Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/175/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712214813
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7712214813.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Y. Y., W..
XX.XX.XXXX, F. I., I., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom v Malackách,
Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 4145/2012, o vymoženie 337,86 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.07.2019, č. k.
22Er/569/2012-18, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomexekúciuzastaviladruhýmvýrokomuložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,40 eur do desiatich
dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 03.10.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, na vymoženie

pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne
vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že z obsahu
exekútorského spisu Ex 4145/2012, a to najmä z lustrácie bánk, je zrejmé, že povinný nie je klientom
žiadnej banky, zo správy katastra nehnuteľnosti vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný
majetok, lustráciu vozidiel bolo súdnym exekútorom zistené, že nevlastní žiadne motorové vozidlo,

podľa výpisu z centrálneho registra exekučných konaní je zrejmé, že proti povinnému sa vedie viacero
exekúcií. Vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného súd dospel k záveru, že podnet súdneho
exekútorajeopodstatnenýapovinnýjenemajetný.Nazákladetýchtoskutočnostímalsúdprvejinštancie
za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhaný nárok, a tak sú splnené podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej

inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
50,40 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo

alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.4. V odvolaní oprávnený mal za to, že o tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je v produktívnom veku. Zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť v tomto štádiu konania je predčasné. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie

nie je zrejmé či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, majetkových práv, ktoré možno postihnúť
vykonaním exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie
predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený
uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa
na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme,

pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení
povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť
pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu
neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo
nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo na súdnu ochranu oprávnenej

osobe.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý nesúhlasil s oprávneným, najmä
však s odopretím práva na súdnu ochranu a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a
uviedol, že na základe vykonaných lustrácii majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať

nemajetnosť povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Pre
rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom
rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (res iudicata).

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanienútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v

závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd
zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje

ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto
dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

14. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym
exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu exekútorského spisu,

a to najmä z lustrácie bánk, je zrejmé, že povinný nie je klientom žiadnej banky, zo správy katastra
nehnuteľnosti vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, lustráciu vozidiel bolo súdnym
exekútorom zistené, že nevlastní žiadne motorové vozidlo, proti povinnému sa vedie viacero exekúcií.
Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd

nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).