Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 9, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201291
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718201291.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: P. Z., P..

Z., G.. XX.XX.XXXX, E. O. E. Q. I. XXX/X, XXX XX G., občan SR, zastúpený JUDr. Borisom Čupkom,
advokátom so sídlom Ul. 9. mája 22, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: M.Á. O., P.. O., G..
XX.XX.XXXX, K. XXX XX V. XXX, občan SR, zastúpený JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so
sídlom ul. Čsl. Armády 25, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 700 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 50 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 650 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 85,72 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 700 Eur, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a to na tom skutkovom a
právnom základe, že žalovaný sa viacnásobným protiprávnym konaním v roku 2017 v Rakúsku dopustil
dopravných priestupkov, za ktoré mu ako páchateľovi skutku boli udelené pokuty a vyrubený správny
poplatok tamojším príslušným úradom Bruck an Der Leitha. Dňa 01.04.2017 bol žalovaný ako vodič

nákladného motorového vozidla ev.č. G. zastavený dopravnou hliadkou a boli mu odobraté osobné
dokumenty potrebné na vedenie motorového vozidla a bol vydaný zákaz ďalšieho vedenia motorového
vozidla, do uhradenia zábezpeky vo výške 1 300 Eur na úhradu predmetných pokút. Toho istého
dňa žalovaný informoval žalobcu o uvedenej situácii so žiadosťou o úhradu predmetnej zábezpeky,
nakoľkotakousumounedisponoval.Žalobcaspolusožalovanýmnatamojšomúradeuhradilizosobných
prostriedkov žalobcu dňa 02.04.2017 celú zábezpeku na pokuty vo výške 1 300 Eur s tým, že voči
rozhodnutiu o výške udelených pokút sa možno odvolať. Žalovaný sa prostredníctvom splnomocneného

zástupcu odvolal voči predmetnému rozhodnutiu s poukazom na jeho majetkové a zárobkové pomery,
na základe čoho bola žalobcovi ako platiteľovi vrátená časť prijatej zábezpeky vo výške 580 Eur a
správny poplatok vo výške 70 Eur. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v
zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. Žalovaný písomne uznal svoj záväzok z titulu porušenia jeho
povinností pri vedení motorového vozidla a zaviazal sa uhradenú zábezpeku na pokuty vo výške 1 300
Eur vrátiť žalobcovi. V dôsledku porušenia povinností žalovaného pri vedení motorového vozidla bola
dňa 29.03.2017 udelená žalovanému pokuta za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti vo výške

50 Eur. Predmetnú pokutu uhradil za žalovaného žalobca zo svojho súkromného účtu a preto si žalobca
voči žalovanému uplatňuje aj nárok na zaplatenie sumy 50 Eur. Napriek všetkým vyššie uvedeným
skutočnostiam žalovaný do podania žaloby nesplnil svoj záväzok a dobrovoľne neuhradil žalobcom
vyplatené pokuty.2. K žalobe žalobca priložil listiny- Potvrdenie o predbežnom úkone / zabavení na základe Zákona
o správnych trestných činoch 1991 - VStG v znení KFG (Zákona o motorových vozidlách) zo dňa

02.04.2017 spolu s prekladateľskou doložkou; Vyrozumenie o výsledku dokazovania Okresného úradu
v BRUCK ANDER LEITHA, adresované žalovanému spolu s prekladateľskou doložkou; prehlásenie
žalovaného zo dňa 05.04.; Detail platby v sume 580 Eur zo dňa 25.09.2017; Potvrdenie o prijatí platby
70 Eur zo dňa 25.09.2017; Detail Platby vo výške 50 Eur zo dňa 07.04.2017; Rozhodnutie o uložení
pokuty 50 Eur, adresované spoločnosti RIVA SK s.r.o., za prekročenie rýchlosti a nedodržanie bezpečnej

vzdialenosti, nedanie prednosti, zákazu zastavenia a neuhradené parkovacie poplatky a Prekladateľskú
doložku - vyúčtovanie zo dňa 07.02.2018.

3. Súd dňa 09.04.2018 vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote
vecne odôvodnený odpor, v ktorom namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a taktiež namietol,
že uplatňovaný nárok vznikol z pracovnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou RIVA SK s.r.o., IČO:

36 784 109 (ďalej len ako „RIVA SK“) ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, ktorý
sa v rámci plnenia svojich pracovných povinností dopustil dopravných priestupkov, za čo mu bola
uložená pokuta, v dôsledku čoho je spoločnosť RIVA SK ako zamestnávateľ oprávnený žiadať od
žalovaného náhradu škody. Zároveň žalovaný namietol, že pokuta 50 Eur za porušenie predpisov
cestnej premávky bola vyrubená dňa 29.03.2017 spoločnosti RIVA SK a ak by aj bola pravda, čo tvrdí

žalobca, plnil potom žalobca za spoločnosť RIVA SK. Ďalšia pokuta bola uložená žalovanému dňa
01.04.2017 ako vodičovi nákladného motorového vozidla ev.č. G., ktorého držiteľom bola spoločnosť
RIVA SK, keď bol žalovaný zastavený dopravnou hliadkou a bol vydaný zákaz vedenia motorového
vozidla až do uhradenia zábezpeky vo výške 1 300 Eur. Dňa 02.04.2017 uhradil žalobca ako konateľ
spoločnosti predmetnú zábezpeku s tým, že následne žalovaný využil možnosť podania odvolania voči

rozhodnutiu o výške udelenej pokuty. Dňa 05.04.2017 podpísal žalovaný žalobcovi prehlásenie, že
pokutu v Rakúsku zo dňa 01.04.2017 platil konateľ firmy P. Z. vo výške 1 300 Eur. Z obsahu predmetného
písomného prehlásenia žalovaný vyvodzuje ten záver, že pokutu síce uhrádzal žalobca, avšak uhradil ju
za spoločnosť RIVA SK, keďže majiteľom nákladného motorového vozidla nie je žalobca, ale spoločnosť
RIVA SK. Pokutu uhrádzal ako konateľ, čo je tiež smerodajné pre určenie, že plnil pokutu za spoločnosť

RIVA SK. Z písomného podania zo dňa 18.09.2017 a zo dňa 25.10.2017 vo veci uplatnenej výzvy na
splnenie zákonnej povinnosti, ktorú doručila Poisťovňa právnej ochrany skupiny ERGO (ďalej len ako
„Poisťovňa“) žalovanému vyplýva, že na Poisťovňu sa obrátil klient - RIVA SK, ako bývalý zamestnávateľ
žalovanéhosožiadosťou,abyhoPoisťovňazastupovalapriuplatňovaníjehopracovnoprávnychnárokov
nanáhraduškodyvočižalovanému.SpoločnosťRIVASKakozamestnávateľžalovanéhozložilazaneho

zábezpeku vo výške 1 300 Eur a daná vec bola Poisťovňou riešená ako poistná udalosť pod č. XX/XXXX/
XX, pričom poverenému advokátovi sa podarilo pokutu znížiť na 650 Eur s tým, že rozdiel bude vrátený.
Konečnávýškapokutypredstavovala650Eur,ktorúzažalovanéhouhradilaspoločnosťRIVASK.Okrem
toho sa v predmetnom oznámení uvádza, že spoločnosť RIVA SK uhradila za žalovaného tiež pokutu 50
Eur za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v Rakúsku dňa 11.03.2017. Keďže spoločnosť RIVA

SK uhradila za žalovaného uvedené pokuty, vzniklo jej tým právo uplatniť si voči žalovanému náhradu
škody vo výške zodpovedajúcej výške uhradených pokút zo strany spoločnosti RIVA SK. Ani na základe
toho, že dňa 25.09.2017 prijal žalobca na jeho osobný účet sumu 580 Eur titulom vrátenej zábezpeky,
ktorá mala byť vrátená na účet RIVA SK, nemožno uzavrieť, že aktívne legitimovaný na podanie návrhu
v tomto spore bol žalobca.

4. K odporu žalovaný priložil listiny- Pracovnú zmluvu zo dňa 06.02.2017, uzatvorenú medzi žalovaným
a spoločnosťou RIVA SK; Splnomocnenie zo dňa 05.09.2017 od RIVA SK, P. Z. Poisťovni na
zastupovanie právneho sporu - poistnej udalosti - pracovno-právna náhrada škody proti žalovanému;
Výzvu Poisťovne žalovanému zo dňa 18.09.2017 na splnenie zákonnej povinnosti; Výzvu Poisťovne -

urgencia žalovanému zo dňa 25.10.2017 na splnenie zákonnej povinnosti; Vyjadrenie žalovaného zo
dňa 09.11.2017 k výzve na splnenie zákonnej povinnosti.

5. Na odpor žalovaného reagoval žalobca replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2018, v
ktorej uviedol, že podaný odpor je účelový a zavádzajúci. Žalovaný sa podaným odporom snaží

navodiť domnienku, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol záväzkovo - právny vzťah. Žalovaný
(pozn. súdu v texte repliky uvedené „žalobca“) sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s predloženými
listinnými dôkazmi, neoboznámil sa s ich obsahom a ignoroval elementárne rozdiely medzi subjektívnou
a objektívnou zodpovednosťou za spáchanie dopravného priestupku. Z uvedených dôvodov pretoopätovne poukázal na predložené listinné dôkazy - najmä na pokutu 1 300 Eur s prekladom (pokutový
lístok) a zápisnicu zo správneho konania s prekladom, ktoré sú súčasťou spisu. Z uvedených listinných
dôkazov nepochybne vyplýva, že za spáchanie priestupku bola vyvodená subjektívna zodpovednosť

voči žalovanému ako konkrétnej fyzickej osobe a nie voči spoločnosti RIVA SK. V zápisnici je
konštatované prebratie zastúpenia právnym zástupcom za žalovaného a žalovaný je vyzývaný na
preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov. Spoločnosti RIVA SK nikdy nebolo zo strany
rakúskych správnych orgánov v súvislosti s predmetnou pokutou 1 300 Eur nič doručené a voči
nej uplatnené. Spoločnosti tak žiadna škoda, ako sa to snaží tvrdiť žalovaný, nevznikla. Rozhodne

dôkazom absencie aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby s poukazom na Civilný sporový
poriadok, nemôže byť to, ako predmetnú vec právne posúdil splnomocnený právny zástupca, ktorý
u žalovaného náhradu vzniknutej pohľadávky uplatňoval, ako aj to, ako túto vec vnímal a pochopil
žalovaný vo svojom prehlásení, v ktorom uznal plnenie za jeho osobu konateľom spoločnosti RIVA
SK. V podmienkach nášho právneho poriadku bolo zavedenie objektívnej zodpovednosti za dopravné
priestupky držiteľa motorového vozidla vykonané novelou zákona o cestnej premávke, a to zákonom č.

68/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2012. Účelom zavedenia objektívnej zodpovednosti, ako
to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 68/2012 Z.z., bolo zvýšiť bezpečnosť čo najväčšieho počtu
účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť disciplinovanosť a ohľaduplnosť účastníkov cestnej
premávky prostredníctvom vynútenia dodržiavania najmä tých ustanovení zákona o cestnej premávky,
v dôsledku ktorých najčastejšie vznikajú dopravné nehody s následkom usmrtenia a ublíženia na zdraví.

Zavedením novely sa sledovalo odstránenie obtiažneho preukazovania zodpovednosti za porušenie
niektorých ustanovení zákona v prípadoch, ak páchatelia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky neboli bezprostredne po spáchaní priestupku zastavení, identifikovaní a na mieste
porušenia zákona bezprostredne prejednaní. Dôvodová správa predpokladá, že držiteľ vozidla bude
môcť v rámci podaného odporu proti Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt uviesť osobu, ktorá

viedla jeho vozidlo v čase porušenia pravidla cestnej premávky, pričom v prípade úspešného ukončenia
konania o priestupku vodiča, nebude pokutou postihnutý držiteľ vozidla. Vyššie uvedená situácia, ktorú
sa snaží žalovaný v tomto prípade navodiť však nikdy nenastala a bol stíhaný konkrétny páchateľ
priestupku, nakoľko bol políciou na mieste aj zastavený. Rovnako jedným zo znakov subjektívnej
zodpovednosti za spáchanie priestupku je aj uloženie zákazu viesť motorové vozidlo, čo sa odobratím

papierov žalovanému aj preukázateľne stalo a vyplýva to aj z ním predloženého vyjadrenia zo dňa
09.11.2017. V časti návrhu, v ktorej si žalobca uplatnil pohľadávku za vyrubenú pokutu za porušenie
predpisov cestnej premávky vo výške 50 Eur zo dňa 29.03.2017, zobral žalobca podaný návrh späť. Vo
zvyšku na podanej žalobe zotrval.

6.Žalovanýreagovalduplikoudoručenoutunajšiemusúdudňa06.08.2018,vktorejuviedol,žeskúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania,
pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta,
kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Aby bol žalobca ako
strana sporu v konaní úspešný, musí preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého

vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V prípade, že v súdnom konaní nie je preukázaná aktívna vecná
legitimácia, súd žalobu zamietne a viac sa nezaoberá opodstatnenosťou uplatneného nároku. Žalovaný
nerozporuje, že voči nemu nebola uložená pokuta vo výške 1 300 Eur, pričom však namieta, že žalobca
nie je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktorý v tomto prebiehajúcom súdnom spore ide.
Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 700 Eur na základe tých skutkových okolností, že

žalobca uhradil dňa 02.04.2017 zo svojich osobných prostriedkov celú zábezpeku pokuty vo výške 1
300 Eur. V nadväznosti na uvedené žalovaný poznamenal, že žalobca v tomto spore tvrdí, že uhradil
zo svojich osobných prostriedkov celú zábezpeku pokuty vo výške 1 300 Eur, svoje tvrdenie však
hodnoverne nepreukázal. Ak svoje tvrdenie opiera o listinný dôkaz - uznanie záväzku žalovaným,
tento dôkaz žalovaný v rámci procesnej obrany popiera, nakoľko z uvedeného listinného dôkazu je

zrejmé, že pokutu platil konateľ firmy P. Z.. Žalobca z neznámych dôvodov súdu nepredložil ďalšie
listinné dôkazy v súvislosti s uplatňovaným nárokom na zaplatenie sumy vo výške 1 300 Eur, keď z
listinného dôkazu (Výzva na splnenie zákonnej povinnosti - urgencia zo dňa 25.10.2017) vyplýva, že
spoločnosť RIVA SK ako zamestnávateľ žalovaného zložil zábezpeku vo výške 1 300 Eur. Daná vec
bola Poisťovňou riešená ako poistná udalosť pod číslom XX/XXXX/XX, na základe čoho sa podarilo

poverenému advokátovi pokutu znížiť na 650 Eur, s tým, že rozdiel bude vrátený. Z uvedeného vyplýva,
že subjektom oprávneným podať predmetnú žalobu je spoločnosť RIVA SK a nie žalobca. Žalovaný
mal za to, že žalobca v tomto súdnom spore nepreukázal, na základe čoho odvodzuje svoj nárok na
zaplateniesumyvovýške650Eur.Jenesporné,žepokutažalovanémuuloženábola,avšakžalovanémunevznikol žiadny právny titul na zaplatenie uvedenej sumy voči žalobcovi a preto žalobca nemôže byť
ani aktívne legitimovaným na podanie žaloby ohľadom uplatnenia predmetného nároku. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Dňa 31.10.2018 sa vo veci konalo (prvé) pojednávanie. Právny zástupca žalobcu mal za to, že
aktívnu vecnú legitimáciu v spore dostatočne preukázali. Pre určenie aktívnej vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, ako vníma danú situáciu žalovaný. Pokuta bola uložená fyzickej osobe - žalovanému a

táto pokuta bola uhradená fyzickou osobou žalobcu. Finančnú hotovosť uhradil žalobca, uhradil ju za
žalovaného Rakúskym úradom. Zvyšná časť zábezpeky bola vrátená na fyzický, teda na súkromný účet
žalobcu. O tom, že finančnú hotovosť majú vrátiť na súkromný účet fyzickej osoby žalobcu boli rakúske
úrady informované prostredníctvom právneho zástupcu Poisťovne. Spoločnosti RIVA SK tak nevznikla
žiadna škoda, preto nemá v tomto spore čo uplatňovať. To nevyvracia ani to, že spoločnosť RIVA SK sa
obrátila na poisťovňu. Predmetnú pohľadávku - okrem pokuty 50 Eur- spoločnosť RIVA SK ani neeviduje

v účtovníctve. Poukázal na to, že v časti o zaplatenie 50 Eur zobral už žalobca žalobu späť.
Právna zástupkyňa žalovaného za rozhodujúcu skutočnosť považuje, že na strane žalobcu nie je aktívna
vecná legitimácia, pričom nielen z listinných dôkazov, ale ani z prednesu právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní nevie vyvodiť záver, že zábezpeku platil žalobca - ako fyzická osoba. Z prehlásenia
žalovaného vyplýva, že zábezpeku platil konateľ spoločnosti RIVA SK. Medzi žalobcom a žalovaným

tak nevznikol žiadny záväzkovo-právny vzťah a keďže vzniesli námietku aktívnej vecnej legitimácie,
bližšie sa nepovažovali za potrebné vyjadriť k ostatným skutkovým tvrdeniam. Namietla, že by došlo k
odovzdaniu finančnej hotovosti na Rakúskych úradoch tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu -
žalovaný telefonoval konateľovi spoločnosti RIVA SK a požiadal ho, aby prišiel vec vyriešiť do Rakúska
s tým, že on nevie po Nemecky a aby priniesol 1 300 Eur, inak nebude môcť plniť svoje pracovné

úlohy. Následne žalobca prišiel, odovzdal žalovanému finančnú hotovosť 1 300 Eur a žalovaný následne
odovzdal túto finančnú hotovosť rakúskym úradom. Poukázala aj na list Poisťovne, z ktorého vyplýva,
že na Poisťovňu sa obrátila spoločnosť RIVA SK a že žalovaný má platiť na účet spoločnosti RIVA SK,
pričom tam uvedené číslo účtu sa zhoduje aj s číslom účtu na č.l. XX súdneho spisu, čo je číslo protiúčtu,
z čoho vyplýva, že žalobca na osobný účet obdržal finančnú hotovosť 580 Eur od spoločnosti RIVA

SK. Je potom otázka, prečo tieto finančné prostriedky boli prevádzané na spoločnosť RIVA SK a potom
prečo boli finančné prostriedky zo spoločnosti RIVA SK prevádzané na osobu P. Z.. Taktiež poukázala
na to, že ani nie je zrejmé na základe čoho a komu bola uložená pokuta. Nespochybnila, že bola uložená
povinnosť platiť 1300 Eur na zábezpeku.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že z písomného prehlásenia žalovaného je nepochybné, že pokutu za

žalovaného platil žalobca P. Z., pričom nie je rozhodujúce, ako vyhodnotil danú situáciu, či už žalovaný,
alebo zástupca Poisťovne, ktorá zrejme zle uplatňovala nárok. Takisto nie je rozhodujúce, aké následné
prevody bankové boli robené medzi spoločnosťou RIVA SK a žalobcom. Ďalej namietol v zmysle
koncentračnej zásady doplnenie skutkových tvrdení žalovaného, ktoré neboli uvedené v odpore. Pokiaľ
ide o predmetnú sumu 1 300 Eur, má takú informáciu od klienta, keďže predmetná udalosť sa stala v

noci a bolo potrebné zabezpečiť finančnú hotovosť, sadnúť do auta a ísť do Rakúska, že túto finančnú
hotovosť zobral zo svojich súkromných finančných prostriedkov, z domu.
Právnazástupkyňažalovanéhonaskutkovétvrdeniežalobcu,žepredmetnéfinančnéprostriedkyvsume
1 300 Eur zobral konateľ z vlastných prostriedkov z domu, uviedla, že ide len o konštatovanie, ktoré
nie je preukázateľné. Popierajú toto skutkové tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, nakoľko podľa jej

informácií žalobca telefonoval so žalovaným, kedy bol žalobca v kine a následne mal ísť na firmu a až
potom odišiel do Rakúska.
Právny zástupca žalobcu na tieto tvrdenia uviedol, že nemajú ako preukázať opak, nakoľko jediné, čo
môžu urobiť je poukázať na to, že predmetnú pohľadávku neeviduje spoločnosť RIVA SK vo svojich
účtovných dokladoch. Poukázal na to, že nebol žiadny výber, či už z pokladne, alebo z bankového účtu

spoločnosti RIVA SK.
Právna zástupkyňa žalovaného navrhla vykonanie dokazovania výpisom z bankového účtu spoločnosti
RIVA SK za obdobie 03/2017 a 04/2017, ako aj za obdobie 09/2017.

8. Dňa 13.11.2018 doručil žalobca súdu ďalšie podanie, v ktorom uviedol, že na pojednávaní dňa

31.10.2018 žalovaný opätovne namietal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobcom a žiadal, ako
dôkaz svojich tvrdení, predložiť výpis z účtu spoločnosti RIVA
SK, ktorým chcel preukázať to, že pohľadávka voči nemu vznikla na strane tejto obchodnej spoločnosti.
Na vyvrátenie uvedeného tvrdenia žalobca do súdneho spisu predložil požadované výpisy z účtupredmetnej obchodnej spoločnosti RIVA SK, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v čase úhrady
zábezpeky na uloženú pokutu, nebola z účtu tejto obchodnej spoločnosti vybratá predmetná suma
zábezpeky. Ak by aj došlo zo strany žalobcu k výberu čiastky 1 300 Eur na účel výplaty zábezpeky

na pokutu uloženú žalovanému, t.j. na iný účel, ako na účel potrieb spol. RIVA SK (čo rozhodne
poprel), je toho názoru, že by takýmto konaním došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi
ním a spoločnosťou RIVA SK a nie medzi touto obchodnou spoločnosťou a žalovaným. Obranu
žalovaného, ktorou žalobcu vyzval, aby sa vyjadril, za aké priestupky bola predmetná pokuta udelená,
považuje žalobca za absurdnú a právne irelevantnú - žalovaný mál v prvom rade možnosť brániť sa v

predmetnom priestupkovom konaní voči priestupkom, ktoré sa mu kládli za vinu. Rozhodne nemôže byť
predmetom skúmania v tomto konaní, či predmetná uložená pokuta bola udelená oprávnene, alebo nie.
Predmetom tohto konania nie je náhrada škody, kedy by v určitom prenesenom význame prichádzala
do úvahy miera zavinenia na škodovej udalosti. Za nezmyselnú obranu žalovaného to považuje aj
preto, že v konečnom dôsledku by mal najlepšie žalovaný ako účastník priestupkového konania poznať
skutočnosť,začomubolapredmetnápokutauložená.Napriekuvedenémumážalobcasprostredkovanú

vedomosť o tom, že sa malo jednať o nasledovné priestupky žalovaného: (1.) bolo zistené, že napriek
tomu, že sa ako vodič od 18.03.2017, 9:25 hod do 19.3.2017, 9:25 hod, od 9.3.2017,00:05 hod do
11.3.2017, od 5:31 hod, 22.3.2017, od 14:01 hod do 24.3.2017, 18:59 hod nenachádzal vo vozidle, a tým
nemal možnosť obsluhovať tachograf, opomenul spomenuté časové obdobia, pomocou manuálneho
vstupného zariadenia zaznačiť na kartu vodiča. Uvedené je kvalifikované ako veľmi ťažký priestupok;

(2.) dňa 18.3.2017 o 9:25 hod, 19.3.2017 o 9:42 hod, 20.3.2017 o 5:00 hod, 20.3.2017 o 18:29
hod, 21.3.2017 o 11:01 hod, 24.3.2017 o 19:07 hod, 27.3.2017 o 9:33 hod, 28.3.2017 o 14:01 hod,
28.3.2017 o 23:44 hod a 29.3.2017 o 8:45 hod nepoužíval tachograf správne, nakoľko na začiatku
a konci pracovného dňa musí byť zadaný symbol krajiny, kde sa pracovný deň začal, príp. skončil.
Žalovaný nezadal symbol krajiny pri začiatku práce a pri konci práce; (3.) taktiež dňa 01.04.2017 o

13:32 nezaznamenal časy vedenia vozidla, inú prácu, pracovnú pohotovosť, prestávky v práci a čas
odpočinku, pričom tieto musia byť zaznamenané jednotlivo a rozoznateľne. Žalobca ďalej, pokiaľ ide o
vrátenie časti prijatej zábezpeky vo výške spolu 650 Eur uviedol, že žalovaný na pojednávaní uviedol,
že účet uvedený vo výzve zástupcu spoločnosti RIVA SK, adresovanej žalovanému, sa zhoduje s
účtom, na ktorý boli vrátené finančné prostriedky z prijatej zábezpeky na uloženú pokutu. Žalovaný sa

týmto tvrdením snažil navodiť dojem, že spoločnosť RIVA SK prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu žiadala poukázať na svoj účet vrátenie čiastky 650 Eur za uloženú pokutu a tento účet sa
zhoduje s účtom na ktorý bola vrátená časť zábezpeky vo výške 650 Eur. K uvedenému tvrdeniu
žalovaného možno opätovne konštatovať, že je účelové a zavádzajúce. Číslo účtu, na ktoré žiada
spol. RIVA SK prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu poukázať sumu 650 Eur, je účtom

spoločnosti Poisťovne, čo nepochybne vyplýva aj z predloženého výpisu transakcie vrátenia časti
zábezpeky na súkromný účet žalobcu. Tak ako žalobca uviedol na pojednávaní, zástupca Poisťovne
nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav ako škodovú udalosť z pracovno-právneho vzťahu a
takto aj v mene obch. spol. RIVA SK tento nárok uplatňoval. Zároveň pre opravu a doplnenie svojho
tvrdenia o vrátení časti zábezpeky na súkromný účet žalobcu orgánom, ktorý pokutu uložil, uviedol, že

táto časť zábezpeky bola vrátená na účet Poisťovne ako zástupcu žalovaného v priestupkovom konaní,
ktorá ju následne vyplatila na súkromný účet žalobcovi, ako platcovi predmetnej zábezpeky. Ako dôkaz
o tejto skutočnosti predložil listinu - Detailné informácie o účte ku dňu 06.11.2018.

9. Na podanie žalobcu reagoval žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2018, v

ktorom uviedol, že v tomto prebiehajúcom súdnom konaní žalovaný namieta správne aktívnu vecnú
legitimáciu,ktorúvyvodzujenazákladetoho,žepokutanebolauhradenážalobcomakofyzickouosobou,
ale konateľom spoločnosti RIVA SK, v dôsledku čoho je oprávnený uplatňovať si hmotnoprávny nárok na
zaplatenie sumy vo výške 650 Eur spoločnosť RIVA SK a nie žalobca. Vychádzajúc z obsahu Potvrdenia
o zaplatení finančnej zábezpeky vo výške 1 300 Eur, zábezpeku uhradil M. O. a nie žalobca. Uvedená

suma bola uhrádzaná žalovaným dňa 02.04.2017. Ďalší listinný dôkaz, ktorý predkladá žalovaný súdu
prvej inštancie je Výsledný protokol - Smernica 2006/22/ES zo dňa 01.04.2018, z obsahu ktorého je
evidentné, že Riaditeľstvo krajinskej polície Dolné Rakúsko v uvedený deň vykonalo v rámci výkonu
cestnej kontroly posúdenie správnosti denného času jazdy, týždenného času jazdy a to zo záznamov
vodiča. Kontrola bola vykonaná za účelom prevedenej primárnej kontroly na ceste počas jazdy a

kontroly hmotnosti nákladu. Z obsahu protokolu je možné zistiť, že sa v ňom uvádza aj názov podniku
RIVA SK a ako vodič je uvedený žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému nebola udelená
pokuta, nakoľko sa jednalo o zaplatenie finančnej zábezpeky z dôvodu krátkeho prerušenia jazdy nad
zákonom stanovený čas 4,5 hodiny a posúdenia správnej hmotnosti nákladu. Z týchto listinných dôkazovvôbec nevyplýva, komu bola pokuta uložená. V protokole zo dňa 01.04.2017 sa uvádza, na čo bola
cestná kontrola zameraná a z ďalšieho listinného dôkazu vyplýva potvrdenie o zaplatení finančnej
zábezpeky vo výške 1 300,00 Eur od žalovaného. Z listinného dôkazu - prehlásenia žalovaného zo

dňa 05.04.2018 v Nitre - vyplýva, že pokutu v Rakúsku zo dňa 01.04.2017 platil konateľ firmy P. Z.
vo výške 1 300 Eur. Ak by bola pravda, že pokutu platil v Rakúsku žalobca P. Z. ako fyzická osoba,
potom by predsa neexistoval žiadny dôvod pre uvedenie tej skutočnosti, že pán Z. zábezpeku uhrádzal
ako konateľ firmy. V plnom rozsahu žalovaný popiera skutkové tvrdenie právneho zástupcu žalobcu,
ktorý sa na pojednávaní dňa 31.10.2018 pred súdom vyjadril v tom zmysle, že z písomného prehlásenia

žalovaného je nepochybné, že pokutu za žalovaného platil P. Z., pričom nie je rozhodujúce, ako
vyhodnotil danú situáciu či už žalovaný alebo zástupca Poisťovne, ktorá zrejme zle uplatňovala nárok
a že takisto nie je rozhodujúce, aké následné prevody bankové boli robené medzi spoločnosťou RIVA
SK a fyzickou osobou P. Z.. V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti dal žalovaný do pozornosti
konajúcemu súdu, že v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP sa považujú za nesporné iba tie skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela. V danom prípade protistrana, t. j. žalovaný od samého

začiatku popiera, že žalobca nemá hmotnoprávne postavenie, teda nie je nositeľom hmotného práva
na uplatnenie si nároku na zaplatenie sumy 650 Eur, pretože žalobca ako fyzická osoba neuhrádzal
sumu vo výške 650,00 Eur ako finančnú zábezpeku rakúskej polícii za žalovaného. V ďalšom odseku
2 cit. paragrafového ustanovenia je uvedené, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je

popretie neúčinné. Domnieva sa, že žalovaný uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, predložil listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení za účelom preukázania tej skutočnosti,
kto reálne finančnú zábezpeku plnil. Vychádzajúc z rozsudku KS Prešov, zo dňa 22. 9. 2016, spisová
značka: 21Co/358/2015 a vôbec z koncepcie zákona Civilného sporového poriadku, bremeno tvrdenia
uplatňovaného nároku je na žalobcovi, ktorý je povinný prezentovať v súdnom konaní také skutočnosti,

z ktorých je možné identifikovať a následne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Ak takéto tvrdenia
žalobca nepredloží súdu, ak jeho tvrdenia nie sú postačujúce, môže to viesť k zamietnutiu žaloby. Nie
je úlohou súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní žalobcu, či snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v
podaniach čiastkové údaje na účely vyhovenia žalobe. Poukazujúc tiež na uznesenie KS BB, sp. značka:
15Co 64/2017, zo dňa 24. 5. 2018, v prípade nedostatočných skutkových tvrdení by mal súd vyzvať

stranu sporu na doplnenie, inak môže byť porušené právo na spravodlivý proces. Súd môže vyzvať
stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP, ktoré umožňuje súdu korigovať
situáciu, keď strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický
následok. Citované ustanovenie zo strany súdu predstavuje materiálne vedenie sporu, zásadu, ktorá
je súčasťou nového procesného poriadku. Súd má vyzvať stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia,

na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana nepredložila dostatočne substancované tvrdenia. Treba
zdôrazniť, že výzva na takéto doplnenie musí byť aj primerane konkretizovaná. Z uvedeného je zrejmé,
že súd môže viesť konanie materiálne a môže požadovať aj ďalšie doplňujúce informácie za účelom
objasnenia podstatných resp. rozhodujúcich skutočností čo sa týka uplatňovaného nároku v spore. Z
týchto dôvodov žalovaný nesúhlasí s prednesom právneho zástupcu žalobcu, ktorý vzniesol námietku

v zmysle koncentračnej zásady a podľa jeho prednesu mal súd zamietnuť resp. odmietnuť doplnenie
skutkových tvrdení žalovaného, ktoré neboli uvedené v odpore. Prednes právneho zástupcu žalobcu
považuje za nesúladný s princípom materiálneho civilného procesu. Z ďalšieho listinného dôkazu -
Detail platby - je uvedený názov účtu Z. P. - dátum zaúčtovania dňa 25.09.2017 vo výške 580 Eur,
číslo protiúčtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - účel platby vrátená zábezpeka. Zábezpeku vrátila

poisťovňa, ktorá však zastupovala spoločnosť RIVA SK a nie žalobcu. Preto platba mala byť správne
poukázaná na účet spoločnosti RIVA SK. Taktiež aj ďalší listinný dôkaz, ktorým je Výzva na splnenie
zákonnej povinnosti - urgencia zo dňa 25.10.2017, potvrdzuje ten fakt, že finančnú zábezpeku uhrádzala
spoločnosť RIVA SK. Predmetná vec bola Poisťovňou riešená ako poistná udalosť pod číslom XX/
XXXX/XX, na základe čoho sa podarilo poverenému advokátovi pokutu znížiť na 650 Eur, s tým, že

rozdiel bude vrátený. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní v tom zmysle, že nie je rozhodujúce, ako uvedenú vec posúdila Poisťovňa, ale kto
reálne zaplatil finančnú zábezpeku, považuje vyslovené za účelové, nakoľko žalobca musel veľmi dobre
vedieť, kto uhrádzal finančnú zábezpeku, takže keď udeľoval splnomocnenie na zastupovanie vo veci
vymáhania žalovanej sumy, mal udeliť splnomocnenie ako fyzická osoba a nie ako spoločnosť RIVA SK.

Poisťovňa reagovala na základe podkladov a vyjadrenia konateľa spoločnosti RIVA SK. Podľa názoru
žalovaného, žalobca nepreukázal v tomto konaní, že v Rakúsku uhradil finančnú zábezpeku vo výške
1 300 Eur on a nie spoločnosť RIVA SK s.r.o. Naopak, listinné dôkazy doložené do súdneho spisu
nasvedčujú tomu, že finančnú zábezpeku uhradil konateľ spoločnosti pán P. Z., ktorý ako jediný konateľmenovanej spoločnosti koná za spoločnosť. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že žalobca finančnú
hotovosť 1 300 Eur zobral zo svojich súkromných finančných prostriedkov z domu, keďže jemu konateľ
spoločnosti oznámil, že ide na firmu, zoberie peniaze a príde do Rakúska. Dôkazné bremeno je na

žalobcovi. Mal za to, keďže protistrana poprela skutkové tvrdenie žalobcu a žalobca neuviedol ďalšie
rozhodujúce skutočnosti za účelom preukázania toho, komu patrili poskytované finančné prostriedky,
potom strana žalobcu neuniesla dôkazné bremeno v tomto smere. Žalobca vo svojom vyjadrení zo
dňa 12.11.2018 uvádza, že v čase úhrady zábezpeky na uloženú pokutu nebola z účtu tejto obchodnej
spoločnosti vybratá predmetná suma zábezpeky. Zároveň však žalobca nepreukázal, že finančné

prostriedky uhrádzal zo svojich prostriedkov. Ak aj žalobca preukázal, že finančné prostriedky boli od
splnomocnenca - Poisťovňa prevedené na súkromný účet P. Z., potom je potrebné, aby žalobca súdu
ozrejmil, prečo uviedol nesprávny účet splnomocnencovi, keďže splnomocniteľom bola spoločnosť RIVA
SK a z obsahu splnomocnenia jednoznačne vyplýva, že splnomocniteľom je spoločnosť RIVA SK. Ak
aj poisťovňa úspešne v rámci riešenia poistnej udalosti vedenej pod číslom XX/XXXX/XX znížila pokutu
na 650 Eur, túto znížila v prospech spoločnosti RIVA SK, pretože poistná udalosť sa posudzovala v

prospech spoločnosti RIVA SK a nie pre žalobcu ako fyzickú osobu. To, že konateľ firmy uviedol svoj
súkromný účet na vrátenie zábezpeky a nie účet obchodnej spoločnosti, ktorú poisťovňa zastupovala,
ešte neznamená, že finančné prostriedky hradil zo svojho pán Z., naviac, ak aj poisťovňu uviedol do
omylu a oznámil jej svoje súkromné číslo účtu. Žalovaný mal za to, že je potrebné zamerať sa na
to, že Poisťovňa riešila predmetnú vec ako poistnú udalosť pod číslom XX/XXXX/XX v súvislosti s

pracovnoprávnou náhradou škody, ako spor s protistranou M. O., t. j. žalovaným. Konateľ obchodnej
spoločnosti P. Z. si musel byť vedomý toho, na aké úkony splnomocňuje poisťovňu ako aj to, že
poisteným v tejto poisťovni bola spoločnosť RIVA SK a nie P. Z.. To znamená, že jedine konateľ
spoločnosti mohol uviesť relevantné skutočnosti za účelom vymáhania predmetného nároku a za tým
účelom musel poisťovni predložiť relevantné dokumenty. Opakovane dáva žalovaný do pozornosti,

že preukázanie listinného dôkazu - prijatej platby vo výške 580 Eur nie je relevantným dokumentom
potvrdzujúcim tú skutočnosť, že finančnú zábezpeku hradil žalobca ako fyzická osoba, keď poisťovňa
zastupovala spoločnosť RIVA SK a nie pána Z. ako fyzickú osobu. To, že konateľ firmy uviedol súkromný
účet a nie účet obchodnej spoločnosti, to predsa poisťovňa nemohla vedieť. Predpokladá, že poisťovňa
plnila na uvedený účet domnievajúc sa, že plní spoločnosti RIVA SK. Stále zostáva otázne, kto uhradil

resp. koho finančné prostriedky boli poskytnuté na účel platby finančnej zábezpeky. Ak žalobca tvrdí, že
pokuta bola uhradená fyzickou osobou žalobcu, túto skutočnosť musí žalobca preukázať hodnoverným
spôsobom. To, že poisťovňa hradila vrátenú finančnú zábezpeku na súkromný účet žalobcu, ešte
nedokazuje, že išlo o finančné prostriedky žalobcu. Ak podľa vyjadrenia žalobcu nevznikla spol. RIVA
SK žiadna škoda, prečo si potom spoločnosť RIVA SK uplatňovala náhradu škody v rámci riešenia

poistnej udalosti vedenej pod číslom XX/XXXX/XX. V danom prípade je nelogická konštatácia žalobcu,
že poisťovňa nesprávne posúdila uvedený nárok. Z uvedeného skutkového stavu je nesporné, že
poisteným subjektom v Poisťovni bola spoločnosť RIVA SK a teda oprávnenou na vymáhanie nároku je
iba spoločnosť RIVA SK. K podaniu žalovaný priložil listiny - Výsledný protokol - Smernica 2006/22/ES
od Riaditeľstva krajinskej polície Dolné Rakúsko Bruck/Leitha zo dňa 01.04.2017 (úradne preloženú do

slovenského jazyka) a Potvrdenie o zaplatení finančnej zábezpeky (úradne preloženú do slovenského
jazyka).

10. Dňa 07.12.2018 sa vo veci konalo druhé pojednávanie. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej
žalobe a jeho písomných podaniach. Obranu žalovaného považoval za účelovú a podľa jeho názoru

nejde o pracovnoprávny vzťah - škoda nevznikla spoločnosti RIVA SK. Je nesporné, že žalovanému
bola uložená pokuta, pričom žalovaný vlastnoručne potvrdil a podpísal, že pokutu uhradil žalobca ako
fyzická osoba. Pokiaľ ide o otázku, kto písal text prehlásenia zo dňa 05.04.2017 (pozn. súdu na č.l. 9)
o platení pokuty, toto prehlásenie písal vlastnou rukou žalovaný.
Právna zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala na podaniach žalovaného a uviedla, že v danom prípade

už ani nie je podstatné, či ide, alebo nejde o pracovnoprávny vzťah. Žalobca tvrdí, že plnil za žalovaného.
Je nesporné, že zábezpeku vo výške 1300 Eur uhradil žalovaný. Taktiež je nesporné, že tieto peniaze
mu odovzdal žalobca, avšak nie je preukázané a žalobca doteraz nepreukázal, že išlo o jeho finančné
prostriedky. Žalovaný poukazuje na to, že aj listinné dôkazy poukazujú na to, že spoločnosť RIVA
SK splnomocnila Poisťovňu na uplatňovanie nároku, pričom žalobca nesprávne uviedol poisťovni ako

platobné miesto jeho číslo účtu, čo však nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Nebolo teda preukázané,
že žalobca disponoval finančnou hotovosťou 1 300 Eur, ktoré odovzdal žalovanému a že tieto finančné
prostriedky boli jeho. Pokiaľ ide o žalobcom predložené listiny - výpisy z bankového účtov spoločnostiRIVA SK za obdobia marec 2017, apríl 2017 a september 2017, uviedla, že k týmto dôkazom sa
nepovažuje za potrebné vyjadriť, nakoľko tieto dôkazy nie sú pre žalovaného relevantné.
Nakoľko sa k otázke, kto písal text prehlásenia zo dňa 05.04.2017 o platení pokuty, právna zástupkyňa

žalovaného nevedela na pojednávaní vyjadriť a požiadala o poskytnutie krátkej časovej lehoty na
zaslanie vyjadrenia k tejto skutočnosti, súd pojednávanie odročil.

11. Dňa 17.12.2018 doručil žalovaný na súd podanie, v ktorom uviedol, že počas pojednávania právny
zástupca žalobcu konštatoval, že prehlásenie písal vlastnoručne žalovaný. Je pravdou, že to písal

žalovaný,avšakcelýtextmudiktovalžalobcavpriestorochfirmyRIVASK.Toznamená,žeposudzované
prehlásenie obsahuje presné znenie tak, ako to požadoval žalobca. Ak teda žalobca uviedol do
prehlásenia, že poskytol peňažné plnenie ako konateľ spoločnosti, z uvedeného potom vyvodzuje, že
aktívnevecnelegitimovanýnauplatnenieuvedenéhonárokujezamestnávateľRIVASK,zast.konateľom
spoločnosti, ktorým je žalobca. Pre úplnosť považuje za potrebné uviesť skutkový stav, ktorý nastal
v čase, keď došlo k výkonu cestnej kontroly vo vzťahu k žalovanému, ako vodičovi medzinárodnej

prepravy tovaru, zamestnaného v spoločnosti RIVA SK. Žalovaný ihneď, ako došlo k výkonu cestnej
kontroly, telefonicky kontaktoval svojho zamestnávateľa, t. j. konateľa spoločnosti pána Z. a oznámil
mu v krátkosti, čo sa stalo a aj to, že je potrebné poskytnúť finančnú zábezpeku vo výške 1 300,00
Eur. Na to mu konateľ spoločnosti oznámil, že je práve v kine a po skončení príde do firmy, aby si
pozrel prijatý mail od rakúskej cestnej polície, čo sa týka zistených skutočností z vykonanej kontroly.

Žalovaný len na základe poskytnutých informácií od konateľa spoločnosti vedel, že išiel na firmu, aby
si preveril, čoho sa kontrola týka. Niekedy v noci prišiel konateľ spoločnosti pán Z. za žalovaným do
Rakúska a odovzdal mu hotovosť vo výške 1 300 Eur, aby uvedenú sumu žalovaný odovzdal polícii.
V tomto čase konateľ spoločnosti, pán Z., žalovanému vôbec neuviedol, koho peniaze mu odovzdáva.
Táto udalosť sa stala v sobotu v noci, dňa 01.04.2018, finančná zábezpeka bola polícii odovzdaná

dňa 02.04.2017 a prehlásenie bolo rukou žalovaného napísané až 05.04.2017, v čase, keď sa vrátil
žalovaný z pracovnej cesty. Ak si bol žalobca vedomý toho, že peniaze poskytoval zo svojich vlastných
finančných prostriedkov, potom nevidí žiadny dôvod na to, aby v prehlásení uviedol, že pokutu platil
konateľ firmy. V nadväznosti na uvedené naviac uviedol, že ani v čase vyhotovenia predmetného
prehlásenia, žalobca žalovanému vôbec neuviedol, koho finančné prostriedky boli použité na zaplatenie

finančnej zábezpeky. Jediné, o čom sa konateľ spoločnosti pred žalovaným zmienil, bol to, že túto
pokutu bude riešiť prostredníctvom Poisťovne. Ďalej poznamenal, že presne v ten istý deň, ako žalovaný
napísal prehlásenie o tom, kto plnil finančnú zábezpeku, konateľ spoločnosti žiadal od žalovaného, aby
napísal aj výpoveď v skúšobnej dobe, ktorý dokument ako dôkaz priložil k podaniu. Konateľ spoločnosti
nielenže usmernil žalovaného, aby si uplatnil skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ale mu

ani nezaplatil mzdu za mesiac 04/2017, o čom tiež predložil dôkaz, ktorým je Odpoveď na podanie,
adresované žalovanému z Inšpektorátu práce Nitra dňa 10.07.2017. Mzdu mal žalovaný zaplatenú až
v mesiaci jún 2017 na základe uplatneného podnetu zo strany žalovaného. Posúdením obsahu daného
skutkového stavu je pre žalovaného rozhodujúce, že žalobca po celý čas komunikoval so žalovaným v
pozícii konateľa spoločnosti RIVA SK, ktorá spoločnosť zamestnávala žalovaného v pracovnom pomere.

Preto naďalej trval na tom, že aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby je spoločnosť RIVA SK.

12. Žalobca reagoval podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2018, v ktorom uviedol, že
argumenty žalovaného sú účelové, vágne a odvádzajú pozornosť súdu od merita prejednávanej veci.
Pre zhrnutie uviedol, že v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný tvrdil,

že ide o pracovno-právny spor medzi ním a spoločnosťou RIVA SK a že táto spoločnosť si mala
predmetnú pohľadávku uplatňovať z titulu náhrady škody. Neskôr na pojednávaní dňa 31.10.2018
sa žalovaný snažil preukázať existenciu tejto pohľadávky na strane uvedenej obchodnej spoločnosti
tým, že žiadal predložiť výpisy z účtov spoločnosti za obdobie marec, apríl, september 2017, ku
ktorým sa v konečnom dôsledku ani nevyjadril. Na pojednávaní dňa 07.12.2018 opätovne doplnil svoju

procesnú obranu tým, že napadol listinný dôkaz prehlásenia žalovaného, ktorý preukazuje zaplatenie
uloženej pokuty za žalovaného žalobcom. Tento listinný dôkaz napadol z dôvodu, že toto prehlásenie
nebolo napísané vlastnoručne žalovaným, ktorý ho mal údajne iba podpísať. Predmetným tvrdením
sa žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne snažil navodiť dojem, že vyjadrenie prejavu
vôle, ktorá je vyjadrená týmto prehlásením, vlastne nie je jeho vôľa, ale je prejavom vôle konateľa

spoločnosti RIVA SK. Na pojednávaní dňa 07.12.2018 takúto pochybnosť bez akéhokoľvek dôkazu
vzniesla právna zástupkyňa žalovaného, pričom sa však nevedela s istotou vyjadriť k tomu, či jej
klient toto prehlásenie napísal vlastnoručne alebo nie, v dôsledku čoho si vyžiadala od súdu lehotu na
vyjadrenie sa k tejto skutočnosti po porade so žalovaným. Vo svojom následnom vyjadrení však užžalovaný nepopieral vlastnoručne napísané prehlásenie, no opätovne dopĺňa svoju procesnú obranu a
snažísaospochybneniesvojhoprejavuvôle.Totoopätovnédoplnenieobranyžalovanéholenpotvrdzuje
to, že celá obrana žalovaného je účelová a náhodilá. Žalovaný sa stavia do pozície nespôsobilého na

právne úkony, argumentačne sa prispôsobuje vykonanému dokazovaniu a predkladá svoje domnienky
a tvrdenia bez ich relevantného preukázania dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Relevantným faktom
však zostáva to, že žalovaný vlastnoručne prejavil vôľu vo svojom čestnom prehlásení v ktorom
uviedol: ,,M. O. Týmto prehlasujem, že pokutu v Rakúsku zo dňa 1.4.2017 platil konateľ firmy P. Z. 1300
Euro. tisíctristo Euro“ Okrem toho, že v predmetnom prehlásení sa ani neuvádza o konateľa akej firmy

sa jedná, pokiaľ by bola platiteľom právnická osoba RIVA SK a súd by vychádzal striktne z obsahu
takéhoto právneho úkonu, malo by v takomto právnom úkone byť uvedené, že pokutu v Rakúsku zo dňa
1.4.2017 platila spoločnosť RIVA SK zastúpená konateľom firmy P. Z.. Tak ako je v tomto prehlásení
uvedené, že pokutu platil konateľ firmy, mohlo byť v tomto úkone uvedené aj to, že pokutu platil konateľ
firmy, predseda občianskeho združenia a filantrop P. Z.. Neznamená to však bez akýchkoľvek iných
dôkazov, že sa jedná o pohľadávku obchodnej spoločnosti. Vychádzajúc z obsahu tohto prejavu vôle

tak možno s istotou povedať len to, že pokutu za žalovaného zaplatila fyzická osoba žalobcu. Žalobca
je presvedčený o tom, že pokiaľ by si predmetnú pohľadávku uplatnila spol. RIVA SK, žalovaný by zvolil
rovnakú procesnú obranu a tvrdil by, že nejde o pohľadávku tejto spoločnosti, ale fyzickej osoby P. Z. a
že si nie je vedomý žiadneho záväzku voči spoločnosti RIVA SK. Sám žalovaný vo svojom poslednom
vyjadrení uvádza, že žalobca mu neuviedol o koho finančné prostriedky sa jedná, keď za neho platil

udelenú pokutu, no súd sa snaží presvedčiť o tom, že to boli finančné prostriedky spoločnosti RIVA
SK a nie žalobcove. Vo zvyšnej časti považuje vyjadrenie žalovaného, ktorým poukazuje na skončenie
pracovného pomeru medzi žalovaným a spoločnosťou RIVA SK a výsledky kontroly inšpektorátu práce
za irelevantné, nemajúce žiadnu dôkaznú hodnotu v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu
na margo týchto listín uvádza len toľko, že nimi žalovaný znovu odvádza pozornosť súdu od merita

prejednávaného sporu.

13. Dňa 09.01.2019 sa vo veci konalo tretie pojednávanie. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a
písomnýchpodaniachanemalďalšienávrhynadokazovanie.Obranužalovanéhopovažovalzaúčelovú,
kedy sa žalovaný snaží súd presvedčiť o tom, že finančné prostriedky za žalovaného hradila spoločnosť

RIVA SK - sú však presvedčení, že keby si pohľadávku uplatnila spoločnosť RIVA SK, žalovaný by
tvrdil, že pokutu za neho hradil žalobca ako fyzická osoba. Majú za to, že v danom prípade nejde o
pracovnoprávny spor - škoda nevznikla na strane spoločnosti RIVA SK, pokutu za žalovaného hradil
žalobca, ako fyzická osoba. Z listinných dôkazov a z prehlásenia žalovaného nevyplýva, že pokutu za
žalovaného hradila spoločnosť RIVA SK.

Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
Poukázala na to, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Žalobca taktiež neuniesol
dôkazné bremeno, kto hradil za žalovaného pokutu, resp. že zábezpeku za žalovaného hradil žalobca
ako fyzická osoba. Majú za to, že v danom prípade vznikol pracovnoprávny vzťah medzi spoločnosťou
RIVA SK a žalovaným a tento nárok bola oprávnená uplatniť spoločnosť RIVA SK. Čo sa týka vrátenia

zábezpeky na účet žalobcu, ako fyzickej osoby, listinný dôkaz nie je relevantný, zábezpeka mala byť
vrátená spoločnosti RIVA SK. Taktiež nie je relevantné, že pohľadávka voči žalovanému nie je evidovaná
v účtovníctve spoločnosti RIVA SK. Podstatné je, že predmetný nárok si uplatnila spoločnosť RIVA SK
ako poistnú udalosť, resp. škodovú udalosť. Majú za to, že mohlo ísť aj o podvodné konanie. Poukázala
na to, že nikto nemá rozhodnutie o pokute, disponujú len listinami, podľa ktorých sa žalovaný dopustil

priestupkov, avšak nie je preukázané, komu bola uložená pokuta. Poukázala tiež na to, že v praxi sa
často stáva, že nie je dodržovaný čas povinných prestávok. Je síce pravda, že za nedodržanie času
týchto prestávok je zodpovedný vodič, ale v praxi sa stáva, že zamestnávateľ trvá na tom, aby vodiči
tento čas povinných prestávok nedodržiavali a v prípade uloženia pokút to potom rieši zamestnávateľ.
Zamestnávateľ to teda v praxi rieši ako škodovú udalosť v rámci pracovnoprávnych vzťahov, a teda

nemal to riešiť žalobca, ako fyzická osoba. Je nepochopiteľné, prečo bola žalovanému zadržaná
mzda, taktiež je nepochopiteľné, prečo si spoločnosť RIVA SK uplatnila škodovú udalosť a taktiež je
nepochopiteľné, prečo, ak žalobca tvrdí, že poskytol finančné prostriedky len ako fyzická osoba, nie je
v čestnom prehlásení uvedené, že poskytuje finančné prostriedky žalobca ako fyzická osoba. Návrhy
na doplnenie dokazovania nemala.

14. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení
neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.15. Podľa § 451 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16 . Podľa § 454 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo,
čo podľa práva mal plniť sám.

17. Podľa § 456 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí

vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 458 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa § 657 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

20. Podľa § 628 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne

prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

21. Podľa § 488 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 563 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa § 491 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone

neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.

24. Podľa § 568 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi,
pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je

veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do
notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

25. Podľa § 420 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „Zákonník práce“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

27. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

28. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 35 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.30. Podľa § 35 ods. 3 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právne úkony vyjadrené inak než slovami
sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho,
kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

31. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z.z. (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

32. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval nasledovné skutočnosti :
(a) dňa 06.02.2017 uzatvorili žalovaný ako zamestnanec a spoločnosť RIVA SK ako zamestnávateľ
Pracovnú zmluvu;
(b) žalovaný sa v roku 2017, ešte ako zamestnanec spoločnosti RIVA SK, dopustil v Rakúsku viacerých

dopravných priestupkov;
(c) dňa 01.04.2017 bol žalovaný ako vodič nákladného motorového vozidla ev.č. G., ktorého držiteľom
bol jeho zamestnávateľ - spoločnosť RIVA SK, zastavený v Rakúsku dopravnou hliadkou a boli mu
odobraté osobné dokumenty potrebné na vedenie predmetného motorového vozidla a bol vydaný zákaz
ďalšieho vedenia motorového vozidla do uhradenia zábezpeky vo výške 1 300 Eur;

(d) žalovaný dňa 01.04.2017 informoval žalobcu o uvedenej situácii so žiadosťou o úhradu predmetnej
zábezpeky, nakoľko takou sumou nedisponoval;
(e) žalobca dňa 01.04.2017 doniesol žalovanému finančné prostriedky 1 300 Eur a žalovaný dňa
02.04.2017 rakúskym úradom zaplatil zábezpeku vo výške 1 300 Eur;
(f) dňa 05.04.2017 v Nitre napísal žalovaný prehlásenie s nasledovným obsahom :,,M. O. Týmto

prehlasujem, že pokutu v Rakúsku zo dňa 1.4.2017 platil konateľ firmy P. Z. 1 300 Euro. tisíctristo euro“;
(g) po znížení pokuty prostredníctvom povereného advokáta resp. poisťovne predstavovala výška
pokuty sumu 650 Eur.

39. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval najmä nasledovné otázky :

1. kto za žalovaného v Rakúsku uhradil zábezpeku vo výške 1 300 Eur, t.j. či to bol alebo nebol žalobca
ako fyzická osobu, alebo či žalobca konal v mene spoločnosti RIVA SK a teda či platiteľom pokuty za
žalovaného bola alebo nebola spoločnosť RIVA SK;
2. v nadväznosti na vyššie uvedené, či je žalobca aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby;
3. či si mala predmetný nárok uplatňovať spoločnosť RIVA SK ako pracovno-právny nárok na náhradu

škody voči žalovanému ako zamestnancovi.

40. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne Potvrdením o predbežnom úkone/
zabavení na základe Zákona o správnych trestných činoch 1991 - VStG v znení KFG (Zákona
o motorových vozidlách) zo dňa 02.04.2017 spolu s prekladateľskou doložkou; Vyrozumením o

výsledku dokazovania Okresného úradu v BRUCK ANDER LEITHA, spolu s prekladateľskou doložkou,
Prehlásením žalovaného zo dňa 05.04.2017; Detailom platby z čísla účtu: A. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v sume 580 Eur na č. účtu žalobcu: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zo dňa 25.09.2017;
Potvrdením o prijatí platby 70 Eur z čísla účtu: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet č.: A.XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 25.09.2017; Detailom platby vo výške 50 Eur, č. účtu: A. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 07.04.2017 na číslo účtu: Q.; Rozhodnutím o uložení pokuty 50 Eur,
adresované spoločnosti RIVA SK s.r.o. za prekročenie rýchlosti a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti,

nedanie prednosti, zákazu zastavenia a neuhradené parkovacie poplatky s prekladateľskou doložkou;
listom od Poisťovne (DAS Spravodlivosť na vašej strane, poisťovňa právnej ochrany skupiny ERGO)
zo dňa 18.09.2017, adresovaným žalovanému, Výzvou Poisťovne žalovanému zo dňa 25.10.2017 na
splnenie zákonnej povinnosti - urgencia, Pracovnou zmluvou medzi spoločnosťou RIVA SK s.r.o. a
žalovaným zo dňa 06.02.2017; Informáciou účtu žalobcu ku dňu 06.11.2018 - č. účtu: A.; Výpismi z účtu

spoločnosti RIVA SK za mesiace marec, apríl a september 2017 a Výsledným protokolom - Smernica
2006/22/ESodRiaditeľstvakrajinskejpolícieDolnéRakúskoBruck/Leithazodňa01.04.2017,čas23:32.

41. Žalobca v žalobe tvrdil, že on ako fyzická osoba P. Z. uhradil (zaplatil) v Rakúsku za žalovaného
zábezpeku vo výške 1 300 Eur. Žalovaný na druhej strane tvrdil, že predmetnú zábezpeku 1 300 Eur
nehradil žalobca ako fyzická osoba, ale túto zábezpeku uhradila za žalovaného spoločnosť RIVA SK.

Súd však konštatuje, že skutkové tvrdenia žalobcu a ani žalovaného v tejto časti nie sú pravdivé - v
priebehu pojednávania totiž vyšlo najavo, že predmetnú zábezpeku 1 300 Eur uhradil rakúskym úradom
sám žalovaný a teda zábezpeku 1 300 Eur nehradila za žalovaného tretia osoba (ani žalobca, ani
spoločnosť RIVA SK). Na pojednávaní dňa 07.12.2018 (a rovnako v podaniach doručených súdu dňa
16.11.2018 a 17.12.2018) právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca pricestoval do Rakúska v

noci 01.04.2017 za žalovaným a že žalovanému odovzdal predmetné finančné prostriedky (bez toho aby
mu uviedol, o koho finančné prostriedky sa jedná). Tieto skutkové tvrdenia žalovaného následne žalobca
nepoprel. To že zábezpeku zaplatil sám žalovaný preukazuje aj listinný dôkaz na č.l. X (Potvrdenie o
predbežnom úkone / zabavení na základe Zákona o správnych trestných činoch 1991 - VStG v znení
KFG (Zákona o motorových vozidlách) zo dňa 02.04.2017), z ktorého vyplýva, že od žalovaného (a nie

od spoločnosti RIVA SK alebo od žalobcu) bola vybratá čiastka vo výške 1.300 EUR. Je teda zrejmé,
že nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 454 Obč. Z.
(bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám) ako to uviedol v žalobe
žalobca, nakoľko žalovaný povinnosť na plnenie (zložiť zábezpeku 1 300 Eur), ktorú mal na základe
rozhodnutia rakúskych úradov, splnil sám. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na Uznesenie

NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo207/2007z25.9.2008,podľaktorého Ustanovenie§454OZrozširuje
spôsoby vzniku bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 OZ) o ďalší z dôvodov (§ 451 ods. 2 OZ)
tak, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je existencia právnej povinnosti (zo zmluvy, zo zákona alebo z rozhodnutia)
ku konkrétnemu plneniu toho, za ktorého bolo plnené, a naopak neexistencia tejto povinnosti na strane

toho, kto za iného jeho povinnosť splnil. Ten kto plnil za iného (oprávnený) má právo požadovať vydanie
predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil (od dlžníka), nie však od toho, komu plnil
(veriteľa). Nevyhnutnými predpokladmi bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ sú teda a/ oprávnený
(subjekt, ktorý poskytol majetkové plnenie veriteľovi namiesto dlžníka), b/ oprávnený nemal povinnosť
plniť (na jeho strane neexistovala právna povinnosť k plneniu), c/ právnu povinnosť poskytnúť uvedené

plnenie mal dlžník (tento získava bezdôvodné obohatenie), d/ medzi tým kto plnil (oprávneným), a tým,
komu bolo plnené (veriteľom), bolo zrejmé, že bolo plnené za iného (t.j. za dlžníka, ktorému vzniká
bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho poskytol oprávnený, jeho dlh zanikol splnením -
559ods.1OZ).Tojezákladnýrozdielmedzibezdôvodnýmobohatenímzískanýmplnenímbezprávneho
dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ a bezdôvodným obohatením získaným plnením za iného podľa § 454 OZ.

V danom prípade však nešlo o ten prípad, že by za žalovaného plnil veriteľovi žalovaného či už žalobca
alebo spoločnosť RIVA SK a preto aplikácia ustanovenia § 454 Obč. Z. v danom prípade neprichádza
do úvahy.

42. Je však nesporné, že finančnou hotovosťou 1 300 Eur na zaplatenie zábezpeky žalovaný

nedisponoval a že tieto finančné prostriedky mu v noci 01.04.2017 doniesol a odovzdal žalobca a
následne ich žalovaný použil na splnenie svojej povinnosti zložiť zábezpeku rakúskym úradom. Pokiaľ
ideofaktickéodovzdaniefinančnejhotovostižalobcomžalovanému,jezrejmé,žečiužžalobcaaleboani
spoločnosť RIVA SK nemali žiadnu právnu povinnosť tieto finančné prostriedky žalovanému odovzdať
- žalovaný sa totiž preukázateľné a nepochybne dopustil v Rakúsku viacerých priestupkov na úseku

cestnej dopravy a na základe toho rakúske úrady jemu ako fyzickej osobe (a nie spoločnosti RIVA SK
či žalobcovi) uložili povinnosť zložiť zábezpeku 1 300 Eur. Odovzdaním finančnej hotovosti 1 300 Eur
žalovanému (aj keď priamo na účel zaplatenia zábezpeky) tak na strane žalovaného došlo v zmysle
§ 451 ods. 2 Obč. Z. (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu) k bezdôvodnémuobohateniu. Aj keď žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný sa finančné prostriedky zaviazal vrátiť, z
listinného dôkazu - prehlásenie žalovaného zo dňa 05.04.2017 explicitne takýto záväzok vrátiť finančné
prostriedky nevyplýva. Samotné odovzdanie finančných prostriedkov nie je možné v zmysle § 657

Obč. Z. a § 628 Obč. Z. považovať ani za pôžičku, ani za dar, nakoľko na to chýba náležitý prejav
vôle prostriedky požičať alebo darovať. Jediné, pod čo možno poskytnutie prostriedkov žalovanému
podriadiť, je bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Obč. Z. a to z dôvodu, že sa majetok
žalovaného zväčšil o 1 300 Eur a následne sa neznížil o to, čo by inak mal žalovaný zaplatiť zo svojho
(zábezpeka vo výške 1 300 Eur). V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na Uznesenie Najvyššieho

súdu ČR sp.zn. 33 Odo 1253/2005 z 31.01.2006, podľa ktorého o obohatenie ide vtedy, ak sa k niekomu
dostanú majetkové hodnoty vyjadrený tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív, alebo zníženiu
pasív. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451
odst. 1 Obč. zák. Je ním ten, koho majetok se na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho
nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Obdobne tak uzavrel aj
Najvyšší súd ČR v uznesení sp.zn. 30 Cdo 199/2007 z 08.01.2008 a tiež aj Najvyšší súd SR v uznesení

sp.zn. 3 Cdo 252/2007 z 30.07.2008, podľa ktorého „I keď k bezdôvodnému obohateniu dochádza
predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k
nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený
plnil svoje povinnosti“.

43. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v noci dňa 01.04.2017 došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu (splnenie podmienky pasívnej vecnej legitimácie) a to vo výške 1 300
Eur. Vzhľadom na vnesené námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa
preto musel súd ďalej vysporiadať s otázkou, na úkor koho sa žalovaný bezdôvodne obohatil a či je
teda žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný. V zmysle už spomínaného Uznesenia Najvyššieho

súdu ČR sp.zn. 33 Odo 1253/2005 z 31.01.2006, aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Súd
mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú, nakoľko to bol žalobca, ktorý dňa 01.04.2017
vycestoval za žalovaným a odovzdal mu finančnú hotovosť v sume 1 300 Eur. Žalovaný sám uviedol, že
mu žalobca neuviedol, komu finančné prostriedky v sume 1 300 Eur patria. To však podľa názoru súdu

ale neznamená, že nešlo o peniaze samotného žalobcu. Dňa 05.04.2017 napísal a podpísal žalovaný
prehlásenie, v ktorom uviedol, že pokutu 1 300 Eur v Rakúsku hradil konateľ firmy P. Z.. Z
tohto prehlásenia žalovaný usudzuje, že pokutu hradil žalobca ako konateľ v mene resp. za spoločnosť
RIVA SK. Podľa názoru súdu zo znenia predmetného prehlásenia nie je možné vyvodiť záver o tom,
že peňažné prostriedky poskytla žalovanému spoločnosť RIVA SK, nakoľko nič nebránilo tomu, aby v

takom prípade bolo v prehlásení priamo uvedené, že pokutu hradila spoločnosť RIVA SK (v zastúpení
konateľom). Identifikácia platiteľa pokuty ako P. Z., konateľ firmy (pozn. súdu neuvedenej akej firmy),
neznamená, že pokutu mala hradiť spoločnosť RIVA SK. Dodatok „konateľ firmy“ môže napr. slúžiť
na bližšiu identifikáciu P. Z., ktorý v prehlásení inými identifikačnými údajmi (napr. dátum narodenia,
bydlisko) nebol označený. Keďže však v spore nebolo sporné, ktorý P. Z. za žalovaným 01.04.2017

vycestoval do Rakúska a teda ktorý P. Z. odovzdal žalovanému 1 300 Eur, súd nemal pochybnosť o
tom, že 1 300 Eur odovzdal žalovanému žalobca. Žalovaný namietal, že žalobca v spore nepreukázal,
že 1 300 Eur vlastnil žalobca. Súd takúto obranu žalovaného považuje za účelovú. Suma 1 300 Eur
nepredstavuje tak veľký objem finančných prostriedkov, aby nimi žalobca nemohol (či už doma, alebo
aj na pracovisku) disponovať. Žalobca uviedol, že žalovanú pohľadávku neeviduje spoločnosť RIVA

SK v účtovníctve, čo žalovaný nepovažoval za relevantný dôkaz. Súd je však toho názoru, že keby
predmetné finančné prostriedky poskytla žalovanému spoločnosť RIVA SK, musela by to aj účtovne
zaznamenať. Žalovaný ďalej navrhol vykonať dokazovanie výpismi z bankového účtu spoločnosti RIVA
SK, ktoré dokazovanie súd aj vykonal, avšak žalovaný nemal za potrebu sa k tomuto dokazovaniu ani
len vyjadriť. Z týchto výpisov naviac nevyplýva, že by pred odovzdaním hotovosti 1 300 Eur žalovanému

boli z prostriedkov spoločnosti RIVA SK vybraté takéto finančné prostriedky a nevyplýva ani (po ponížení
pokuty na 650 Eur), že by boli na účet spoločnosti vrátené finančné prostriedky v sume 580 Eur resp.
70 Eur. Naopak, z listinných dôkazov vyplynulo, že Poisťovňa poukázala vrátené časti z preddavku
(celkom 650 Eur) na súkromný účet žalobcu, čo svedčí taktiež o tom, že predmetné finančné prostriedky
žalovanému neposkytla spoločnosť RIVA SK, ale žalobca.

44. Vzhľadom na skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo ešte pred zaplatením zábezpeky
žalovaným dňa 02.04.2017 rakúskym úradom, a to už dňa 01.04.2017, a to faktickým odovzdaním
finančných prostriedkov žalovanému, je na účel tohto sporu irelevantné, či a ako spoločnosť RIVA SKnásledne uplatňovala nárok z poistnej udalosti, či Poisťovňa resp. právny zástupca zle právne posúdili
udalosť ako poistnú udalosť, či mohlo dôjsť k podvodnému konaniu a pod. Bezdôvodné obohatenie
totiž nastalo už dňa 01.04.2017, keď žalovaný od žalobcu prijal 1 300 Eur. Keďže medzi žalobcom

a žalovaným nedošlo k dohode o čase vrátenia finančných prostriedkov, v zmysle § 563 Obč. Z. bol
žalovaný povinný zaplatiť (vrátiť) poskytnuté finančné prostriedky prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal - bolo nesporné, že žalovaný bol vyzvaný na vrátenie zvyšnej časti sumy 650 Eur
listami zo dňa 18.09.2017 a 25.10.2017, na ktoré reagoval žalovaný listom zo dňa 09.11.2017. Žalovaná
pohľadávka tak v čase rozhodnutia súdu bola už splatná.

45. Súd tiež konštatuje, že nie je správne tvrdenie žalovaného, že v spore uplatnený nárok mal byť
uplatnený (zažalovaný) spoločnosťou RIVA SK ako pracovno-právny nárok spoločnosti RIVA SK ako
zamestnávateľa na náhradu škody voči žalovanému. V zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce by
totiž žalovaný svojim zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s tým musel spoločnosti RIVA SK ako svojmu zamestnávateľovi spôsobiť škodu. Do úvahy by

teoreticky takto prichádzal nárok spoločnosti RIVA SK na náhradu škody vo výške 50 Eur za uloženú
(a zaplatenú) pokutu zo dňa 29.03.2017 podľa listinného dôkazu (na č.l. 13) za prekročenie rýchlosti a
nedodržanie bezpečnej vzdialenosti, nedanie prednosti, zákazu zastavenia a neuhradené parkovacie
poplatky, ktorú pokutu (síce za protiprávne konanie žalovaného ako vodiča, však na základe uplatnenia
inštitútu objektívnej zodpovednosti) uložili rakúske úrady spoločnosti RIVA SK (a nie žalovanému). V

tejto časti však žalobca zobral žalobu späť a preto súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP
zastavil (výrok I.). V prípade žalovanej sumy 650 Eur k vzniku škody spoločnosti RIVA SK ale nedošlo,
nakoľko povinnosť zložiť zábezpeku (1 300 Eur), ako aj zaplatiť pokutu (celkom 650 Eur) nevznikla
spoločnosti RIVA SK, ale na základe individuálnej subjektívnej zodpovednosti žalovanému ako vodičovi
vozidla, čo vyplýva aj z listinných dôkazov a to: (i) Potvrdenie o predbežnom úkone / zabavení na základe

Zákona o správnych trestných činoch 1991 - VStG v znení KFG (Zákona o motorových vozidlách) zo
dňa 02.04.2017 (č.l. 4-5), podľa ktorého bola od žalovaného vybratá čiastka vo výške 1 300,- EUR,
ako právny základ uvedený § 37a ods. l riadok 2 VStG, teda zákona o správnych trestných činoch
(značné sťaženie trestného stíhania alebo vykonania trestu alebo spôsobenie nepomerných nákladov
v dôsledku uvedeného), (ii) Vyrozumenie o výsledku dokazovania Okresného úradu v BRUCK ANDER

LEITHA zo dňa 01.06.2017 (č.l. 7-8), ktoré je adresované žalovanému a nie spoločnosti RIVA SK, v
ktorom bol žalovaný aj poučený o povinnosti úradu zohľadniť zárobkové a majetkové pomery a prípadne
vyživovacie povinnosti žalovaného a ktorým bol žalovaný vyzvaný na oznámenie jeho pomerov a (iii)
Výsledný protokol - Smernica 2006/22/ES od Riaditeľstva krajinskej polície Dolné Rakúsko Bruck/Leitha
zo dňa 01.04.2017, čas 23:32 (č.l. 151-152), kde je ako vodič a teda aj páchateľ celkom 24 priestupkov,

uvedený žalovaný (s tým že podpis bol vodičom odmietnutý). Je teda zrejmé, že povinnosť uhradiť
zábezpeku (1 300 Eur) ani pokutu (650 Eur) nemala spoločnosť RIVA SK a teda jej ani nemohla v tejto
súvislosti vzniknúť škoda a preto nemôže ísť o pracovnoprávny nárok tejto spoločnosti voči žalovanému
na náhradu škody. Koniec koncov, bolo by veľmi nelogické, aby žalobca ako konateľ spoločnosti RIVA
SK, keď už sa dňa 02.04.2017 nachádzal so žalovaným v Rakúsku, neuhradil zábezpeku 1 300 Eur

za spoločnosť RIVA SK sám ako jej štatutár, ale aby tieto finančné prostriedky odovzdal tretej osobe
(v danom prípade žalovanému), aby túto povinnosť za spoločnosť RIVA SK splnil žalovaný, ktorý za
spoločnosť RIVA SK oprávnený konať nebol. Na podporu svojho záveru súd poukazuje na Uznesenie
Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21Cdo/3266/2009 zo dňa 10.08.2010 (ktorý riešil veľmi obdobný prípad,
s tým rozdielom, pokutu nezaplatil sám žalovaný, ale za neho ako zamestnanca uhradil pokutu jeho

zamestnávateľ, ktorý bol aj žalobcom), pričom súd v danej veci skonštatoval, že „Pro právní posouzení
dané věci bylo rozhodující, že podle obsahu žaloby povinnost zaplatit pokutu ve výši 3.750,- EUR nebyla
za spáchání dopravního přestupku uložena žalobci, ale žalovanému. Tím, že žalobce uvedenou částku
belgické policii zaplatil, neplnil svůj dluh (dluh, který by měl belgické policii zaplatit), ale dluh žalovaného,
který měl po právu splnit sám. Protože jak vyplývá z uvedeného žalobce zaplatil belgické policii pokutu

ve výši 3.750,- EUR nikoliv proto, že by mu vůbec taková právní povinnost vznikla, nelze újmu, která tím
v jeho majetkové sféře nastala, považovat za škodu. Ve skutečnosti totiž plnil za žalovaného, co měl po
právu plnit sám. Proto nahrazení této újmy nemůže vyplývat z odpovědnosti za škodu, ale jak správně
dovozuje rovněž odvolací soud -z důvodu bezdůvodného obohacení žalovaného (srov. § 451 odst. 1, §
454, § 456 větu první a § 458 odst. 1 větu první obč. zák.).

46. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že argumentácia a procesná obrana žalovaného v
priebehu sporu, ako aj z obdobia pred sporom, nenasvedčujú poctivému úmyslu žalovaného vrátiť
finančné prostriedky, ktoré mu boli nepochybne poskytnuté na účel riešenia jeho situácie v dôsledkujeho protiprávneho konania v Rakúsku. Z listu žalovaného zo dňa 09.11.2017 (č.l. 60), ktorým reagoval
na výzvu Poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy, vyplýva, že si nie vôbec je vedomý svojho zavinenia v
Rakúsku. V priebehu sporu žalovaný už svoje protiprávne konanie v Rakúsku nepopieral, ale namietol,

že ide o jeho zodpovednosť ako zamestnanca za škodu zamestnávateľovi - spoločnosti RIVA SK,
prípadne namietal osobu, ktorá za neho pokutu (zábezpeku) platila (hoci ju zaplatil on sám) a to napriek
tomu, že neskôr sám uviedol, že žalobca mu neuviedol o koho finančné prostriedky sa jedná, keď mu
ich odovzdával. K dôkazom, ktoré sám žalovaný navrhol vykonať (výpisy z bankového účtu spoločnosti
RIVA SK) sa žalovaný ani nemal potrebu nevyjadriť. Pokiaľ by mal žalovaný poctivý úmysel vrátiť

poskytnuté finančné prostriedky, a mal by pochybnosti, kto ich poskytol, mohol postupovať v zmysle
§ 568 Obč. Z. (ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo
je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná,
nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia
záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.). Takýmto spôsobom však žalovaný
nepostupoval. Taktiež záverom súd poznamenáva, že žalobca a štatutár spoločnosti RIVA SK je jedná

a tá istá fyzická osoba, ktorá musí najlepšie vedieť, či predmetné finančné prostriedky v sume 1 300 Eur
patrili spoločnosti, alebo išlo o súkromné prostriedky žalobcu. Žalobca ako štatutár spoločnosti RIVA SK
je takisto zodpovedný za správne vedenie účtovníctva tejto spoločnosti a preto súd nemal pochybnosť
o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že finančné prostriedky, poskytnuté žalovanému dňa 01.04.2017, boli
súkromnými prostriedkami (majetkom) žalobcu.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe, v rozsahu, v ktorom nebola zobratá späť, v zmysle § 451,
456 a 458 Obč. Z. v znení neskorších predpisov vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 650
Eur (výrok II.). Aj keď výška bezdôvodného obohatenia dňa 01.04.2017 predstavovala sumu až 1 300
Eur, je nesporné, že sa na bankový účet žalobcu vrátila suma 580 Eur a tiež suma 70 Eur ako správny

poplatok, teda celkom suma 650 Eur a preto si žalobca (prihliadnuc na čiastočne späťvzatie žaloby)
dôvodne a správne uplatnil v spore len rozdiel (650 Eur) medzi výškou poskytnutých prostriedkov 1
300 Eur a sumou 650 Eur, ktorá sa mu prostredníctvom poisťovne už vrátila. Priznaná suma 650 Eur
tak predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, o ktorú sumu sa majetok žalovaného
nezmenšil (hoci sa zmenšiť mal), pričom túto sumu poskytol žalovanému - na splnenie jeho povinností

- žalobca.

48. Žalobca mal v spore úspech 92,86 % a žalovaný 7,14 %, preto súd v zmysle § 255 ods. 2 a 262
ods. 1 CSP zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 85,72 % ako rozdiel
medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného (výrok III.), pričom o konkrétnej výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy,

ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363

CSP). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.