Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200926
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117200926.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Y. XX/XX, U.,
zastúpená splnomocnencom: O. nar. XX.XX.XXXX, Y. X., H., proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd neodkladným opatrením n a r i a ď u j e žalovanému, aby sa dočasne zdržal prevodu, predaja,

darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia, užívania, dania do užívania inej tretej osobe nehnuteľnosti
nachádzajúcejsavk.ú.U.zapísanejnaLVč.XXXX,vedenomP.úradomC.-katastrálnymodborom,ako
byt č. X na 2. podlaží bytového domu súp.č. XX postaveného na parc.č. XXX v U., na ulici C. Y. vrátane
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX, a aby strpel
užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

II. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.01.2017, doručenou súdu dňa 18.01.2017, sa žalobkyňa domáha určenia, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. U., zapísaných na Okresnom úrade C. - katastrálny odbor,
na LV č. XXXX, a to ako X-izb. byt č. X na L. podlaží, o úžitkovej ploche XX,XX m2, nachádzajúci sa
v bytovom dome, ktorý je postavený na parc.č. XXX v U., na ulici C. Y., súp.č. XX, ako i podiel na

spoločných častiach a zariadeniach vo veľkostí XXXX/XXXXX.

2. Spolu so žalobou doručila žalobkyňa súdu dňa 18.01.2017 aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 17.01.2017, ktorým žiada, aby súd zakázal žalovanému prevod, predaj, darovanie,
založenie, prenajatie, zaťaženie, užívanie, danie do užívania inej tretej osobe, vstup do nehnuteľností
v k.ú. U., zapísaných na P. úrade C. - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, a to ako X-izb. byt č. X na L..

podlaží, o úžitkovej ploche XX,XX m2, nachádzajúci sa v bytovom dome, ktorý je postavený na parc.č.
XXX v U., na ulici C. Y., súp.č. XX, ako i podiel na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkostí
XXXX/XXXXX a zákaz vysťahovania žalobkyne z predmetnej nehnuteľnosti a strpenia užívania tejto
nehnuteľnosti žalobkyňou do rozhodnutia vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že spolu so zomrelým

manželom boli spoločne vlastníkmi v 1/1 vyššie uvedenej nehnuteľnosti. V roku 2013 sa dostali
do finančných problémov, preto hľadali možnosť splatiť tieto záväzky. Prostredníctvom inzerátu sa
skontaktovali s p. U. z C., ktorý ich nakontaktoval na žalovaného. So žalovaným sa dohodli, že im
požičia peniaze, ale chcel mať pohľadávku zabezpečenú. Dňa 12.11.2013 išli spoločne k notárke, kde
im bola predložená zmluva na podpis a bolo im vysvetlené, že je to na zabezpečenie pohľadávky. Avšak
jednalo sa o podpis kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť s právom spätnej kúpy pre žalobkyňu a jej manžela.

Formou dodatku k zmluve bolo dohodnuté, že žalobkyňa s manželom budú platiť po dobu 36 mesiacov
mesačne sumu 325,- eur ako splátku, čím vyplatia žalovanému sumu 11.700,- eur. Po 36 mesiacochsi teda majú možnosť uplatniť predkupné právo a príde späť k prevodu predmetnej nehnuteľnosti do
vlastníctva žalobkyne a jej manžela. Po podpise týchto zmlúv bolo žalobkyni s manželom vyplatené
žalovaným 9.000,- eur, nakoľko 2.700,- eur mala byť odmena žalovaného za požičanie peňazí. Dňa

01.01.2016 zomrel manžel žalobkyne. Do konca roku 2016 bolo žalovanému vyplatené v splátkach
spolu 9.230,- eur. V novembri žalobkyňa kontaktovala žalovaného za účelom uplatnenia práva spätnej
kúpy a dohodnutia podmienok, resp. mimosúdnej dohody. Žalovaný odmietol s tvrdením, že do konca
roku 2016 mu mala žalobkyňa vrátiť vyplatenú sumu 11.700,- eur spolu s pokutami za omeškanie
splátok, čiže 0,5% za každý deň omeškania. Kúpnu zmluvu považuje za platnú, lebo bola podpísaná u

notára. Takisto navrhol, že nechce, aby mu žalobkyňa dosplácala odmenu, ale že žalobkyni vráti doteraz
vyplatenú sumu a jemu zostane nehnuteľnosť. V opačnom prípade nech si môže teda žalobkyňa podať
návrh na súd. Žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti roky bývala so svojim manželom a momentálne
tam stále býva. Nemá ani inú možnosť bývania, ani financie si ju zabezpečiť. Predmetnú zmluvu o
predaji nehnuteľnosti považovala za zabezpečenie pohľadávky, nikdy nemala ani žalobkyňa ani jej
manžel záujem nehnuteľnosť predať. Svoju pohľadávku žalovanému splácali, aj keď je pravda, že boli

v omeškaní. Avšak skutočná pohľadávka bola vyplatená. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti je cca
45.000,- eur. V predmetnej zmluve je kúpna cena 11.700,- eur, čo dosahuje 1 zo skutočnej hodnoty
nehnuteľností.Čosatýkavôležalobkyne,vjejprípadesajednaloozáujemouzavretiezmluvyopôžičke,
kde bola ochotná do jej splatenia „ručiť bytom“, v žiadnom prípade nie túto nehnuteľnosť bez ďalšieho
predať žalovanému, a to ani za uvedenú, ani za žiadnu inú sumu. Ak sa jednalo o tzv. simulovaný právny

úkon, platnosti zastieraného právneho úkonu sa možno dovolávať len vtedy, ak je tento tiež platným. V
danom prípade je potrebné konštatovať, že takéto dojednanie je absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom. V uvedenom prípade sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, na základe
ktorého mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu od žalobkyne a jej manžela.
Uzavretie kúpnej zmluvy nebolo vážnou vôľou žalobkyne. Kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu

uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným nie je právnym úkonom platným, nakoľko u nej absentuje
podstatná náležitosť, ktorou je vážnosť vôle. V takomto prípade sa jedná o neplatnosť absolútnu,
pôsobiacu erga omnes, a taktiež i o neplatnosť, na ktorú je povinnosťou súdu prihliadať ex offo.
Žalobkyňa v čase podpisu zmluvy bola vo veľmi vážnej ekonomickej situácii, v stave, v ktorom nebola
schopná nielenže splácať svoje záväzky voči banke a nebankovým spoločnostiam, ale nebola schopná

uspokojovať ani svoje základné životné potreby. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že titul
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného od žalobkyne je právnym úkonom absolútne neplatným.
Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností,
pričom sa dovoláva rozhodnutia súdu za účelom zosúladenia stavu evidovaného v katastri nehnuteľností
a stavu právneho. Posúdenie platnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti je posúdením

predbežných otázok pre určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu. V otázke pohľadávky je
preukázané, že skutočnú pohľadávku už má žalovaný splatenú. V tomto momente sa jedná už len o
využitie nepriaznivej životnej situácie žalobkyne a špekuláciu žalovaného, ako vysťahovať žalovanú
z nehnuteľnosti a za zlomok skutočnej hodnoty nehnuteľnosti stať sa vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Keďže žalovaný nemal záujem sa dohodnúť, a zjavne je jeho plánom získať nehnuteľnosť aj do

svojho faktického vlastníctva, je ohrozená bytová otázka žalobkyne, ako aj zjavné poškodenie jej práv.
Žalobkyňa nemá inú možnosť bývania, pohľadávku má žalovaný uhradenú, uplatňovala si aj predkupné
právo, navrhovala žalovanému takisto dohodu, ktorá bola dokonca výhodnejšia pre neho. Napriek tomu
sa žalovaný nemal záujem dohodnúť a odmietol previesť nehnuteľnosť do jej vlastníctva. Na základe
uvedeného navrhuje vydať požadované neodkladné opatrenie.

4. K žalobe a návrhu žalobkyňa priložila Kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy zo dňa XX.XX.XXXX,
Dodatok k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, Príjmový pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX, Výzvu
na mediáciu a uplatnenie práva spätnej kúpy zo dňa XX.XX.XXXX, Podací lístok, Zápisnicu zo dňa
XX.XX.XXXX,Listvlastníctvač.XXXXprek.ú.U.,listžalovanéhozodňaXX.XX.XXXX,fotokópiuobálky,

vyjadrenie k listu zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

12. Podľa § 331 ods. 1 až 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanienavrhovateľasúdostatnýmstranámnedoručuje;uznesenieodvolaciehosúduimdoručí,lenak
ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. (1) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr
do troch dní od jeho vyhotovenia. (2) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie,

podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2
aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie. (3)

13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Podľa Čl. 21 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), obydlie
je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

17. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené

na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
predbežného opatrenia získa druhá strana.

18. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane žaloby, ako aj s
prílohami, pričom mal za osvedčené, že žalobkyňa a jej manžel ako predávajúcu a žalovaný ako kupujúci
uzavreli dňa XX.XX.XXXX Kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy (č.l. 9), pričom predmetom bol predaj
bytu v k.ú. U., zapísaný na LV č. XXXX, a to ako X-izb. byt č. X na L. podlaží, o úžitkovej ploche XX,XX
m2, nachádzajúci sa v U., na ulici C. Y., súp.č. XX, ako i podiel na spoločných častiach a zariadeniach
vo veľkostí XXXX/XXXXX. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 11.700,- eur a mala byť zaplatená

pri podpise zmluvy. Zmluvné strany si dohodli, že predávajúci má právo spätnej kúpy nehnuteľností
najneskôr v lehote do XX.XX.XXXX za zmluvne dohodnutú kúpnu cenu a v prípade neuplatnenia práva
spätnej kúpy a neuhradenia kúpnej ceny vo výške 11.700,- eur najneskôr v lehote 36 mesiacov odo dňa
podpisu, predávajúci strácajú definitívne právo spätnej kúpy nehnuteľností (právo spätnej kúpy zaniká) a
kupujúci sa stáva ich definitívnym vlastníkom. V prípade, že dôjde k zániku práva spätnej kúpy, užívacie

právo predávajúcich k prevádzaným nehnuteľnostiam zaniká týmto dňom. Ďalej mal súd za preukázané,
že dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvné strany aj Dodatok k zmluve (č.l. 13), v ktorom sa dohodli na
splátkovom kalendári, podľa ktorého bude predávajúci platiť vždy k 25. dňu v mesiaci čiastku 325,- eur,
poplatky za služby spojené s užívaním bytu budú hradiť predávajúci a v prípade omeškania s platbou
je kupujúci oprávnený predávajúcemu vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej sumy platby

za každý deň omeškania, a to maximálne 90 dní, pričom po 90-tich dňoch od dátumu platby kupujúci
ukončuje zmluvu písomne s okamžitou platnosťou a predávajúci sú povinní do 2 dní vypratať danú
nehnuteľnosť. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. U. (č.l. 27) vyplýva, že žalovaný je vedený ako výlučný
vlastník vyššie uvedenej nehnuteľnosti - bytu a príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva s právom spätnej kúpy

vklad č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobkyňu na
vypratanie nehnuteľnosti. Podľa žalobkyne je Kúpna zmluva s právom spätnej kúpy zo dňa XX.XX.XXXX
absolútne neplatná a vo veci samej sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú žalobu podala súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako
dôvod na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému bytu uložením mu
povinnosti zdržať sa prevodu, predaja, darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia, užívania, dania do
užívania predmetnej nehnuteľnosti inej tretej osobe, t.j. nakladania s nehnuteľnosťou, a tiež uložením mu
povinnosti strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej

je totiž s prihliadnutím na predmet sporu vo veci samej (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti)
dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovaného disponovať
s uvedenou nehnuteľnosťou. V prípade nakladania s nehnuteľnosťou by totiž mohlo byť zmarené,
prípadne sťažené uplatnenie práva žalobkyne, čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Súd mal za to, že žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy, keď podaná žaloba nie je očividne

vylúčená, pričom pre konečný záver o úspešnosti podanej žaloby bude vykonané dokazovanie. Okrem
toho, žalobkyňa predmetný byt dlhodobo užíva, keď nemá inú možnosť bývania, pričom nie je vylúčené,
že v prípade vyhovenia žalobe bude v katastri nehnuteľností zapísaná ako jeho vlastník. Nariadeným
neodkladným opatrením sa tak poskytuje žalobkyni dočasná ochrana pred stratou obydlia, pretože
sa dočasne, do rozhodnutia súdu vo veci samej, znemožní žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou a

umožní sa žalovanej v predmetnej nehnuteľnosti ďalej bývať, keďže ide o jej jedinú možnosť bývania,
pričom bolo osvedčené, že žalovaný sa domáha vypratania nehnuteľnosti žalobkyňou, a teda je daná
naliehavosť neodkladného opatrenia aj v tejto časti. Nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom
neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože má len dočasný charakter a nemení sa ním
podstata vecného práva žalovaného - vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Nariadením

tohto neodkladného opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
strán sporu, iba sa pre nerušené judikovanie vo veci samej dočasne zabráni žalovanému nakladať s
nehnuteľnosťou a umožní sa žalovanej nerušené bývanie v nej. V dôsledku nariadeného neodkladnéhoopatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda
na strane žalobkyne.

20. Pokiaľ ide o zákaz vstupu žalovaného do bytu, v tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný,
nakoľko nedotknuteľnosť obydlia je chránená ustanovením čl. 21 ods. 1 ÚSR a v zmysle uvedeného
článku žalovaný nie je oprávnený vstúpiť do obydlia žalovanej bez jej súhlasu, preto nie je potrebné
v tejto časti nariaďovať neodkladné opatrenie. Rovnako bol návrh nedôvodný v časti uloženia zákazu
žalovanému vysťahovať žalobkyňu z predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko na vysťahovanie žalobkyne z

nehnuteľnosti je potrebné vykonateľné rozhodnutie súdu, svojpomoc v tomto prípade nie je možná. Z
uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenie vo zvyšku (zákaz vstupu, zákaz
vysťahovania) zamietol.

21. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v tej časti, v ktorej
návrh považoval za dôvodný, vo výroku I. tohto rozhodnutia, pričom vo zvyšku ho vo výroku II. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.