Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. apríl 2018

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Cpr/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220599
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214220599.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. O. č. 2, P., občan SR, v konaní zast.: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, so sídlom Nám.
M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Attila Rózsás, podnikajúci pod obchodným menom
Attila Rózsás - RA TRANSPORT, so sídlom Virt č. 25, IČO: 11 711 116, v konaní zast.: JUDr. Jozef
Boris, advokát, pobočka Bučany, č. d. 377, o zaplatenie mzdy a iných mzdových výdavkov a výdavkov
vynaložených pri výkone pracovnej činnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 626,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne z tejto sumy od 16.5.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 66,77%.

Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 50 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Komárno dňa 18.11.2014, neskôr dňa 20.2.2018
upresnil žalobu a domáhal sa, aby súd zaviazal žalovaného ako jeho bývalého zamestnávateľa zaplatiť
mu: nedoplatok na hrubej mzde za mesiac október 2013 vo výške 67,24 €, diéty za mesiac október
2013 vo výške 657,29 €, hrubú mzdu + diéty za mesiac január 2014 vo výške 1402,11 €, náhradu mzdy
za mesiac február 2014 vo výške 422,40 €, náhradu mzdy za mesiace marec a apríl 2014 2 x 422,40
€, spolu: 844,80€, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v roku 2013 vo výške 232,80 €, náhrada
výdavkov za PHM vo výške 722,82 €, celkom spolu 4349,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne od 16.5.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
Žalobca uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.1.2012 a
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a mzda bola dohodnutá na 330 € mesačne. Dňa
17.2.2014 mu žalovaný dal okamžitú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Cpr/1/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2014, ktorý
súd určil, že výpoveď, ktorú mu dal žalovaný je neplatná. Nakoľko netrval na ďalšom zamestnávaní
s poukazom na § 79 ods. 3 ZP skončil jeho pracovný pomer dohodou uplynutím výpovednej doby
dňa 30.4.2014. Počas trvania jeho pracovného pomeru mu žalovaný nevyplatil mzdu a diéty, náhradu
za nevyčerpanú dovolenku. Dňa 3.1.2014 bol na zahraničnej pracovnej ceste v ČR a pri platbe za
tankovanie pohonných hmôt zistil, že žalovaný má účet zablokovaný a preto bol nútený zaplatiť
tankovanie zo svojich vlastných peňazí 2 x 9900 Kč, t.j. 719,35 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril až dňa 13.11.2017 tak, že nárok žalobcu na náhradu za nevyčerpanú
dovolenku vo výške 232,80€ nepoprel a nepoprel nárok žalobcu na náhradu mzdy za mesiac február
až apríl 2014, keď pracovný pomer žalobcu skončil dohodou ku dňu 30.4.2014. Vo zvyšnej časti žiadal
žalobu zamietnuť to v časti nároku na náhradu mzdy a diét za mesiac október 2013 a január 2014 pretože
v mesiaci október 2013 bola mzda žalobcovi riadne zaúčtovaná vo výške 338 € s nárokom na výplatu
čistej mzdy vo výške 292,701 € a to na pracovisku v hotovosti spolu s ostatnými nárokmi (diéty a iné),
čo vyplýva z výplatného vrecka a bola vyplatená v novembri s vykonanými zrážkami, s ktorými žalobca
súhlasil (45 € prekročenie limitu mobil. tel.) vo výške 905 €. Mzdu a diéty za mesiac január 2014 vo výške
1020 € za prítomnosti 2 svedkov odmietol žalobca prevziať. Čo sa týka tankovania žalobca predložil
žalovanému doklad „ vyúčtovanie cesty na dni 30.12.2013 do 7.1.2014, v ktorom je uvedené tankovanie
dňa 3.1.2014 v sume 2 x 9900 CZK bez predloženia dokladu, ktorý uvádza v žalobe. Ak v žalobe žalobca
a aj jeho manželka ako svedok tvrdia, že ten kto mu čerpacej stanici nahlásil číslo uvedeného účtu a
potom to nemohol (nechcel, alebo iný problém...) realizovať napriek tomu, že žalovaný jeho požiadavku
zaplatiť vo výške 750 € realizoval platobným príkazom dňa 3.1.2014 a preto ho neuznáva.

3. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - Občiansky súdny poriadok.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Okrem výsluchu žalobcu súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom,
pracovnou zmluvou, jej dodatkom, pripojeným spisom 8Cpr/1/2014, pokladničnými dokladmi, výplatným
vreckom za rok 2013, zápisnicami, potvrdením ČSOB, spisovým materiálom Inšpektorátu práce Nitra,
čestným prehlásením a výsluchom H. J., výsluchom svedkyne I. B. a vykonaným dokazovaním súd zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.1.2012, pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu neurčitú a jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dohodou ku dňu 30.4.2014
(§ 79 ods. 3 Zák. práce), ktorá skutočnosť nebola oboma stranami popretá. Zhodné tvrdenia strán sporu
sa týkali nároku žalobcu na náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške 232,80 € a nároku žalobcu na
náhradu mzdy za mesiac február 2014 (nebola vyplatená aj podľa protokolu Inšpektorátu práce Nitra č.
INA-4-17-2.6/P-E24,A25,E27-14 zo dňa 4.3.2014) vo výške 422,40 € (mzdový dekrét platný od 1.1.2014

základný mesačný plat vo výške 422,40 €) a to hrubá mzda za 3 odpracované dni 63,36 € + doplatok
359,04 €, za mesiace marec a apríl 2014 náhrada mzdy 2 x 422,40 €, teda sporná nie je suma 1500 €.

6. Podľa § 118 ods. 2 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 130 ods. 2 ZP mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo
v kolektívnej zmluve.

7. Čo sa týka mesiaca október 2013 z protokolu Inšpektorátu práce Nitra č. INA-4-17-2.6/P-
E24,A25,E27-14 zo dňa 4.3.2014 vyplýva, že žalovaný v pracovnej zmluve nepriradil každému
pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest
uvedených v prílohe č. 1 ZP podľa náročnejšej pracovnej činnosti a teda neposkytol žalobcovi (ako
aj iným zamestnancom) mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň
náročnosti príslušného pracovného miesta (porušenie § 120 ods. 1,3 ZP). Takto potom žalobcovi
prináležala minimálna mzda 405,24 € mínus 338 € - podľa mzdového dekrétu zo dňa 1.8.2013 =
67,24 € + diéty vo výške 657,29 € (950 € mínus zaplatená čistá mzda 292,71 €). Súd nemal
preukázanú tú skutočnosť, že podpisy na výplatnom vrecku rok 2013 sú žalobcove, hoci svedkyňa
B. uviedla, že sú jeho. Súd poznamenáva, že túto skutočnosť nemohla svedkyňa dosvedčiť ( nie
je písmnoznalkyňa).Žalovaný nepredložil dôkaz o vyúčtovaní diét za tento mesiac, ani výdavkový
pokladničný doklad - tak ako to predložil za iný mesiac (napr. január 2014) žiadny dôkaz o prevzatí diét
zo strany žalobcu žalovaný neprodukoval. Dokonca svedok H. J. uviedol, že vyúčtovanie cestovných
výdavkov na jeho meno od 3.1. do 8.1. nie je jeho písmo, súd mal teda pochybnosti o listinách a o ich
pravosti, ktoré boli predložené žalovaným. Preto súd mal za to, že časť mzdy a diéty neboli žalobcovi
vyplatené a preto aj v tejto časti vzhliadol žalobu za dôvodnú.

8. Čo sa týka mesiaca január 2014 žalobcovi prináležala hrubá mzda 422,40 € + 979,71 € ako
diéty. Tu žalovaný argumentoval tým, že výplata 1020 Eur bola žalobcovi vyplatená do vlastných rúk
31.1.2014 a predložil zápisnicu s dátumom 31.1.2014, ktorá bola podpísaná svedkami P. (t.č. B.) a
G. F. - opatrovateľkou žalovaného. Tu svedkyňa B. uviedla, že na takúto listinu sa nepamätá, ale
podpis je jej. Nepamätala sa, že by sa takéto listiny spisovali pri iných vodičoch. Žalovaný predložil
pokladničný výdavkový doklad ( neoznačený číslom) zo dňa 31.1.2014 ako vyúčtovanie diét - január,
avšak podpis príjemcu chýba. Preto súd mal za to, že tieto listiny mohli byť vyhotovené ex post a
žalobca jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázal skutočnosť, že by vyššie spomínaná
suma žalobcovi bola vyplatená. Z protokolu Inšpektorátu práce Nitra č. INA-4-17-2.6/P-E24,A25,E27-14
zo dňa 4.3.2014 vyplýva, že žalovaný žalobcovi ( ako aj iným zamestnancom) neposkytol za mesiac
január 2014 za vykonanú prácu mzdu, čo je porušením § 118 ods. 1 Zák. práce. Taktiež listinu - zápisnicu
zo dňa 5.2.2014 o tom, že žalobca a žalovaný nemajú proti sebe žiadne podlžnosti a zamestnanec
nemá voči zamestnávateľovi žiadne nároky z titulu pracovnej zmluvy sa súdu javí ako dodatočne
vyhotovená, aj tu sa svedkyňa B. vyjadrila, že na takúto listinu sa nepamätá, ale podpis je jej. Túto listinu
vyhotovil žalovaný, ktorý už v januári 2014 nevyplatil žalobcovi mzdu. Súd dokazovanie výsluchom G. F.
nevykonal, pretože išlo u nej o osobu, ktorá bola opatrovateľkou žalovaného, J. E. mala byť vypočutá k
písmu žalobcu a svedka J. k tomuto súd uvádza, že táto osoba nie je písmoznalkyňou a preto tento dôkaz
nevykonal a čo sa týka dopočutia manželky žalobcu k otázke preberania sumy od žalovaného, nebol
popísaný skutok, z akého dôvodu by mala byť dopočutá a v danom prípade by nešlo o hospodárnosť
konania. Tu mal súd za to, že tieto dôkazy by nesmerovali k preukázaniu sporných skutočností preto,
lebo to možno preukázať (a aj sa tak stalo) iným dôkazom (sudca vyberá, ktorý z viacerých možných
je vhodný, pričom vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa týkajú skutočností nerozhodných a právne
bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Aj v tejto časti
súd žalobu mal za preukázanú.

9. Čo sa týka náhrady výdavkov za PHM vo výške 722,82 € tu súd nemal žalobu za dôvodnú a v tejto
časti žalobu zamietol a to s poukazom na to, že nie je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalobca
platil za PHM za žalovaného. Skutočnosť, že svedok J. uviedol, že doniesol kartu žalobcovi, lebo mu
povedal, že nevie natankovať za kartu žalovaného nestačí k preukázaniu, že naozaj sa takto stalo (teda
tankovanie PHM). Ak by tomu tak bolo tak už po ukončení cesty by túto skutočnosť žalobca reklamoval
u žalovaného, resp. by si túto úhradu nárokoval a nie až 10 mesiacov po tejto úhrade (podaním žaloby).

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca mal
vo veci úspech čiastočný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,77%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.