Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710210853
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8710210853.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Slovenský mliekárenský
zväz, IČO: 17 314 402, Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Ivanom
Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: MLIEKOTATRY,
DRUŽSTVO,vlikvidácii,IČO:36514110,sosídlomBezručova15,05801Poprad,právnezastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., IČO: 36 858 935, so sídlom Školská 257, 059
91 Veľký Slavkov, o zaplatenie 3.395,96 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č. k. 18Cb/10/2011-374 zo dňa 02. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v bode I. a III.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.395,96 eur spolu s 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 214,68 eur od 04.11.2008 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,64 eur
od 10.12.2008 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,14 eur od 10.01.2009 do
zaplatenia, zo sumy 180,19 eur odo dňa 10.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 185,52 eur od 17.03.2009

do zaplatenia, zo sumy 209,85 eur od 07.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 252,15 eur od 09.05.2009
do zaplatenia, zo sumy 260,90 eur od 10.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 295,80 eur od 11.07.2009
do zaplatenia, zo sumy 290,69 eur od 05.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 290,45 eur od 09.09.2009
do zaplatenia, zo sumy 294,46 eur od 09.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 273,94 eur od 05.11.2009 do
zaplatenia, zo sumy 269,55 eur od 08.12.2009 do zaplatenia.
II. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. 2.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou z 08.10.2010 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 3.395,96 eur spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 214,68
eur od 04.11.2008 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,64 eur od 10.12.2008
do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,14 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, zo
sumy 180,19 eur od 10.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 185,52 eur od 17.03.2009 do zaplatenia, zo
sumy 209,85 eur od 07.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 252,15 eur od 09.05.2009 do zaplatenia, zo

sumy 260,90 eur od 10.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 295,80 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zo
sumy 290,69 eur od 05.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 290,45 eur od 09.09.2009 do zaplatenia, zo
sumy 294,46 eur od 09.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 273,94 eur od 05.11.2009 do zaplatenia, zo
sumy 269,55 eur od 08.12.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania dôvodiac, že 08.11.2007 bolauzavretá odvetvová dohoda so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka a v zmysle čl. 9.7 vznikol
žalobcovi nárok na poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území
Slovenskej republiky za každý kalendárny mesiac za každý kilogram skutočne nakúpeného mlieka od

výrobcov a žalovaný je nákupca mlieka v zmysle čl. 3 písm. c), a preto mu vznikla povinnosť uhradiť
poplatok za mesiace september 2008 až október 2009 v zmysle faktúr 20081346, 20081388, 20081430,
20081469, 20092024, 20092069, 20092113, 20092156, 20092199, 20092242, 20092285, 20092329,
20092372, 20092415.
2.2 Tunajší súd vydal v zmysle uplatneného nároku žalobcu 04.04.2011 platobný rozkaz, č. k.

18Cb/10/2011-38, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že mliečny fond nemá právnu
subjektivitu a odvetvová dohoda je v rozpore so stanovami odvetvových združení a že Slovenský zväz
prvovýrobcov mlieka združuje prvovýrobcov mlieka, ktorí disponujú 60 % - mi kvóty mlieka a smernica
EÚ je odporúčajúca a neexistuje zákonný podklad na uzavretie odvetvovej dohody a pravidlá odvetvovej
dohody stratili platnosť, vzhľadom na zákon č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

2.3 Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia § 13 ods. 1, 2, 4 zákona č. 543/2007 Z.z. o
pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a §
517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
2.4 Vychádzajúc z uvedeného a rešpektujúc právne záväzný názor Krajského súdu v Prešove
prezentovaný v uznesení, č. k. 4Cob/4/2016 z 02.02.2017 súd dospel k záveru, že uzatváranie

odvetvových dohôd je právne záväzný akt pre žalovaného a je povinnosťou prispievať poplatkami do
mliečneho fondu na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Odvetvová dohoda
z 08.11.2007 stanovuje povinnosť výrobcov mlieka a nákupcov mlieka prispievať do mliečneho fondu
za každý kilogram mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo, ktorý nakúpia nákupcovia od výrobcov
a nemôžu byť tí, ktorí dohodu rešpektovali znevýhodňovaní voči tým, ktorí dohodu nerešpektovali

a poplatky neplatili. Žalovaný ako účastník na trhu s mliečnymi výrobkami je nákupcom mlieka od
prvovýrobcov a pri takýchto odvetvových dohodách ho zastupoval Slovenský mliekarenský zväz a
žalovaný je účastný odvetvovej dohody. Žalovaný nenamietal uplatnený nárok čo sa týka výšky a
rozsahu v zmysle faktúr 20081346, 20081388, 20081430, 20081469, 20092024, 20092069, 20092113,
20092156,20092199,20092242,20092285,20092329,20092372,20092415vcelkovejvýške3.395,96

eur. Odvetvová dohoda z 08.11.2007 neodporuje európskej legislatívne vzhľadom k Nariadeniu Rady
č.1234/2007 o možnosti uložiť svojim výrobcom poplatok za podporu v závislosti od množstva alebo
ekvivalentu mlieka uvedeného na trhu. Žalovaný nemusel byť priamo účastný odvetvovej dohody,
nakoľko odvetvovú dohodu podpisoval zástupca nákupcov mlieka Slovenský mliekarenský zväz. Súd sa
nestotožnil s názorom žalovaného, že vyberanie poplatku nie je dané právnym rámcom a je v rozpore s

právnymi predpismi a teda vznikla mu povinnosť na zaplatenie poplatku za obdobie od septembra 2008
do októbra 2009 vo výške 3.395,96 eur. Nakoľko žalovaný si neplnil svoj záväzok riadne a včas dostal
sa do omeškania a tak vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške
tak, ako boli uplatnené od doby, ako si ich uplatnil žalobca v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho
zákonníka, pričom žalovaný nenamietal výšku úroku z omeškania a uplatnenú dobu úroku z omeškania

a preto súd v celosti žalobe vyhovel. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania z 03.10.2017
v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c) CSP z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru EÚ podľa článku 267 v znení: 1) či ustanovenie článku 39 Nariadenia Rady ES 1255/1999 a článku
183 Nariadenia rady ES č.1234/2007 môžu byť aplikované priamo bez implementácie do vnútorného
štátnehoporiadkuSRspriamouúčinnosťounasubjektyvnútroštátnehoslovenskéhoprávaa2)čimožno

vyberať poplatky od účastníkov trhu s mliekom podľa Nariadenia Rady ES č.1255/1999, keď účastníkom
odvetvovej dohody nie je štát a časť Nariadenia Rady ES nebola implementovaná do vnútroštátneho
práva ES SR. Ide o návrh, ktorý už bol podaný aj vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.
zn. 8Cb/26/2013 a súd je toho názoru, že ide o účelovo formulované otázky, nakoľko odpoveď na prvú
otázkupriamovyplývazčlánku288ZFEÚavovzťahukdruhejotázkekomunitárneprávonebolojediným

východiskom pre vymedzenie práv a povinností pre vnútroštátne subjekty a k stanoveniu poplatku
na podporu spotreby a odbytu mlieka mohlo dôjsť dvoma rôznymi spôsobmi a to buď, aby poplatky
vyberal priamo štát na základe komunitárneho práva a zmluvy uzavretej so svojimi výrobcami alebo
na základe zákonnej delegácie a vnútroštátnej právnej úpravy prostredníctvom záujmových združení
podnikateľov, ktorí uzatvorili odvetvovú dohodu. Účastníkmi dohody nemusí byť štát pokiaľ záujmové

združenia podnikateľov uzatvorili odvetvovú dohodu v rámci zákonnej delegácie podľa § 11 zákona
č. 274/2006 Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a bolo oprávnené uzavretie takejto
dohody, a preto súd považoval návrh za nedôvodný aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu
Kežmarok, a preto návrh na prerušenie konania zamietol.2.5 O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V danom prípade výška prisúdenej
istiny závisela od úvahy súdu, a preto súd vychádzal zo záveru, že žalobca bol v spore úspešný a z toho

dôvodu mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý sa však bude odvíjať len od výšky
prisúdenej istiny. Nezistil totiž žiadny dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, ktorý možno použiť len
výnimočne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že súd pochybil
pri výklade Nariadenia rady č. 1255/1999, lebo podľa jeho názoru táto smernica umožňovala vyberať

poplatky pri uzatvorení odvetvových dohôd iba v prípade, že účastníkom tejto dohody bol štát, ktorý
bol nositeľom práva. Keďže účastníkom prvej odvetvovej dohody štát nebol, mal za to, že poberanie
poplatkov od účastníkov nemá oporu v zákone č. 274/2006 Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a
rozvoji vidieka, ani v nariadení Rady č. 1255/1999. Poukázal na skutočnosť, že odvetvová dohoda
z 08.11.2007 je neplatná, nakoľko bola uzatvorená na základe zákona č. 274/2006 Z.z. o podpore

v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý bol zrušený k 31.12.2007 a nasledujúci deň nadobudol
účinnosť zákon č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Mliečny fond nemá právnu subjektivitu, odvetvová dohoda je v
rozpore so stanovami odvetvových združení a smernica EÚ bola vyňatá zo slovenského právneho
poriadku zákonom č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v

pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Zdôraznil, že nebol členom ani jedného zo zväzov a neexistuje
platná právna úprava najmenej od 01.01.2008, ktorá by zaväzovala k plateniu poplatkov do mliečneho
fondu. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že na vyberanie poplatkov v zmysle čl. 39 je potrebná účasť
štátu, čo v prvej odvetvovej dohode nebolo. Taktiež nariadenie Rady ES č. 1234/2007 z 22.10.2007
v čl. 183 hovorí o možnosti vyberať poplatky od účastníkov trhu, ale jedine za účasti štátu. Tvrdil, že

prvá odvetvová dohoda zasiahla do jeho základného ústavného práva vlastniť majetok, keď mu na
základe odvetvovej dohody uzatvorenej medzi subjektmi súkromného práva, t. j. medzi Slovenským
mliekarenskýmzväzomaSlovenskýmzväzomprvovýrobcovmlieka,ktorýchnebolčlenom,bolauložená
povinnosť platiť akejkoľvek súkromnej organizácii nejaké poplatky. Na základe uvedených skutočností
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

Zároveň si uplatnil trovy konania.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 29. mája 2019, v ktorom uviedol, že žalovaný
napriek tomu odmieta rozlišovať medzi nariadením a smernicou a tieto zamieňa, prehliada postavenie
žalobcu a celú svoju argumentáciu zakladá na tom, že by malo ísť o poplatok verejnoprávnej povahy

vyberaný štátom na základe zákona, ktorý by nemal existovať, pričom na základe týchto úvah, ktoré
sú vadné v každej svojej časti, sa následne domáha predloženia prejudiciálnej otázky, hoci toto právo
mu ani náznakom nepatrilo. Súčasne si žalobca dovolil poukázať na svoje predchádzajúce vyjadrenia a
oznámil, že na ich obsahu zotrváva v celom rozsahu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním z 24. júna 2019, v ktorom zdôraznil podstatu svojho
odvolania, že ukladať akékoľvek platobné povinnosti subjektom možno iba prostredníctvom zákona a
za účasti štátu alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu resp. zmluvy, kde je zmluvnou stranou

štát. Zároveň konštatoval, že na podanom odvolaní v celom rozsahu trvá.

6. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním z 08. augusta 2019, v ktorom zopakoval podstatné
argumenty uvádzané už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a zotrval na svojom predchádzajúcom
návrhu.

7. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním z 11. septembra 2019, v ktorom zopakoval
podstatné argumenty uvádzané už v odvolaní a vo svojich predchádzajúcich podaniach.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie

podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po

prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

12. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v jeho uznesení, č. k. 2Cob/94/2014-376 z
18.11.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že aj keď sa žalovaný bráni tým, že nie je oprávnený sťahovať

prvovýrobcom z kúpnej ceny poplatky, Slovenský mliekarenský zväz 12.07.2010 priamo inštruuje
Tatranskú mliekareň k tomu, že ako nákupca má právo uplatniť si refundáciu príslušných finančných
prostriedkov u výrobcov, teda aj u Poľnohospodárskeho družstva Mlynica. Obdobne Ministerstvo
pôdohospodárstva SR listom z 23.06.2010 vyzvalo žalovaného k rešpektovaniu odvetvovej dohody, z
ktorej od 01.12.2009 je rozšírená aj účasť štátu prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva SR

podľa § 3 ods. 4 zákona č. 390/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti
orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona
č. 601/2008 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého samá platiť 0,332 eur za každú tonu nakúpeného, respektíve predaného mlieka. Ďalej uviedol, že ak sa v
úvode vychádza z toho, že na relevantnom trhu nemôže vstúpiť do zmluvných vzťahov v rámci určitých
odvetví samostatne a že takéto odvetvové dohody sa uzatvárajú v rámci reprezentantov podnikateľov,

tak samozrejme takúto dohodu musel za výrobcov mlieka, resp. nákupcov mlieka uzatvárať príslušný
zástupca, a to Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka, či Slovenský mliekarenský zväz s tým, že takéto
odvetvové dohody sú potom záväzné pre subjekty, ktorých zväzy zastupujú. Má za to, že v danom
prípade je aj povinnosťou prispievať poplatkami do Mliečneho fondu na potrebu spotreby mlieka a
mliečnych výrobkov na Slovensku. Potom aj odvetvová dohoda z 08.11.2007 stanovuje povinnosť

výrobcom mlieka a nákupcov mlieka prispievať do mliečneho fondu sumou 0,01 Sk za každý kilogram
mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo ktorý nakúpia nákupcovia od výrobcov. Pre odvolací súd
vyplýva záväznosť z takejto odvetvovej dohody, a teda aj povinnosť žalovaného ako nákupcu mlieka
prispievať do mliečneho fondu.

13. Odvolací súd poukazuje aj na námietku týkajúcu sa výkladu komunitárnej právnej úpravy a jej

aplikácie na prejednávanú vec. Má za to, že táto námietka je neopodstatnená a účelová s poukazom
na to, že splnenie podmienok a súlad vnútroštátnej úpravy s komunitárnou bol prejednaný Európskou
komisiou na zasadnutí riadiaceho výboru pre spoločné organizácie poľnohospodárskych trhov v Bruseli
17.06.2008 pričom komisia vyslovila záver o súlade predkladaných programov s právnymi predpismi
spoločenstva. Projekt na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov bol schválený

Európskou komisiou práve z dôvodu, že bol v súlade s predpismi komunitárneho práva. Ďalej poukazuje,
že Európska komisia vyslovila záver o súlade projektu na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych
výrobkov s predpismi komunitárneho práva, a tak preto podnet na postup podľa § 162 ods. 1 písm. b)
CSP je bezpredmetný. Ďalej odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006
Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, podľa ktorého odvetvová dohoda podľa odseku 1

uzavretá medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu,
najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných
podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú
v rôznych oblastiach výrobného reťazca, čo znamená, že odvetvová dohoda sa môže týkať aj iných
významných úprav v organizovaní trhu s výrobkami. V danom prípade je však povinnosťou prispievať

poplatkami do Mliečneho fondu na potrebu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Platí
odvetvová dohoda z 08.11.2007, ktorá stanovuje povinnosť výrobcom mlieka a nákupcom mlieka
prispievať do Mliečneho fondu za každý kilogram mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo ktorý nakúpia
nákupcovia od výrobcov. Z uvedeného potom vyplýva záväznosť takejto odvetvovej dohody, a teda aj
povinnosť žalovaného ako nákupcu mlieka prispievať do Mliečneho fondu. Uzatváranie odvetvových

dohôd bez ich reálneho dopadu na osoby, ktoré z tejto dohody majú byť viazané, by znamenalo
nadbytočnosť takejto zákonnej úpravy, ak by nemala priamy dopad na účastníkov, ktorým bola táto
odvetvová dohoda určená. Napokon s takouto dohodou počítal aj zákon č. 274/2006 Z. z. o podpore v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Je preto nutné, aby tí čo dohodu rešpektovali neboli znevýhodnení
pred tými, ktorí dohodu nerešpektovali a dohodnuté poplatky neplatili. Keďže žalovaný je účastníkom

na organizovanom trhu s mliečnymi výrobkami, je nákupcom mlieka od prvovýrobcov, pričom nákupcov
mlieka pri takýchto odvetvových dohodách zastupoval Slovenský mliekarenský zväz, a preto žalovaný
nemusel byť priamo účastný odvetvovej dohody. Vzhľadom na túto skutočnosť, je odvolací súd toho
názoru, že v danom prípade došlo k riadnemu uzavretiu odvetvových dohôd a tieto sú záväzné pre
nákupcov mlieka, teda aj pre žalovaného.

14. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu
možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, pričom táto podmienka je podmienená
stotožnením sa so skutkovými i právnymi dôvodmi rozhodnutia prvoinštančného súdu v plnom rozsahu.
V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody, čo aj odvolací súd urobil.

15. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní a po ich preskúmaní dospel
k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného
skutkového i právneho stavu.

16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
3.395,96 eur s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania
zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).