Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/239/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018208263
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0018208263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti A. M. O. nar. XX.X.XXXX a V. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach deti rodičov O. A. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O.
na ul. F. č. XXXX/X a M. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo S. č. XX toho času bytom XX J. Y., F., V., U.,
štát G. právne zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
v Michalovciach na Námestí Slobody 7 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 187/2018-103 z 22.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 22.3.2019 č.k. 15P 187/2018-103 zvýšil výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Michalovce z 27.5.2015 č.k. 15P 280/2013-152 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
v Košiciach z 31.3.2016 č.k. 8CoP 378/2015-171 na maloletú M. O. A. nar. XX.X.XXXX a maloletého V.
M. A. nar. 12.11.2004. Na maloletú M. O. zo sumy 120 Eur na 250 Eur mesačne a na V. M. zo sumy
100 Eur na sumu 200 Eur mesačne na obidvoch počnúc dňom 1.9.2018 do budúcna, ktoré je otec
povinný platiť matke vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 1.040 Eur na maloletú M.
O. za obdobie od 1.9.2018 do 22.3.2019 a dlžné výživné 800 Eur na maloletého V. M. za obdobie od

1.9.2018 do 22.3.2019 povolil otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach na každé dieťa splatných
spolu s bežným výživným pod následkami výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 20-tym dňom
nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Vytkol konajúcemu súdu, že odôvodnenie rozhodnutia založil len na skutočnosti, že od
poslednej úpravy výživného došlo u otca k podstatnej zmene pomerov týkajúcej sa jeho priemerného
mesačného zárobku, keď v čase posledného rozhodnutia jeho priemerný mesačný zárobok bol 1.192,25
Eur a v čase rozhodnutia bol preukázaný jeho priemerný mesačný zárobok vo výške 2.759 Eur, čo je
nárast od poslednej úpravy o 1.567,50 Eur. Konštatoval, že táto skutočnosť je síce nepochybná, avšak
konajúci súd už neprihliadol pri rozhodovaní o zvýšení výživného na skutočnosť, že u otca nastalo
aj podstatné zvýšenie jeho výdavkov, nakoľko tento zvýšený priemerný mesačný zárobok dosahuje

v Írsku kde žije a jeho výdavky sú nepomerne vyššie ako výdavky na Slovensku. Podľa jeho názoru
nie je možné opomenúť pri vyhodnocovaní jeho schopností a možností ani jeho objektívne výdavky,
ktoré sú v priemere 2.714 Eur tak, ako to prezentoval na pojednávaní 8.2.2019, pričom išlo o celkové
mesačné výdavky a uvádzal len nevyhnutné výdavky. Uviedol, že konajúci súd nesprávne vyhodnotilaj jeho prispievanie nad rámec výživného, pretože na maloletú M. mimo určeného výživného platí
16,96 Eur mesačne ako poistné a na maloletého takisto platí poistné mesačne vo výške 16,76 Eur,
čo v priebehu vykonaného dokazovania nebolo sporné. Zdôraznil, že aj keby došlo k zmene pomerov

na strane maloletých detí od posledného rozhodnutia súdu, určené výživné presahuje jeho reálne
možnosti a schopnosti. Určené výživné 200 Eur a 250 Eur podľa jeho presvedčenia v plnom rozsahu
pokrýva náklady maloletých detí, ktoré však vo svojom súhrne nezodpovedajú sumám nákladov, ktoré
uviedla matka, a teda nie je zrejmé, ako súd dospel k výdavkom na maloletú M. vo výške 248,99
Eur a na maloletého V. 210,25 Eur. V konečnom dôsledku zdôraznil, že tieto výdavky v podstate

nerozporuje, avšak je názoru, že na týchto výdavkov by sa mali primerane podieľať obaja rodičia, pričom
vzhľadom na vek maloletých detí nemožno zohľadniť osobnú starostlivosť matky. Maloleté deti si už
nevyžadujú celodennú osobnú starostlivosť a preto nie je možné tak výrazne kompenzovať osobnou
starostlivosťou príspevok na výživu zo strany matky. Poukázal aj na skutočnosť, že má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti, a to k dospelému synovi O., kde platí výživným vo výške 140 Eur, i keď je zrejmé,
že túto vyživovaciu povinnosť má aj matka. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého Z., kde

prispieva sumou 70 Eur mesačne.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, zákonný a v prospech maloletých detí. V súvislosti
s počtom vyživovacích povinností otca uviedla, že vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi O. vo

výške 140 Eur bude povinný platiť len do júna 2019, kedy plnoletý syn ukončí prípravu na povolanie.
Vyslovila presvedčenie, že otec vzhľadom k uvádzaným nevyhnutným výdavkom, má priestor na to, aby
tieto tzv. nevyhnutné výdavky znížil a skutočne mal len nevyhnutné a ušetrené peniaze môže použiť
k prispievaniu na výživu svojich detí. K osobnej starostlivosti zdôraznila, že maloleté deti si skutočne
vyžadujú jej celodennú osobnú starostlivosť, ktorá je spojená nielen so zabezpečením samotnej výživy,

ale aj s ostatnou formou starostlivosti, učenie, trávenie voľného času a pod.. Deti sú v pubertálnom veku
a starostlivosť o nich je v súčasnej dobe náročná. Na tejto starostlivosti sa otec žiadnym spôsobom
nepodieľa.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť v celom rozsahu.

5. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec maloletých detí. Zdôraznil, že na svojom odvolaní zotrváva aj
napriek tvrdeniu matky, ktorá považuje určené výživné za primerané. Zdôraznil, že výdavky sú omnoho
vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného, keďže v čase poslednej úpravy žil na Slovensku, v

súčasnej dobe žije v Írsku, kde síce dosahuje vyšší príjem, ale má aj vyššie výdavky.

6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného
pre maloleté deti a v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie o

výživnom riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s
§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec

ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na
súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení
výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvejinštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd

tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil
skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne
nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť
si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom tak, ako to určil súd prvej inštancie a na zdôraznenie
správnostirozhodnutiaodvolacísúddodáva,ževprípadeurčeniavýživného(určenie,zvýšenie,zníženie
výživného)odrodičapremaloletédieťa,musíbyťzachovanýprincípochranyzáujmumaloletéhodieťaťa,

kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov ako
Oznámenie FMZV pod č. 104/91, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa
na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb
oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale
i potreby nepravidelné alebo náhodné.

11. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam otca zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pretože podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, potreby

rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v
primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. odvolací súd poukazuje na to, že otec, ktorý nemá v osobnej
starostlivosti maloleté deti a môže, resp. by mohol sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie a
v akomkoľvek regióne, kde sú vykazované lepšie pracovné možnosti a lepší zárobok. Odvolací súd
dodáva, že argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej

rovine smerom k vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že
subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených
potrieb maloletých detí preukázaných v priebehu konanie na súde prvej inštancie. Konštatuje, že
odvolacie námietky týkajúce sa majetkových pomerov matky a jej osobnej starostlivosti nepovažoval za
potrebné bližšie verifikovať z dôvodu, že sú bez právneho významu, pretože matka si svoju vyživovaciu

povinnosť dobrovoľne plní a maloletým deťom zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť. Ostatnými
odvolacími námietkami otca sa odvolací súd nezaoberal, pretože vo vzťahu k zvýšeniu výživného otca
k maloletým deťom sú irelevantné.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom otca, teda zamietnuť návrh

matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, by v danom prípade znamenalo posunúť zodpovednosť
za zdravie resp. zdravý psychický a fyzický vývoj detí výlučne na matku, ktorá sa o deti osobne stará,
dobrovoľne si vyživovaciu povinnosť plní výkonom osobnej starostlivosti a bolo by to nepochybne
v rozpore so všetkými relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že z obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie vynechal akúkoľvek

závažnú skutočnosť tvrdenú otcom v odvolaní, resp. že by zhrnul podstatný obsah jeho výpovede do
formy, ktorá by nezodpovedala prednesu. Na základe uvedeného nie je možné uzavrieť, že by úvaha
súdu v rámci vyhodnotenia dôkazov nemala podklad vo vykonanom dokazovaní.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Na základe
uvedeného potvrdil rozsudok tak vo výroku o zvýšení výživného otca pre maloleté deti, ako aj vo výroku
o výške výživného a spôsobe jeho zaplatenia.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).