Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3T/113/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319010333

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2020:6319010333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaného L. T., nar.
XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2020, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX

je vinný, že

dňa XX.XX.XXXX 0 XX,XX h po ceste 1/66 v smere X. - L. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4,
ev. č. X. XXXAY, pričom v km 139,00 v k. ú. X., časť K. plne sa nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu
situácie v cestnej premávke a ľavou prednou časťou vozidla narazil v blízkosti prechodu pre chodcov
do chodkyne Q. O. vychádzajúcej spoza autobusu stojaceho na autobusovej zastávke, následkom čoho

utrpela zlomeninu pravého predkolenia, trieštivú vnútrokíbnu zlomeninu hornej časti píšťaly vpravo s
posunom a trieštivú zlomeninu hlavičky ihlice predkolenia vpravo s posunom s prítomnosťou hematómu
z vonkajšej strany pravého kolena v oblasti hlavičky ihlice ako následok dopravnej nehody po silnom
náraze do oblasti dolnej časti kolena vpravo z pravej a
trochu prednej strany kolena po náraze ľavou prednou časťou nárazníka motorového vozidla s dobou
liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 6 mesiacov, čím porušil ustanovenie § 4
ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák

za to sa odsudzujePodľa § 157 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. v prípade, ak bude peňažný trest zo strany obžalovaného úmyselne zmarený,
určuje sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXX škodu - bolestné vo výške 1 823,40 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka

Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, škodu vo výške 1 912,50 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodení so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 06.11.2019 obžalobu na L. T., pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. h) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX o XX.XX h viedol osobné motorové vozidlo
značka Audi v smere X. L., pričom nedal prednosť chodkyni Q. O., kráčajúce po prechode pre chodcov,
vychádzajúcej spoza autobusu stojaceho na autobusovej zastávke, ľavou prednou časťou vozidla do
nej narazil, následkom čoho utrpela zlomeninu pravého predkolenia, trieštivú vnútrokĺbnu zlomeninu

hornejčastipíšťalyvpravosposunomatrieštivúzlomeninuhlavičkyihlicepredkoleniavpravosposunom
s prítomnosťou hematómu z vonkajšej strany pravého kolena v oblasti hlavičky ihlice ako následok
dopravnej nehody po silnom náraze do oblasti dolnej časti kolena vpravo z pravej a trochu prednej strany
kolena po náraze ľavou prednou

časťou nárazníka motorového vozidla s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života po
dobu 6 mesiacov, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 137 ods. 2 písm. r) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2020 obžalovaný neurobil vyhlásenie, pretože sa

nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku, ktorého sa mal dopustiť. Určite z jeho strany nedošlo k
závažnejšiemu spôsobu konania. Namieste je preto kvalifikácia v zmysle § 157 ods. 1 Tr.
zák., nakoľko poškodená mala veľké spoluzavinenie na vzniknutom následku, sama porušila ust. § 53
od. 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Ďalej na svoju obranu uviedol, že v predmetný deň okolo
XX.XX hod. sa približoval k obci K., k autobusovej zastávke, z ktorej v protismernom jazdnom pruhu

práve odchádzal linkový autobus. V čase, keď zbadal autobus a prechod pre chodcov, o ktorom vie,
že sa v tom mieste nachádza, jazdil rýchlosťou medzi 70 až 80 km/hodina. Nedá sa tam ísť rýchlejšie,
nakoľko predtým je pravotočivá zákruta. Chodkyňu poškodenú zbadal, až keď sa priblížila k deliacej
čiare vozovky. Z dôvodu, že pri ceste stál autobus a už vychádzal zo zastávky, nevidel celý protiľahlý
jazdný pruh, preto aj chodkyňu zbadal až v uvedenom mieste. Obžalovaný hneď začal brzdiť, ale

nedokázal nehode už zabrániť. Chodkyňu zasiahol v mieste, kde je ľavý svetlomet alebo ľavý blatník,
ktorý je nad kolesom. Obžalovaný nevidel, či niekto vchádza alebo či niekto prechádza po priechode pre
chodcov alebo mimo priechodu pre chodcov. Myslí si však, že poškodená prechádzala rýchlou chôdzou,
a to v mieste asi 2 metre od priechodu pre chodcov. Poprel, žeby mu autobus dával nejaké výstražné
znamenie, že idú chodci. Rovnako si nepamätá, kde presne stál autobus, keď vychádzal zo zastávky,

ale podľa jeho pozorovaní, častokrát autobus zastaví v mieste kde je priechod pre chodcov.

Okrem výsluchu obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú Q. O.,
svedkyňu W. K., spolujazdkyňu obžalovaného, prečítal znalecké posudky znalcov z odvetvia cestná
doprava a z odvetvia chirurgia, prečítal výpovede svedkov N.. X., N.. X. a Y. Y., vodiča autobusu, ako

aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový
stav:

Svedkyňa poškodená Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň sa vracala autobusom
domov. Vystúpila, ako obvykle, na zastávke pri hlavnej ceste. Vystúpila zo zadných dverí a išla spoza

autobusu smerom k priechodu pre chodcov. Poškodená sa pozrela smerom na X., smerom na X. sanepozrela, či idú nejaké motorové vozidlá, nakoľko tam stál autobus. Poukázala však na to, že prax
je tam väčšinou taká, že im dávajú autá prednosť, keď vystupujú z autobusu a idú cez priechod pre
chodcov. Poškodená si však nepamätala, kde presne prechádzala na druhú stranu cesty, či to bolo na

priechode alebo vedľa priechodu. Rovnako si nepamätala, kde presne stál autobus na zastávke, či to
bolo pred priechodom pre chodcov alebo na priechode pre chodcov, ale po nehode si všimla, že často
stávajú autobusy aj na priechode pre chodcov. V čase nehody mala poškodená oblečený čierny kožený
kabát a nemala žiadny reflexný prvok.

Svedkyňa W. K., družka obžalovaného a jeho spolujazdkyňa uviedla, že pred nehodou zbadala
poškodenú až vtedy, keď vybehla spoza autobusu a bola skoro na stredovej čiare. Myslí si, že sa
vozidlom pohybovali pomaly asi 70 km/hodina. Je presvedčená o tom, že sa poškodená pohybovala
mimo prechodu pre chodcov. Išla veľmi rýchlo,

ponáhľala sa a pozerala sa len smerom na X. a nie smerom na X.. Keď prichádzali k miestu, kde je
zastávka, tak autobus vychádzal zo zastávky a bol ešte zadnou časťou na priechode pre chodcov.
Autobus dával smerovku, ale určite im nedával výstražné znamenie o tom, že prechádzajú cez cestu
chodci.

Z výsluchu svedkya N.. N. X., ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní, súd zistil, že sa pohyboval so
svojim motorovým vozidlom za motorovým vozidlom obžalovaného. Približne tak 15 - 20 metrov pred
zastávkou obžalovaný spomalil, preto spomalil aj on, takže sa pohybovali asi rýchlosťou 50 km/hodina.
Autobus mal vyhodenú ľavú smerovku, pohýnal sa, vychádzal iba zo zastávky a vchádzal do svojho

jazdného pruhu. Podľa neho došlo k zrážke motorového vozidla s poškodenou tak 3 - 4 metre za
priechodom pre chodcov. Poškodenú veľmi neodhodilo, žeby letela vzduchom.

Z výsluchu svedkyne N.. T. X., z prípravného konania súd zistil, že bola spolujazdkyňa v motorovom
vozidle svedka N.. X.. Pred dopravnou nehodou bola svedkom toho, ako v opačnom smere sa pohýňa

linkový autobus, pričom spoza neho vyšla staršia pani, ktorá išla veľmi rýchlo priamo cez cestu a za
chvíľu do nej narazilo motorové vozidlo obžalovaného. Toto auto zachytilo poškodenú ľavým bokom
a poškodenú odhodilo do boku. Obžalovaný v momente s motorovým vozidlom zastal. Svedkyňa sa
nevedela vyjadriť, kde presne sa pohybovala poškodená, myslí si, že poškodená nebola priamo na
priechode pre chodcov. Čo sa týka pohybu motorového vozidla obžalovaného, tak sa nevedela k tomu

presne vyjadriť, myslí si však, že nešiel rýchlo.

Z výsluchu svedka Y. Y., vodiča autobusu, z prípravného konania súd zistil, že na zastávke jeho autobus
zastavil, otvoril zadné dvere, cez ktoré vystúpili cestujúci. Matne si spomína, že určite vystupovala jedna
staršia pani. Následne zavrel zadné dvere, keď sa presvedčil, či všetci vystúpili. Pohol sa, pozrel do

spätných zrkadiel a zaraďoval sa do svojho jazdného pruhu. Ako sa pohol, zaregistroval, že tá pani, ktorá
vyšla zadnými dverami, prechádzala k zadnej časti autobusu a potom prešla zaňho. Svedok už viac
nevidel. Vodič sa nevedel vyjadriť, presne ako stál na zastávke, či bol celou zadnou časťou autobusu
za prechodom pre chodcov. Obvykle sa snaží stáť na zastávke tak, že autobus ťahá čo najďalej na
odstavnú plochu, pokým sa nezačne zastávka zužovať a viac vpravo. Tak isto si nepamätal, či dával

protiidúcim vozidlám výstražné znamenie o tom, že cez vozovku prechádzajú chodci.

Zo znaleckého posudku znalca T.. G. G., znalca z odboru zdravotníctvo a odvetvia chirurgia a
traumatológia súd zistil, že poškodená utrpela pri dopravnej nehode trieštivú vnútrokĺbnu zlomeninu
hornej časti píšťaly vpravo s posunom

a trieštivú zlomeninu hlavičky ihlice predkolenia vpravo s posunom, kde hematóm bol prítomný z
vonkajšej strany pravého kolena v oblasti hlavičky ihlice. Že ide o vnútrokĺbnu zlomeninu váhonostného
kĺbu je indikovaná anatomická repozícia operačným spôsobom a následná fixácia kovovými dlahami a
skrutkami. Predmetné poranenie poškodenej mohlo vzniknúť v dôsledku predmetnej dopravnej nehody.

Zlomenina vznikla silným nárazom do oblasti dolnej časti kolena vpravo, pričom náraz smeroval z pravej
a trochu prednej stranykolena, čo zodpovedá nárazu ľavou prednou častou nárazníka predmetného osobného motorového
vozidla.Zlomeninajevysokoenergetická,trieštivá,kdezlomenésúobekostivrovnakejvýške.Hematóm
je z vonkajšej strany pravého kolena, nie je pochybnosť o priamom mechanizme vzniku zlomeniny. Išlo

o náraz vysokou intenzitou. Takáto trieštivá zlomenina nemôže vzniknúť slabým nárazom. Je vylúčené,
aby táto zlomenina vznikla tak, že auto stálo alebo temer stálo a poškodená sama narazila kolenom
do auta. Náraz musel byť silný. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, poranenie vzniklo tak, že
poškodená sa v momente nárazu nachádzala v zóne tesne vľavo, a vpredu od ľavého predného rohu
nárazníka auta, pričom pri rýchlej chôdzi bola v krokovej fáze s predkročenou pravou dolnou končatinou,

kde došlo k silnému nárazu do kolena sprava z boku a poškodenú následne odhodilo doľava dopredu
niekoľko metrov, kde telo poškodenej bolo odhodené v smere pohybu motorového vozidla v kombinácii
s rotáciou tela doľava a šikmo doľava. Z medicínskeho hľadiska nie je vylúčené, že k určitému zhoršeniu
posunu trieštivej zlomeniny došlo aj pri presune poškodenej z miesta dopadu na zastávku autobusu. S
istotou to však tvrdiť nemožno. Znalec z medicínskeho hľadiska vylúčil, aby poškodená sama po náraze
a vzniku zlomeniny sa presunula bez pomoci na iné miesto, ako dopadla. Záťaž kolena bez odľahčenia

by nevydržala, bolesť je enormná. Poškodená však bola v šoku, v krvi mala vysokú hladinu adrenalínu,
čo dopomohlo k tomu, aby s pomocou prešla na zastávku. Znalec ustálil dobu liečenia poškodenej na
6 mesiacov, ak nenastanú ďalšie komplikácie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života ustálil na 42
dní. Minimálne je u poškodenej nutné 5 mesiacov nohu odľahčovať používaním barlí. Znalec bolestné
hodnotil u poškodenej na 180 bodov, čo je 3 646,80 Eur (180 bodov x 20,26 Eur).

Zo znaleckého posudku znalca N.. Z., znalca z odvetvia cestná doprava, súd zistil, že znalec pracoval s
rôznymi priebehmi nehodového deja. Čo sa týka nehodového deja podľa svedka N.. X., tak znalec takýto
priebeh nehodového deja považuje z technického hľadiska za neprijateľný. Podľa miesta, kde odhodilo
chodkyňu, je vylúčené, aby sa pohybovala v mieste asi 3 - 4 metre za priechodom pre chodcov. Podľa

znalca sa vodič pohyboval po vozovke rýchlosťou cca 85 km/hod., s najväčšou pravdepodobnosťou
došlo k nárazu do chodkyne na priechode pre chodcov. Z technického hľadiska však je možné pripustiť,
že miesto nárazu bolo najviac 1 meter za priechodom pre chodcov. Znalec výpočtom zistil, že pre
kombináciu pohybu chodkyne a pohybu autobusu a rozhľadu na chodkyňu z vozidla Audi najlepšie
zodpovedá skutočnosť, že na začiatku reakcie vodiča Audi sa vozidlo Audi pohybovalo rýchlosťou cca

85 km/hod. Chodkyňa sa pohybovala zrýchlenou chôdzou cca 4,7 km/hod. Podľa rýchlosti chodkyne
a podľa miesta nárazu, chodkyňa vstúpila na prechod v čase cca 4,2 sekundy pre nárazom a Audi sa
nachádzalo cca 87 metrov od

miesta nárazu. Rýchlosť vozidla zodpovedá začiatok reakcie vodiča cca 2,7 sekundy pre nárazom vo

vzdialenosti cca 52 metrov pred miestom nárazu. Začiatok reakcie vodiča dobre zodpovedá momentu,
keď mal vodič možnosť prvýkrát rozpoznať chodkyňu, ktorá mu vyšla zo zakrytého výhľadu spoza
protiidúceho autobusu. Do momentu keď mali chodkyňa a vodič na seba vzájomný rozhľad 1,5 sekundy
po vstupe chodkyne do vozovky a 2,7 sekundy pred nárazom, chodkyňa prešla po prechode cca 2
metre a bola cca 3,5 metra od miesta nárazu. Podľa znalca bola príčina nehody na strane vodiča tá,

že neprispôsobil rýchlosť jazdy

okolnostiam, ktoré možno predvídať, teda existencia autobusovej zastávky v mieste nehody, existencia
priechodu pre chodcov a odchádzajúci autobus zo zastávky. Pri existencii takýchto okolností nemožno
považovať chodkyňu, ktorá vyšla spoza odchádzajúceho autobusu, za náhlu prekážku z technického

hľadiska, a to aj vtedy, ak by chodkyňa kráčala mimo priechodu pre chodcov.

Znalec zistil príčinu nehody aj na strane chodkyne, ktorá vstúpila na priechod, hoci nemala dostatočný
rozhľad na to, aby sa presvedčila, či s ohľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel môže cez
vozovku bezpečne prejsť. Na vzdialenosť 40 metrov, na ktorú mala chodkyňa pri vstupe do vozovky

rozhľad, dokážu bezpečne zastaviť iba vozidlá jazdiac rýchlosťou najviac 52 km/hod. Na vzdialenosť
45 metrov dokážu s plným využitím adhézie zastaviť vozidlá jazdiace rýchlosťou najviac 70 km/hod.
V mieste odkiaľ prichádzali vozidlá je povolená rýchlosť 90 km/hodina. Ak mala chodkyňa povinnosť
očakávať, že vozidlá môžu ísť rýchlosťou 90 km/hod., tak nemohla s ohľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel cez vozovku bezpečne prejsť. Chodkyňa preto v čase, keď prechádzala cez

priechod sa mala neustále presviedčať, či jej nehrozí nebezpečenstvo, nakoľko mala zakrytý výhľad na
celú vozovku. Vodič mohol zabrániť nehode vtedy, ak by mal buď skoršiu reakciu, alebo by sa pohyboval
nižšou rýchlosťou. Vodič by dokázal zabrániť nehode, ak by v čase, keď rozpoznal chodkyňu, jazdil
rýchlosťou najviac 78 km/hod.Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situácia v cestnej premávke.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, prechádzanie cez cestu je chodec
povinný prednostne použiť prechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov
sa chodí vpravo. Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov musia brať ohľad na vodičov
prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. Chodec nesmie

vstupovaťnavozovku,atoanipripoužitípriechoduprechodcov,atovzhľadomnarýchlosťavzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Pred vstupom na vozovku sa chodec
musí presvedčiť, či môže tak urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku nesmie sa tam
bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania a v zmysle horeuvedenej právnej úpravy dospel súd k záveru,

že obžalovaný svojim konaním naplnil len skutkovú podstatu prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., keď nedbanlivostné konanie obžalovaného bolo jednou
z príčin vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. Súd v tom smere musí poukázať na judikatúru (R
5/1971), teda aj keď konanie obžalovaného bolo len jedným z článkov reťaze príčin, ktoré spôsobili

následok, ťažkú ujmu na zdraví poškodenej, je príčinou následku aj vtedy, keby následok nenastal bez
ďalšieho konania tretej osoby, v tomto prípade poškodenej.

Po zhodnotení výpovede obžalovaného, svedkyne poškodenej, ako aj záverov znaleckého posudku
znalca z odvetvia dopravy, v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný

nedal prednosť poškodenej, ktorá sa pohybovala po prechode pre chodcov. Obžalovaný zotrval na
svojej výpovedi, že poškodená sa pohybovala asi 2 metre od priechodu pre chodcov, poškodená si na
túto skutočnosť nepamätala a znalec z odvetvia dopravy pripustil, že sa poškodená mohla pohybovať
po vozovke aj vo vzdialenosti do 1 metra od priechodu pre chodcov. Pred predmetnou dopravnou
nehodou sa autobus, z ktorého vystúpila poškodená, pohýňal zo zastávky, pričom nebolo preukázané, či

predmetnýautobusstálpredpriechodomprechodcov,alebostálvčastipriechodu,alebozapriechodom.
Každopádne, vzhľadom na polohu, kde sa ocitla poškodená po náraze a skutočnosť, že chcela čo
najskôr prejsť na druhú stranu vozovky, by bolo nepravdepodobné, žeby poškodená prechádzala cez
vozovku vo vzdialenosti až 3 metre od priechodu pre chodcov, určite prechádzala na druhú stranu
vozovky v blízkosti priechodu pre chodcov.

Čo sa týka príčin vzniku dopravnej nehody a skutočnosti, či poškodená vytvorila obžalovanému náhlu
preukážku, sa súd v plnej miere stotožňuje so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia dopravy.
Na predmetnej dopravnej nehode sa tak podieľala poškodená ako aj obžalovaný. Chodkyňa začala
prechádzať cez vozovku, hoci nemala dostatočný rozhľad na to, aby sa presvedčila či vzhľadom na

rýchlosť prichádzajúcich vozidiel, môže cez vozovku bezpečne prejsť. Sama uviedla, že rozhľad mala
len smerom na X., ale smerom na X. nemala rozhľad, nakoľko tam stál autobus. Poškodená sa preto
mala, ako prechádzala cez vozovku, neustále presvedčiať, či jej nehrozí nebezpečenstvo, pretože mala
zakrytý výhľad. Ak si nemohla svoju povinnosť o presvedčení splniť pri vstupe na vozovku, tak táto
povinnosť jej ostala do miesta, kde sa jej rozhľad otvoril a nič jej nebránilo rozpoznať prichádzajúce

vozidlo obžalovaného. Poškodená preto svojim konaním porušila ust. § 53 ods. 1, 2, 4 Zák. č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke.

Naopak obžalovaný, vodič motorového vozidla, neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy okolnostiam, ktoré
mohol predvídať. V mieste nehody sa nachádzala nielen autobusová zastávka, ale aj priechod pre

chodcov, pričom v čase, keď sa približoval k autobusovej zastávke, sa autobus pohýňal zo zastávky
a obžalovaný nevidel, či sa vedľa autobusu, prípadne na priechode pre chodcov alebo v blízkosti
priechodu pre chodcov, nenachádzajú nejakí chodci. Pri existencii takýchto okolností v situácii nehody,
preto nemožno považovať poškodenú, ktorá vyšla spoza odchádzajúceho autobusu ako náhlu prekážku
z technického hľadiska, aj keď sa poškodená pohybovala po vozovke mimo priechodu pre chodcov.

Obžalovaný mal prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy daným okolnostiam tak, aby bol schopný

zastaviť v prípade, ak by mu do cesty vošiel chodec, ktorého prítomnosť mohol predvídať, keďže
videl ako autobus vychádza zo zastávky, a teda mohol predpokladať, že aj z autobusu vystúpili nejakíchodci, ktorí budú prechádzať na druhú stranu vozovky. Preto súd nemohol súd zobrať do úvahy
obranu obžalovaného, že v dôsledku stojaceho autobusu, ktorý prípadne stál aj na priechode pre
chodcov, obžalovaný nevidel, či sa niekto nachádza na priechode pre chodcov. Práve táto okolnosť mala

byť dôvodom, aby obžalovaný znížil rýchlosť svojho vozidla, tak, aby bol schopný prípadne zastaviť.
Obžalovaný sa teda dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, čím porušil §
4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Konanie obžalovaného bolo len jednou z príčin
vzniku následku dopravnej nehody, a to ťažkej ujmy na zdraví, ktorú utrpela poškodená, v rozsahu ako
ju popísal v hore uvedenom znaleckom posudku znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia. Rovnakú

mieru zavinenia na následku mala aj sama poškodená, súd preto uznal obžalovaného vinným len z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák..

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu ako aj na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný, v

roku 2019 bol len raz priestupkovo riešený na úseku dopravy a to pre rýchlu jazdu, pričom mu bola
uložená pokuta len vo výške 30,- Eur. V mieste bydliska je hodnotený kladne. Súd ďalej pri ukladaní
trestu zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúci a poľahčujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil
prevahu poľahčujúcich okolností, obžalovaný pred schápaním predmetného skutku viedol riadny život.
Súd potom ukladal obžalovanému trest podľa § 157 ods. 1 (sadzba 6 mesiacov až 2 roky), § 38 ods. 2,

3 Tr. zák., keď hodnú hranicu trestnej sadzby § 157 ods. 1 Tr. zák. znižoval o 1/3 a nakoniec dospel k
záveru, že pre nápravu obžalovaného bude dostatočný peňažný trest vo výške 500,- Eur. Súd pri uložení
tohto trestu zohľadnil okolnosti celého prípadu, hlavne mieru spoluzavinenia poškodenej, prechádzajúci
život obžalovaného, ale aj postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď svoje konanie oľutoval.
V prípade, ak bude peňažný trest zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, určil mu súd náhradný

trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Čo sa týka náhrady škody, tak poškodená Q. O. si uplatnila náhradu škody bolestné vo výške 3 646,80
Eur, tak ako to ustálil znalec z odvetvia chirurgie, traumatológie a Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.,
pobočka Banská Bystrica za liečebné náklady vynaložené na ošetrenie poškodenej škodu vo výške

3 825,46 Eur. Súd však pri určení výšky náhrady škody, ktorú má uhradiť obžalovaný poškodeným,
musel zobral do úvahy aj horeuvedenú mieru zavinenia poškodenej, ktorú ustálil v rovnakej miere ako
obžalovaného a nakoniec zaviazal obžalovaného, aby podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaplatil poškodeným
len 1 uplatnenej náhrady škody, a to Q. O. vo výške 1823,40 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni
a.s. vo výške 1912,50 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených zo zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.