Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204075
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719204075.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomH.XXXX/XX,XXXXXY.,právnezastúpenáadvokátomJUDr.TiborBašista,sosídlomŠtefánikova
8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti žalovaným: 1. Y. I.., so sídlom X. XXD., XXX XX P. P., S.:
XX XXX XXX, 2. Y. X.., so sídlom X. XXD., XXX XX P. P., S.: XX XXX XXX, obaja žalovaní právne

zastúpení NEXUS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803
330, o nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad, č.k. 12C/39/2019-30 zo dňa 21.októbra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd ukladá žalovanému v 1./rade zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, najmä predaja, darovania,
prevodu na inú osobu, zaťaženia právom tretej osoby, založenia nehnuteľností, prenájmu nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. T., obec Y., okres Y. a to: pozemok
parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemok parcela

reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela reg. C KN č.
XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX
o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C/24/2018.

II. Súd ukladá žalovanému v 2./rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného

práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v
katastrálnom území T. T., obec Y., okres Y., a to: pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX
m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh
pozemkuornápôda,pozemokparcelareg.CKNč.XXXX/XXXovýmereXXXm2,druhpozemkuostatná
plocha, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a to
až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C/24/2018.

III. Žalobca má voči žalovaným v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods.

1, § 330 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 3, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami

a žalovanému v 2. rade by zakázal zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného
práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich
sa v k.ú. T. T., obec Y., okres Y.. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti patrili
do jej výlučného vlastníctva, pričom na Okresnom súde Poprad je pod sp. zn. 8C/24/2018 vedené
konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu voči žalovanému Y. F.., a to zmluvy o zriadení záložného

práva, pričom neodkladným opatrením v tomto konaní jej bola poskytnutá ochrana a došlo k prevodu
pozemkov. Následne na uvedené pozemky bolo zriadené záložné právo v prospech ďalšej spriaznenej
spoločnosti žalovaných, a to spoločnosti Y. X... V návrhu žalobkyňa uviedla, že z údajov uvedených
na LV sa žalobkyňa dozvedela, že na LV č. XXXX v k.ú. T. T. bola vyznačená plomba o zmene
práv k nehnuteľnostiam a uvedené odôvodňuje nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania a hrozí jej tak ďalšia ujma na právach, ak dôjde k výkonu záložného práva v prospech

žalovaného v 2. rade, prípade k ďalšiemu prevodu pozemkov. Ďalej uviedla, že vo veci je vedené
trestné konanie pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu úžery. Poukázala tiež na to, že bez
neodkladnej úpravy vzťahov reálne a bezprostredne hrozí, že dôjde k ďalším zásahom do jej majetku,
a to rodinnému domu a k pozemkom, ktoré sú predmetom konania 8C/24/2018, pretože zo strany
žalovaných dochádza k účelovým prevodom nehnuteľností medzi právnickými osobami, a to aj napriek

už vydanému neodkladnému opatreniu.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, žalobou vo veci
8C/24/2018, zápisnicou z uvedeného konania z 19.09.2019 a podaním žalobkyne zo dňa 09.10.2019
dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Uviedol, že právne vzťahy

medzi stranami sporu nie sú dosiaľ vysporiadané, pretože prebieha konanie o určenie vlastníckeho
práva. Žalovaný v 1. rade je doposiaľ zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a v prospech
žalovaného v 2. rade je zapísaná ťarcha vyplývajúca zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že je veľmi problematické, ak nie priam nemožné osvedčiť ohrozenie
práva na účely neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o preukázanie možného scudzenia nehnuteľnosti,

preto je potrebné v pochybnostiach poskytnúť dočasnú ochranu do vyriešenia sporu. Osvedčenie
skutočností tvrdených žalobkyňou týkajúcich sa dispozície s nehnuteľnosťami považoval súd za
dostatočné a rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Za daného stavu tak žalobkyňa
osvedčila potrebu požadovanej dočasnej úpravy, ktorou je potrebné zabrániť tomu, aby nedochádzalo
k sťaženiu prípadného navrátenia do predošlého stavu. Každá dispozícia, teda nakladanie s vecou by

malo za následok reťazenie ďalších sporov a len by skomplikovalo právne vzťahy.
5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnili § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“). Uviedli, že podľa ich názoru bolo porušené právo na spravodlivý proces tým, že súd prvej
inštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiavôbecneuviedol,ktorékonkrétneskutočnostialebookolnosti,

ktoré žalobkyňa opísala v návrhu osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tak, aby bolo
nariadené neodkladné opatrenie a naopak súd v rozhodnutí len konštatoval, že je veľmi problematické,
ak nie priam nemožné osvedčiť ohrozenie práva na účely neodkladného opatrenia pokiaľ ide o
preukázanie možného scudzenia nehnuteľnosti, pričom zároveň uviedol, že osvedčenie skutočností
tvrdených žalobkyňou týkajúcich sa dispozície nehnuteľností považuje súd za dostatočné a rozhodujúce

pre nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež súd podľa ich názoru pochybil pokiaľ ide o odôvodnenie
zásady proporcionality a už vôbec nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa súd riadil. Zároveň poukázali
na § 228 ods. 2 C.s.p., z ktorého vyplývajú účinky poznámky o určení vecného práva k nehnuteľnosti, z
čoho jednoznačne vyplýva neadekvátnosť ochrany poskytnutej neodkladným opatrením, a to v prospech
žalobkyne. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu - nesprávnym skutkovým zisteniam uviedli, že s poukazom

nanedostatočnéodôvodnenienapadnutéhouznesenianiejemožnéurčiťkakýmkonkrétnymskutkovým
zisteniam súd prvej inštancie dospel. Poukázali na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností
tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré však ničím neosvedčila.
Uviedli, že ochranu, ktorú požaduje žalobkyňa týmto neodkladným opatrením považujú za účelové
konanie s cieľom oddialiť nevyhnutný negatívny výsledok sporu o neplatnosť záložných zmlúv a o

určenie vlastníckeho práva pre žalobkyňu. Namietali zámernosť používania slovných spojení a tiež
zdôraznili, že žalobkyňa do dnešného dňa nijako nespochybnila zmluvu o pôžičke a ani iné svoje
peňažné záväzky voči spoločnosti Y... Mali za to, že podľa ich názoru neboli splnené podmienky na
vydanieneodkladnéhoopatrenia,keďžeskutočnosti,ktoréžalobkyňauvádzaniesúpostačujúce,apretosúd vec nesprávne právne posúdil. Okrem uvedeného namietali, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom
neosvedčila ani samotný nárok, ktorému sa má ochrana poskytnúť a ani jeho trvanie. Pokiaľ sa týka
nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami uviedli, že zmena v osobe vlastníka nemôže byť nárokom,

ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Záverom namietali, že žalobkyňa sa iba
obmedzila na konštatovanie, že vzniká obava, že exekúcia bude ohrozená a neodkladné opatrenie
je voči žalovanému v 2. rade nariadené v rozpore so zákonom. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne.

6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym zistením skutkového stavu a
nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,

v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú

intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. Po preskúmaní obsahu spisu ako aj napadnutého uznesenia mal odvolací súd za to,

že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých

súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,

ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsahopravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia
námietka naplnená nebola.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili

prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov

súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

18. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a

to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

20. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovala zabránenie ďalšieho
zaťaženia a scudzenia v návrhu špecifikovaných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne jej výlučným
vlastníctvom a vo vzťahu ku ktorým prebieha na súde prvej inštancie konanie o neplatnosť záložnej
zmluvy (konanie vedené na Okresnom súde Poprad, sp. zn. 8C/24/2018). Súd prvej inštancie po
oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal za to, že sú splnené dôvody pre nariadenie neodkladného

opatrenia, s čím však nesúhlasili žalovaní, dôvodiac najmä tým, že súd neuviedol konkrétne skutočnosti
alebo okolnosti, ktoré osvedčujú potreby bezodkladnej úpravy pomerov tak, aby bolo nariadené
neodkladné opatrenie.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie

vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou
preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie
tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

22. Z obsahu spisu mal odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, za dostatočne osvedčené, že
v predmetnom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v
akom sa jeho nariadenia dožadovala žalobkyňa. Odvolací súd z obsahu spisu, ako aj prieskumom
súdneho registra zistil, že súd prvej inštancie dňa 14.06.2018 rozhodol o návrhu žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému - spoločnosti Y. F.., tak, že tomuto zakázal zdržať
sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich s výkonu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Proti
uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie o ktorom bolo rozhodnuté Krajským súdom v Prešove
dňa 12.10.2018, sp. zn. 22Co/134/2018 tak, že toto uznesenie bolo potvrdené. Z Výpisu z katastra
nehnuteľností predloženého žalobkyňou v tomto konaní (č.l. 8), vyplýva, že tento bol vyhotovený dňa

29.09.2019 a tiež, že k uvedenému dňu bola na LV č. XXXX, k.ú. T. T., obec Y., okres Y. vyznačená
plomba na nehnuteľnostiach, pričom v časti B je ako vlastník uvedená spoločnosť Y. I.., s tým, že
titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa 29.06.2018. Z časti C ďalej
vyplýva, že v prospech spoločnosti Y. X.. bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva, a to
dňa XX.XX.XXXX. Z uvedených skutočností vyplýva, že po nariadení neodkladného opatrenia súdom

prvej inštancie, ale skôr ako bolo Krajským súdom v Prešove rozhodnuté o odvolaní, bola vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam uzatvorená kúpna zmluva, a tieto boli ďalej prevedené na inú spoločnosť,
pričom aj po právoplatnosti napadnutého uznesenia bolo k týmto nehnuteľnostiam zriadené záložné
právo, a to v prospech ďalšej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že napriek uvedeným skutočnostiam
žalovaný podnikol kroky smerujúce k ďalšiemu scudzeniu špecifikovaných nehnuteľností na ďalšie svoje

spoločnosti, nakoľko z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že konateľom všetkých troch obchodných
spoločností, t.j. Y. I.., Y. X.., Y. F.., je rovnaká osoba.

23. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za dostatočne osvedčené, že v predmetnom
prípade existuje dôvodná obava, že žalovaní budú ďalej pokračovať v nakladaní a výkone záložného

práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. T. T., obec Y., okres Y., a to ešte
pred rozhodnutím vo veci samej vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 8C/24/2018. Dôvodná obava
týkajúca sa nakladania s nehnuteľnosťami, prípade výkonu záložného práva vo vzťahu k nim vyplýva
z toho, že aj napriek tomu, že v konaní vo veci samej po nariadení neodkladného opatrenia pristúpila
spoločnosť Y. F.. k ďalšiemu scudzeniu a zaťaženiu predmetných nehnuteľností, pričom došlo k prepisu

uvedených nehnuteľností medzi spoločnosťami s rovnakým konateľom. Z uvedeného plynie dôvodná
obava,žekonateľuvedenýchspoločnostímôžepokračovaťvosvojomkonaní,atietonehnuteľnostiďalej
scudziť alebo zaťažiť záložným právom v prospech ďalších spoločností, ktorých je konateľom alebo v
prospech tretích spoločností. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť ani tej odvolacej námietke
žalovaných, že ochrana poskytnutá súdom prvej inštancie bola neadekvátna a že v konaní neboli

splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu
spisu, predložených listinných dôkazov, ako aj z verejne prístupných registrov a zo súdneho registra mal
osvedčené tvrdenia žalobkyne, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vyhovieť návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj s ohľadom na prebiehajúce súdneho konanievo veci samej. V prípade, ak by žalobkyňa bola úspešná aj v konaní vo veci samej ďalšie scudzovanie
a zaťažovanie dotknutých pozemkov by podstatne sťažovalo jej snahu o navrátenie pozemkov do jej
výlučného vlastníctva a dochádzalo by tak len k ďalším sporom a zaťažovaniu súdov. Na strane druhej,

ak by v konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný (Y. F..) nariadené neodkladné opatrenie, ktoré je len
dočasného charakteru, by nemalo podstatný vplyv na podnikateľské aktivity žalovaných.

24. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať
len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, t.j. v predmetnom

prípade konaním o určenie neplatnosti právneho úkonu. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch
zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu
vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak.“

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok o
trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v
predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné do

rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovaným nakladať a zdržať sa úkonov smerujúcich k výkonu
záložného práva vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, preto podľa § 387 C.s.p. uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá bola však v odvolacom konaní pasívna a zo spisu jej
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní
neúspešným žalovaným nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia

vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).