Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208694
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3811208694.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, IČO: 30 807 484, so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01
Prievidza, proti povinnému: LT-STAV, s.r.o., IČO: 45 582 874, so sídlom 972 11 Poruba 256, o vymoženie
istiny vo výške 141,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza č. k. 9Er/1707/2011 - 24 zo dňa 14. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal
súdnemu exekútorovi Mgr. A. S., Exekútorský úrad so sídlom M. R. N. XXX/XX, S. nárok na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poverením zo

dňa 09.06.2011 poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka vykonaním exekúcie. Dňa 01.03.2016
doručil súdny exekútor súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol, že podľa vyjadrenie exekútora
povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nie je vlastníkom ani motorového vozidla. Podľa
evidencie Sociálnej poisťovne bolo zo strany súdneho exekútora zároveň zistené, že povinný bol
ako zamestnávateľ evidovaný do 31.07.2014 a v súčasnosti nezamestnáva žiadnych zamestnancov.

Exekútor ďalej uviedol, že firemný účet v Tatra banke, a. s. bol zablokovaný, no do dňa podania
podnetunazastavenieexekúcieneevidovalžiadneúhradyažepodľaelektronickejsúčinnostisbankami,
povinný vedie účet v UniCredit bank, na ktorom je vedená blokácia vo výške 9.000,- Eur. V predmetnom
exekučnom konaní bola vymožená suma celkovo vo výške 141,85 Eur. Súd prvej inštancie uviedol,
že má tieto tvrdenia exekútora za preukázané na základe predloženého exekučného spisu a taktiež
má z úradnej činnosti za preukázané, že na povinného je vedených 33 exekučných konaní. Vzhľadom

na preukázanú nemajetnosť povinného mal súd za to, že sú splnené podmienky predpokladané
ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie a preto exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 203 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuapriznalsúdnemuexekútorovinároknanáhradutrovexekúcievočioprávnenému.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že

nesúhlasí s výrokom o trovách. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti
povinného a zároveň poukázal na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka bola v plnom rozsahu
vymožená dňa 30.11.2012. Oprávnený poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2018, podľa ktorých
nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a

nie v ustanoveniach hmotného a skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.Záverom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách
exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného poukázal na ustanovenie § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený a teda podľa jeho názoru zákon jasne udáva povinnosť oprávneného
znášať náhradu trov exekúcie bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného mohol predvídať. Ďalej
uviedol, že pohľadávka bola uhradená po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a podľa § 16 ods. 2

vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor pri exekúcii
na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred
jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto
odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Podľa § 5 citovanej vyhlášky je odmena exekútora 20% zo
základu na jej určenie, pričom oprávnenému bolo uhradených 141,85 Eur, z čoho 20% predstavuje sumu
28,37 Eur ale minimálny paušál je 33,19 Eur čo exekútor zohľadnil aj v špecifikácii trov exekúcie a preto

trvá na priznaní nároku na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a to vo výške 46,51 Eur.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora ďalej nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,

zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.
výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 386 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), odvolací

súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej

inštancie smeruje voči výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom
v tejto súvislosti žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie. Súd prvej inštancie
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017 z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

10. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za
odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona
prípustné nie je.

11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v
znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní

uvedených priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie, preto odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na
odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

12. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).