale vylučuje aj možnosť
existencie akejkoľvek potreby dočasnej úpravy vykonaním záložného práva, z výťažku ktorého má byť
uhradený dlh žalobkyni.
2.3 Poukázal na to, že podstatou konania o nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosť
navrhovateľa s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdiť a osvedčiť existenciu všetkých podstatných

právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná pre to, aby mohlo byť neodkladné
opatrenie zákonne nariadené. Základným predpokladom je osvedčenie dôvodnosti nároku. Súd musí
vykonať právne posúdenie nároku, čo je činnosť v zásade úplne zhodná s právnym posúdením
opodstatnenosti nároku v konaní vo veci samej, rozdiel je len v relevantnom osvedčovaní. Dôsledkom
uvedenéhojeskutočnosť,žeaksúd-nazákladetvrdenívovzťahukukonaniuvovecisamej-predbežne

právne posúdi, že žalobca nárok neosvedčuje, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť. Súd však
fakticky žiadne relevantné posúdenie nároku nevykonal, keďže uviedol iba niekoľko tvrdení, ktoré však
odporujú obsahu a účelu viacerých kogentných právnych noriem a už z tvrdení žalobkyne je zrejmé,
že svoj nárok osvedčiť nemôže.. Ak súd predbežne právne posúdi, že žalobca nárok neosvedčuje, nie
je možné neodkladné opatrenie nariadiť. Na uvedenom sa zhoduje ako súdna prax, tak i právna veda.

Vzhľadom na uvedené je vylúčené, aby bola žalobkyňa úspešná v konaní o určení vlastníckeho práva,
keďže predložila výlučne kúpnu zmluvu, nepredložila ani rozhodnutie správy katastra/okresného úradu
o povolení vkladu, ani výpis z listu vlastníctva, ktorý by osvedčoval, že je vlastníkom. Údajná kúpna
zmluva je z 8.6.2006 a žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala až po 10 rokoch
a bez toho, aby podala návrh na vklad vlastníckeho práva alebo žalobu o určenie vlastníckeho práva.

Zo skutočností uvedených vyššie je zrejmé, že za týchto okolností je úplne vylúčené, aby žalobkyňa
osvedčila svoj údajný nárok s vysokou mierou pravdepodobnosti, čo vylučuje možnosť zákonne nariadiť
neodkladnéopatrenie.SúdmalkdispozíciivýpiszpríslušnéhoLV,ktorýmboloosvedčené,ževlastníkom
sú subjekty odlišné od žalobkyne a tak tu platí právna domnienka vyplývajúca z verejnej, na to určenej
evidencie, že vlastníkmi súd žalovaní v 1. a 2. rade. Nie je možné, aby súd považoval za vysoko

pravdepodobnú skutočnosť, ktorú tvrdí žalobkyňa a to o jej údajnom vlastníctve, keď z informácií
katastra nehnuteľností vyplýva ,že návrh na vklad vlastníckeho práva nepodala a nemohla sa tak stať
vlastníčkou a za takého stavu je jej tvrdený nárok vo vzťahu ku konaniu o určenie vlastníckeho práva
zjavne nedôvodný.
2.4 K výroku V., ktorým sa ukladá žalobkyni podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od

právoplatnosti uznesenia uviedla, že tento výrok je neurčitý, keďže z neho nie je zrejmé, o aké konanie,
s akým predmetom sa jedná, pričom uvedený nedostatok zasahuje i do formálnej nesprávnosti výrokov
I. - III. a tieto výroky sú tak materiálne nevykonateľné. Ďalej mala za to, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahuje náležitosti žaloby, ktorú má žalobkyňa podať vo veci samej, lebo
nie je možné identifikovať, o akú žalobu sa jedná, keďže v návrhu absentuje explicitne formulovaný

žalobný návrh. Podľa nej žalobkyňa svoje tvrdenia ohľadne sprostredkovania predaja žalovaným v 1.
rade nepreukázala/neosvedčila relevantnými dôkazmi, navyše ich ani netvrdila. V ďalšom poukázala na
to,ženapriekskutočnosti,žesúdnemôževyzývaťvpredmetnomkonanínaodstránenievádnávrhu,súd
prvej inštancie postupoval presne opačne a poučoval jednu zo strán( žalobkyňu), v čom vidí porušenieústavnej zásady rovnosti strán sporu. S poukazom na ustanovenie § 327 CSP mal byť podľa nej
takýto návrh odmietnutý. Rozhodnutie považovala v celom rozsahu za arbitrárne a nepreskúmateľné
pre nedostatok odôvodnenia a v rozpore s právnymi normami. Uviedla, že bolo povinnosťou súdu

prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia relevantne vysporiadať so splnením všetkých
zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je povinnosťou súdu vykonať právne
posúdenie nároku, čo je činnosť v zásade úplne zhodná s právnym posúdením opodstatnenosti nároku
v konaní vo veci samej, rozdiel je len v relevantnom osvedčení. Z výpisu z LV považoval za osvedčené,
že vlastníkom sú subjekty odlišné od žalobkyni a tak tu platí právna domnienka vyplývajúca z verejnej

listiny, na to určenej evidencie - katastra nehnuteľností, že vlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedla,
že otázka vlastníckeho práva, akejkoľvek jeho zmeny, je vo vzťahu k možnosti vykonať záložné právo
vzniknuté pred zmenou vlastníctva úplne irelevantná, záložné právo je vecné právo, viaže sa na vec,
nie na osobu. Bez ohľadu na výsledok sporu sa na záložnom práve a jeho obsahu vôbec nič nemení
- žalobkyňa je však zároveň úverovou dlžníčkou, svoj dlh nespláca a aj keby bola vlastníčkou, na jej
právnom postavení sa nič nezmení. Žalobkyňa i v prípade, keby bola vlastníčkou, by bola povinná výkon

záložného práva strpieť. Podľa názoru žalovaného nemôže súd zakázať žalovanému realizáciu jeho
zákonných oprávnení.
2.5 Zdôraznila, že dôvodom výkonu záložného práva je skutočnosť, že žalobkyňa jej splatný dlh,
j zabezpečený záložným právom nespláca a je v značnej výške presahujúcej 30.000,- eur. Výkon
záložného práva prebieha výlučne z dôvodu, aby sa splnil dlh žalobkyne, ktorý nie je dobrovoľne plnený.

Uvedené vylučuje, aby bola splnená podmienky, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, je to
presne naopak. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek relevantného dôvodu neaplikovať kogentné normy
umožňujúce záložnému veriteľovi o. i. vykonať záložné právo, žalovaná ako záložný veriteľ je oprávnená
speňažiť záloh. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav
spôsobený porušením povinnosti dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Súd jej nemôže zakázať

realizáciu jej zákonných opatrení, ktoré už navyše realizuje a ukladať právne nedôvodné, neurčité a
materiálne nevykonateľné povinnosti žalovaným.
2.6 Záverom namietala miestnu nepríslušnosť/nesprávne obsadený súd. Podľa nej v ustanovení §
324 ods. 2 CSP je riešená len vecná príslušnosť, preto navrhla postúpenie veci na konanie miestne
príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava III.

Mala za to, že predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie určitej povinnosti
žalovanému,nejednásaokonanie,ktoréhopredmetombybolsportýkajúcisaexistencievecnéhopráva.

3. Žalobkyňa ani žalovaní v 1., 2 a 3. rade sa k odvolaniu žalovanej v 4. rade písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania( § 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie ( § 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania( § 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani
na zrušenie napadnutého uznesenia, preto rozhodol podľa § 388 CSP tak, že toto uznesenie zmenil a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu je
obsiahnutá v tretej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorá nahradila doterajšiu právnu
úpravu v Občianskom súdnom poriadku. Podľa vyššie citovaného ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas

konania a tiež po jeho skončení ( § 324 ods. 1 CSP).
10. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovaniea zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby

neodkladnej úpravy pomerov. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je
treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej v 4. rade preskúmal napadnuté uznesenie v celom
rozsahu ako aj dôvody odvolania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetom konania

je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým sa žalobkyňa domáha
bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanými. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
musí mať predovšetkým preukázanú existenciu právnych vzťahov medzi stranami . Podľa názoru
odvolacieho súdu žalobkyňa dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčila existenciu právnych vzťahov medzi stranami , okrem žalovanej v 4. rade. Z obsahu spisu
totiž nesporne vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade neexistuje právny vzťah

viažúci sa k danej nehnuteľnosti, pretože žalovaní v 1. a 2. rade neuzatvorili so žalobkyňou kúpnu
zmluvu ani úverovú zmluvu. Žalovaní v1. a 2. rade sú vedení v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako
vlastníci spornej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli titulom dedenia po pôvodnom vlastníkovi W.. Žalobkyňa
teda ničím neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanými v 1. a 2. rade.
Žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti W. L., predmetom ktorej boli

nehnuteľnosti, ktoré ale nikdy neboli a nie sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníctvo žalobkyni,
pretože ani žalobkyňa ani predávajúci až do svojej smrti, návrh na vklad vlastníckeho práva žalobkyni
na základe kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností nepodali. Navyše žalobkyňa tvrdí, že kúpnu cenu
nezaplatila predávajúcemu ale žalovanému v 1. rade., ktorý to popiera. Žalobkyňa, ktorá nie je zapísaná
ako vlastníčka nehnuteľností za ktoré podľa jej tvrdenia zaplatila kúpnu cenu, sa doteraz v žiadnom

konaní od žalovaného v 1. rade nedomáhala vrátenia kúpnej ceny. Z uvedeného odvolací súd prijal
záver, že žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanými v 1. a 2. rade,
ktorá by si vyžadovala dočasnú úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia.
Žalobkyni nič nebránilo, ak sa považovala za vlastníčku kúpených nehnuteľností , podať návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ešte do doby kým žil predávajúci alebo podať žalobu o

určenie vlastníckeho práva
12.
13.
. Žalovaní v 1.a 2. rade sú vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľnosti na základe
právneho titulu- dedenia po W. L., ktorý bol v čase smrti stále vedený v katastri nehnuteľností ako

vlastník. V prípade, ak by súd zakázal neodkladným opatrením žalovaným v 1. a 2. rade nakladať s
uvedenými nehnuteľnosťami, ktorých sú podľa LV č. XXX vlastníkmi, neprimerane by zasiahol do ich
vlastníckeho práva. Neodkladným opatrením totiž možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práva len
v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci
len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ´dalšie spory medzi stranami. Žalobkyňa bola po uzatvorení

kúpnej zmluvy dlhú dobu ( viac ako 10 rokov) nečinná a až keď žalovaná v 4. rade pristúpila k realizácii
svojho práva vyplývajúceho zo záložnej zmluvy, podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a súd napadnutým uznesením jej
návrhu vyhovel aj vo vzťahu k žalovanej v 4. rade ako záložnému veriteľovi a voči žalovanej v 3.
rade ako dražobníkovi realizujúcom záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa

formou dobrovoľnej dražby, napriek tomu, že uvedené nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve žalobkyni
ale vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý ale nie sú dlžníkmi z úverovej zmluvy. Práve
žalobkyňa je dlžníčkou žalovanej v 4. rade , pretože si neplní povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy
a žalovaná v 4. rade ako veriteľ pristúpila k realizácii svojho práva na uspokojenie dlhu žalobkyni zo
zálohu - nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v1. a 2. rade. Výkonom záložného práva predajom

nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe bude uspokojená pohľadávka veriteľa ( žalovanej v 4. rade) voči
žalobkyni ako dlžníčke z úverovej zmluvy a to z majetku, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, čo je v
prospech žalobkyni a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu dočasnej
úpravy pomerov medzi ňou a žalovanými v 3. a 4. rade nariadením neodkladného opatrenia, ktorým
by súd zakázal realizáciu záložného práva. Aj v prípade, že by žalobkyňa podala žalobu vo veci

samej o určenie vlastníckeho práva a bola v konaní úspešná, nič by to nezmenilo na jej postavení
ako dlžníčky z úverovej zmluvy a na práve žalovanej v 4. rade ako záložného veriteľa domáhať sa
realizáciesvojho záložnéhoprávaknehnuteľnostiamnazákladezáložnejzmluvyuzatvorenejs osobou
oprávnenou v tom čase nakladať s nehnuteľnosťami( zaťažovať ich) v súlade s ust. § 151b a nasl.Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nikdy nespochybnila platnosť úverovej zmluvy ani záložnej zmluvy
a podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( pred začatím konania vo veci samej) sa javí
ako obštrukcia a snaha o zmarenie výkonu záložného práva v situácii, keď práve ona porušila svoju

primárnu povinnosť uhrádzať riadne a včas záväzok zo zmluvy o úvere , ktorý čerpala. Odvolací súd
dodáva,žepokiaľžalobkyňazaplatilakúpnucenuinémuakopredávajúcemu,môžesadomáhaťvrátenia
týchto finančných prostriedkov ale nie nariadenia takého neodkladného opatrenia ako v tomto konaní
navrhla.
13. K námietke odvolateľky o miestnej nepríslušnosti odvolací súd odkazuje na dôvody svojho

predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia zo dňa 30. 06.2017 v ktorom pod bodom 20 už odvolací súd
zaujal právny názor o neodôvodnenosti tejto námietky.
14. Keďže v tomto prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, s
poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd vzhľadom na dôkazné prostriedky doložené žalobkyňou na
osvedčeniepotrebyneodkladnejúpravypomerovmedzistranamisporuvyhodnotilnávrhakonedôvodný
a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 396 ods. 1 ,2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Odvolací súd v zmysle citovaných ustanovení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia ( týmto rozhodnutím sa

konanie končí), o ktorých rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej v 4.
rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( §
262 ods. 2 CSP). Žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im
v konaní žiadne trovy nevznikli.

14.

15. .

16.
20.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).