Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229230
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4114229230.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48,

IČO: 00 151 653, zast. JUDr. Pavel Novák, advokát so sídlom Bratislava, Mostová 2, proti žalovanej: A.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. - C. C., A. ul. XXX/X, o zaplatenie sumy 19.664,60 eura s príslušenstvom,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 19.664,60 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 18.263,53 eura od 3.10.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný žalobcovi zaplatiť
žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2014 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy
19.664,60 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.263,53 eura od 3.10.2014 do
zaplatenia, so 16,60 % -ným úrokom zo sumy 13.002,76 eura od 3.10.2014 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania, čo odôvodnil tým, že poskytol žalovaným na základe Zmluvy o splátkovom úvere úver vo

výške 12.000 eur, žalovaní porušili svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 140,32
eura do 30.11.2009 a od 25.1.2009 vo výške 209,38 eura, preto vyhlásil dňa 24.6.2014 mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalovaná suma 19.664,60 eura pozostáva z istiny v sume 13.002,76 eura, úrokov vo
výške 5.242,83 eura, úrokov z omeškania vo výške 1.401,07 eura a poplatkov vo výške 17,94 eura.

2.Súd vo veci vydal dňa 20.1.2015 platobný rozkaz č.k. 7RO/435/2014-46, proti ktorému podali žalovaní
odpor,kdenamietali,žezmluvaobsahujeneprijateľnépodmienky,prinajmenšompoplatkyzaupomienky,

úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniesli námietku premlčania.

3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaným ol poskytnutý úver vo výške 12.000
eur, v zmysle zmluvy si neplnili svoje povinnosti. Prvé tri splátky úveru zaplatili riadne a včas. Štvrtá
splátka bola uhradená len čiastočne a v omeškaní. Následne ďalšie splátky uhrádzali v omeškaní a nie v
dohodnutej výške. Preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 24.6.2014. Po zosplatnení úveru
sa snažil o mimoriadne urovnanie, poskytol žalovaným lehotu 24 mesiacov na zaplatenie dlžnej sumy,

na čo nereagovali. Poukazoval na výpis z úveru a špecifikáciu žalovanej sumy, bol poskytnutý úver
12.000 eur, dohodnutý bol spracovateľský poplatok 189,17 eura, ktorý zaplatili. Splátka bola dohodnutá
vo výške 209,38 eura. Tak ako vyplýva z výpisu úveru, prvé tri splátky zaplatili riadne a včas k 25-
temu dňu v mesiaci čo bol december 2009, január 2010, február 2010. Štvrtá splátka bola zaplatená31.3.2010 v sume 33,12 eura. Ďalšie splátky boli hradené nepravidelne a nie v takej výške ako bola
dohodnutá splátka, okrem splátky v máji 2010. Výpis z úveru je od novembra 2009 do augusta 2011.
Následne je žalovaná suma špecifikovaná v prehľade o transakciách na úverovom účte, od septembra

2011 do 24.9.2014. Z tohto prehľadu vyplýva aké splátky uhrádzali, napr. 26.9.2011 zaplatili splátku
100 eur, označené je to v prehľade ako vklad na predplatok a špecifikované je na zaplatenie čoho bol
vklad 100 eur použitý, uvedená je splátka 21,97 a 78,03 eura, jedna suma išla na splátky úrokov a
jedna na istinu. Posledná suma, ktorú uhradili 18.12.2012 bola suma 20 eur. Žalovaná suma 19.664,60
eura je vyčíslená ku dňu 2.10.2014. K tomuto dátumu sú vyčíslené aj úroky a úroky z omeškania, preto

si v petite uplatňuje žalobca úrok aj úrok z omeškania od 3.10.2014. Dlžná istina bola na začiatku
12.000 eur, splátky sa započítavali v poradí najskôr na poplatky, potom na úrok z omeškania, potom na
úrok a nakoniec na istinu. Takto to bolo dohodnuté vo všeobecných podmienkach v bode 7.3.8.. Takto
boli splátky započítavané počas celej doby splácania, po zosplatnení úveru sa výška istiny a úrok z
omeškania, úrok ani poplatky nemenili. Poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/84/2011, ktoré
hovorí o pripisovaní úrokov k istine. Čo sa týka požadovaného úroku po zosplatnení úveru poukazoval

na rozhodnutie NS SR 1Cdo/57//2005. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že úver sa úročí úrokom
do splatenia, zosplatnením úveru stratili žalovaní výhodu splátok, ale žalobca neprišiel o svoj nárok
na plnenie titulom úroku, pretože žalovaní mu doteraz úver nevrátili. Čo sa týka výšky úroku ten bol
dohodnutý v medziach zákona, jeho výška nie je neprimeraná, ani v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že z úveru nevidela ani korunu. Na celé toto ich nahovoril snúbenec
jej sestry W. J.. Bolo to tak, že so sestrou chceli dom, začali si ho prerábať, omotal si ich okolo prsta,
povedal, že si úver nemôže zobrať na svoje meno, že mu to nevychádza, že na to nemá dostatočný
príjem podľa daňového priznania. Nahovoril ich, aby si úver zobrali na seba. Vyjadril sa tak, že úver splatí
domesiaca.Uverilimu,pretožepredtýmzobralnamanželaúverzČSOBna30.000euratendomesiaca

vrátil. Tým ich presvedčil, že to tak bude aj v tomto prípade. W. J. úver prestal splácať, kontaktovali ich
zo Slovenskej sporiteľne, niečo splácali aj oni. Peniaze z úveru boli poukázané na úverový účet, W. J.
mal dispozičné právo k tomuto účtu a peniaze vybral.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nemá viac čo uviesť, je to tak ako vypovedala žalovaná, len

podpísal papiere, v tom čase bola manželka na materskej dovolenke, on vystupoval ako ručiteľ.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaných, oboznámením
sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalovaní uzatvorili dňa 6.11.2009 so žalobcom Zmluvu o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie finančných prostriedkov žalovaným vo výške 12.000 eur. Žalovaní sa zaviazali úver spolu
s dohodnutými úrokmi vo výške 16,60 % ročne splácať v mesačných splátkach vo výške 140,32 eura
do 30.11.2009, vo výške 209,38 eura mesačne od 25.12.2009 v 119 mesačných splátkach, poplatok za
správu úveru bol 1,99 eura mesačne, spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru bol 189,17 eura.

RPMN bola dojednaná vo výške 19,01 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,43%, celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom boli 13.243,58 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné
obchodné podmienky a sadzobník poplatkov.

Žalobca vyzýval žalovaných výzvou zo dňa 28.5.2014 na zaplatenie dlžnej sumy, upozornil ich v prípade

neuhradenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, k čomu došlo listom zo dňa
27.6.2014, čo vyplýva z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Žalovaná suma 19.664,60 eura pozostáva z istiny v sume 13.002,76 eura, úrokov vo výške 5.242,83
eura, úrokov z omeškania vo výške 1.401,07 eura a z poplatkov vo výške 17,94 eura. Žalobca vyčíslil

dlžnú pohľadávku ku dňu 2.10.2014.

Konanie voči žalovanému bolo uznesením č.k.12C/333/2015-127 zo dňa 6.6.2018, právoplatne dňa
2.7.2018 zastavené, nakoľko na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz.

5.Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zák.č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viaczmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 4 ods. 1. zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právne formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie
odplatapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúbankamizaspotrebnéúveryvčaseuzavretia
zmluvy.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania,výškuúrokovzmeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh /§ 565/,
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

6.Žalobca uvádzal, že na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať a posúdiť zmluvu o úvere

podľa ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak súd na daný právny vzťah aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka a to z nasledovných dôvodov. Z obsahu spisu je nesporné, že
žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. osoba, ktorá konala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, t. j. osoby, ktoré nekonali v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva
o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých
prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na ďalšie všeobecné podmienky odkazuje.

Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi a to bez ohľadu
na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom zákonníku alebo inom osobitnom zákone. Podľa
predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ako aj zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a doplnení
niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S
poukazom na uvedené aj predmetnú zmluvu o úvere je potrebné považovať svojou povahou za zmluvu
spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis
obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou
úpravou v prejednávanej veci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred

všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné
posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Uvedené platí napriek tomu, že je nespochybniteľný názor žalobcu, že úver je tzv. absolútny obchod a
že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň vždy je potrebné mať na zreteli, že úverová
zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa tu

vyvstáva požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva
bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku.
Správnosť aplikácie občiansko-právnej úpravy, ktorá má zároveň spotrebiteľský charakter z ústavno-
právneho hľadiska nespochybňuje ani Ústavný súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. 06. 2013 sp. zn. I.ÚS
402/2013). Súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 14. 09. 2017 č. k. 3Cdo 87/2017, v ktorom

rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal predchádzajúcimi rozhodnutiami Najvyššieho súdu, ktoré riešili
otázku aplikácie Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na závery uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý podrobil prieskumu všetky doterajšie rozhodnutia týkajúce sa
danej problematiky, vrátane rozhodnutia NS SR sp.zn. 6MCdo 4/2012, a dospel k záveru, že nie je
dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť

Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje
ajznakyspotrebiteľskejzmluvyavzhľadomnaprincípochranyspotrebiteľadospelkzáveru,ževprípade
duplicity právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je potrebné aplikovať právnu úpravu
obsiahnutúvObčianskomzákonníku,anievObchodnomzákonníku.Poukázalnato,žeúverovúzmluvu
treba v danom prípade považovať za zmluvu spotrebiteľskú, čo vyplýva i zo Smernice Rady 87/102/EHS

z 22. 12. 1986, ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením
"spotrebiteľ". Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola
platne a riadne uzatvorená dňa 6.11.2009 úverová zmluva.

7.Žalovaní úver nesplácali riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, čo v konaní

nebolo sporné. Obrana žalovaných, ktorá spočívala v tom, že na úver ich nahovoril W. J. neobstojí,
pretože zmluvu so žalobcom uzatvárali vo vlastnom mene žalovaní, oni sú v zmluvnom vzťahu so
žalobcom, nie W. J., vzťah medzi žalobcom a W. J. nie je žiadny, žalobca sa nemôže domáhať zaplatenia
sumy od W. J., ale od žalovaných. Otázka vysporiadania vzťahov medzi žalovanými a W. J. nie je
predmetom tohto konania. Listom zo dňa 27.6.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,

čím sa pohľadávka zo zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 3.7.2014, doručenka od žalovanej
pripojená nebola. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 27.6.2014 a to v súlade s
ust. § 53 ods. 9 OZ, žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru ktoré trvalo viac ako tri mesiace, boli
vyzvaní na doplatenie v lehote nie kratšej ako 15 dní, svedčí o tom výzva zo dňa 28.5.2014. Následne

žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 27.6.2014 . Žalovaní boli
upozornenívlehoteniekratšejako15dnínavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,bolivomeškaníso
splátkami viac ako tri mesiace. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je jednostranný úkon veriteľa, nemusí
byťdoručovanédovlastnýchrúk,okamihúčinnostivyhláseniamimoriadnejsplatnostiúverujeviazanýna
deň, ktorý určil veriteľ, výzva ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným

doručované, teda bol im oznámený moment vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Ustanovenie
§ 53 ods. 9 OZ modifikuje ustanovenie § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, podľa tohto
ustanovenia je strata výhody splátok podmienená splnením podmienok, že musí ísť o spotrebiteľskú
zmluvu, čo je splnené, strata výhody splátok nastáva, keď si toto právo veriteľ uplatní a môže si houplatniť najskôr až po uplynutí 3 -mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, čo bolo
tiež splnené, pretože omeškanie nastalo už pri štvrtej splátke v marci 2010 a žalobca si svoje právo
uplatnil v júni 2014, rovnako bola splnená aj tretia podmienka, že žalovaní boli na uplatnenie práva na

zaplatenie celej pohľadávky upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po uplynutí lehoty 3 mesiacov
nastane strata výhody splátok upravená v ustanovení § 565 OZ.

8.Súd sa v konaní zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, dospel k záveru, že nárok žalobcu
premlčaný nie je. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť

námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku a teda premlčané právo
nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká a
žalobca sa môže svojho práva domáhať podanou žalobou na súde, ale ak žalovaný vznesie námietku
premlčania, nárok mu nemožno priznať. S poukazom na ustanovenie § 101 OZ premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca doručil na Okresný súd
Nitra žalobu o zaplatenie sumy 19.664,60 eura s príslušenstvom dňa 7.10.2014, žalobca si svoj nárok

voči žalovaným uplatnil na súde v trojročnej premlčacej lehote po zosplatnení celého záväzku zo dňa
27.6.2014, takže nárok žalobcu súd nepovažoval za premlčaný, trojročná lehota na podanie žaloby
uplynula dňom 27.6.2017 a žaloba bola súdu doručená v trojročnej premlčacej lehote, nie až po jej
uplynutí.

9.Čo sa týka ďalšej námietky žalovaných a poukazovania na znenie §4 ods. 2 písmeno j/ zákona č.
258/2001 Z.z., ktorý hovorí o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet,
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tu súd uvádza, že zmluva síce takto presne
formulovaná nie je, čo sa týka splátok je uvedená ich výška, počet mesačných splátok, dátum
prvej splátky, dátum poslednej splátky , dátum každej ďalšej platbu - k 25. dňu v mesiaci. To však

neznamená, že by to malo vyvolať následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože by to bolo
príliš formalistické a okrem toho slovenská právna úprava odporuje európskej právnej úprave. Súd
poukazuje na Smernicu EP a Rady č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere, jej čl.10 ods. 2 písmeno
h/, ktorý hovorí o tom, že zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, nad
rámec európskej úpravy podľa slovenskej legislatívy výška splátky má byť individualizovaná vo vzťahu

k jednotlivým položkám, z ktorých splátka pozostáva , avšak smernica takúto požiadavku neobsahuje.
Žalobcovi ako spotrebiteľovi je jasné kedy má splátku zaplatiť. Vnútroštátna úprava presahuje rámec
Smernice a pritom nezodpovedá účelu Smernice. Slovenský všeobecný súd sa obrátil na Súdny dvor ES
s prejudiciálnou otázkou, čo zmluva o úvere musí obsahovať presné označenie toho, aká časť každej
jednotlivej splátky sa použije na splácanie istiny, úroku a poplatkov. Z Rozsudku Súdneho dvora ES

č. C -42/15, Home Credit Slovakia vyplýva, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy
o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá by spresňovala, aká časť každej splátky bude
započítaná na vrátenie istiny. Členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré
Smernica nestanovuje. Ustanovenie čl.10 ods. 2 písmeno h/ by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje
členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné

náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl.10 ods. 2 Smernice. Ďalej Súdny dvor uviedol, že ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl.10 ods. 2 Smernice, zmluva sa môže považovať za bez
úrokov a bez poplatkov len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z uvedeného súd dospel k záveru, že sankcia v podobe,
že úver je bez úroku a bez poplatkov za to, že zmluva neobsahuje identifikáciu splátky v jej rozčlenení

na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom záväzný pre
vnútroštátny súd a preto súd na predmetný spor aj aplikoval závery rozhodnutia Súdneho dvora vo veci
C -42/15. Žalovaní ako spotrebitelia vedeli posúdiť obsah a rozsah svojho záväzku, pretože v zmluve
mali jasne uvedené, že musia uhradiť splátky vo výške 140,32 eura do 30.11.2009 a od 25.12.2009 119
splátok po 209,38 eura vždy k 25.dňu v mesiaci.

10.Čo sa týka ďalšej námietky ohľadne poplatkov, tie sú uplatňované vo výške 17,94 eura, sú to poplatky
uplatňované za správu úveru vo výške 6 x 2,99 eura za obdobie od decembra 2012/do mája 2013, výška
poplatku bola dojednaná v sadzobníku poplatkov, od júna 2013 si žalobca prestal uplatňovať poplatok za
správu úveru. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy suma 19.664,60 eura, ktorá pozostáva

z istiny v sume 13.002,76 eura, úrokov vo výške 5.242,83 eura, úrokov z omeškania vo výške 1.401,07
eura a z poplatkov vo výške 17,94 eura. Žalobca vyčíslil dlžnú pohľadávku ku dňu 2.10.2014, pretože
nárok žalobcu mal súd za preukázaný listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou, výzvou a vyhlásením
mimoriadnejsplatnostiúveru,výpisomzúčtu,uvedenéskutkovéokolnostižalovanínerozporovali,bránilisa len tým, že na úver ich nahovoril W. J.. Voči vyčísleniu dlžnej sumy súd nemal výhrady a túto sumu
žalobcovi priznal.

11.Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok, ktorý si uplatňoval vo výške 16,60 % ročne z istiny 13.002,76
eura za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za obdobie od 3.10.2014, pretože s
poukazomnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obo143/98jesúdtohonázoru,
že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho
splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade

by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy
spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas

ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.
Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a
nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak

ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, súd poukazuje na to, že dohodnuté úroky
z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,

ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K
záveru súdov, že: "...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru" ústavný súd nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského

súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s
podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil
rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok
patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu. Pokiaľ žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru
s príslušenstvom dňom 27.6. 2014, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil

pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom
pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a
úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel
od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere

dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia,
za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ
počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať
zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu
so splátkami úveru. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru

na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového
vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej
istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má
právo získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda

strácanárokveriteľanaúrokyzapožičanépeňažnéprostriedkyodspotrebiteľa.Naprotitomu,vdôsledku
tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú
sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť
vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník,

ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť
veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinkyveriteľomvyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbymalnároknadohodnutéúroky,akokebykzmene
záväzku nedošlo. Podľa názoru súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a
teda do mimoriadneho zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a

po zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá už nárok na
zmluvne dojednaný úrok.

12.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

19.664,60 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.263,53 eura od 3.10.2014 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výška úroku z omeškania je v
súlade s nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB, počiatok
omeškania je deň nasledujúci po dni dokedy si žalobca dlžné úroky a úroky z omeškania vyčíslil už v
uplatnenej sume.

13.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v

konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci,
ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. Neúspešný bol žalobca len v príslušenstve
k pohľadávke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.