Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/231/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204339
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817204339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a

členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpený spoločnosťou:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47
232 471, proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, o zaplatenie 109,80 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/111/2017-24
zo dňa 28. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku III., ktorým

rozhodol o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaný je
p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 41,76 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, zostáva n
e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v zmysle ust. § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6, § 7 ods. 2 a § 10

ods. 2, 3 a 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska (ďalej aj „zákon“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 51,04 eur,
zmluvnú pokutu vo výške 17 eur a poštové sadzby vo výške 1,40 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v pomere 63 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (výrok III.).
2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal odplaty

za služby verejnosti poskytované žalovanému v zmysle citovaného zákona za obdobie od 1.12.2012
do 31.7.2015 (správne má byť od 01.12.2013 do 31.07.2015, pozn. odvol. súdu; ďalej aj „rozhodné
obdobie“) v celkovej sume 109,80 Eur (z toho istina 20x4,64 eur, zmluvná pokuta v sume 17 eur) a
poštové sadzby v sume 1,40 eur.
3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaný za poskytované služby
verejnosti (ďalej aj „koncesionársky poplatok“) v uplatnenej a vyčíslenej sume žalobcom v rozhodnom
období nezaplatil a na výzvu žalobcu na zaplatenie omeškanej úhrady a poštovného za odoslanie výzvy

nereagoval. Nárok žalobcu pozostávajúci z neuhradených platieb za obdobie od decembra 2013 do
augusta 2014 (za obdobie viac ako 3 roky pred podaním žaloby na súd dňa 20.09.2017) považoval
za premlčaný. Na základe toho priznal žalobcovi nárok na úhradu za služby verejnosti za obdobie od
20.9.2014 do 31.7.2015 tak, ako je uvedené vyššie v ods. 1. tohto odôvodnenia. O trovách konaniarozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podľa
pomeru úspechu žalobcu v spore, ktorý vyčíslil v rozsahu 63 % s tým, že o ich výške rozhodne súd
samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku do výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP a žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a v tejto
časti vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie, alternatívne zmeniť a vyhovieť žalobe v celom
rozsahu. Namietal uplatnenú právnu kvalifikáciu veci okresným súdom (pravdepodobne ust. § 54a OZ

bez toho, aby na vec aplikované právne ustanovenia uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia), t.j.
prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky ex offo napriek tomu, že mu to zákon neumožňuje (§100
druhá veta OZ). Takýto postup by mohol použiť v prípade, ak by išlo o nárok spotrebiteľského charakteru,
ktorý však nemožno priznať nároku v predmetnom konaní. Mal za to, že vzťah medzi stranami sporu
založený zákonom nemožno klasifikovať ako spotrebiteľský vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko ide
ozákonnúpovinnosťžalovanéhoplatiťkoncesionárskepoplatky(§3a§6cit.zák.),ažalobcaažalovaný

neuzatvorili žiaden formulárový typ zmluvy. Spotrebiteľský charakter vylučuje aj postavenie strán sporu
v právnom vzťahu založeného zákonom, keďže žalobca v tomto vzťahu nevystupuje ako dodávateľ,
t.j. ako osoba, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia
môže podnikať iba za veľmi obmedzených podmienok stanovených zákonom. V danom prípade nie
sú splnené kumulatívne podmienky, ktoré definujú spotrebiteľský vzťah. Keďže žalovaný nevzniesol

námietku premlčania, nemohol okresný súd ex offo o premlčaní nároku (resp. jeho časti), a ak tak konal,
konanie trpí vadou, pre ktorú je rozsudok nesprávny.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote
a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.), ako
aj v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

7. Okresný súd zistil skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, tento však nesprávne právne posúdil.
Okresný súd považoval za preukázané, že žalovaný v období od 01.12.2013 do 31.07.2015 bol
platiteľom úhrady za služby verejnosti ako odberateľ elektriny v odbernom mieste (fyzická osoba).

Výška mesačnej úhrady za služby verejnosti je v zmysle cit. zákona 4,64 eur. Celková výška žalobcom
vyúčtovaných a nezaplatených úhrad za rozhodné obdobie bola v sume 92,80 Eur (20x4,64 eur).
Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť
koncesionársky poplatok, pretože je fyzickou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti ako aj zmluvnej pokuty 17 eur a poštovného 1,40 eur, nakoľko bol

žalobcom vyzvaný na zaplatenie nedoplatku na koncesionárskom poplatku vrátane úhrady poštových
sadzieb.

8. Predmetom sporu bolo zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom
financovania verejno-právneho rozhlasového a televízneho vysielania. Právnym rámcom upravujúcim

platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je zákon č. 340/2012 Z.z, ako významnou
normou zabezpečujúcou základný a nezávislý zdroj financovania verejnoprávnych médií. Zákonné
ustanovenia tohto zákona aplikoval okresný súd aj na súdenú vec. Východiskom jeho nesprávneho
právneho posúdenia a následne aj nesprávneho rozhodnutia v časti nepriznania nároku titulom

premlčania, o ktorom okresný súd rozhodol ex offo, bolo nesprávne posúdenie právneho vzťahu medzi
stranami sporu založeného cit. zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci nejde o
spotrebiteľský vzťah, a teda spotrebiteľský spor vedený medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP).

9. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie
plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu, ohľadom poskytovania verejnej služby.
Koncesionárskepoplatkyniesúplatbouzaponukuprogramovanizaichužívanie,t.j.sledovanieurčitých
programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého kto je odberateľom elektriny. Fyzická osobateda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom nich financuje verejnú
službu, ktorá jej je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho
poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných

na dodržiavanie programových záväzkov verejno-právneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona
poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území
Slovenskej republiky. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a
je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného
koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Povinnosťou žalovaného

bolo zaplatiť koncesionársky poplatok za rozhodné obdobie v celkovej výške 92,80 eur, pretože
je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste. Tým, že poplatok za verejnú
službu je naviazaný na odber elektrickej energie a teda evidenciu jej odberateľa (a v tomto smere
zákon ukladá dodávateľovi elektrickej energie a prevádzkovateľovi distribučnej sústavy podľa § 9 ods. 2
zákonapovinnosťposkytnúťsúčinnosťvyberateľoviúhradyprivedeníevidencieplatiteľov),zákonodarca

sledoval len efektívnejší výber a vymáhanie koncesionárskych poplatkov. Keďže nejde o spotrebiteľský
spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna
spotrebiteľská zmluva) alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo povinnosťou okresného súdu
ex offo skúmať, či žalobcom uplatnený nárok (ne)bol premlčaný.

10.Vzhľadomnauvedené,odvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokuzmenilažalobe
aj v časti, v ktorej bola zamietnutá, vyhovel. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41,76
eur ako koncesionársky poplatok aj za obdobie od decembra 2013 do augusta 2014.

11. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že po zmene rozsudku okresného súdu bol

žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1, 2 CSP. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (výrok I.) zostáva týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).